Niektoré jedlá vedia ovplyvniť naše emócie natoľko, že v nás vyvolávajú pocity potešenia, ktoré si chceme opakovane prežívať. Výskumy naznačujú, že niektoré spracované potraviny, ako napríklad čokoláda, môžu pôsobiť na mozog podobne ako drogy. Článok sa zaoberá tým, ako jedlo ovplyvňuje naše pocity, prečo niektoré potraviny vyvolávajú závislosť a ako sa dá bojovať s poruchami príjmu potravy.
Mechanizmy odmeny v mozgu
Štúdie na zvieratách ukázali, že potraviny s výraznou chuťou, obsahujúce sacharidy, umelé rafinované tuky, bielu múku a cukor, môžu vyvolať správanie podobné závislosti. Konzumácia pizze, vyprážaných zemiakových lupienkov alebo čokolády aktivuje v mozgu rovnaké mechanizmy odmeny ako cigarety, alkohol alebo drogy. Keď začneme jesť tieto maškrty, je ťažké prestať, čo sa pri "light" pokrmoch nedeje.
Farmakologička Nicole Avenová z Icahn School of Medicine of Mount Sinai v New Yorku, spoluautorka štúdie, uvádza, že tieto zistenia otvárajú nové možnosti pre individualizované odtučňovacie diéty. "Môžeme pozmeniť spôsob, akým pristupujeme k liečbe obezity," hovorí.
Vzťah medzi výživou a závislosťou
Skorší výskum Scripps Research Institute na Floride preukázal, že organizmus prijíma "junk food" (potraviny s nízkou nutričnou hodnotou, bohaté na tuky a cukry) ako drogu. Laboratórne testy ukázali, že tieto potraviny pôsobia na receptory neurotransmiteru dopamínu podobne ako drogy, čo môže viesť k fyzickej závislosti.
Poruchy príjmu potravy a ich prejavy
Centrum Anabell, z.ú., sa zaoberá poruchami príjmu potravy a starostlivosti o duševné zdravie. Príbehy klientov centra často začínajú slovami o prejedaní, pocitoch viny a opakovanom cykle nezdravého stravovania. Psychológ Martin Murgaš z Centra Anabell vysvetľuje, že poruchy príjmu potravy nie sú len o jedle, ale často odrážajú hlbšie problémy.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie na torty pre chlapcov a dievčatá
Terapeut - muž ako rarita
Martin Murgaš je v Centre Anabell jediný muž. Reakcie klientiek sú rôzne, niektoré sú rady, iné prekvapené. Niektoré ženy si nevedia predstaviť, že by sa s mužom rozprávali o vnímaní vlastného tela alebo strate menštruácie. Klientky majú vždy možnosť výberu terapeuta.
Vyliečenie z poruchy príjmu potravy
Z poruchy príjmu potravy sa dá vyliečiť tak, aby mal človek zdravý vzťah k jedlu a bol spokojný. Klienti môžu po celý život vnímať jedlo intenzívnejšie, ale naučia sa to zvládať bez toho, aby ich to ovplyvňovalo v bežnom fungovaní. Dôležité je uvedomiť si, že poruchy príjmu potravy nie sú len o jedle, ale často odrážajú hlbšie problémy.
Príčiny vzniku porúch príjmu potravy
Príčiny môžu byť rôzne, napríklad problémy v rodine, hyperprotektívni rodičia, absentujúca rola jedného z rodičov, šikana, falošný svet sociálnych sietí alebo nevinné poznámky blízkych. Mnohí klienti pochádzajú z prostredia, kde je prvoradé výkonové zameranie, napríklad konzervatóriá, výtvarné a grafické odbory alebo šport.
Výkonové zameranie a kontrola
Do rizikovej skupiny patria ľudia, ktorí musia mať všetko zvládnuté na 100 %, chcú mať neustále samé jednotky a dostať sa do reprezentácie. Okrem prehnanej snahy uspieť sa objavuje aj nutkanie mať všetko pod kontrolou. Ak majú klienti pocit, že nemajú pod kontrolou nejakú oblasť v živote, rozhodnú sa mať pod kontrolou aspoň jedlo.
