Anatómia dievčenskej pošvy, jej funkcie a zdravie

Rate this post

Každý živý organizmus má svoj začiatok života vo vode, človek nie je výnimkou. Koža je zložitý a multifunkčný orgán, zabezpečujúci spojenie organizmu s vonkajším prostredím. Tento článok sa zameriava na anatómiu dievčenskej pošvy, jej funkcie, hygienu a bežné zdravotné problémy, ktoré ju môžu postihnúť. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad, ktorý je zrozumiteľný pre rôzne vekové skupiny, od školáčok po dospelé ženy.

Sila liečivého kúpeľa

Jedným z najlepších spôsobov využitia bylín pre zlepšenie zdravotného stavu je práve kúpeľ. V minulosti, keď nemali ľudia prístup k teplej vode, prípadne sa kúpali len raz za čas, nepatril kúpeľ k najčastejšie používaným spôsobom alternatívnej liečby. Dnes je našťastie situácia iná, väčšina z nás si môže kúpeľ dovoliť, pokiaľ pravdaže nemáme doma namiesto vane sprchové kúty. Kúpeľ odstraňuje únavu, ukľudňuje nervový systém, omladzuje pokožku, zlepšuje spánok aj látkovú výmenu, likviduje bolesť a napätie vo svaloch celého tela. Na bylinkovom kúpeli je najzaujímavejšie, že účinné látky z bylín sa dostávajú do tela cez pokožku celým povrchom tela, pričom pokožka si z kúpeľa potiahne iba tie látky, ktoré sú pre telo prospešné, ostatné látky ďalej nevpustí. Dalo by sa povedať, že kúpeľ je úplne bezpečný pri použití akejkoľvek látky, ak dodržíte jedno základné pravidlo: podľa Jiřího Janču každá bylina, ktorá je účinná pri užívaní ústami, je rovnako alebo ešte viac účinná v kúpeli. Úprava bylín na kúpeľ je v podstate rovnaká ako na čaj, teda využíva sa odvar alebo nálev. Čo sa týka množstva, používa sa rovnaká porcia ako na čaj, t.j. Samozrejme sú aj byliny, ktoré hoci nie sú vhodné na vnútorné užívanie, sú viac než vhodné na kúpeľ, ako sú napríklad tuja západná, brečtan popínavý alebo papraď samčia. Pre deti do 8 rokov je okrem obvyklých bylín vhodná na kúpeľ práve papraď samčia (vňať), pagaštan konský (plod aj kvet), smrek obyčajný (ihličie) a tuja západná (ihličie a vetvičky). Zaujímavou prevenciou je užívanie olejových extraktov (esenciálnych olejov, silíc) z bylín. Obvykle stačí na kúpeľ niekoľko kvapiek a účinok je mimoriadny. S obľubou sa používajú levanduľový, anízový, borovicový, citrónový, ružový, pomarančový alebo napríklad mätový olej. Tu sa navyše spája efekt čuchový s efektom liečivým. Alebo si môžete vychutnať harmančekový kúpeľ. M. Teplota vody 35-37 stupňov Celzia, 300g harmančeka spariť v 5 l horúcej vody a odstaviť na 2 hodiny. Na kúpeľ môžete využiť aj niektoré z exotických čajov Energy, ktoré sú vlastne výťažky z rastlín (vňať, kôra a podobne), pričom môžete využiť ich konkrétne účinky.

Vonkajšie pohlavné orgány - Vulva

Na spoznanie vonkajších pohlavných orgánov ženy slúžia tieto pojmy:

  • Venušin pahorok (lat. mons pubis) - na prvý pohľad viditeľná časť tela ženy, „trojuholníček“ smerujúci od brucha k nohám. Jemne vyvýšený vďaka tukovému tkanivu. A táto časť je aj najvýraznejšie ochlpená. Venušin pahorok vidno aj vtedy, ak žena stojí.
  • Veľké pysky ohanbia sú dva kožné záhyby. Je to podobne ako venušin pahorok taktiež ochlpená časť tela. Obsahujú tukové tkanivo, veľa citlivých nervových zakončení a už spomínané dutinkaté telieska - erektilné bunky. Veľké pysky ohanbia začínajú venušiným pahorokom a končia dole, nad konečníkom v podobe tzv. hrádze. Hrádza je časť tela medzi pošvou a konečníkom.
  • Malé pysky ohanbia sa nachádzajú hneď pod veľkými. Ako už názov hovorí sú menšie a aj jemnejšie. Neobsahujú tukové bunky. A nerastú na nich ani chĺpky. Nad klitorisom sú spojené - chránia ho, vytvárajú tam akoby striešku.
  • Klitoris alebo aj dráždec - sa nachádza zo všetkých ostatných častí najbližšie k venušinmu pahorku. Je to najcitlivejšie miesto na tele ženy. A majú ho iba ženy. Je však vytvorený z tých istých buniek ako mužský penis - resp. jeho žaluď. Počas vnútromaternicového vývinu (ešte kým sme v brušku) sa vytvorí z tkaniva buď penis (to vtedy, ak je prítomný hormón testosterón) alebo klitoris (ak testosterón nahradia ženské hormóny). Podobne ako žaluď penisu ja chránený predkožkou, tak je i klitoris jemne prekrytý kožou. A zase tak, ako penis tak i klitoris je tvorený dutinkatými telieskami, ktoré sa pri vzrušení naplnia krvou a jemne zväčšia. Je pretkaný množstvom nervových ukončení. To čo je z klitorisu viditeľné - akoby malý gombík - však vôbec nie je klitoris celý. Jeho väčšia časť sa ukrýva v tele, pod kožou. Akoby v tvare obráteného písmena V sa vinie pozdĺž celých pyskov ohanbia až k ústiu pošvy.
  • Močová rúra tesne pod klitorisom je ústiaci otvor močovej rúry. Tá však nepatrí do rozmnožovacej sústavy. Kým chlapci majú ústie močovej rúry určené na močenie aj na ejakuláciu, u žien sú na prijímanie ejakulátu a močenie určené dve rozdielne cesty.
  • Vulva vonkajšie pohlavné orgány ženy, ktoré som opísala doteraz sa obvykle nazývajú jedným „zhrňujúcim“ slovom - vulva. Naokolo vulvy zase tvoria jej ochranu pysky ohanbia.
  • Ohanbie je označovaná časť tela, kde sú viditeľné vonkajšie pohlavné orgány. Tu nerobíme rozdiel medzi chlapcami a dievčatami.

Vnútorné pohlavné orgány - Pošva

  • Vagína - pošva Pod úzkym otvorom močovej rúry sa nachádza otvor väčší - vagína. Je to akási trubica, ktorá ústi na jednej strane do maternice a na strane druhej smerom vonku. Je tvorená svalmi a väzivom. Jej vnútro je pokryté sliznicou. A dôležitá informácia: tá sliznica nie je rovná a hladká, ale akoby pokrčená. Asi najbližšie prirovnanie jej vnútorných stien by sa blížilo k rúre od vysávača. Má podobné „záhyby“. Majú dokonca aj odborné pomenovanie: rugae vaginales. A prečo je to dôležité? Lebo tieto „krkvy“ sa počas pôrodu dokážu krásne natiahnuť, roztiahnuť a pustiť bábätko vonku. Potom sa vrátia do pôvodného tvaru. Pošva je teda tá „cestička“, ktorou sa rodia deti a tá cestička, ktorou mužský penis vniká do tela ženy a „presúva“ doňho spermie. Je v priemere dlhá cca 7 - 11 cm.
  • Panenská blana po latinsky hymen, to znamená membrána. Na začiatku vagíny (smerom z tela dovnútra) majú dievčatá hymen. Je to tenká blanka, ktorá uzatvára a chráni pošvu. Obvykle až do prvého pohlavného styku. Vtedy sa táto blanka pretrhne. Panenská blana nie je celistvá, neuzatvára kompletne celý vchod. Sú v nej otvory (jeden, dva - každá to máme inak), aby mohla vychádzať vonku menštruačná krv. Ak sa raz panenská blana pretrhne, už nikdy nenarastie. Tomuto procesu hovoríme deflorácia. Panenská blana sa nemusí vždy pretrhnúť pri pohlavnom styku. Môže k tomu dôjsť pri masturbácii, pri používaní tampónu, pri nehodách alebo i pri športe. A naopak - niekedy sa pružná panenská blana nepretrhne ani pri pohlavnom styku.
  • Bartoliniho žľaza Po bokoch vchodu do pošvy sa nachádzajú Bartoliniho žľazy. Je to párová žľaza, to znamená že sú dve - na každej strane jedna. Sú veľké asi ako hrášok a slúžia (pravdepodobne, zatiaľ sa nič iné neprišlo) na zvlhčovanie pošvy. Tvoria hlienový sekrét. Ale čo by som rada zdôraznila je to, že sa môžu „upchať“, zapáliť alebo infikovať. Ak teda vašu dcéru „čosi tam dole bolí“, prípadne sa tam niečo zväčší, myslite i na túto možnosť.

Funkcie pošvy

Pošva (vagína) je svalový orgán reprodukčnej sústavy ženy. Jej sliznica je tvorená viacvrstvovým dlaždicovým epitelom a pokrytá vrstvou hlienu, ktorý je produkovaný žliazkami z krčka maternice. Je akousi spojnicou medzi maternicou (uterus) a vonkajšími ženskými pohlavnými ústrojmi. V hornej časti, kde prechádza maternica do pošvy sa nachádza krčok maternice (cervix uteri). Pred pošvou sa nachádza v tesnej blízkosti močová rúra a za ňou konečník. Toto umiestnenie jednotlivých vyústení robí pošvu veľmi zraniteľnou voči rôznym zápalovým procesom. Tá sa tak stáva potencionálnou vstupnou bránou pre infekcie.

Pošva má niekoľko dôležitých funkcií:

Prečítajte si tiež: Inšpirácie na torty pre chlapcov a dievčatá

  1. Pôrodný kanál: Počas pôrodu sa pošva rozširuje, aby umožnila prechod dieťaťa.
  2. Pohlavný styk: Pošva je orgán, do ktorého preniká penis počas pohlavného styku.
  3. Menštruácia: Menštruačná krv odchádza z tela cez pošvu.

Vaginálny výtok

Vaginálny výtok alebo tiež vaginálny fluór pozná snáď každá žena. V menšom množstve, s typickým priehľadno-bielym sfarbením a bez zápachu sa objavuje na spodnej bielizni denne. Abnormality vaginálneho výtoku však môžu indikovať rôzne ochorenia ženských pohlavných orgánov. V nejednom prípade neliečenia a odkladania zdravotných problémov, vedú tieto ťažkosti k ochoreniam i trvalým následkom, ako je riziko sterility - neplodnosti. Vaginálna sliznica je po celý život ženy zvlhčovaná. Tento cervicovaginálny sekrét (krčkovo - pošvový) alebo jeho zvyšky obsahujú biele krvinky (lymfocyty) a sú súčasťou antimikrobiálnej fluóry pošvy. Tá spolu s estrogénmi, kyslým pH pod 4,5 a prirodzenými mikroorganizmami v pošve (Lactobacilus vaginalis) tvoria akúsi ochrannú bariéru proti vzniku infekcie. Sekrét odchádza von z pošvy, čo pozorujeme navonok ako biely slizký výtok, ktorý sa objavuje na nohavičkách. Výtok je priehľadno-bielej alebo priesvitnej farby, redšej slizovitej konzistencie. U zdravej ženy nezapácha, prípadne môže mať mierne špecifický zápach. Takýto vaginálny fluor je fyziologický jav. Zmeny farby, konzistencie či zápachu naopak indikujú patologický - chorobný proces v pošve. Posudzovanie zápachu je však veľmi individuálne. Závisí prevažne od subjektívneho vnímania jednotlivca. Vaginálny výtok posudzujeme na základe troch aspektov: farba, konzistencia, zápach.

