Vitajte v týždni, ktorý oslavuje statočnosť a odvahu, inšpirovaný rozprávkovou knihou Zuzany Wienkovej "Vraniak Albín". Táto kniha nám predstavuje vraniaka Albína, ktorý získava biele pierka za každý dobrý skutok, no v kŕdli čiernych vrán to nemá jednoduché. Podobne ako Albín, aj medzi nami nájdeme "biele vrany" - statočných hrdinov, ktorí sa neboja konať dobro, aj keď tým riskujú.
Biele vrany okolo nás
Naozajstnou bielou vranou je Kibelík, malý človiečik z tajnej organizácie pre choré a smutné deti. Žije v nemocnici a tretím uškom, ktoré mu narástlo na srdiečku, počúva, či nejaké dieťa nepotrebuje jeho pomoc a spoločnosť. Deťom prináša radosť, dospelí ho však nevidia.
Keď boli naši rodičia či starí rodičia ešte malí, zabávalo ich zázračné dievčatko Farbuška. Na tento týždeň sme vybrali príbeh Farbuška - Rozprávka o najkrajšom slove. Farbušku jedného dňa zobudia prekvapené vrany: „… bola som ja v takom meste, kde sú zvyky prečudesné, kde namiesto „Dobrý deň!" či „Dovidenia!" ani „Krrrá si nepovedia. Miesto" prosím" vravia "chcem", nepočuť tam „Ďakujem!". Všetci sú takí? Sú aj iní. Tých dávajú však do vitríny na pobavenie návštevníkov, kým nezbavia sa slušných zvykov." Takéto niečo Farbuška nemôže nechať len tak. Preto berie svoju kamarátku gumu Hopsaľku a odchádza do toho čudného mesta zachrániť slušnosť a slušných ľudí.
Bola raz dievčina, ktorá mala zlú macochu. Keď sa princ jedného dňa rozhodol, že všetky dievčatá môžu prísť do zámku na bál, táto Marienka, ktorú aj Popoluškou prezývali, musela ostať doma. Macocha jej totiž dala nesplniteľnú úlohu: Zmiešala hrach so šošovicou a prikázala dievčine, aby všetky zrnká vytriedila. Popoluška však mala dosť odvahy a mala aj svoju bielu vranu. Alebo hneď tri. No… nie celkom vrany, ale holúbky. Poľahky jej oddelia hrach od šošovice, dokonca jej prinesú aj šaty na bál. A Popoluška naozaj na ten bál pôjde…
Sánky z rozprávky Jána Uličianskeho stretnú svojich bielych vrán hneď niekoľko. Aj keď to teda vôbec nie sú vrany, ale tí, ktorí ich zachránia, keď sa s nimi nik nerozpráva. Ani bicykel, ani lopta, ani deti. Jedného dňa, keď sú sane už veľmi dlho smutné, otvoria sa dvere a stojí v nich pán Sneh.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pestovaním tekvice
V programe Panpulóni, ktorý pre nás pripravujú malí herci a herečky z Detskej rozhlasovej dramatickej družiny spolu so svojimi staršími kolegami a kolegyňami pod vedením Zuzany Jurigovej-Kaprálikovej, budú tento týždeň samí záchrancovia. Najprv syslík Jurko pozbiera to, čo ľudia nepotrebujú a vyčistí tak pole, hoci si tým aj zanešvári celú svoju noru. Neskôr síce zistí, že mal zbierať radšej zrno, ale všetko sa napokon vyrieši. No, a ozajstná biela vrana - teda sova, a vlastne ani nie biela, bude vystupovať v druhej rozprávke. Tam totiž okrídlená hlavná hrdinka zachráni brezu. A bude to musieť spraviť napriek trom chlapcom, ktorí chcú z krásnej brezy kôru ulúpiť.
Biela vrana je niekedy aj celkom nenápadná. V tichosti môže spraviť nebadanú, ale veľmi peknú vec. Ako starý lampár z Ententýnovej rozprávky, ktorému je ľúto, že všade už svieti len chladné, neónové svetlo na elektrinu. Až na jednu tmavú uličku. A pretože sa mu tých lámp na tmavej uličke uľúti, zapáli ich svojim nádherným, dúhovým svetlom, aby sa všetko zohrialo a osvetlilo. A až potom zistí, čo za uličku to vlastne našiel…
Bielou vranou v rozprávkovej hre Emila Borčina je sám rozprávkar aj rozprávač. Ten sa vyberie do vesmíru, aby našiel koniec jednej rozprávky a tiež aby priviedol späť na Zem kozmonauta, ktorého na Zemi netrpezlivo čaká jeho synček. Ostatní si o ňom samozrejme myslia, že je blázon, že len zavadzia, alebo mu vôbec nerozumejú. Tak sa to už bielym vranám v živote stáva. A o to viac, ak hľadajú Ružovú planétu… Preto sa táto rozprávková hra volá Malý princ z Ružovej planéty.
Orfeus je známy hrdina gréckych mýtov a bájí, najslávnejší spevák a hudobník. Keď zomrie jeho milovaná vodná víla Eurydika, rozhodne sa, že ju za každú cenu zachráni a privedie späť z ríše mŕtvych. A naozaj sa do podsvetia vypraví, hoci sa ešte nikdy nikomu nepodarilo odtiaľ vrátiť. Neváha sa ponoriť do veľkého nebezpečenstva, len aby svoju milú zachránil.
V rozprávkach Hansa Christiana Andersena je veľa hrdinov a hrdiniek, ktorí a ktoré by mohli byť bielymi vranami. Napríklad Gerda v Snehovej kráľovnej. Alebo vtáčik v Palculienke.
Prečítajte si tiež: Ako bojovať s nafukovaním a vlčím hladom
Barborka je dcérou bohatého grófa. A pretože je to dievčina súca na vydaj, bohatý otec jej hľadá bohatého ženícha. Ale čo čert nechcel, do hlavnej hrdinky sa zaľúbil mladý urodzený, no chudobný Krištof Ľubovenský. A Barborka mu sľúbila svoju ruku. Budú musieť prekonať veľa prekážok pri presviedčaní bohatého a lakomého grófa. Krištof totiž dostane nesplniteľnú úlohu - za jeden deň postaviť hrad. To sa mu podarí. A hoci už toto by stačilo na to, aby zmenil grófov názor i spoločenské zvyklosti a mohol sa tak stať vďaka svojej odvahe aj bielou vranou, nestane sa tak. Pretože Krištof príde o svoju dušu a skutočnou bielou vranou v príbehu bude ten, kto mu napriek vlastnému strachu poradí, ako ju získať späť… A napokon, v rozhodujúcej chvíli, sa objaví ešte jedna bytosť, ktorá bude ďalšou bielou vranou (alebo hneď anjelom), pretože zmení odveké poriadky a zničí zlo. A okrem napínavého príbehu sa dozviete aj to, ako vznikol Ľubovniansky hrad.
Keby medzi nami nebolo bielych vrán, nebola by ani Nežná revolúcia, ktorú si každý rok pripomíname 17. novembra na Deň boja za slobodu a demokraciu. Pretože práve 17. novembra 1989 tento nežný boj-neboj vypukol. A preto občianske združenie Bystriny odovzdáva ocenenie Biela vrana statočným bojovníkom za pravdu, lásku a spravodlivosť práve v tento sviatočný deň.
Karel Čapek napísal, okrem iných, aj rozprávkovú knihu „Devatero pohádek“. Jedna z nich sa nazýva Rozprávka tulácka. Jej hlavným hrdinom je tulák František Kráľ, ktorý má prázdne ruky a deravé vrecká, ale srdce má dobré a čisté. Nikdy nič neukradol a nikomu neublížil. Raz sa mu prihodila taká vec, že akýsi pán v obleku mu dal podržať svoj kufrík a rozbehol sa za klobúkom, ktorý mu odfúkol vietor. František držal a čakal, čakal a držal, až sa na ďalší deň objavil strážnik a chudáka tuláka odviedol na políciu. Veď taký skaderuka - skadenoha ten kufor určite ukradol! A jeho majiteľa možno aj zmárnil! Aký osud tuláka Františka ešte čaká a čo na to hovoria miestne biele vrany, sa dozvieme v rozprávkovej hre, ktorú podľa rozprávky Karla Čapka napísal Ľubomír Vaculík. A ešte malé tajomstvo - v literárnej predlohe nájdeme aj myšlienku, že biele vrany medzi čiernymi vranami sú vlastne anjeli medzi obyčajnými ľuďmi.
Aj milovník zvierat a znalec zvieracej reči a zaklínadiel, ktoré zvieratám pomáhajú - pán Srdiečko - je istotne bielou vranou. Každý deň za ním niekto zadychčaný pribehne alebo mu zatelefonuje, že to či ono zvieratko je veľmi smutné alebo choré a súrne potrebuje jeho pomoc. Pán Srdiečko ihneď vyrazí a zachraňuje, hoci si tým môže pohnevať iných ľudí. V poslednej, štvrtej časti zo seriálu Jozefa Repka Starosti pána Srdiečka sa tento statočný hrdina vyberie pomôcť jednej kavke. A kavky, to sú dokonca príbuzné vrán a určite aj tých bielych. Kavka Slávka je zatvorená v klietke a je tam veľmi, veľmi smutná. Lenže veľmi smutný by bol aj chlapec Miro, keby o svoju kavku prišiel. Ako pán Srdiečko vyrieši smutný rébus, nám vyrozpráva Ivan Krajíček.
Vraniak Albín je hlavným hrdinom nášho Týždňa bielych vrán, pretože Albín je… Naozaj to máme prezradiť už teraz? Dobre teda. Albín je bielou vranou. Hoci sa vyliahol celkom čierny, tak ako aj jeho kamaráti, rodina a vôbec, ostatné vrany z jeho kŕdľa. Ale ako sa to stalo, že mladý vraniačik obelel, to si už vypočujete v našom novom narodeninovom čítaní na pokračovanie z knihy Zuzany Wienk. … Zuzku sme už spomínali, však? Ako zástupkyňa občianskeho združenia Bystriny nám nedávno v programe Čo by bolo, keby… nám narástli biele pierka? porozprávala o oceňovaní statočných ľudí, ktorí konajú dobro, aj keď tým ohrozujú seba či svoju budúcnosť.
Prečítajte si tiež: Spievankovo 3 pre deti
Medený kráľ je pôvodcom nešťastia všetkých ľudí. Zakázal im radosť, veselosť aj piesne. Keby mohol, aj slnko by im zatienil. Statočný ukrajinský mládenec Ivan sa však jedného dňa rozhodne, že Medeného kráľa premôže a vráti spev na pery ľudí. Hoci sám nevie, čo je to pieseň alebo hudba. Na dlhočiznej púti mu pomôže Zlatá korytnačka, Obor, Rusalka aj Veľryba. Na Železný ostrov a Bronzový vrch by sa predsa len tak ľahko nedostal…
Prechádzali sa raz po jednej lúke tri sestry. V tráve našli veľkú, preveľkú žabu. Najstaršia sestra by ju rada zabila, prostredná rozmýšľala ako by sa to dalo urobiť, ale najmladšia sa žaby zastala a zachránila ju. Dve staršie sestry si z najmladšej robili žarty, že veľká žaba istotne čaká potomstvo a z nej sa tak môže stať Žabina kmotra. A veru sa ňou aj stala. Ale tá žaba nebola obyčajnou žabou a statočná dievčina tak zachránila omnoho viac než jedno nevinné zvieratko…
Múdrosti našich predkov o práci a odvahe
Slovenská kultúra je bohatá na príslovia a porekadlá, ktoré nám odovzdávajú cenné životné lekcie. Mnoho z nich sa týka práce, odvahy a statočnosti. Tieto múdrosti nám pripomínajú, že práca je dôležitá, ale aj to, že odvaha konať dobro je rovnako dôležitá.
- Dal Boh vtákom krídla a ľuďom ruky.
- Hanba kradnúť, ale nie pracovať.
- Ľahnúť ako ľahnúť, ale hore vstať!
- Po práci chutí odpočinok.
- Od roboty človek nestustne, iba jeho žily.
- Ak nevieš robiť, psota ťa naučí.
- Na peci pánboh nepožehná.
- Hoden je robotník mzdy svojej.
- Kto chce jesť, musí liezť.
- Kto nepracuje, nech neje.
- Kto sa nelení, tomu sa zelení.
- Kto dbá, ten má; kto nedbá, ten nemá.
- Kto chce dačo mať, musí o to dbať.
- Kto hrabe, vyhrabe.
- Kto zaslúži, ten dostane.
- Najprv mlátia, potom platia.
- Naučí ťa bieda koly kresať.
- Nevyrobíš, nemáš.
- Bez práce niet pláce.
- Kto chce chleba, pracuj, čo treba.
- Kto nepracuje, nemá.
- Kto pracuje, má, čo potrebuje.
- Nič bez práce.
- Žiaden bez práce neje koláče.
- Peniaze jazykom nevysekáš.
- Kto robí, vyrobí.
- Kto o čom robí, o tom chce žiť.
- Kto v lete nerobí, ten v zime nedrobí.
- Rúčky vyrobili, nôžky vybehali.
- Za kus chleba robiť treba.
- Kto chce žať, musí siať.
- Kto neseje, ten neveje.
- Kto riedko seje, riedko žne.
- Hľaď ta, z čoho žiješ.
- Každý nech sa sám živí.
- S čím sa kto narodil, s tým sa aj živiť musí.
- Z čoho žiješ, toho sa drž.
- Ak deň za rohy nechytíš, za chvost ho neudržíš.
- Chytro jedz, chytro rob.
- Kto je chytrý v jedení, je chytrý aj v robote.
- Dobrého koňa netreba biť.
- Kto sám beží, toho netreba naháňať.
- Kto sa usiluje sebe, i druhému dobre vykoná.
- Dokiaľ chodíš, dotiaľ sa hodíš.
- Kto má prácu, tomu je čas nikdy nie dlhý.
- Kto nemá práce, nech si pec zváľa a znovu stavia.
- Hodina ranná zlato doháňa.
- Lepšia ráno hodina, ako na večer tri.
- Ranná hodina - zlatá hodina.
- Dneska rob, zajtra hop!
- Drž sa roboty do soboty.
- Ráno rob, večer hop!
- Usilovnosť všetko premôže.
- Vstaň hore, nič nenaležíš!
- Človek panského života a konského jelita.
- Darebák má vždy nedeľu.
- Dlhé spanie - žobrácke kochanie.
- Chorý, chorý - na bachory!
- