Kátlovce a ich historické pozadie. Pri skúmaní historického osídlenia Kátloviec v prvých storočiach uhorského štátu na základe písomných prameňov narážame na značné ťažkosti. Listinné pramene o vlastníctve pôdy feudálov na území Slovenska v 11.a 12. storočí vo všeobecnosti chýbajú. Všetka pôda za čias vlády arpádovských panovníkov (r.1000 - 1301) patrila spolu s obyvateľstvom kráľovi a nebol dôvod sa o nej zmieňovať. Podstatne lepší obraz poskytujú pramene o majetkoch biskupstiev, kapitúl a kláštorov.
Počiatky osídlenia a prvé zmienky o obciach
Kátlovce na začiatku historického obdobia (11. - 13. storočie) Pri skúmaní historického osídlenia Kátloviec v prvých storočiach uhorského štátu na základe písomných prameňov narážame však na značné ťažkosti. Listinné pramene o vlastníctve pôdy feudálov na území Slovenska v 11.a 12. storočí vo všeobecnosti chýbajú. Všetka pôda za čias vlády arpádovských panovníkov (r.1000 - 1301) patrila spolu s obyvateľstvom kráľovi a nebol dôvod sa o nej zmieňovať. Podstatne lepší obraz poskytujú pramene o majetkoch biskupstiev, kapitúl a kláštorov. V 11.-12. storočí chotár susednej Chtelnice patril do sústavy obranného pásma, zvaného konfínium, ktoré malo chrániť uhorský štát zo západnej strany. Toto pásmo zaberalo územie od rieky Moravy po riečku Dudváh na východe, vrátane južných malokarpatských svahov. Toto územie bolo často dejiskom vojnových konfliktov medzi českou, uhorskou i rakúskou krajinou. Preto Záhorie, oblasť medzi riekou Moravou a Malými Karpatami, bolo v 11.-12. storočí takmer ľudoprázdne, kým v slovanskom období nálezy dokazujú husté osídlenie. Riečka Dudváh s južnými svahmi Malých Karpát tvorili vnútornú obrannú líniu, do ktorej patril aj chotár susednej Chtelnice. Územie medzi riekou Váh a Malými Karpatami bolo husto osídlené Slovanmi aj v 11.-12. storočí. Dokazujú to nielen bohaté archeologické nálezy, ale aj prvé písomné správy o obciach, ktoré ležali na západnej hranici územia patriaceho benediktínskemu kláštoru sv. Hypolita na Zobore pri Nitre. O osadách nachádzajúcich sa na severozápad od tejto hranice sa písomné správy z 12. storočia nezachovali, čo však nevylučuje možnosť’ osídlenia tohto územia. Táto oblasť tvorila kráľovský majetok Arpádovských panovníkov a nebola uvedená v šľachtických či cirkevných donačných listinách. Možno usudzovať, že oblasť Kátloviec bola osídlená aj v období našich slovanských predkov. O starom osídlení tejto oblasti svedčia nielen archeologické nálezy, ale aj architektonické pamiatky z neskoršieho obdobia v blízkom okolí, ktoré sa tu zachovali. Takými sú, napr. románsky kostolík z 12. storočia (z roku 1172) na hornom cintoríne v susedných Dechticiach a z 13. storočia hrad Dobrá Voda. Vzhľadom na západné Slovensko sú dôležité hlavne listiny, ktoré vydal uhorský kráľ Koloman I. (1095-1116) v roku 1111 a 1113, potvrdzujúce majetky v prospech Zoborského opátstva, ktoré dokumentovali osídlenie, miestne názvy obcí a miest na tomto území: 1113 - druhá Kolomanova listina (druhá Zoborská listina), v ktorej sú uvedené i osady ležiace v blízkom a širšom okolí Kátloviec napríklad: Bohunice, Dolná Krupá, Červeník, Malženice, Madunice, ale aj Bašovce, Drahovce, Kocurice, Koplotovce, Krakovany, Trebatice.Tieto obce ležali na západnej hranici územia benediktínskeho kláštora sv. Hypolita na Zobore pri Nitre. V osadách nachádzajúcich sa na severozápad od tejto hranice sa písomné správy z 12. storočia nezachovali, čo však nevylučuje možnosť osídlenia tohto územia, teda aj Kátloviec. 1208 až 1209 - Chtelnica, Radošovce, donačná listina uhorského panovníka Ondreja II. (1205-1235), ktorý daroval svojmu služobníkovi Sebešovi (komitátny hodnostár) majetok terra Costulan (dnes Veľké Kostoľany), kde sa obec Chtelnica nazýva Wytelnice, a Radošovce sa nazývajú villa Radichov. Táto listina bola obnovená v roku 1216 (Ondrej II.), v niektorých prameňoch sa práve tento údaj uvádza ako prvá písomná zmienka týchto obcí. 1258 - Dechtice (Degce), listina uhorského kráľa Bela IV. (1235-1270), vymedzuje ohraničenie chotára obce Bohunice, ktoré daroval kráľ komesom Zochudovi a Serefeldovi. 1262 - Dolné Dubové (Dombou), Bela IV. dáva obec spolu s inými majetkami Serefeldovi. 1262 - Horné Dubové (Feldombou), podobne ako D. Dubové, bolo spolu s Hornou Krupou darované Serefeldovi. 1333 - Paderovce (Padar), patrili v tom čase Smolenickému panstvu.