Príčiny oslabenia pošvovej bariéry

Pošva má svoju prirodzenú ochrannú bariéru, ktorá ju chráni pred vznikom infekcie. Táto bariéra však môže byť z rôznych príčin narušená a oslabená. Oslabený pošvový fluór tak nie je schopný spĺňať svoju funkciu a hrozí väčšie riziko vzniku infekcie. Najčastejšie príčiny narušenia pošvovej bariéry:

  • zmeny pH v pošve (pošvové výplachy, spermicídne gély, chlórová voda),
  • Infekcie a zápaly (kvasinky, vírusy, baktérie),
  • patologické procesy v pošve (zhubné aj nezhubné nádory, zápaly),
  • cudzie telesá v pošve (vnútromaternicové teliesko, tampóny, sexuálne pomôcky),
  • nevhodný odev (tangá, tesná, priliehajúca alebo mokrá bielizeň, latex),
  • mechanické dráždenie (tvrdý a pravidelný sex, mechanické dráždenie sexuálnymi pomôckami),
  • stresové situácie (premamnentný stres, akútna ťažká trauma, psychické ochorenia),
  • nedostatočná hygiena a opakujúce sa zápaly,
  • celkové oslabenie imunity (onkologické ochorenia, pacienti v transplantačnom programe, chronické virózy),
  • imunodeficientné ochorenia (AIDS),
  • imunosupresívna liečba (cytostatiká, cyklosporín),
  • hormonálna liečba (antikoncepcia, zvýšené množstvo estrogénov),
  • hormonálne výkyvy (puberta, gravidita, menopauza),
  • antibiotická liečba (širokospektrálne antibiotiká hlavne z tetracyklýnovej rady, ampicylín),
  • alergické reakcie (tampón, vaginálne podávané lieky, stimulujúce gély),
  • ostatné ochorenia (onkologické ochorenia, diabetes mellitus).

Ochorenia signalizované abnormálnym pošvovým výtokom

Abnormálny pošvový výtok je vždy príznakom, ktorý treba odborne vyšetriť. Indikuje nám zápal, infekcie, či narušenie pošvy alebo iné ochorenia ženských pohlavných orgánov. Každá infekcia týchto citlivých miest predstavuje riziko, a to z dôvodu následkov a možnej sterility pri neliečenej chorobe. Neplodnosť alebo sterilita je dôvodom psychických problémov u postihnutých žien. Najčastejšie ochorenia prejavujúce sa pošvovým výtokom majú rôznych vyvolávateľov. Ide o baktérie, vírusy, plesne, či dokonca parazity. Najčastejším ochorením u žien, ktoré spôsobuje abnormality fluóru a je pomerne rozšírené pre pomerne aktívny sexuálny život mladých žien je infekcia vyvolaná chlamýdiami.

Výtoky spôsobené plesňami (kvasinky, mykózy)

Biely hrudkovitý výtok spojený so svrbením a pocitom diskomfortu je častým príznakom vaginálnej mykózy. Vaginálna mykóza - vyvolávateľom tohto plesňového ochorenia pošvy je kvasinka Candida albicans. Tá je síce súčasťou pošvovej mikroflóry, ktorá keď sa naruší, spôsobuje ťažkosti. K narušeniu dochádza napríklad v stresových situáciách, vplyvom hormonálnych zmien (gravidita, hormonálna terapia alebo jej vysadenie), pri dlhodobom užívaní antibiotík, pri nesprávnej hygiene, či striedaní sexuálnych partnerov. Mykóza spôsobuje oslabenie, a tým náchylnosť na vznik iných napríklad bakteriálnych infekcií. Často teda býva kombinovaná od čoho závisí aj vzhľad výtoku.

Výtoky spôsobené baktériami

Žlté sfarbenie je často signálom toho, že v tele prebieha prekonávanie zápalu a infekcie, často bakteriálnej.

Prečítajte si tiež: Dievčenské torty ku krstinám

  1. Chlamýdiová cervicitída (zápal krčka maternice) - vyvolávateľom ochorenia je Chlamydia trachomatis. K nakazeniu dochádza pohlavným stykom. Baktéria sa primárne usídľuje na sliznici krčka maternice, odkiaľ sa šíri do okolia. Priebeh ochorenia môže byť bezpríznakový. K najtypickejším prejavom patrí dlhodobejší výtok krémovej konzistencie žltej až hnedej farby, niekedy s nádychom zelenej farby. Prítomný býva spotting - stopové krvácanie, tzv. špinenie.
  2. Chlamýdiová endometritída (zápal sliznice maternice) - vyvolávateľom ochorenia je Chlamydia trachomatis. K ochoreniu dochádza pohlavným stykom, keď sa baktéria rozšíri z krčka maternice na jej sliznicu. Často býva bezpríznaková alebo sa prejavuje len miernymi panvovými bolesťami. Menej často býva prítomný výtok vo väčšom množstve, silne kyslo niekedy až hnilobne zapáchajúci. Fluór máva žltkastú až mierne hnedú farbu.
  3. Chlamýdiové adnexitídy (zápal vaječníkov) - vyvolávateľom ochorenia je Chlamydia trachomatis. Infekcia je dôsledkom šírenia primárnej nákazy z krčka maternice a z maternice na vaječníky. Vyznačuje sa hnisavým zapáchajúcim výtokom žltej farby. Prítomný je aj spotting. Bolesti v oblasti vaječníkov sa zintenzívňujú pri pohybe alebo pohlavnom styku.
  4. Lactobacilóza a cytolytická vaginóza - vyvolávateľom týchto ochorení je baktéria prirodzene sa vyskytujúca v pošve, Lactobacillus species. Ochorenia vznikajú pri premnožení tejto baktérii v pošve následkom rôznych faktorov. Často bývajú zamieňané s chlamýdiovými infekciami, preto je nutné ich odlíšiť a správne liečiť. Obe ochorenia sa prejavujú bielym hustým výtokom s prítomnosťou hrudiek. Jeho množstvo je vyššie ako obvykle. Býva bez zápachu alebo s mierne kyslým zápachom.
  5. Bakteriálna vaginóza - vyvolávateľom ochorenia je najčastejšie Gardnerella vaginalis alebo v menšej miere Bacteroides Mobiluncus. Prejavuje sa typicky bolestivosťou, pálením alebo svrbením v pošve. Z pošvy je produkované hojné množstvo redšieho výtoku bielej až sivej farby. Silne zapácha po rybách, čím pripomína výtok pri syfilise. Výtok sa zintenzívňuje po pohlavnom styku.
  6. Bakteriálna vaginitída - vyvolávateľom ochorenia sú streptokoky alebo stafylokoky. Najčastejšie ide o Streptococcus agalactiae alebo o hemolytického streptokoka. Menej často môže byť príčinou vzniku Staphylococcus aureus. Tieto baktérie spôsobujú ťažký zápal, ktorý je sprevádzaný silnými bolesťami v podbrušku. Často je prítomný aj zápal močových ciest s bolesťami pri močení. Pošvový výtok je hnisavý a hnilobne alebo silne kyslo zapácha. Má žltú až žlto zelenú farbu a je hustejší.
  7. Syfilis - je pohlavne prenosné ochorenie, ktorého vyvolávateľom je baktéria Treponema pallidum. Ide o ochorenie, ktoré môže v tele pretrvávať bezpríznakovo aj desiatky rokov. Typické sú preň gumovité hrbole vznikajúce v oblasti pošvy a rekta, a neskôr vredovité útvary na tele. Ide o neschopnosť imunitného systému čeliť infekcii. Okrem toho sa prejavuje širokou škálou príznakov a jedným z nich môže byť výtok sivastej farby typicky páchnuci po rybách.
  8. Kvapavka - vyvolávateľom ochorenie je Neisseria gonorrhoeae. Ochorenie sa prenáša pohlavným stykom. Spôsobuje silný zápal pohlavných orgánov ženy, ktorý sa prejavuje bolesťou a aj bolestivým močením. Baktéria a jej toxínu sú príčinou silného hnisavého a žltozeleného výtoku. Ten vychádza pošvou vo veľkom množstve a je hustý.

