Angína je akútne zápalové ochorenie hltanu a mandlí, ktoré postihuje ľudí všetkých vekových kategórií, no najčastejšie sa vyskytuje u detí. Hltan, ako prvý styčný bod organizmu s vonkajším prostredím, je bránou pre rôzne infekcie. Súčasťou hltanu sú mandle, tvorené lymfatickým tkanivom, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v imunitnom systéme. Zápal postihujúci celý Waldeyerov prstenec hltana sa zvyčajne označuje ako angína (tonzilitída).
Čo je to angína a aké sú jej príčiny?
Angína môže mať rôzne príčiny, pričom najčastejšie sú vírusové infekcie (adenovírusy, rinovírusy, koronavírusy a iné). V takom prípade hovoríme o vírusovej angíne. Komplikácie môžu nastať, ak sa pridruží druhotná bakteriálna infekcia (streptokok, stafylokok, pneumokok, hemofil a iné), čo vedie k bakteriálnej angíne. Zápal mandlí môže byť aj súčasťou iných infekčných chorôb, kedy je angína len jedným zo symptómov.
Na vzniku angíny sa podieľajú aj vonkajšie faktory, ako fajčenie, konzumácia alkoholu, studený vzduch, oslabený organizmus a nedostatok vitamínov. Človek môže byť dokonca sám o sebe zdrojom infekcie, ak poklesne obranyschopnosť organizmu a oslabí sa imunita.
Chlad pôsobí ako stresový faktor, ktorý narúša tepelnú rovnováhu organizmu. Pri pôsobení chladu dochádza k centralizácii krvného obehu, čo znamená zúženie ciev na periférii tela, a tým k horšiemu prekrveniu. Sliznice sú oslabené pôsobením chladu a zhoršením prekrvenia, preto sú náchylnejšie na rozmnoženie baktérií a vírusov.
Posledným možným pôvodcom sú plesne (mykózy).
Prečítajte si tiež: Tipy a triky na liečbu paradentózy
Nákazlivosť a prenos angíny
Angína je infekčný zápal mandlí, ktorý sa prenáša priamym kontaktom, kašľom, kýchaním (kvapôčkovou nákazou). K vzniku angíny prispievajú aj faktory ako chlad, podchladenie organizmu, oslabenie po iných chorobách, operáciách, telesné a duševné vyčerpanie, nesprávna životospráva, nedostatočná výživa a znížená imunita.
Inkubačná doba angíny
Inkubačná doba, teda čas od vniknutia pôvodcu ochorenia do organizmu po objavenie sa prvých príznakov, závisí od vyvolávajúceho patogénu. Zvyčajne je to 1 - 7 dní, ale pri niektorých patogénoch môže byť toto obdobie dlhšie (napr. infekčná mononukleóza).
Príznaky angíny
Angína má prudký začiatok a prejavuje sa nepríjemnými pocitmi v hrdle ako škrabaním, rezaním a obtiažnym prehĺtaním. Prítomná je silná bolesť hrdla a mandlí. Zápal hrdla môže sprevádzať horúčka, triaška a malátnosť. Pri vírusovom aj bakteriálnom zápale je sliznica hltana zapálená, niekedy nepatrne, niekedy rozsiahlo. Mandle môžu byť zväčšené, potiahnuté hnisavým filmom, vriedikmi, či mapami. Príznaky sa môžu líšiť podľa typu angíny. Príznakom môžu byť aj zdurené lymfatické uzliny na krku, sťažené otváranie úst a prehĺtanie, bolesti v ušiach a v niektorých prípadoch zápach z úst, či zmena hlasu.