Kátlovce v stredoveku a urbár z roku 1401
1401 - Kátlovce (Katlowicz), urbár Dobrovodského hradu (napísaný okolo sv. Egídia-1.9.1401), najstarší urbár napísaný na Slovensku. Pre štúdium historického vývoja jednotlivých obci alebo miest v období feudalizmu je dôležité sledovať majiteľov hradov a panstiev, ktoré jednotlivé obce, mestečká alebo mestá vlastnili. Majetok, ako aj vlastníctvo pôdy a hradu, tvoril základný prameň príjmov a politický nástroj šľachty na ovládanie poddaného ľudu. Prioritu politickej moci, ktorá bola odvodená od držby majetkov, kde rozhodujúcu úlohu zohrávala pôda, si šľachta udržala až do polovice 19. storočia. Ale aj potom pri nástupe kapitalizmu, ktorý sa v uhorských podmienkach pomerne oneskoril, sa vedela uhorská šľachta prispôsobiť a nájsť dostatočnú náhradu za pozície zrušeného poddanstva.
Z uvedeného vyplýva, že pramene začiatkov Kátloviec je nutné hľadať v panstve Dobrá Voda. Podľa zaužívaných zvyklostí sa o kráľovských majetkoch v tomto období neviedla žiadna presnejšia agenda. Tak to bolo aj s panstvom hradu Dobrá Voda a s dedinami, ktoré boli až do konca 14. storočia kráľovským majetkom, preto sa ani o Kátlovciach v písomných prameňoch dlhé obdobie nestretávame. Významná zmena nastala až v roku 1392, keď uhorský kráľ Žigmund Luxemburský (1387-1437) daroval hrad Dobrá Voda aj s panstvom vojvodovi Stiborovi zo Stiboríc. Stibor I. (1347-1414) zo Stiboríc, poľský feudálny oligarcha, asi v rokoch 1392-1414 dostal za svoje služby Uhorsku a kráľovi rozsiahle majetky na viacerých miestach Uhorska, na západnom Slovensku (vlastnil postupne Holíč, Beckov, Bratislavský hrad, Čachtice, Dobrú Vodu, Trenčín, Smolenice a iné). Bol jedným z najbohatších šľachticov Uhorska od čias Matúša Čáka a používal titul “pán celého Považia”. Jeho sídlom bol hrad Beckov. Podľa doteraz známych historických prameňov možno konštatovať, že až za panstva Stibora I. sa začínajú datovať aj prvé písomné správy o Kátlovciach. Začlenenie Smoleníc k Dobrovodskému hradnému panstvu bolo v tomto období dočasné, pretože v roku 1438 podľa listiny kráľa Albrechta ich udeľuje pezinskému grófovi Jurajovi. V roku 1401 vyhotovili prvý urbár Dobrovodského panstva spolu s povinnosťami jednotlivých dedín. Z urbára sa dodnes zachoval iba zlomok, kde je však uvedené meno našej obce vo forme Katlowicz. Pozoruhodný je aj osud tohto prameňa, ktorý sa našiel v Olomouckej štátnej knižnici, kam sa dostal z kartuziánskeho kláštora v Olomouci a je považovaný za “zlomok súpisu majetkov dedín, ktoré patrili k hradu Dobra Voda v Nitrianskej stolici”. Urbár bol napísaný v latinčine a bol označený ako: Liber inventarius possessionum ac villarum ad castrum Boneaquese spectatium conscriotus cirka festum Egidii anno Domini CCCCo primo (Inventárna kniha majetkov a dedín patriacich