Výtoky spôsobené vírusmi

Herpes genitalis. vyvolávateľom ochorenia je herpes simplex vírus HSV 2, sporadicky HSV 1. Vírus je prenášaný pohlavným stykom a spôsobuje herpetický výsev makulo - papulo - vezikulárnych pľuzgierikov naplnených čírou tekutinou. Oblasť vonkajších genitálií je silne bolestivá, citlivá, mokvá a krváca. Pri genitálnom herpese nejde o typický výtok, ale skôr o mokvanie a krvácanie prasknutých vezikúl, čo zanecháva stopy na spodnej bielizni.

Výtoky spôsobené parazitmi

Trichomoniáza vyvolávateľom ochorenia je prvok Trichomonas vaginalis. Do tela hostiteľa sa dostáva pohlavným stykom, čiže patrí medzi pohlavne prenosné choroby. Tento bičíkovec je vyvolávateľom ochorení ako genitálnych, tak aj ochorení močového ústrojenstva. Pri osídlení pošvy spôsobuje svrbenie, bolestivosť v podbrušku, bolestivé močenie. Výtok je žltozelený a typické pre ochorenie býva jeho spenenie.

Liečba pošvových výtokov

Liečba závisí od vyvolávajúceho agens (mikroorganizmu, vyvolávateľa). V niektorých prípadoch stačia pošvové výplachy a hygiena. Bakteriálne zápaly vyžadujú liečbu antibiotikami, vírusové antivirotikami, plesňové antimykotkami, iné antiseptikami či galenickými prípravkami. Farmakologických prípravkov je nespočetné množstvo vo forme tabliet, čapíkov, mastí, tinktúr alebo sprejov. Najdôležitejšia zo všetkého je však návšteva u gynekológa, laboratórne potvrdená diagnóza a správna liečba individuálnej pacientky. Súčasťou terapie je bez pohyby pokojný režim, vhodná intímna hygiena a pravidelné kontroly. Počas ochorenie a liečby je nutná - sexuálna zdržanlivosť = dni a noci bez pohlavného styku. Pravidelné gynekologické prehliadky sú najdôležitejšie. Umožňujú lekárovi v pravidelných intervaloch vyšetriť ženské orgány a včas zdiagnostikovať rôzne ochorenia. Napriek neustálym avízam zo strany gynekológov, zvyknú niektoré ženy tieto prehliadky odignorovať. K lekárovi sa tak dostanú, až keď sa objaví nejaký problém.

Najčastejšie otázky a odpovede o nezdravom vaginálnom výtoku

  • Čo je to abnormálny vaginálny výtok? Abnormálny výtok môže byť charakterizovaný zmenami v farbe, konzistencii, množstve alebo zápachu výtoku. Normálny výtok je zvyčajne číry alebo mliečne biely, bez výrazného zápachu, zatiaľ čo abnormálny môže byť žltý, zelený, hrudkovitý, s nepríjemným zápachom alebo nadmerný.
  • Čo môže spôsobiť abnormálny vaginálny výtok? Môže byť spôsobený rôznymi faktormi, ako sú infekcie (bakteriálna vaginóza, kvasinkové infekcie, pohlavne prenosné choroby), hormonálne zmeny, alergické reakcie na hygienické produkty alebo problémy so zdravím vagíny.
  • Kedy by som mala navštíviť lekára? Ak si všimnete zmeny v zápachu, farbe, konzistencii alebo ak máte sprievodné príznaky ako svrbenie, pálenie, bolesť alebo opuch, je dôležité navštíviť lekára. Tieto príznaky môžu poukazovať na infekciu alebo iný zdravotný problém.
  • Ako môžem zabrániť abnormálnemu vaginálnemu výtoku? Prevencia zahŕňa pravidelnú intímnu i menštruačnú hygienu, vyhýbanie sa prehnanému používaniu agresívnych mydiel alebo sprchových gélov, nosenie priedušnej spodnej bielizne z bavlny a v neposlednom rade chránený hygienický pohlavný styk s nestriedaním sexuálnych partnerov.
  • Ako sa lieči abnormálny vaginálny výtok? Liečba vždy závisí od príčiny vzniku výtoku. Infekcie spôsobené baktériami alebo hubami, môžu byť liečené antibiotikami alebo antimykotikami, zatiaľ čo hormonálne problémy môžu vyžadovať hormonálnu terapiu alebo iné lekárske zásahy. Najčastejšie však gynekológ predpisuje lokálne alebo perorálne lieky a liečivá.
  • Môže abnormálny výtok ovplyvniť moju plodnosť? V niektorých prípadoch, ak je abnormálny výtok spôsobený infekciou, ktorá sa nelieči, môže to viesť k vážnejším problémom, ako je zápalové ochorenie panvy, ktoré môže následne ovplyvniť plodnosť.