Rodičia a okolie
Výkonová motivácia nemusí vždy vychádzať iba z klienta samotného. Vo veľa prípadoch sú to práve rodičia a okolie, ktorí vyžadujú vysoké výkony a majú na dieťa neprimerané nároky. V takom prípade je veľmi ťažké nájsť guráž a urobiť prvý krok.
Prečítajte si tiež: Dievčenské torty ku krstinám
Rizikové obdobie
Najrizikovejšie obdobie z pohľadu rozvoja poruchy príjmu potravy je dospievanie, a to už od 11. roku. Hľadanie vlastnej identity, snaha zapáčiť sa a nájsť svoje miesto v spoločnosti dá mladému človeku poriadne zabrať. Rodičia si často všimnú, že doma niečo nie je v poriadku a chcú sa poradiť.
Spolupráca s deťmi a dospievajúcimi
Počas prvých sedení dieťa iba mlčí. Rozpráva rodič, ktorý popisuje, čo sa deje, ako to prežíva. Keďže je to neutrálna pôda, rodič to vraví inak ako doma, viac sa otvorí. Už nie je za toho, kto musí všetko perfektne zvládať. Prizná, že potrebuje pomoc. Deti vidia, že to rodičov skutočne trápi a aj to býva zlomovým bodom.
Priznanie si problému
Okolo 14. roku prichádza obdobie, kedy začne mať veľa tínedžerov pred rodičmi tajnosti, zároveň už však dokážu komunikovať svoje potreby. Priznajú, že majú problém, ale že by ho radšej riešili bez prítomnosti rodičov. Popri samotnej individuálnej terapii prebiehajú často aj rodinné sedenia, ktoré dokážu pozitívne ovplyvniť ďalšie fungovanie rodiny, keďže neplnoletí klienti trávia väčšinu času práve v domácom prostredí.
Alternatívne spôsoby stravovania a zdravý životný štýl
Ak je strava kaloricky dostačujúca a zodpovedá potrebám organizmu, nie je dôvod na paniku. Ak si je človek vedomý rizík, ktoré vegetariánske či vegánske stravovanie prináša, môže byť aj takéto stravovanie v poriadku. V kontexte porúch príjmu potravy sa nebavíme iba o samotnom jedle, ale aj ostatných faktoroch, ako je napríklad cvičenie, problémy v súkromnom živote, pocit menejcennosti, problémy vo vzťahoch.
Extrémny energetický výdaj
Martin upozorňuje najmä na extrémny energetický výdaj, o ktorý sa ľudia s poruchami príjmu potravy snažia. Klientky často chodia peši na piate poschodie, aby spálili maximálne množstvo kalórií. K tomu prirátajte každodenný dvojhodinový beh či dvojfázové neúmerne náročné tréningy v posilňovni. Príjem jedla môže na prvý pohľad vyzerať v poriadku, no v súvislosti s celodennou aktivitou je absolútne nedostačujúci.
Prečítajte si tiež: Sladká torta na prvý rok
Záchvatové prejedanie
Podľa Martina závisí od kontextu, v ktorom sa človek preje. Každému sa to občas stane, to však ešte neznamená, že ide o záchvatové prejedanie. Najdôležitejšiu hranicu tvoria pohnútky. V prípade záchvatového prejedania nie je dôležité jedlo tak, ako ho vnímame my. Ľuďom vtedy nezáleží na tom, čo jedia. Často to robia v tajnosti. Hanbia sa, že by niekto videl, koľko toho zjedia. Pri záchvatovom prejedaní je jedlo spôsob, ako ľudia zvládajú stres či emočné problémy. Keď konzumujeme jedlo, vyplavujú sa hormóny, ktoré navodzujú pocity šťastia a spokojnosti.
Pocity viny a prechod do bulímie
Po záchvatovom prejedaní nasledujú obrovské pocity viny. Človek je nafúknutý, bolí ho brucho, cíti sa zle. Aj z tohto dôvodu sa záchvatové prejedanie často preklopí do bulímie: ,,Zjedol som veľa, čo teraz? Nechcem byť tučný!" A z pocitu viny to idú vyvracať. Môže sa teda stať, že sa záchvatové prejedanie po čase preklopí do inej diagnózy.
Prvotné príznaky poruchy príjmu potravy
Chudnutie ani zďaleka nie je prvým signálom, že niečo nie je v poriadku. Martin nám pomohol definovať hlavné varovné príznaky, pri ktorých by ste mali zbystriť pozornosť:
- JEDLO: mdlé, pomalé jedenie, babranie sa v jedle, krájanie jedla na malé kúsky, schovávanie sa s jedlom, vyhadzovanie jedla
- VZŤAHY: človek sa začne uzatvárať do seba, začne sa vyhýbať napr. rodinným či pracovným obedom
- CVIČENIE: nadmerné vysiľovanie, niekoľkohodinové kardio
- HORMONÁLNE ZMENY: u žien je často prvým fyzickým príznakom chýbajúca menštruácia, slabosť, únava
- OSTATNÉ: oslabená imunita, vypadávanie vlasov, zubné kazy, problémy so zubnou sklovinou (bulímia), poruchy termoregulácie (neustály pocit chladu), nosenie voľného oblečenia, zneužívanie laxatív, zvracanie (odreté hánky, zápach z úst), váženie niekoľkokrát za deň
Telefonická pomoc
Jednou z možností, ako nadviazať kontakt s odborníkom, je zavolať na linku Anabell. Telefonáty sú anonymné a môžu pomôcť v rôznych situáciách. Časté sú vraj telefonáty v spojitosti so záchvatovým prejedaním. Ak má človek nutkanie sa prejesť, no chce s tým bojovať, môže nám zavolať. Pomôžeme mu upokojiť sa, stabilizovať. To všetko sa dá urobiť aj na diaľku. Klienti sú už po chvíli schopní racionálne uvažovať. Treba na to iba chvíľu pokoja a podporu operátora.
Podpora pre blízkych
V Centre Anabell nájdu podporu nielen ľudia s poruchou príjmu potravy, ale aj osoby im blízke. Ak plnoletý klient alebo klientka nemajú motiváciu vyhľadať pomoc, neexistujú na to účinné páky. Ich problém ale ovplyvňuje fungovanie blízkych, rodiny, partnerov. Blízki majú strach. Nevedia, ako danému človeku pomôcť, no veľmi by chceli.
Spolupráca s odborníkmi
V Centre Anabell si zakladajú na spolupráci minimálne dvoch odborníkov: psychológ - terapeut a nutričný terapeut. Martin upozorňuje na riziko, ktoré sú sebou prináša riešenie porúch príjmu potravy s výživovým poradcom bez náležitého vzdelania. Nutričný terapeut má štandardne vzdelanie získané na lekárskej fakulte, odbor nutričný terapeut (Bc.), resp. nutričný špecialista (Mgr.).
Počítanie kalórií
Aj napriek tomu, že počítanie prijatých kalórií dnes patrí medzi bežnú prax, odborník pred ním v spojení s poruchami príjmu potravy varuje. Často totiž narobí viac škody než úžitku. V Centre Anabell dávajú prednosť atlasu porcií. Ľudia, ktorí bojujú s anorexiou, strácajú kontakt s realitou. Už si nepamätajú, ako vyzerá normálna porcia jedla. Klienti či klientky teda dostanú rámcový jedálniček, ale bez čísel.
Podpora okolia
Je dobré, aby na to človek nebol sám. Podpora odborníkov je často nevyhnutná, no rovnako hrá dôležitú úlohu aj podpora okolia. Skôr či neskôr príde horšie obdobie, zaváhanie. Vtedy je dobré, keď môže klient s niekým zdieľať svoje pocity. Nepotrebuje, aby mu dotyčný konkrétne pomohol. Po liečbe už klient presne vie, čo má robiť. Potrebuje iba cítiť, že na to nie je sám.