k hradu Dobrá Voda spísaná okolo sviatku sv. Egídia roku Pána 1401). Z toho možno usudzovať, že bol spísaný okolo 1. septembra 1401. Podľa doteraz známych historických prameňov možno práve tento dátum považovať za prvú zmienku o našej obci (pozri obr.4.1 a obr. 4.2). Tento urbár je považovaný za najstarší doteraz známy urbár na Slovensku. Podľa uvedeného urbára z roku 1401 mala obec Katlowicz odovzdať správe panstva ročne: 82 meríc pšenice, 63 meríc jarného obilia a strukovín, okrem toho zaplatiť spolu 165 denárov peňažnej renty. Boli to na tie časy skutočne vysoké množstvá, z čoho možno usudzovať, že Kátlovce boli v tom čase ľudnatou roľníckou osadou, ktorá mala za sebou už niekoľko-storočný vývoj. Pre porovnanie možno uviesť dávky susedných Radošoviec, ktoré sú podľa prvej písomnej zmienky staršie od Kátloviec takmer o dvesto rokov (1208). Radošovce odovzdávali len 20 meríc pšenice, 61 1/2 meríc jarného obilia a pod. O tom, že sú Kátlovce pravdepodobne staršie, možno usudzovať aj nepriamo podľa údajov o prvých písomných zmienkach okolitých obcí, ktoré, okrem Dechtíc a Chtelnice, boli počas spoločnej histórie (od roku 1401) až podnes menšie ako Kátlovce. Pre úplnosť uvádzame aj prvé písomné zmienky susedov Kátloviec: Dobrá voda (1392), Dolný Lopašov (1394), Veľké Kostoľany (1208), Bohunice (1113), Jaslovce (1438), Špačince (1275), Dolná Krupá (1113), Horná Krupá (1256), Naháč (1426), údaje o prvej písomnej zmienke okolitých obcí boli spracované podľa údajov uvedených v poznámke. Za druhý najstarší listinný prameň o Kátlovciach možno považovať listinu Zoborského konventu v Nitre, ktorý píše palatínovi Mikulášovi Gara (z Gorie) v roku 1405, kde je spomenutý Franciscus de Katlach (František z Kátloviec). Na základe dávok, ktoré museli odvádzať poddaní Kátloviec na začiatku 15. storočia, môžeme predpokladať, že obec v tom čase patrila už k starým roľníckym obciam a preto ju už zachytil a formoval organizačný a sídlištný systém stredovekej dediny zo 14. storočia. V tomto období sa ustálil intravilán, ktorý predstavoval priestor pre výstavbu domov v dedine s potrebnými humnami a záhradami. V tom čase dostáva trvalejšiu podobu aj extravilán, t.j. chotár dediny, ktorého formovanie záviselo od toho, akým systémom sa na jednotlivých dedinách hospodárilo. Upevnenie intravilánu bolo veľmi dôležité, pretože sa takto stabilizovala výstavba domov a tým sa vlastne končí éra pravekého, často provizórneho domu. Domy z tohto obdobia majú už povahu trvalých sídiel, najmä keď sa pre výstavbu používal pevnejší materiál. Popri domoch sa stavali priľahlé staveniská: maštale, chlievy, stodoly, sýpky, pivnice a pod., tak vznikajú kompletné hospodárske dvory. Takto vznikali stredoveké dediny, ktoré svojou podobou už prežili stáročia a zachovali sa prakticky až dodnes.