Menštruácia

Menštruácia je menzes, perióda, mesiačiky. Časť menštruačného cyklu, počas ktorej vyteká menštruačná tekutina pošvou von z tela ženy. Menštruácia je pravidelné krvácanie, ktoré sa objavuje u dievčat a žien približne raz za mesiac. Nazýva sa aj menses, perióda alebo mesiaciky. Ide o prirodzenú súčasť menštruačného cyklu, pri ktorej telo uvoľňuje nahromadenú výstelku maternice - menštruačnú tekutinu. Tá následne odchádza z tela pošvou. Menštruácia je prejavom toho, že organizmus funguje správne a je schopný otehotnieť. Objavuje sa zvyčajne medzi 10. a 15. rokom života a pokračuje až do obdobia menopauzy, keď sa cyklus prirodzene zastaví.

Ako prebieha menštruačný cyklus?

Menštruačný cyklus trvá približne 28 dní, ale u každej ženy môže byť kratší alebo dlhší (približne 21 - 35 dní). Delí sa na štyri hlavné fázy:

Prečítajte si tiež: Sladká torta na prvý rok

  1. Menštruačná fáza Trvá 3 až 7 dní. Z tela odchádza menštruačná krv spolu s odlúčenou výstelkou maternice. Môžu sa objaviť mierne bolesti brucha, únava či zmeny nálad.
  2. Folikulárna fáza Začína sa po skončení krvácania. V ováriách sa vyvíjajú folikuly - malé vačky obsahujúce vajíčka. Sliznica maternice sa opäť začína obnovovať.
  3. Ovulačná fáza Približne v polovici cyklu (okolo 14. dňa) sa z vaječníka uvoľní vajíčko. Žena je v tomto období najplodnejšia.
  4. Luteálna fáza Telo sa pripravuje na možnú tehotnosť. Ak vajíčko nie je oplodnené, telo sa opäť pripraví na menštruáciu a cyklus sa opakuje.

Aké sú bežné príznaky menštruácie?

  • Kŕče v podbrušku - spôsobené sťahovaním maternice
  • Citlivosť pŕs
  • Zmeny nálad alebo podráždenosť
  • Nafukovanie
  • Mierna únava
  • Zvýšená chuť na jedlo

Tieto prejavy sú normálne a môžu sa líšiť od dievčaťa k dievčaťu.

Hygiena počas menštruácie

Počas menštruácie je dôležité udržiavať správnu hygienu. Najčastejšie používané pomôcky sú:

  • Vložky - vhodné pre začínajúce dievčatá, jednoduché na použitie
  • Tampony - zavádzajú sa do pošvy, vhodné aj pri športovaní
  • Menštruačný kalíšok - ekologická pomôcka, ktorú možno používať opakovane
  • Menštruačné nohavičky - absorpčné spodné prádlo pre pohodlie a istotu

Hygienické pomôcky je potrebné pravidelne meniť, aby sa predišlo nepríjemnému zápachu a infekciám.

Kedy navštíviť lekára?

Lekára je vhodné vyhľadať, ak:

  • cyklus trvá menej ako 21 dní alebo viac ako 35 dní,
  • menštruácia je extrémne silná (napr. treba meniť vložku každú hodinu),
  • bolesti sú také silné, že znemožňujú bežné fungovanie,
  • menštruácia sa neobjaví dlhšie ako 3 mesiace (a nie je dôvodom tehotenstvo),
  • výtok má nezvyčajnú farbu alebo zápach.

Žena počas života prežije približne 450 - 500 menštruácií. To predstavuje približne 7 - 8 rokov krvácania, rozložených do desiatok rokov života.