Zemiaky sú jednou z najobľúbenejších plodín na svete a na Slovensku majú dlhú tradíciu. Výber správnej odrody a správny postup pestovania sú kľúčové pre dosiahnutie bohatej úrody. V tomto článku sa pozrieme na pestovanie zemiakov a na ďalšie zaujímavé odrody, ktoré sa oplatí pestovať.
História a význam zemiakov
Zemiaky patria medzi najobľúbenejšie potraviny na svete. Táto skromná hľuza často považujeme za samozrejmosť, ale málokto vie, že skrýva zaujímavú históriu a široké možnosti využitia. Zemiaky pochádzajú z Južnej Ameriky a stali sa základom stravy väčšiny Európanov. Ich história siaha 4 až 5 tisíc rokov dozadu, keď sa stali súčasťou jedálnička obyvateľov Peru. V roku 1565 sa prvé zemiaky dostali do Európy ako dar španielskemu kráľovi Filipovi II. Súčasťou jedálnička bežných obyvateľov sa zemiaky stali až v 19. storočí. V kontinentálnej Európe sa najskôr používali ako okrasné rastliny na šľachtických dvoroch a v kláštorných záhradách. Pruský kráľ Fridrich II. nariadil pestovanie zemiakov v Prusku okolo roku 1740.
Zloženie a výživová hodnota
Zemiaková hľuza obsahuje 78 % vody a 22 % sušiny, z čoho približne 75 % tvorí škrob, 2,2 % vláknina a 0,8 % jednoduché cukry. Zemiaky obsahujú aj množstvo vitamínov a minerálnych látok, z ktorých najvýznamnejší je draslík. 200 g zemiakov pokryje asi 20 % odporúčanej dennej dávky. Zemiaky obsahujú aj veľa vitamínu C. Ak uvaríte 100 g zemiakov v šupke, dodáte telu 33 % jeho dennej dávky. Farebné zemiaky obsahujú aj tzv. antokyany, ktoré sú veľmi dôležitými antioxidantmi.
Rozdelenie zemiakov podľa doby zberu
Zemiaky sa delia na nové, skoré a konzumné (neskoré) podľa toho, kedy sa zbierajú. Nové zemiaky sa, na rozdiel od ostatných druhov, takmer vždy dovážajú z teplejších krajín, kde sa zbierajú od začiatku januára do prvej polovice mája. Skoré zemiaky sa u nás zbierajú od 16. mája do 30. júna. Konzumné zemiaky sa zbierajú po 30. júni. Každý typ má svoje vlastnosti a využitie v kuchyni. Nové zemiaky sa vyznačujú tenkou šupkou, ktorá sa nešúpe. Skoré zemiaky majú tenkú, ľahko oddeliteľnú šupku a často sú k dispozícii priamo z miestnych polí.
Výber odrody zemiakov
Existuje viac ako 4 000 druhov zemiakov. Každá odroda zemiakov sa líši chuťou, štruktúrou, farbou dužiny a vhodnosťou pre rôzne spôsoby spracovania. Niektoré odrody sú vhodnejšie na varenie, iné na pečenie alebo prípravu kaše. Ktorú odrodu vybrať? Predtým, než začnete pestovať zemiaky, je dôležité rozhodnúť sa, aký druh zemiakov vlastne chcete. Na Slovensku a v Česku môžete nájsť až 181 rôznych odrôd. Každá odroda má svoje špecifiká - líšia sa časom dozrievania, chuťou, spôsobom varenia či vhodnosťou na skladovanie.
Prečítajte si tiež: Kreatívne dekorácie zo sušeného ovocia
Všeobecne rozlišujeme tri hlavné skupiny:
- Skoré (rané) odrody - dozrievajú približne do 100 dní od výsadby.
- Poloskoré (polorané) odrody - na zber sú pripravené zhruba za 120 dní.
- Neskoré (pozdné) odrody - dozrievajú od 140 do 150 dní.
Podľa odborníkov je základom úspechu práve správny výber kvalitnej odrody, ktorá vám prinesie bohatú a chutnú úrodu.