Menej známe poruchy príjmu potravy
Bigorexia alebo aj svalová dysmorfia dnes tvorí odvrátenú stránku fitness priemyslu. Neprimeraná honba za svalnatou postavou, príliš reštriktívne správanie a chorobná nespokojnosť - tak by sme mohli definovať základné piliere tejto novodobej diagnózy. V praxi sa s takýmito prípadmi často nestretávajú. V prípade bigorexie sa takisto snažíme nájsť skrytú príčinu. Prečo je nutkanie také silné? Prečo si nie som istý vlastným telom? Muži si často nepripustia, že by mohli mať problém. Pod tlakom okolia (a istej mužskej ješitnosti) sa presviedčajú, že musia byť tí silní, ktorí všetko zvládnu.
Ortorexia
V prípade ortorexie súvisí motivácia vyhľadať pomoc najmä so sociálnymi aspektami: „S ortorexiou sa stretávame, keď ľuďom začne významne zasahovať do života. Musia si všade nosiť vlastné jedlo, nemôžu jesť spolu s rodinou, objavujú sa aj finančné problémy,” vyratúva najčastejšie dôvody Martin.
Obezita u detí
Lekárka Kristína Ivanová z detského oddelenia Všeobecnej nemocnice s poliklinikou v Lučenci vysvetľuje, ako nastaviť správny režim pre dieťa, aby jedlo a žilo zdravšie.
Definícia obezity
Obezita je nadmerná hmotnosť spôsobená hromadením tukového tkaniva. U detí sa na posúdenie obezity používajú percentilové grafy, ktoré si vedie lekár. O nadváhe hovoríme pri hodnote percentilu 90 - 97. Ak je hodnota vyššia, ide o obezitu, no pre pediatra je už nadváha varovným signálom.
Následky obezity na zdravie
Obezita je zásadným prvým krokom k rozvoju metabolického syndrómu, ktorý zvyšuje kardiovaskulárne riziko. Vedie k vysokému krvnému tlaku, v krvi prevažuje zlý cholesterol nad dobrým. Deti majú problémy s kosťami, kĺbmi, majú zlé držanie tela, ploché nohy, bolesti chrbta. Obézne deti sa často horšie zotavujú z obyčajných respiračných infektov, liečenie zápalu priedušiek trvá dlhšie.
Genetika a obezita
Genetika má vplyv na predispozíciu na obezitu. Závisí však vždy aj od vonkajších okolností, akými sú životný štýl, fyzická aktivita, stravovanie. Obezita môže byť spôsobená vonkajšími faktormi alebo následkom iného ochorenia.
Komunikácia s rodičmi
Často reagujú urážlivo, odmietavo, nepripúšťajú si problém. Treba im však zdôrazniť, že obezita je choroba ako každá iná. Čím je dieťa menšie, tým väčší podiel viny za obezitu nesú rodičia, čím sú deti staršie, tým väčší vplyv môže mať kolektív, sociálne siete a reklamy. Rodič musí dieťa usmerniť a edukovať, zabezpečiť mu vyváženú stravu aj motivovať k pohybu.
Psychologické príčiny
V školskom a pubertálnom veku to môže byť aj psychologická príčina - k poruchám príjmu potravy, či už k prejedaniu sa, alebo odmietaniu jedla, vedú najmä duševné bolesti. Obézne deti sa často izolujú, cítia sa zranené, cítia zúfalstvo, keď si nedokážu samy pomôcť. Môžu byť úzkostlivé, prehnane citlivé.
