Chov husí predstavuje zaujímavú príležitosť pre začínajúcich aj skúsených chovateľov. V porovnaní s hrabavou hydinou sú husi menej náročné na chovateľské prostredie, odchov a zloženie kŕmnej dávky. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o chove husí, od plemien a ustajnenia až po výkrm a zdravotné aspekty.
Odolnosť húsat
Húsatá sú už od prvého dňa po vyliahnutí pozoruhodne odolné voči vplyvom vonkajšieho prostredia. Túto ochranu im zabezpečujú až tri bariéry:
- Rýchle operenie: Húsky majú oveľa rýchlejšie operenie ako kuriatka, čo ich dokonale chráni pred nepriaznivým počasím.
- Tukové bunky: Druhou pozitívnou bariérou je veľký počet tukových buniek hneď po vyliahnutí, ktoré sa nachádzajú pod bruchom a v oblasti pŕs.
- Termoregulácia: Treťou ochrannou bariérou je termoregulácia - fyziologická schopnosť vyrovnať teplotu okolitého prostredia s teplotou telesnou. Pri hrabavej hydine sa termoregulácia končí vo veku 8 týždňov, ale pri húsatách už vo veku 3 týždňov.
Teplota a vetranie pri chove húsat
Po vyliahnutí húsat je dôležité, aby mal chovateľ v letnom období k dispozícii priestory, kde by mohol regulovať vonkajšiu teplotu počas prvých troch týždňov. Pri liahnutí húsat v zimnom období sa požiadavka na tepelnú reguláciu prostredia predlžuje o týždeň. V ostatnom období odchovu chránime húsky len pred nepriaznivými vplyvmi prostredia, akými sú priame slnečné lúče, dážď a krúpy. Ak sme sa rozhodli chovať húsatá v uzavretom priestore, jedinou požiadavkou je vetranie.
Štartovacia teplota pre húsatá je 29 až 31 °C, pričom každé 2 až 3 dni sa táto teplota môže znižovať o jeden a pol stupňa. Optimálna teplota pre odchov husí po ukončení termoregulácie je okolo 8 až 15 °C.
Spôsoby výkrmu husí
Na Slovensku poznáme tri spôsoby výkrmu husí:
Prečítajte si tiež: Overený recept
- Brojlerový výkrm: Zvieratá sa kŕmia do hmotnosti okolo 4 kg. Táto hmotnosť korešponduje s obdobím prvej zrelosti peria, ktoré je určujúcim medzníkom pri výkrme vodnej hydiny. Husi pri brojlerovom výkrme kŕmime do veku 10 týždňov, potom sa začne obdobie výmeny peria. Tento spôsob výkrmu však na Slovensku veľmi zaužívaný nie je.
- Výkrm mäsovej jatkovej husi: Slováci uprednostňujú husi aj kačice mastnejšie, preto sa častejšie stretávame s výkrmom tzv. mäsovej jatkovej husi. Tieto chováme do veku druhej zrelosti peria, čo predstavuje obdobie výkrmu 110 až 115 dní. V 10. týždni sa husi raz podšklbú a potom ich ekonomicky čo najefektívnejšie chováme až do druhej zrelosti peria. Pri tomto spôsobe počítame s konečnou hmotnosťou okolo 5 kg. V tomto období by zvieratá mali mať aj súvislú vrstvu podkožného tuku.
- Pečienkový výkrm husí: Labužníci nedajú dopustiť na husaciu pečeň, ktorá patrí k vyhľadávaným delikatesám. Výkrm husí na tieto účely sa od čias našich starých mám trocha zmenil. V minulosti sa na výkrm využívali husi rôznych vekových kategórií. Bežne sa štopali husi dvoj- aj trojročné. V súčasnosti je trend vykrmovať husi mladé, čo je dané aj ich úbytkom vidieka. Húsky chováme do veku 7 týždňov intenzívnym spôsobom, pričom na 8. týždeň sa im začína podávať množstvo zeleného krmiva (200 - 700 gramov zelenej hmoty počas jedného dňa), aby si hus zväčšila tráviacu sústavu. Pri nútenom výkrme hus skonzumuje toľko potravy ako baník - denne by mala prijať 12- až 13-tisíc kilojoulov.
Výkrm na tučnú pečeň (foie gras)
Základom výkrmu na tučnú pečeň je umelé vyvolanie chorobného stavu, takzvanej steatózy pečene. Ide o pretučnenie pečene, kedy sa tuk z kŕmnej dávky neukladá do brušnej dutiny, ale zostane v tukových bunkách pečene. Tá sa potom zväčšuje. Ešte pred výkrmom má husacia pečeň hmotnosť okolo 75 až 100 gramov a cieľom výkrmu je zväčšiť jej hmotnosť na 450 a viac gramov.