Charakteristika niektorých odrôd
Skoré odrody dozrievajú za 100 až 110 dní. Patria sem Adela, Belana, Bohemia, Elfe, Julinka, Marabel, Malvina, Rosara a Sunita. Stredne skoré zemiaky majú vegetačné obdobie 110 - 120 dní. Patria sem odrody Agria, Alonso, Almonda, Bela, Concordia, Ditta, Finessa, Galata, Megan, Princess, Red Lady, Soraya. Stredne až neskoro dozrievajúce odrody dozrievajú viac ako 120 dní. Patria sem Antonia, Jelly, Marena, Salinero, Tosca. Marabel je najlepšia na kašu a Elfe je univerzálny zemiak, ktorý je vhodný na varenie, pečenie a prípravu kaše. Agria je najpopulárnejšou zemiakovou odrodou za posledných 10 rokov. Má vysokú úrodnosť a je vhodná na pečenie, varenie, smaženie, výrobu čipsov, placiek aj zemiakovej kaše. Jeden z najvšestrannejších zemiakov, čo sa týka použitia, je Elfe, jemný krémový svetložltý zemiak. Najznámejší a najobľúbenejší zemiak za posledných 10 rokov je Agria.
Prehľad vybraných odrôd zemiakov:
| Odroda | Doba zrenia | Varný typ | Použitie |
|---|---|---|---|
| Adela | Skoré | Všeobecné použitie | |
| Belana | Skoré | Všeobecné použitie | |
| Marabel | Skoré | Kaša | |
| Agria | Stredne skoré | Pečenie, varenie, hranolky | |
| Megan | Stredne skoré | B | Príloha, pečené zemiaky |
Charakteristika odrody Megan
Sadbové zemiaky odrody Megan Táto neskorá odroda zemiakov je pôvodom slovenská, a patrí do varného typu B. Po uvarení je Megan pevnej konzistencie a netmavne. Hľuzy sú vhodné ako najmä ako prílohové zemiaky, ale aj na prípravu pečených či opekaných zemiakov. Hľuzy sú oválneho tvaru so žltou šupkou, plytkými očkami a sýto žltou dužinou. Megan dosahuje vysoké úrody s úrodovým potenciálom 70-75 t.ha-1, ktoré sú najvyššie v sortimente odrôd pestovaných na Slovensku. Pre dosiahnutie takejto vysokej úrody je veľmi dôležitý prísun živín. Pre tento úkon odporúčame biohnojivo Agriful, ktoré môžete aplikovať počas vegetačnej doby niekoľko krát, či už postrekom alebo vo forme zálievky ku koreňom. Má priemernú dynamiku tvorby hľúz, ktoré sú veľkostne vyrovnané.
Prečítajte si tiež: Prehľad výrobcov bravčového mäsa Prievidza
Odolnosť odrody Megan
Je odolná proti napadnutiu plesňou zemiakovou a stredne odolná proti napadnutiu chrastavitosťou obyčajnou a mechanickému poškodeniu. Megan sa vyznačuje svojou vysokou univerzálnosťou, vynikajúcou chuťou a nadpriemernými úrodami.
Sadba zemiakov
Pestovanie nebude úspešné, pokiaľ si nezaobstaráte kvalitnú certifikovanú sadbu. Ponuka na trhu je široká, vyberať môžete z viac než stošesťdesiat druhov. Zemiaky kúpené v obchode síce chutia dobre, ale domáce, ktoré si sami vypestujete, chutia úplne inak. Sú jednoducho chutnejšie, voňavejšie a navyše máte istotu, že nie sú plné chemikálií. Ak pestujeme zemiaky, sadbu si vieme na jeseň povyberať z vlastných výpestkov a odložiť. No ak si chceme sadbu obnoviť, či rozšíriť sortiment, prípadne chceme ich pestovanie vyskúšať, siahneme po certifikovanej sadbe, ktorá zaručuje dodržanie predpismi stanoveného zdravotného, biologického a fyzikálneho stavu sadbových hľúz. Zárukou, že kupujeme certifikovanú sadbu, je nákup v uzavretých obaloch označených úradnou náveskou, pričom každá náveska je originál a má svoje evidované číslo.
Príprava na výsadbu
Pred výsadbou necháme zemiaky naklíčiť. Ešte pred výsadbou je nutné hľuzy predklíčiť. Predklíčenie prebieha dva až tri týždne pri teplote 12 - 16 °C. Ideálna dĺžka klíčkov je 0,5 až 1,5 cm. Robustné a zdravé tmavozelené klíčky dosiahneme tak, že sadbové zemiaky premiestnime do chladnejšej svetlej miestnosti.
Pôda a stanovisko
Zemiaky nebudú prospievať v pôde príliš ťažkej, ílovitej, chladnej a utuženej. Trpeli by tu plesňami, hľuzy by boli nevzhľadné a mohli by byť popraskané. V jari sa tiež tieto pôdy s malým obsahom vzduchu zle a neskoro prehrievajú. Lepšiu a vyššiu úrodu pozbierate v pôdach ľahších a piesočnatých.
Zemiaky majú rady kyprú, prevzdušnenú pôdu, ktorá je dobre priepustná. Najvhodnejším typom pôd sú hlinito-piesočnaté pôdy s dostatkom humusu. Menej vhodné sú zamokrené plochy v blízkosti vodných plôch, zatienené plochy alebo plochy, kde bol zaznamenaný výskyt karanténnych chorôb a škodcov, ako napríklad rakovina zemiaková. Ak pestujeme v oblasti s pôdou, ktorá nie je na pestovanie zemiakov ideálna, prispôsobíme tomu výber odrody. Pred výsadbou ju preorieme, prvýkrát na jeseň, keď zapracujeme organické hnojivá, napríklad maštaľný hnoj alebo anorganický síran draselný, a druhýkrát na jar, keď tiež môžeme prihnojovať. Z pevných dusíkatých hnojív používame síran amónny, liadok.
Prečítajte si tiež: Typy obalov na varené výrobky
Ideálne pre pestovanie zemiakov sú ľahšie, humózne pôdy, piesočnaté až hlinitopiesočnaté a kypré. Utužená, ťažká, zamokrená pôda znižuje výnosy. Najlepšie je ich pestovať na chránenej polohe. Ideálnym PH pôdy pre pestovanie zemiakov je 5.5 až 6.0. Ph vyššie ako 6.0 zvyšuje pravdepodobnosť chrastavitosti.Samozrejme pôdu sa dá aj upraviť - do ťažkej pôdy pridáme piesok a do ľahkej primiešame zase hlinitú, chýbajúce látky môžeme doplniť rôznymi prípravkami.Nepestujte zemiaky na rovnakom mieste, ako predchádzajúce dva roky!
Výsadba zemiakov
Zemiaky vysádzame od konca marca až po druhú polovicu mája, záleží na lokalite, aktuálnom počasí a teplotách (spoznáte to tak, že pôda bude mať v hĺbke jedného centimetra teplotu okolo 6-8 °C). Správny spôsob výsadby výrazne ovplyvňuje výnos a veľkosť hľúz. Jej termín volíme podľa klimatických podmienok. Teplota pôdy pri výsadbe by nemala byť nižšia ako 6 až 8 °C.
Po posledných mrazov môžeme sadiť naklíčené hľuzy. Motykou vykopeme jamčeky, vzdialené od seba cca 60-75 cm. Do jamiek hlbokých 10 cm naukladáme naklíčené hľuzy minimálne 30 cm od seba, klíčkami hore. Zakryme ich zeminou tak, aby vznikol kopček 10 až 15 cm.
Hľuzy zemiakov saďte asi 20 až 30 cm od seba (ak sadíte do hrobčekom, tak ich vytvorte od seba v tejto vzdialenosti), nikdy ale nie príliš hlboko. Hĺbka by mala byť zhruba o 1-2 cm väčšia, než je výšky hľuzy. Šesťdesiatpäť až sedemdesiat centimetrov by potom mala byť vzdialenosť jednotlivých riadkov, aby mali rastliny dostatok miesta, vzduchu a svetla. Pri výsadbe musia vrcholné očká smerovať nahor. Ak je hľuza vysadená naopak, pripravíte ju o množstvo zásobných látok a energie a oddialite tak začiatok rastu. Osadené riadky je nutné zahrnúť do výšky siedmich až pätnástich centimetrov. Dbajte na to, aby riadky boli rovné po celej dĺžke. Záhony zalejte a zemiaky udržiavajte stále mierne vlhké (potom veľmi rýchlo naklíčia). Po vzídení prvých listov ich znovu prihrňte, podporíte tým vývin hľúz a zároveň znemožníte rast burine.