Vysvetlenie dieťaťu
Dieťaťu by sa malo vysvetliť, čo je zdravé, a citlivo mu povedať, že musí podstúpiť diétu. Rodič najlepšie pozná svoje dieťa a vie, čo naň platí. Určite by mu nemal hovoriť, že toto nemôžeš jesť, lebo budeš tučný. Ani v procese chudnutia nemôžeme úplne odoprieť dieťaťu sladkosti, no treba mu to vysvetliť. Ak je dieťa obézne, je na mieste vyhľadať aj psychológa, psychologičku.
Vplyv pandémie
Pandémia mala vplyv aj na obezitu detí. Mnohí rodičia u nás uznávajú, že za posledné dva roky ich dieťa pribralo, lebo bolo zavreté doma, malo málo pohybu, viac času trávilo pred televízorom alebo s videohrami, chýbala mu telesná výchova.
Cukor a závislosť
Keď budeme dieťaťu ponúkať sladké veci, bude ich uprednostňovať. Áno, myslím si, že môže ísť o istú formu závislosti. Príjem sladkostí však treba obmedziť do zdravej miery a dávať pozor, aby sa nestali náhradou normálnej stravy, aby nevypĺňali čas medzi hlavnými jedlami. Dieťa by jednoducho nemalo mať stály a neobmedzený prístup k sladkostiam.
Vyvážená strava
U dieťaťa by mali tvoriť 50 % príjmu potravy cukry (sacharidy), ale skôr zložené cukry, ovocie, zelenina, obilniny, strukoviny. Druhou zložkou výživy sú tuky, ktoré by mali u detí predstavovať 30 až 35 % príjmu. Bielkoviny by dieťa malo prijímať vo forme rastlinných strukovín, obilnín a aj z mäsa či mlieka. Medzi mikroživiny patria vitamíny, napríklad takmer každé dieťa má nedostatok vitamínu D a železa. Pri príjme minerálov sa stretávame s veľkým prísunom soli.
Prevencia obezity
Dojčenský vek je kritickým obdobím, ktoré môže rozhodnúť o sklone k obezite do budúcnosti. Čím skôr sa obezita objaví u dieťaťa, tým je väčšie riziko, že bude pokračovať až v dospelosti. U väčších detí by nejaká pohybová aktivita mala byť na dennom poriadku. Rodič aj tu zohráva kľúčovú úlohu, mal by byť aktívny spolu s dieťaťom.
Emocionálne stravovanie
Jedlo je jednou zo základných ľudských potrieb na dobré fungovanie a rozvoj. Okrem toho, že jedlo uspokojuje hlad, dodáva telu energiu a základné živiny, má aj sociálnu, kultúrnu, psychologickú a emocionálnu funkciu. Čoraz častejšie sa stretávame s tým, že ľudia jedia skôr v reakcii na emocionálny než fyzický hlad. Tento jav sa nazýva emocionálne stravovanie.
Čo je emocionálne stravovanie
Emocionálne jedenie je definované ako spôsob vyrovnávania sa s ťažkými emóciami prostredníctvom jedla. Ukazuje sa však, že môže byť aj reakciou na pozitívne nálady, ako je radosť alebo vzrušenie. Tento spôsob stravovania sa spája s vyšším rizikom vzniku obezity, porúch príjmu potravy a depresie.
Príčiny emocionálneho stravovania
Medzi hlavné príčiny emocionálneho stravovania patria stres, finančné, rodinné a zdravotné problémy a nedostatočné interoceptívne uvedomovanie (t. j. ťažkosti s rozpoznávaním vlastných pocitov a emócií). Ľudia, ktorí držia alebo v minulosti držali prísne diéty, majú oveľa väčšiu pravdepodobnosť, že budú držať takéto diéty.
Rozdiely medzi emocionálnym a fyzickým hladom
Fyzický hlad vzniká postupne, objavuje sa niekoľko hodín po predchádzajúcom jedle a môže byť uspokojený akoukoľvek potravinou. Na druhej strane, emocionálny hlad sa objavuje náhle, je veľmi intenzívny, zahŕňa konkrétny produkt alebo chuť a nie je závislý od času predchádzajúceho jedla. Pocit sýtosti nemusí nevyhnutne súvisieť s jeho uspokojením a po jedle sú veľmi časté pocity viny.