Husi v chove na produkciu tučnej pečienky majú aj odlišný spôsob chovu. Počas výkrmu sa im obmedzí pohyb, čím sa docieli efektívnejšie využitie kŕmnej dávky. Po prvom podšklbaní sa husi nahusto umiestnia do voliér, v ktorých ostávajú až do posledného dňa výkrmu.
V období núteného výkrmu je jedinou potravou kukurica. Zrno kukurice na 12 hodín namočíme do vody, do ktorej ešte pridáme pol percenta soli a trocha bravčového tuku. Okrem toho majú husi k dispozícii len pitnú vodu a grit. Húsky, ktoré si chovateľ vyberie do núteného výkrmu, by mali mať počiatočnú hmotnosť aspoň 4 kg a mali by byť odčervené. Počas celého dokrmu, ktorý trvá približne 21 dní, by mali o 80 až 100 percent zväčšiť svoju hmotnosť, teda na konci výkrmu by mali vážiť okolo 7 až 8 kg. Husi by sme mali kŕmiť minimálne dvakrát denne. Intenzita kŕmenia závisí od plemena husi. Predpokladá sa, že na každý kilogram prírastku živej hmotnosti by mala hus skonzumovať okolo 6,5 až 7 kilogramov kukurice, čo v prepočte na celé obdobie výkrmu predstavuje okolo 30 kg krmiva.
Vodný výbeh
Husi sú vodné vtáky, preto jednou z najdôležitejších podmienok chovu husí je dostupnosť vodného výbehu. Nestačí však malé jazierko. Tieto vtáky potrebujú viac vody, kde sa môžu nielen čľapkať, ale najmä očistiť si kožu, perie, ale tiež páperie. Skúsenosti niektorých chovateľov popisujú, že postačí plastové detské pieskovisko, ktoré sa bude ľahko čistiť a husi sa doň zmestia aspoň dve. Párenie husí totiž prebieha najčastejšie práve vo vode.
Kvalitná potrava a priestor na pohyb
Kvalitná a vyvážená strava má priamy vplyv na chuť husaciny. Používa sa plnohodnotné kombinované krmivo pozostávajúce z obilnín, jačmeňa, ovsu či kukurice. Húsky milujú aj zelenú trávu, ktorá rastie na lúkach. Dôležitý je dostatok priestoru na pohyb. Pokiaľ majú husi výbeh dostatočne priestranný a poskytne im množstvo zelených plôch, na ktorých sa môžu kŕmiť, sú šťastnejšie, spokojnejšie a zdravšie. Takéto husi potom už na prvý pohľad vyzerajú oveľa lepšie v porovnaní s takými, ktoré sa chovajú v klietkach a halách. Chov husí trvá približne 6-7 mesiacov, kedy majú okolo 7kg živej váhy. Za túto dobu je povinnosťou chovateľa postarať sa o húsky čo najlepšie.
Prečítajte si tiež: Tipy na pečenie špaldového pečiva
Zdravotné problémy husí
Husi sú však často vystavené najrôznejším zdravotným problémom. Najčastejšou chorobou je vtáčia chrípka, ktorá tieto vtáky postihuje. Dôležité je používať rôzne plašičky, ktoré odplašia voľne žijúce vtáky a dokážu tak zabrániť spoločnému kontaktu a prenosu choroby. Husi sú spoločenské zvieratá a majú radi spoločnosť ostatných, čo zvyšuje riziko prenosu chorôb.
Plemená husí
Medzi najznámejšie druhy chovaných husí patrí hus domáca (Anser anser domesticus), ktorá pochádza z divo žijúcej husi veľkej (Anser anser). Hus bola domestikovaná už pred viac ako 3 000 rokmi v starovekom Egypte a Mezopotámii.
Charakteristika niektorých plemien husí:
- Landeská hus: Má ideálnu váhu, približne 7kg, nie je príliš tučná a po upečení je jej mäsko chutné a šťavnaté.
- Cholmogorská hus: Dorastá do 10-12 kg, takže ide o veľké zvieratá, ktoré vedia udržať poriadok v kŕdli. Gunáre sú šéfovia dvora - vedia si ustrážiť kŕdeľ a dokážu odplašiť aj líšku. Hoci hus nemá zuby, celkom dobre nahradí strážneho psa. Vždy totiž ohlási každého neznámeho návštevníka, nezávisle od toho, či je deň alebo noc. Niektorí ju využijú ako prírodnú kosačku, stihne spásať dvojárový pozemok. Známe je husacie perie. Patrí medzi najstaršie ťažké plemená vôbec. Má biele perie. Znáška je 40 vajec s bielou škrupinou.