Sadbové zemiaky môžeme tiež pokrájať, ak má každý pokrájaný kúsok minimálne jedno očko. Očko predstavuje jeden klíček, z ktorého vyrastie nová rastlinka. Sadiť môžeme celé, ale aj pokrájané zemiaky, platí však pravidlo: viac očiek znamená vo výsledku viac menších hľúz, jedno alebo dve očká na hľuze znamenajú menej väčších hľúz. V prípade mrazov chránime vychádzajúce zemiaky použitím netkanej textílie.
Starostlivosť o zemiaky počas rastu
Pri výsadbe v prvých týždňoch rastu čerpá zemiak vlahu nasiaknutú v pôde ešte zo zimných mesiacov, v neskorších fázach vegetácie, najmä počas kvitnutia, je vhodné zavlažovať. Zemiaky sú pomerne odolná plodina.
N - Dusík: aplikujte dávku 200 kg N/ha vrátane pôdnej zásoby. Neprihnojujte s N počas vegetácie. Mn - Mangán a Mg - Horčík: aplikácia mangánu a horčíka podporí tvorbu vňate a zamedzí jej predčasnému dozretiu/odumretiu. K - Draslík: v KCI forme aplikujte len na jeseň alebo skoro na jar. Neskorá aplikácia v KCI forme môže znížiť obsah sušiny v hľuzách. Okrem dostatočného hnojenia je veľmi dôležitý aj dostatok vody. Zemiaky napadá viacero škodcov a chorôb, proti väčšine však sa dá aj preventívne brániť vďaka biologických a chemických prípravkov. Zemiaky zbierame vždy až po odkvete. Až vtedy sú hľuzy ideálne veľké, postupne ich vyberáme na priamy konzum.
V susedstve zemiakov sa nedarí paradajkám, zle sa darí aj červenej repe, zeleru, hrachu a uhorkám. Zemiaky ohrozuje pleseň zemiaková. Pravidelná alebo preventívna ochrana sa vykonáva len u odrôd určených pre skladovanie, skoré odrody sú ohrozené ďaleko menej. Je nutné zabrániť prechodu plesne z vňate do hľúz. Ak nestihnete chemickú ochranu vňate, je potrebné napadnutú vňať z pozemku odstrániť (najlepšie pokosením tesne pri zemi). Je málo známe, že medzi jednotlivými odrodami existujú veľké rozdiely v náchylnosti na pleseň na hľuzách a na vňati. Podľa toho volíme aj fungicídnu ochranu, ktorá by sa mala začať prevenciou ešte pred prepuknutím infekcie.
Zo škodcov je potom hrozbou pásavka zemiaková, ktorej larvy napadajú listy. Na malej ploche je ideálny ručný zber. List, na ktorom sú vajíčka, odtrhneme celý. Larvy sú veľmi žravé a vyskytuje sa ich naraz veľa. Zo škodcov je najrozšírenejšia pásavka zemiaková - tzv. mandelínka. Na malých plôškach ju zbierame ručne, pravidelne listy prehliadame zo spodnej strany, sledujeme výskyt žltých až oranžových vajíčok tvoriacich skupinku. Medzi najobávanejších škodcov patrí drôtovec, ktorý v hľuzách vŕta chodbičky, čím ich poškodzuje.
Zemiaky sú jednou z najobľúbenejších plodín, ktoré sa pestujú v záhradách po celom svete. Pri pestovaní však môžu byť zemiaky náchylné na škodcov, ako sú pásavky zemiakové a vošky, a na choroby, ako je pleseň zemiaková. Zemiaky dobre rastú v kombinácii s rastlinami, ktoré prirodzene odpudzujú škodcov. Výsadba kvetov, ako je nechtík alebo kapucínka, v blízkosti zemiakov môže pomôcť odpudzovať vošky a pásavky. Bylinné výluhy z rastlín, ako sú cesnak, žihľava a rebríček, sú účinné prírodné spôsoby na ochranu zemiakov pred škodcami a chorobami. Tieto byliny obsahujú látky, ktoré odpudzujú hmyz a posilňujú prirodzenú odolnosť rastlín. Cesnakový výluh: Rozdrvte 10 strúčikov cesnaku a zalejte ich 1 litrom vody. Žihľavový výluh: Namočte 1 kg čerstvej žihľavy do 10 litrov vody na 24 hodín. Pre zdravý rast zemiakov a prevenciu plesní je dôležitá zdravá a úrodná pôda. Pravidelné pridávanie kompostu alebo organických hnojív zvyšuje kvalitu pôdy a poskytuje zemiakom potrebné živiny. Zemiaky sa dobre kombinujú s nechtíkom, kapucínkou alebo rebríčkom, ktoré prirodzene odpudzujú škodcov. Bylinné výluhy aplikujte preventívne od jari do jesene, keď sú zemiaky najviac ohrozené škodcami a chorobami. Zemiaky preferujú dobre priepustnú a hlinitú pôdu bohatú na organické látky. Zemiaky môžete sadiť vedľa fazule, kukurice alebo kapusty, ktoré zlepšujú pôdne podmienky a pomáhajú znižovať tlak škodcov.
Používajte prípravok na ochranu rastlín bezpečným spôsobom.
Vertikálne pestovanie zemiakov
Mnohí si však myslia, že na ich pestovanie treba veľký kus záhrady. Dnes už ale naozaj nepotrebujete rozľahlý pozemok, aby ste si vypestovali aspoň pár kilogramov vlastných zemiakov. Stačí vám balkón, terasa alebo malý priestor v záhrade. Riešením je totiž vertikálne pestovanie - efektívna a moderná metóda, ktorá šetrí miesto aj námahu. Možno ste už o tomto spôsobe počuli, no báli ste sa ho vyskúšať. Pritom nie je dôvod váhať, vertikálne pestovanie zvládne aj úplný začiatočník. Ide o jednoduchú, lacnú a praktickú metódu, pri ktorej máte zemiaky vždy poruke. Princíp vertikálneho pestovania je jednoduchý. Potrebovať budete robustnú nádobu - vhodné sú plastové vrecia (napríklad tie veľké z IKEA), plastové sudy či staré barely. Objem by mal byť aspoň 60 až 70 litrov, aby mali zemiaky dostatok miesta na rast koreňového systému. Do nádoby dajte na dno najprv hnojivo (skvele funguje konský hnoj), naň nasypte kvalitný pestovateľský substrát a vložte do neho naklíčené zemiaky (3 až 5 kusov). Zemiaky vždy ukladajte klíčkami smerom nahor a udržujte medzi nimi aspoň malý odstup, aby si rastliny neodoberali živiny. Keď zemiaky začnú rásť a prvé zelené výhonky presiahnu úroveň substrátu, dosypte okolo nich opatrne ďalšiu vrstvu zeminy. Tento proces vrstvenia postupne opakujte až po okraj nádoby. Rastlina bude týmto spôsobom nútená budovať dlhší a silnejší koreňový systém, vďaka ktorému sa vám vytvorí viac vrstiev, v ktorých rastú hľuzy.
Odborníci tvrdia, že teoreticky môžete z jednej sadbovej hľuzy získať až šesť kilogramov zemiakov. Realita však býva trochu skromnejšia - skúsenosti pestovateľov ukazujú, že z jednej rastliny sú typicky okolo 2 kilogramy menších zemiakov. Dôvodom je konkurencia o živiny a svetlo. Napriek tomu ide stále o dobrý výsledok, najmä ak pestujete na malej ploche.
Jednou z najväčších výhod vertikálneho pestovania je ľahký prístup k rastlinám. Jednoducho ich môžete kontrolovať, odstraňovať škodcov a pohodlne zberať. Navyše je pestovanie oveľa čistejšie - nepotrebujete sa ohýbať do klasického záhonu a pri zbere nemusíte pracne vyhrabávať zemiaky zo zeme.
Aby bola úroda ešte lepšia, existuje skvelý trik, ktorý zemiakom výrazne prospieva - použitie kávovej usadeniny. Zemiaky milujú mierne kyslé pôdy (ideálne pH je od 5,5 do 6,5). Práve kávový lógr má kyslejšie pH a zároveň obsahuje množstvo prospešných živín, ako sú dusík, fosfor a draslík, ale aj stopové prvky ako horčík, vápnik či meď. Kávovú usadeninu môžete do pôdy ľahko zapracovať, alebo si z nej vyrobiť tekuté hnojivo: Zmiešajte ju s vodou v pomere 1:5, nechajte zmes odstáť približne 1 až 2 týždne a potom ňou zalievajte rastliny. Táto jednoduchá metóda pomôže vašim zemiakom výrazne zosilnieť a rozvinúť sa.