Emocionálne jedenie a poruchy príjmu potravy
Emocionálne jedenie a emocionálny hlad sú normálne a z času na čas sa vyskytujú u každého človeka. Niekedy však samozrejme môže byť príznakom poruchy príjmu potravy alebo narušeného vzťahu k jedlu, najmä ak ho sprevádzajú ďalšie prejavy správania, ako sú napríklad myšlienky na jedlo, pocity viny po jedle, časté diétne obmedzenia a prísne diéty, delenie jedál na dobré a zlé alebo nepružnosť pri jedení. Ak sa emocionálne jedenie vyskytuje príliš často a dochádza k strate kontroly a je hlavnou metódou zvládania emócií, je vhodné poradiť sa s psychodietológom alebo psychológom.
Vonkajšie stravovanie
Okrem emocionálneho jedenia je dôležitým psychologickým aspektom aj tzv. vonkajšie alebo extrinsické jedenie. Ide o jedenie v reakcii na dostupnosť jedla bez ohľadu na hlad. Ľudia, ktorí sa vyznačujú týmto štýlom stravovania, majú problém dojesť jedlo, často sa prejedajú a jedia automaticky a nereflektovane. Okrem toho sú veľmi citliví na všadeprítomnú reklamu.
Rizikové skupiny
Hoci nadmerná reakcia na emočný hlad sa môže vyskytnúť u každého, existujú určité charakteristiky, ktoré k nej obzvlášť predurčujú. Prvou a najpočetnejšou skupinou sú osoby s narušeným telesným obrazom a nízkym sebavedomím. Vysoké riziko vzniku emočného jedenia a porúch príjmu potravy sa vyskytuje aj u perfekcionistov. Ďalším rizikovým faktorom je veľmi výbušná povaha a vysoká impulzívnosť. Rozvoj emocionálneho jedenia je veľmi častý aj pri rôznych typoch duševných ochorení, najmä pri depresii, úzkosti alebo posttraumatickej stresovej poruche.
Ako sa vyrovnať s emocionálnym jedením
Emocionálny hlad, ktorý sa vyskytuje príliš často, sa stáva zaťažujúcim a sťažuje udržiavanie zdravej telesnej hmotnosti. Veľmi často tiež spôsobuje nespokojnosť so sebou samým a vyvoláva pocity viny. Preto je užitočné vedieť, ako mu predchádzať a tiež ako sa s ním vyrovnať, ak sa vyskytne. V prvom rade je potrebné dbať na základné veci, t. j. na správnu výživu. Ďalším dôležitým bodom je nájsť iné spôsoby, ako sa vyrovnať s emóciami. Ak tieto metódy nezaberajú, je vhodné poradiť sa s odborníkom, napríklad psychológom alebo psychodietológom.
Vytváranie a zmena návykov
Procesy učenia sa u nás posilňujú vzorce správania, ktoré sú odmeňované. Kľúčom k vytváraniu návykov je teda odmena. Pri zmene návykov je kľúčové určiť, čím je tento návyk odmeňovaný. Ďalej musíme určiť podnet, ktorý náš návyk spúšťa. Ak totiž chceme naše problematické správanie nahradiť novým, musíme vedieť KEDY ono nové správanie robiť.
Experimentovanie a plánovanie
Úlohou v prvý deň experimentu bude skúsiť zmeniť svoje obvyklé správanie, keď pocíti chuť ísť na koláčik do bufetu. Experimentovanie môže trvať niekoľko dní, týždňov alebo aj dlhšie a tento čas je zatiaľ vyhradený len pre sebapozorovanie. Posledným krokom v zmene návyku je vymyslieť plán. Ak už viem, že každý deň okolo pol štvrtej pocítim chuť na tortu, ale že odmenou, ktorú vlastne hľadám, je rozptýlenie porozprávam sa s kolegami, môžeme začať so zmenou návyku.