- Tulúzska hus: Toto ťažké francúzske sivohnedé plemeno s bielym bruchom bolo vyšľachtené na výkrm a pre veľkú lahôdkovú pečeň. Je vhodné pre vyspelých chovateľov.
- Pomoranská hus: Stredne ťažké sivohnedé a biele francúzske plemeno dáva veľkú lahôdkovú pečeň (nútený dokrm). Je schopné i v zime spávať na snehu.
- Slovenská biela hus: Patrí medzi stredne ťažké husi v bielej, sivohnedej a strakatej farbe. Vyznačuje sa bohatým operením a dobrou dispozíciou na výkrm.
- Suchovská hus: Biely veľkochovný typ vhodný aj pre drobnochovateľov na produkciu mäsa, pečienky i peria. Dosahuje hmotnosť 4,5 - 5 kg, po nútenom dokrme dosahuje hmotnosť 7 - 7,5 kg.
- Emdenká hus: Menšie tradičné plemeno bielej farby. Je prispôsobená na mráz, chlad, vlhko, nenáročná na krmivo, stačí jej pastvisko.
- Landeská hus: Veľmi dobrá pastevná hus so živým temperamentom, rýchlo dospieva, plavohnedá a biela.
Ustajnenie husí
Podlaha pre odrastenejšie a dospelé husi má byť roštová, pod ňou je tzv. trúsnik s jednoduchou možnosťou čistenia a vrstva slamy, ktorú udržiavame sústavne suchú. Ak budeme odchovávať aj húsatká, tak v stajni urobíme hniezda. Ich šírka by mala byť 60 cm, hĺbka 80 cm a výška asi 1 m. Veľmi dôležité je, aby sediace husi na seba nevideli. V stajni by mali byť i napájadlá a kŕmidlá, zásadne bezprievanové vetranie, elektrické osvetlenie a okno najlepšie orientované na juh, v lete s možnosťou jeho výmeny za sieťovinu. Najvhodnejším materiálom stajne je drevo.
- Počet husí na 1 m2 plochy: tzv.
Chov a rozmnožovanie husí
Najlepšiu znášku majú husi medzi 2. a 5. rokom života, i keď na chov sú vhodné i do 10. roku. Gunárov však meníme skôr (v 8. roku). Pred pridaním gunára do kŕdľa je vhodné vyšetriť anatomickú dokonalosť jeho penisu. Štyri týždne pred znáškou zvýšime príjem dusíkatých látok, čo im zvýši aj pohlavnú aktivitu. Pridávame im sušenú lucernu alebo ďatelinové seno, strúhanú kŕmnu či červenú repu, mrkvu, ovos (aj naklíčený). Husi sa pária vo vode väčšinou hneď ráno. Že hus sa chystá na znášku, spoznáme podľa vystielania hniezda perím. Vajcia začínajú znášať vo februári každý druhý deň do hniezda, kde ich zahrabávajú do podstielky. Keď hus odchádza z hniezda, aby sa vyšpinila, vykúpala a nakŕmila, gunár zatiaľ stráži hniezdo a je pri tom dosť agresívny (podobne ako hus) a nebezpečný najmä pre deti. Ak chceme získať viac vajec z jednej znášky, tak pri kladení ich postupne ráno (znášajú ich nad ránom) odoberáme - až na jedno. Uskladníme ich pri teplote 8 - 15 °C a vlhkosti vzduchu 70 % naležato. Každé označíme dátumom a čiarkou, podľa ktorej sa orientujeme pri ich každodennom otáčaní o 180°. Podkladáme ich pod hus, keď začne púšťať perie.
Pri niektorých plemenách je potlačená tzv. kvovkavosť - u emdenských, labutích, landeských, nemeckých nosných a u tulúzskych a pomoranských husí, ktoré nesedia na vajíčkach. Vajcia netokavých plemien liahneme v umelých liahňach alebo pod slepačou či morčacou kvočkou. Znesené vajcia bývajú dosť znečistené, a preto ich očistíme veľmi slabým roztokom hypermangánu za pomoci drevitej vlny.
Prečítajte si tiež: Korenie na steaky bez zbytočnej soli
Odchov húsat
Po vyliahnutí sa húsatá pohybujú asi 2 dni len v okolí hniezda a až na 3. deň ich hus vyvedie na pašu, prípadne ich nakrátko pustí i do vody. Húsatá majú spočiatku perie premastené od matky. Mali by sa najmä pásť na pasienku. Trávnatý porast výbehu by mal byť zložený najmä z nízkych mäkkých travín (lipnica, psinček) s podsevom ďatelín, obľúbený je najmä nátržník husí. Pri dobrej pastve stačí húsatám od 8. týždňa len zrno na noc.
Prvé dni malé húsatá udržiavame pod zdrojom tepla 28 - 32 °C a každý týždeň znižujeme teplotu o 2 °C, pričom teplota odchovne by mala byť 20 °C. Po 3 týždňoch je dostatočná teplota 18 °C. Dôležité je, aby húsatá mali vždy suchú podstielku, ktorá je buď z piesku, alebo rezanej slamy. Seno je nevhodné, lebo sa rýchlo znečistí a zvlhne. V 1. týždni je najvhodnejšia zmes pre húsatá. Potom pridávame obilné a kukuričné šroty, ovsené vločky, varené zemiaky, namočený chlieb, mrkvu, nadrobno nasekanú žihľavu, lucernu, ďatelinu. Vhodným doplnkom je i tvaroh, kyslé mlieko alebo srvátka.
Výkrm husí pred porážkou
Dôležitý je predchádzajúci výkrm na pastvine (aspoň 200 m2 na hus) s dobrou výživovou kvalitou a večerným dodatkom zrnín či okopanín. Štyri - päť týždňov pred porážkou začneme husi kŕmiť zmesou obilnín s prevahou ovsa a výkrm zavŕšime proteínovým koncentrátom. Pri kupovanom krmive uprednostníme zmes na výkrm moriek s obsahom proteínov 14 - 15 %. Husi v tomto období potrebujú asi 300 - 400 g krmiva denne. Keďže prijímajú potravu i v noci, mali by mať stále plné kŕmidlá i napájadlá a osvetlenie okolo 1 W na m2 (stará 30 - 40 W žiarovka). V období konečného výkrmu sa počíta s prírastkom okolo 1,5 kg, na čo sa spotrebuje asi 5 - 10 kg krmiva.
Spracovanie a skladovanie husacieho mäsa
Pri pitvaní nesmieme na jej orgánoch nájsť žiadne nežiaduce znaky a prejavy, opuchy, nádory ani zavodnenie telesných dutín. Zabitú a ošklbanú hus necháme najprv dobre schladiť a potom, ak ju budeme spracovávať až na druhý deň, ju uložíme pri teplote okolo 12 °C. Niekoľko dní môže byť uložená aj v chladničke v polyetylénovom obale pod mraziacim zariadením. Na dlhšie hus ukladáme do mrazničky a 3 - 4 dni pred plánovaným použitím ju preložíme do chladničky, aby sa postupne rozmrazila.
Zaujímavosti o husiach
- Domáce husi boli selektívne chované na veľkosť, čo ovplyvňuje ich telesnú štruktúru. Zatiaľ čo divé husi majú horizontálny postoj a štíhly zadný koniec tela, domestikované husi ukladajú veľké tukové zásoby smerom ku koncu chvosta, čím vytvárajú “tučný chrbát” a nútia vtáka do vzpriamenejšej polohy.
- Keďže väčšina domácich husí vykazuje malý sexuálny dimorfizmus, určenie pohlavia je založené predovšetkým na fyzických vlastnostiach a správaní. Samce sú zvyčajne vyššie a väčšie ako samice a majú dlhšie a hrubšie krky.
- Husi boli selektované, aby stratili tmavohnedé tóny divého vtáka. Výsledkom je zviera úplne pokryté bielym perím.
- V starovekom Ríme sa husi stali symbolom ostražitosti a oddanosti po tom, čo zachránili Kapitolský vrch pred vpádom Galov.
- Domestikované husi majú obmedzenú schopnosť lietania v dôsledku svojej hmotnosti. Niektoré menšie plemená dokážu preletieť nízko nad zemou, ale väčšinou nelietajú.
- Husi sú silne sociálne a často tvoria monogamné páry na celý život. V domácich podmienkach má jeden gunár zvyčajne 2 - 4 husy.
- Husi sú veľmi odolné voči chladu, vďaka hustej vrstve peria a tuku. Dokážu prezimovať aj pri mrazoch, pokiaľ majú suchý prístřešok.
- Husi sú známe svojou ostražitosťou a často fungujú ako “prírodný alarm” na dvore. Svojich chovateľov si dokážu obľúbiť, sú zvedavé a v niektorých prípadoch aj priateľské. Dokážu si pamätať tváre a reagovať na známych ľudí.