Vertikálne pestovanie je vhodné aj pre začiatočníkov. Pri správnom postupe môžete dosiahnuť veľmi slušnú úrodu. Nezabudnite na pravidelnú zálievku - zemiaky milujú vlhkosť, ale nie zamokrenie. Sledujte škodcov a choroby, aby ste mohli rýchlo reagovať. Ak máte chuť experimentovať a ochutnať naozaj domáce zemiaky, teraz je najvyšší čas začať.
Zber zemiakov
Ak sa prejaví žltnutie a poklesávanie vňate, je to znak, že zemiaky už môžeme vyberať na okamžitú spotrebu. V prípade kvitnúcich odrôd môžeme prvé hľuzy odobrať už krátko po odkvitnutí, čiže v čase, keď sú listy ešte zelené. Skoré zemiaky sa zbierajú ešte s nie úplne vyzretou šupkou, sú to odrody, ktoré majú viac vody ako škrobu, a preto nemajú dlhú skladovateľnosť. Pri týchto zemiakoch je ideálne, ak vyberáme zo zeme len toľko zemiakov, koľko potrebujeme na okamžitú konzumáciu. Celkom suchá vňať je znakom, že úroda je pripravená na zber. Rastliny s uschnutou vňaťou už ďalej nerastú. Pri samotnom zbere dávame pozor na mechanické poškodenia hľúz. Následne ich roztriedime podľa veľkosti a necháme na voľno, ideálne pod strechou a na tmavom mieste počas cca dvoch týždňov vysušiť pri teplote 12 - 18 °C. Mechanicky poškodené hľuzy dávame bokom na prednostné spracovanie.
Permakultúrne záhrady
O permakultúrnych záhradách sa dnes veľa diskutuje medzi odborníkmi, ale aj medzi „domácimi“ záhradkármi. Vytvoriť si fungujúcu permakultúrnu záhradu, ktorá v sebe ukrýva symbiózu všetkých jej prvkov, môže byť procesom na niekoľko rokov. Permaultúra predstavuje také plánovanie a tvorbu v kultúrnej krajine, kde človek rozumne využíva zdroje k naplneniu svojich potrieb.Súčasne už v dnešnej dobe platí, že sa permakultúra snaží nielen o trvalo udržateľné ale o regenaratívne prístupy k pestovaniu aj chovu. Vnímame, že devastácia prostredia (pôdy, vody) je značná. Už nestačí tento stav len udržiavať, ale chceme realizovať také spôsoby starostlivosti, ktoré tieto dva základné životné zdroje prežitia ľudí obnovujú, chránia a nanovo budujú. Dôležité je, že túto regeneráciu vieme dosahovať nielen v malých rodinných záhradách, ale už máme technológie a nástroje, ako to robiť aj pre veľké farmy. Pretože vtedy začína príroda s nami spolupracovať a nebojuje proti nám.V týchto záhradách je výrazná časť plánovania venovaná pozorovaniu prirodzených procesov. Ich pochopením vieme nastaviť záhradu na to, aby tieto procesy využívala naša záhrada vo svoj prospech a my sme nemuseli denne zápasiť o jej základné prežitie. Jednotlivé prvky prepájame funkčnými vzťahmi tak, aby sa vzájomne podporovali a teda prosperovali lepšie, než keby boli v priestore osamotené.
Príklad funkčných vzťahov v permakultúrnej záhrade
Príkladom vie byť kombinácia zeleninovej záhrady na najslnečnejšom mieste pozemku hneď vedľa domu. Zelenina je náročná na slnko ale aj ľudskú starostlivosť. Tiež vieme využiť zber vody zo strechy domu na zalievanie takejto záhrady. Neďaleko umiestnenime kompost, kam vieme denne odniesť bioodpad z domácnosti a súčasne to máme na skok aj so zvyškami zo záhrady. Ten sa postará o kvalitné hnojivo, ktoré vieme „nakúpiť“ len dva kroky od našej zeleniny. Ak sa k tomu pridajú sliepočky žijúce hneď vedľa záhrady, môžeme uzavrieť celý potravinový cyklus na pár metroch štvorcových. Prebytky zeleniny sliepkam, hnoj od sliepok do kompostoviska a hotový kompost späť do záhradky. Nič sa nestratilo, len pretvorilo na nový užitočný produkt. Dokonca aj pokosený trávnik, ktorý už neskončí v plastovom vreci, ale je použitý na nastieľanie medzi zeleninu, na prikrmovanie nosníc a zvyšok na tvorbu kompostu. Zrazu to všetko dokopy dáva zmysel. Máme doma svoj vlastný malý fungujúci vesmír!
Ako začať s permakultúrnou záhradou
Ak si chceme vytvoriť permakultúrnu záhradu, ako začať? Na začiatok potrebujeme chuť tvoriť a manuálne pracovať (smiech). Vo svojej podstate ani nepotrebujeme pozemok, rozhodne nám nie sú treba hektáre na to, aby sme vedeli mať krásnu rajskú záhradu. Pre začiatok, ak chceme ozaj uchopiť záhradu ako permakultúrnu, je veľmi vhodné nechať sa zaučiť skúseným „permakultúrnikom“, inšpirovať sa u tých, čo to už robia a majú vychytané „muchy“. V knihách totižto veľakrát môžu byť aj návody, ktoré nemusia sedieť pre náš typ krajiny, alebo pre naše konkrétne potreby. Odporúčam zájsť si na návštevu nejakých už hotových záhrad alebo aspoň na krátky víkendový kurz pod vedením skúsených lektorov. To vám častokrát vie dať viacej ako čítanie desiatok kníh. Viete si tým ušetriť kopec sklamania a zbytočne premrhaného času na učení sa z vlastných chýb :-D.
Pri tvorbe permakultúrnej záhrady, podobne ako pri záhradnej architektúre, sa najskôr pozemok dôsledne zmapuje a kreslí sa prvotný kostrový návrh rozloženia jednotlivých prvkov na pozemku. Premýšľame aj o inak neviditeľných prvkoch, ako je práca s vodou s využitím gravitácie, správne trasovanie pozemku, dômyselne vytvorené terénne úpravy smerujúce ku zadržiavaniu dažďovej vody. Jednotlivé prvky umiestňujeme nielen podľa toho, aby záhrada lahodila oku, ale hlavne aby si navzájom pomáhali, podporovali sa.
Správne vymyslená kostra prvkov a výsadieb umožňuje triezve nakupovať aj výsadby rastlín. Častou laickou chybu totižto býva nákup rastlín, obzvlášť ovocných drevín pred tým, než vôbec tušíme kam ich posadiť. Zvyčajne tento obrátený postup znamená prvotný krach záhrady, nevhodne vybrané stanovištia na výsadbu, zanedbaná povýsadbová starostlivosť a o pár rokov môžete celý proces zopakovať, žiaľ.
Preto akokoľvek už veľmi túžime sadiť a budovať, v permakultúrnej záhrade vždy začíname pozorovaním, mapovaním, skúmaním možností nášho pozemku a našich vlastných očakávaní, potrieb, snov. Ak máme veľkú chuť aj niečo praktické urobiť hneď, môžeme začať vytvorením kvalitného priestoru na kompostovanie, naskladňovaním materiálov, či vytvorením pár záhonov zeleniny. Kedykoľvek sa dá začať, pretože je tam veľa prípravných prác pred tým, než začneme sadiť.
Vhodná je aj jeseň, kedy vieme začať zbierať materiály ako je lístie, konáre, maštaľný hnoj a iný bio odpad, potrebný na tvorbu kompostu v budúcom roku. Jeseň tiež býva vhodnejšia na výsadby ovocných drevín, vtedy sa lepšie prijímajú a netrpia suchom. V zime si zase ľahšie vieme nájsť čas na premýšľanie, hľadanie vhodných riešení, plánovanie výsadieb, nákupy materiálov na to, aby sme hneď z jari vedeli započať realizáciu. Leto vieme veľmi dobre využiť na terénne úpravy, tvorbu jazier a iných vodozádržných opatrení, terasovanie záhrad.
#