Angína u detí
Akútna angína sa u detí vyskytuje väčšinou až po prvom roku života, najviac však okolo 5 - 6 roku. Deti pri angíne väčšinou trpia viac ako dospelí. Najskôr sa objaví horúčka, potom malátnosť, nechutenstvo a bolesti v krku, ktoré sú najvýraznejšie na druhý až tretí deň. U najmenších detí (dojčiat a batoliat) máva angína najťažší priebeh, často ich potrápi vysoká horúčka nad 39 °C spojená aj s výtokom z nosa, časté sú hlieny v hrdle s kašľom aj bez kašľa, chrapot. Výrazná bolesť mandlí a zápal hrdla u detí, hlavne pri prehĺtaní, môže zapríčiniť aj dočasnú stratu chuti do jedla. Je vhodné ponúkať taký druh stravy, ktorý zbytočne mechanicky nedráždi zapálené hrdlo (krémové polievky, kašovitá strava). Bolesti hrdla niekedy vystreľujú do ucha. V hltane sa pri vyšetrení často zistí opuchnutá zahlienená sliznica, niekedy možno pozorovať žlté hnisavé vriediky. Lymfatické uzliny na krku môžu byť zväčšené a na dotyk citlivé.
Ak sa angína vhodne nelieči (napr. bez antibiotík, ak sú potrebné), komplikáciou môže byť reumatická horúčka (v prípade streptokoka). Prejaví sa ťažkosťami so srdiečkom a kĺbmi niekoľko týždňov po angíne, rozvinúť sa môže aj ochorenie obličiek.
Prečítajte si tiež: Ako posilniť vnútorné žily doma
Angína u dospelých
U dospelých má angína miernejšie prejavy, celkové príznaky sú menej výrazné a môže prebiehať bez teploty. Objavujú sa lokálne príznaky rovnaké ako u detí.
Angína v tehotenstve
Angína v tehotenstve nepredstavuje o nič väčšie nebezpečenstvo ako iné bežné prechladnutia. Ak budúcu mamičku trápi vírusová angína, mala by dodržiavať bežné režimové opatrenia, ako pokoj na lôžku, dostatok tekutín a vitamínov. Problematickejšia je bakteriálna angína, keďže väčšina antibiotík, ktorými je možné hnisavé mandle vyliečiť, môže byť kontraindikovaných práve v tehotenstve. Ak sa angína vyskytne v prvom trimestri, je nutné veľmi opatrne zvoliť lieky a lekára na svoje tehotenstvo upozorniť. Všeobecne bezpečné sú penicilíny, ale vždy musí ísť o indikáciu lekárom na základe odborného vyšetrenia. Ak prebieha angína bez teploty, je to lepší prípad. Ak sa objavia horúčky, snažte sa ich znížiť prirodzenými prostriedkami. Lieky obsahujúce lokálne anestetiká, ktoré pomáhajú zmierniť bolesti hrdla tiež nie sú pre tehotné ženy vhodné, rovnako aj prípravky obsahujúce jód, ktoré môžu vplývať na činnosť štítnej žľazy.
Samostatné angíny
Katarálna angína
Tento typ je najľahšou formou angíny, často však býva len prvou fázou, kým hnisavá angína prepukne v plnej sile. Hnisavá angína má inkubačnú dobu 1 - 3 dni. Okrem bežných príznakov sa u detí môže objaviť aj zvracanie, či bolesti bruška. Pacienti sa sťažujú na sucho, pálenie v hrdle, bolesti hrdla, bolesti pri prehĺtaní, bolesť vyžarujúcu do uší. Dochádza k reakcii uzlín, ktoré sú zdurené a na dotyk citlivé. Odporúča sa vyšetrenie CRP, ktoré pomôže rozlíšiť vírusovú angínu od bakteriálanej. Liečba je spočiatku symptomatická (pokoj na lôžku, dostatok tekutín, antipyretiká, potné kúry), ak sa stav nelepší, klinický vývoj a zvýšené CRP predpokladá bakteriálnu infekciu, angína už nebude liečiteľná bez antibiotík.
Lakunárna angína
Ide o najčastejšiu formu hnisavej angíny. Charakterizuje ju prekrvená sliznica, v štrbinkách mandlí sa tvorí hnis. Na mandliach sú bieložlté drobné povlaky. Opuchnuté a zväčšené mandle môžu zapríčiniť huhňavý hlas. Lymfatické uzliny na krku sú zväčšené, bolestivé. Hnisavá angína vie potrápiť nielen zapálené hrdlo, chorého nepotešia ani celkové prejavy choroby ako triaška, horúčka, malátnosť. U detí sa môžu objaviť febrilné kŕče, hoci nie sú úplne typické práve pre angínu. Hnisavá angína a domáca liečba nie je najlepšia kombinácia. Vždy je lepšie obrátiť sa na odborníka. Zapálené mandle neradno podceňovať. Diagnózu hnisavá angína stanoví lekár na základe klinického nálezu. Ak nie je úplne jasný, diagnóza bude stanovená až na základe kultivačného vyšetrenia a výsledkov laboratórnych vyšetrení (zvýšená sedimentácia, leukocytóza s posunom doľava, CRP, močový nález).