Kátlovce v období tureckých nájazdov a neskôr
Kátlovce v 16. a 17. storočí Keď v roku 1434 rod Stiborovcov vymrel, kráľ Žigmund Luxemburský daroval hrad Dobrú Vodu aj s panstvom krajinskému sudcovi Michalovi Országhovi z Gutu. Jeho potomkovia vlastnili hrad až do roku 1567. Országh Michal, ktorý bol v službách uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského v rozličných funkciách (komorník, pokladník, dôverník), v rokoch 1458-84 bol uhorským palatínom. Za zásluhy ako krajinský kapitán a veliteľ kráľovských vojsk dostal hrady Dobrá Voda, Čachtice, Šurany, Topoľčany a iné. V jeseni v roku 1530 postihlo celú oblasť veľké turecké pustošenie a plienenie. Po bitke pri Moháči v roku 1526, kde boli uhorské vojská porazené Osmanmi, zahynul aj kráľ Ľudovít II. Jagelonský (1516-1526). Po tejto bitke sa rozpútal dlhoročný zápas o uhorský trón medzi Ferdinandom Habsburským a domácim magnátom Jánom Zápolským. V tomto zápase sedmohradského vojvodu Zápolského podporovali Turci a v roku 1530 spustošili západné Slovensko, ktoré bolo v rukách Ferdinanda Habsburského (1526-1562). O následkoch tohto pustošenia pre Kátlovce najlepšie svedčí skutočnosť, že ešte v roku 1539 bolo zdanených len 6 roľníckych usadlostí, hoci pred rokom 1530 ich bolo vyše 23. Všetky ostatné usadlosti boli vyrabované a vypálené. V tom čase bolo Dobrovodské panstvo v rukách Ladislava Országha. Po jeho smrti sa vdova Anna Pekry vydala v roku 1543 za župana Novohradskej stolice Štefana z Lučenca (Lošonciho). A tak sa aj Kátlovce uvádzajú v daňových súpisoch panstva Štefana Lošonciho ako súčasť Dobrovodského panstva . Keď Štefan Lošonci v roku 1553 zomrel, panstvo sa znovu dostalo do rúk Krištofa Orságha z Lučenca, syna Ladislava Orságha, ktorý ho vlastnil až do roku 1567. Krištof Országh z Lučenca, novohradský župan, vlastnil v roku 1560 Smolenice, Dobrú Vodu a Čachtice, kde sa najčastejšie zdržoval. K Dobrovodskému panstvu v tom čase patrili: Dechtice, Dobrá Voda, Dolný Lopašov, Chtelnica, Jaslovce, Kátlovce, Kočín, Lančár, Nižná, Osuské, Paderovce, Radošovce, Šterusy. Väčšina z uvedených obcí už ležala na území Nitrianskej stolice a do Bratislavskej stolice patrili iba obce Dechtice, Jaslovce, Kátlovce a Paderovce. Prirodzenú hranicu medzi Bratislavskou a Nitrianskou stolicou na hornom toku tvoril potok Blava. Následky tureckého pustošenia sa postupne odstránili a zlepšovali sa aj sídlištné pomery jednotlivých obcí, a to aj v Kátloviec. V rokoch 1553-1559 zdanili v Kátlovciach znovu už 19 a neskoršie aj 20 obývaných poddanských usadlostí. Podľa daňového súpisu z roku 1553 sa Kátlovce uvádzajú ako majetok Smolenického hradného panstva patriaceho rodine Lošonciovcov s 21 portami. Országhovci ani Štefan z Lučenca (Lošonci) na hrade Dobrá Voda pravdepodobne nebývali, pretože mali rozsiahle majetky aj v iných oblastiach krajiny. Bývali tam však ich úradníci (kasteláni), ktorí Dobrovodské panstvo pre nich spravovali. V rokoch 1538-1543 boli takýmito úradníkmi napr. Štefan z Dechtíc, Michal Klekovič a Albert z Močenka . Predpoklady, že hrad Dobrá Voda v tomto období už plnil funkciu strážneho hradu, potvrdzuje aj pozoruhodný spor o hranicu kátlovského chotára medzi hradným kapitánom a šľachticom, ktorý vlastnil Veľké Kostoľany. Spor sa týkal tzv. “Suchého Maniviera” nachádzajúceho sa medzi dolinou Zvolen (rovnaký názov mal aj tamojší majer) a hranicou chotára Nižnej s Kátlovcami a Radošovcami. Tu sa začína dolina Manivier, ktorá pokračuje ďalej cez chotár Veľkých Kostolian a Žlkoviec. O túto časť katastra sa viedol dlhotrvajúci spor medzi dobrovodským hradným kapitánom Františkom Bakačom a šľachticom Ladislavom Onorym, ktorý založil zemiansku kúriu (majer) v Nižnej. Do uvedeného sporu zasiahla Nitrianska župa a na žiadosť Juraja Onoryho vyslala dvoch komisárov, ktorí 23. mája 1596 urobili metáciu - prieskum chotára. Privolaní svedkovia z Nižnej, Kátloviec a Radošoviec potvrdili, že hranicou ich chotárov bola dolina Manivier, cez ktorú viedla cesta do Trnavy. Po vzájomnej dohode “zasadili na hranici troch chotárov strom koreňmi dohora, na výstrahu tomu, kto by sa pokúsil túto hranicu porušiť. Takého mali zakopať do zeme tak, ako tento strom”. Hrad Dobrá Voda s panstvom zostal vo vlastníctve Orsághovcov až do roku 1567, kedy zomrel Krištof, posledný potomok tohto rodu. Dobrovodské panstvo s hradom znovu pripadlo kráľovskej korune. Kráľ Maximilián II. (1564-1576), dal do zálohu Dobrovodské panstvo chorvátskemu veľmožovi Jánovi Choronovi (Chorényi) za 52 tisíc uhorských zlatých. V roku 1568 vyhotovili znovu súpis majetku panstva a z neho sa dozvedáme, že v Kátlovciach bolo obývaných: 22 celých roľníckych usadlostí, 3 polovičné roľnícke usadlosti a bývalo tu okrem toho aj 13 chudobných domkárov-želiarov. V obci žilo teda spolu 38 poddanských rodín, ak na jednu rodinu počítame 5-6 členov, potom z toho vyplýva, že Kátlovce mohli mať v tom čase 190 - 220 obyvateľov. Mená poddaných sa, žiaľ, v súpise neuvádzajú. V roku 1569 zakúpil Dobrovodské panstvo od panovníka Maximiliána II. chorvátsky veľmož Ján Choron. V roku 1583 odkúpil Dobrovodské panstvo od panovníka Rudolfa II. chorvátsky bán Krištof Ungnát. Ten začal stavať v r.1583 v Chtelnici kaštieľ, do ktorého sa neskôr preniesla aj správa panstva. Rodina Ungnádovcov pochádzala z gréckeho prístavného mesta Korintu a príslušnosť v Uhorsku získala v roku 1563. Rodina Ungnádovcov pochádzala z gréckeho prístavného mesta Korintu a príslušnosť v Uhorsku získala v roku 1563.
Prečítajte si tiež: Učte deti o prírode prostredníctvom kníh o rybách
Zber zemiakov v kontexte obecných kroník a spomienok
Od 1955. roku písaním obecnej kroniky miestny národný výbor poveril riaditeľku národnej školy Elenu Petrigallovú. Rok 1955 bol suchý. Pandravy tiež zapríčinili veľkú škodu v poľnohospodárstve. Občania sú povolaním roľníci a len v ojedinelých prípadoch sú zapojený do výroby. Cez zimu mládež nacvičovala divadelné hry. Uznesením Miestneho národného výboru v Radome číslo 345/55 zo dňa 20.decembra 1954, bola som ja, Silvia Kršáková učiteľka Národnej školy v Radome, určená kronikárkou pre obec Radoma. V obnovenej ČSR v r.1945 prvý krát riadne rukovali nováčikovia 1. Prejdením fronty školské zariadenie bolo úplne zničené a ukradnuté. MNU menoval na čas potreby za výp. Uč. J.Čorbu a A.Adamkoviča. Úroda r.1945 bola veľmi slabá, príčinou bolo, že pole v minulom roku pre blížiacu sa frontu bolo nedostatočné obrobené. Rok 1947 bol veľmi suchý a ľudia utrpeli značnú škodu, lebo ani toľko sa im neurodilo , koľko posiali. Zlá úroda v r.1947 ohrozovala i sejbu, lebo svoje obilie ľudia nemali. V r.1945 chlapovi za prácu denne sa platilo 20 Kčs, žene 50 Kčs, za prácu so záprahom platilo sa denne 500-600 Kčs. Pole ostalo neobrobené, lebo bol nedostatočný počet konských síl. Na jar r.1946 bolo veľmi ťažko takému gazdovi hospodáriť, čo nemal vlastný poťah. Za sprah koňmi denne sa platilo 600 Kčs a chlapovi za dennú prácu 250-300 Kčs. Žena mala denne 100-150 Kčs za prácu. Krmivo pre statky v jari bolo veľmi drahé. 1q sena stál 400-600 Kčs, slama 300 Kčs. Za pracovný poťah s koňmi v jeseni sa platilo 400 Kčs. Kôň stál 5-20 000 Kčs. Po prejdení fronty bolo kolkovanie peňazí. Dňa 6. Januára 1947 zohralo sa divadelné predstavenie. Slepý pastier, Gašparko. Hry nacvičovali A.Dzurko riad. školy a býv.uč. Obecná knižnica obdržala v roku 1947 obdržala 61 nových kníh pre obec Radomu Knihy darovala PŠO v Bratislave. Knihy sú hodnotného obsahu. Úroda v r.1949 bola dosť pekná a skoro všetci obyvatelia riadne splnili dodávku čím podporili zásobovanie pracujúcim v továrňach. V obci Radoma boli postavené dve slávobrány - pekne vyzdobené vencami a zástavkami.