Folikulárna angína
Ide o angínu s výrazným zápalovým postihnutím lymfatických folikulov mandle. Vyskytuje sa menej často, alebo prebieha skryto spolu s predchádzajúcou formou. Lymfatické folikuly zahnisajú, tvoria sa malé hnisavé abscesy (ohraničený hnisavý zápal), presvitajúce ako žlté bodky (veľkosti špendlíkovej hlavičky) pod sliznicou mandle. Abscesy môžu prasknúť, môžu sa uvoľniť do lakún (medzier), čím sa blíži obraz k lakunárnej angíne.
Prečítajte si tiež: Tvaroh z kyslého mlieka
Ulceromembranózna angína
Ulceromembranózna sa vyskytuje zriedkavo, častejšie u dospelých mužov. Typická je pre ľudí so zlou ústnou hygienou, podvýživou a nedostatkom vitamínov (pokročilí alkoholici, bezdomovci, narkomani). Postihnutá je len jedna podnebná mandľa, môže dochádzať k nekróze sliznice, uzliny bývajú zväčšené na postihnutej strane. Celkový stav je málo zmenený.
Symptomatické angíny
Špecifickým typom angín sú tzv. symptomatické angíny, ktoré sú sprievodnými príznakmi celkového infekčného ochorenia, spôsobeného ako vírusmi, tak aj baktériami. Medzi najznámejšie patrí šarlachová angína či herpetická angína, no patrí sem aj napríklad angína pri infekčnej mononukleóze a iné.
Šarlachová angína
Šarlachová angína je akútna angína, ktorej pôvodcom v hrdle je β-hemolytický streptokok (Streptococcus pyogenes). Produkuje toxín, ktorého uvoľňovanie do krvného obehu je zodpovedné za sprievodné príznaky. Šarlachová angína sa prejavuje predovšetkým horúčkou a bolesťami v krku. Typicky sa vyskytuje v menších epidémiách v detských kolektívoch (najčastejšie vo veku 4-12 rokov). Často sa pridruží zvracanie a bolesti brucha. Sami diagnózu určíme iba ťažko, príznaky ako horúčka a boľavé hrdlo sú typické aj pri klasickej angíne. Tú však spôsobujú buď vírusy alebo baktérie a pôvodcom šarlachovej angíny je vždy baktéria streptokok prítomná v hrdle, konkrétne Streptococcus pyogenes skupiny A. Časté sú tiež zdurené uzliny, bolesti hlavy a môžete si všimnúť v prvých dňoch belavý, neskôr malinovo červený jazyk. Potrebné je podávať antibiotiká 10 - 14 dní.
Herpetická angína
Herpetická angína sa objavuje najčastejšie u detí do 15 rokov. Sprevádza ju vysoká teplota, boľavé hrdlo, bolesť hlavy, bolesť pri prehĺtaní, nechutenstvo. Na podnebných mandliach a predných podnebných oblúkoch sa objavia drobné nesplývajúce pľuzgieriky, ktoré sa zahoja približne do týždňa. Zápal a prekrvenie mandlí nie je výrazné. Uzliny na krku nebývajú výrazne postihnuté. Herpetická angína je spôsobená napr. Coxsackie - vírusmi typu A (spôsobujú aj chorobu ruky nohy ústa), prenos sa deje kvapôčkovou nákazou. Inkubačná doba je 4 - 6 dní. Diagnóza sa stanoví sa podľa lokálneho nálezu s typickými pľuzgierikmi a s minimálnym postihnutím mandlí. Vysoká horúčka ustúpi za 2 - 4 dni.
Diagnostika angíny
Lekár zvyčajne pacientovi prezrie hrdlo (niekedy aj uši a nos) pomocou osvetľujúceho prístroja, taktiež pohmatom v miestach na krku, kde sú lymfatické uzliny, aby preveril, či sa nezväčšili. Následne popočúva dýchacie cesty fonendoskopom. Môže aj prehmatať oblasť brušnej dutiny, aby preveril veľkosť sleziny. V prípade potreby lekár alebo sestrička odoberie vzorku z oblasti mandlí a pošle ju na laboratórnu analýzu. Tá potvrdí alebo vylúči či je v hrdle streptokok alebo iná bakteriálna infekcia. V niektorých prípadoch je potrebné aj vyšetrenie krvnej vzorky, ktoré určí, či je infekcia spôsobená bakteriálnym alebo vírusovým patogénom.
Liečba angíny
Správne zvolený postup liečby angíny závisí od pôvodcu tohto ochorenia. Väčšina zápalov hltanu je spôsobená vírusovými infekciami, z bakteriálnych príčin je najčastejšia infekcia Streptococcus pyogenes (streptokoková angína). Streptokoková angína (hnisavý zápal podnebných mandlí) sa vyskytujú najčastejšie vo veku 5-15 rokov v zimných mesiacoch. Vo veku do 2 rokov sú hnisavé angíny skôr výnimočné, častejšie sú spôsobené adenovirovými infekciami. Vírusová a bakteriálna angína sa príznakmi na seba veľmi podobajú. Rozlíšenie vírusovej a bakteriálnej angíny iba na základe klinického vyšetrenia je preto veľmi problematické. Podľa potreby si lekár pomôže laboratórnym vyšetrením (CRP, mikrobiologické vyšetrenie a ďalšie).
Vírusová angína zvyčajne ustúpi spontánne, bez špecifickej liečby cca do 5-7 dní a postačujúca je domáca liečba bez antibiotík, pokoj na lôžku, dostatok tekutín, vitamínu C, antipyretiká, potné kúry. Na zníženie subjektívnych potiaží je možné užívať dezinfekčné tablety. Niekedy sa však stav nelepší, klinický vývoj napovedá o tom, že vírusové ochorenie bolo skomplikované bakteriálnou infekciou. Bakteriálne zápaly sú liečené antibiotikami. Liekom prvej voľby, keď je zdrojom infekcie v hrdle streptokok (streptokoková angína) je penicilín. Hnisavá angína je komplikovanejšia, zodpovedá tomu aj dĺžka liečby antibiotikami, ktorá je väčšinou 10 dní. U detí 10 - 14 dní. Penicilín naopak nie je vhodný u často sa opakujúcich zápalov, kedy je zlyhanie liečby penicilínom veľmi časté. V takýchto prípadoch lekár pravdepodobne siahne po tzv. širokospektrálnych antibiotikách, ktoré dokážu hnisavé mandle vyliečiť.
Domáca liečba angíny
Pri domácej liečbe angíny je dôležitý dostatočný príjem tekutín, zvlhčovanie vzduchu a veľa oddychu. Pri vírusovom pôvode angíny si vystačíme so symptomatickou liečbou, teda nasadiť zvýšený prísun vitamínu C, pastilky a kloktadlá na dezinfekciu hrdla a ústnej dutiny, antipyretiká (lieky znižujúce teplotu) a analgetiká (lieky proti bolesti). Pri vysokých teplotách sa odporúčajú vlažné sprchy. Zo stravy sa odporúčajú vylúčiť mliečne bielkoviny, pretože podporujú tvorbu hlienu a hnisu. Najlepšie je prijímať najmä kašovitú stravu, ktorá nespôsobuje bolesť pri prehĺtaní. Cmúľanie ľadu alebo lízanie zmrzliny (ovocné drene, nie smotanové verzie) má chladivý efekt na zapálené tkanivá, znižuje opuch v hrdle a zmierňuje bolestivé signály vysielané nervovými zakončeniami.
Čo na zapálené hrdlo?
Boľavému hrdlu pomôžete kloktaním a výplachmi. Použite na to soľný roztok pripravený z 200 ml teplej vody, v ktorej si rozpustite 1 čajovú lyžičku. Kloktajte viackrát denne. Ďalším pomocníkom je šalvia lekárska. Hrsť usušených lístkov šalvie zaparte v 500 ml vriacej vody. Pripravený odvar použite na kloktanie a výplach hrdla. Procedúru opakujte v pravidelnom intervale každú hodinu. Čaj pripravený z paliny pravej, tymiánu alebo skorocelu je tiež výborným pomocníkom pri chorobe. Kloktanie odvarom z paliny pravej zmierňuje škriabanie v krku. Treba si však dávať pozor, lebo táto rastlina patrí medzi časté a silné alergény.
Obklady na hrdlo
Pre liečbu chorých mandlí môžete použiť obklad na hrdlo z ovsa alebo ovsených vločiek, ktoré stačí nahriať a trochu navlhčiť. Zabaľte ich do vreckovky a priložte na bolestivé miesta. Zapálené hrdlo dokáže ukočírovať aj Priessnitzov obklad. Je to studený zaparovací obklad, ktorý sa prikladá lokálne na povrch tela s cieľom dosiahnuť lokálneho prekrvenia. Najprv sa na kožu priloží látka namočená v studenej vode (u detí cca 22 ° C) a poriadne vyžmýkaná.
Ďalšie babské rady
Medzi osvedčené babské recepty pri bolesti hrdla patrí aj kloktanie. Medzi najbežnejšie používané roztoky na kloktanie, ktoré si pripravíte sami doma, patrí pohár teplej vody s lyžicou soli. Okrem slanej vody môžete kloktať aj výluhom z byliniek. Vhodná je väčšina liečivých bylín, z ktorých si pri bolesti hrdla pripravujete čaj - napríklad repík, rumanček, šalvia či skorocel. Kloktať by ste mali aspoň 3x denne, vždy po dobu dvoch minút. V babských receptoch napríklad nájdete zmes z pretlačeného cesnaku, medu a citrónovej šťavy, ktorú sa potom po lyžičkách odporúča konzumovať. Cibuľu a cesnak (prírodné antibiotikum) možno konzumovať aj samostatne, no nie každému vyhovuje ich špecifický zápach. Zo spomenutých potravín si môžete pripraviť rôzne teplé nápoje, kašičky, sirupy a podobne. Záleží v podstate len na vašich preferenciách.
Kedy navštíviť lekára?
S angínou treba navštíviť ambulanciu lekára v prípade, ak horúčka nad 38 stupňov Celzia tretí deň neklesá alebo je vyššia ako 39,5 stupňa počas 24 hodín a neklesá ani po podaní liekov. Silná bolesť hrdla spojená s ťažkosťami pri prehĺtaní je často znakom bakteriálnej infekcie. Pokiaľ si navyše všimnete, že sa vám v hrdle či na mandliach vytvorili biele hnisavé miesta, obráťte sa na lekára. Aj v prípade, že sa liečite domácimi receptami už niekoľko dní, ale nepociťujete žiadnu zmenu k lepšiemu, prípadne sa bolesť hrdla zhoršuje, navštívte lekára.
Prevencia angíny
Hoci je angína oveľa častejšie v chladných jesenných mesiacoch, dostať ju môžete aj v lete. Pri podchladení (príliš chladná klimatizácie alebo mokré plavky) dôjde k oslabeniu organizmu, a ten je potom náchylnejší k vzniku angíny. Proti bolesti hrdla sa dá preventívne bojovať aj doplnkami stravy. Odporúča sa napríklad zinok - minerál veľmi dôležitý pre celkové zdravie človeka. Podieľa sa na podpore imunitného systému, zdraví pokožky, nechtov a rôznych vnútorných procesoch v tele. Zinok si môžete dopĺňať aj stravou (banány, jablká, hrušky, červená repa, brokolica, špargľa a v niektorých druhoch mäsa a rýb). Pokiaľ potrebu zinku neviete dostatočne pokryť stravou, vyskúšajte niektorý z voľnopredajných liekov alebo doplnkov.
Pri často sa opakujúcich angínach môže pomôcť chirurgické odstránenie mandlí - tonzilektómia.