Zber zemiakov ako rodinná tradícia a súčasný trend samozberu
Denne kontrolujú počasie na siedmich webových stránkach s meteo predpoveďami, ale nie kvôli výletom. Štvorčlenná rodina Baňasovcov z Močarian neďaleko Michaloviec už 25 rokov pestuje zemiaky. Poľnohospodárske práce a predaj dopestovaných plodín sú nielen ich živobytím, ale aj životným štýlom. Rodičov aj ich dve deti, 21-ročnú dcéru Annu a 18-ročného syna Matúša, bežne vidieť na poli fyzicky pracovať. Dni strávené obrábaním či zberom zdieľajú aj s inými cez fotografie a videá na sociálnych sieťach. Zemiaky boli úplná náhoda. V čase, keď ešte Baňasovci neboli manželmi, ale už spolu randili, urodilo sa na záhrade Marcelových rodičov viac zemiakov, ako potrebovali na vlastnú spotrebu, a nevedeli, čo s nimi. Miriame, vtedy 16-ročnej stredoškoláčke, napadlo, že tak ako jej babka chodí na trh predať produkty nazvyš - vajíčka a slivky, mohli by to skúsiť aj oni so zemiakmi. V práci dal výpoveď a začal sa venovať len predaju, pridal aj zemiaky z veľkoskladov, Miriama mu pomáhala počas víkendov a školských prázdnin. „Až kým v roku 2004 v Michalovciach neotvorili prvý supermarket. Cena zemiakov spadla na 3 koruny za kilo, čo bolo pre nich likvidačné. Dopestovanú úrodu zemiakov z desiatich hektárov nechcel nikto ani zadarmo. Baňasovci, v tom čase už manželia, to napriek silnej konkurencii plných regálov lacných zemiakov v obchodoch nevzdávali a nejako sa pretĺkali. Mali dve malé deti a ostali bez akéhokoľvek príjmu. Hľadali si aj zamestnanie, no nepodarilo sa. „Mali sme existenčné problémy. Ani nie z nuly, ale z mínusu museli začať odznova. Minulý rok pridali k samozberu jahôd na skúšku aj zemiaky. Netušili, či bude o to záujem, no zavesili oznam na sociálnu sieť a prišli stovky ľudí. „V dnešnej dobe veľa detí nevie, ako sa pestujú zemiaky, nemajú záhrady, vidia to len v obchodoch v regáloch. Prišli celé rodiny s deťmi - trojročnými aj pätnásťročnými -, aby videli, ako sa zbierajú zemiaky. Samozber plodín teda plní už aj spoločenskú a vzdelávaciu funkciu, hovorí s úsmevom. Životný štýl Baňasovcov z Močarian sledujú desiatky tisíc ľudí z celého Slovenska, mnohí z nich si doteraz od nich nič nekúpili a nepoznajú ich osobne.
Zber zemiakov ako zábava a súťaž
Osem podomácky vyrobených traktorov si v sobotu zmeralo sily na súťaži v obci Osadné v Sninskom okrese. Súťažiaci si sily zmerali jednak v rýchlostnej jazde, nasledovalo umenie s vlečkou, keď mali traktoristi zacúvať do provizórnej garáže, a ich zdatnosti preveril aj slalom pomedzi kužele s drevenými klátmi."Zlatý klinec programu je vyorávanie zemiakov, ktoré vlastne sadíme každý rok len kvôli tejto súťaži. Traktoristi si potom vyberú spomedzi divákov troch, ktorí zemiaky zbierajú, tie potom darujeme deťom z centra sociálnych služieb tu v Osadnom. Táto akcia má podľa neho okrem zábavného aj výchovný a osvetový charakter."Už po prvom ročníku sa mi stala taká milá vec, prišla za mnou rodinka a ďakovali mi, že sme to tu zorganizovali, lebo ich deti mohli naživo vidieť, ako rastú a následne sa vyorávajú zemiaky, ako sa pracuje s traktorom, ako sa zemiaky dávajú na vlečku a podobné veci, ktoré už nie je dnes tak často vidieť," spomenul starosta.
Prečítajte si tiež: Zdravé stravovanie detí: Zelená fazuľka
Prečítajte si tiež: Medovkový sirup pre deti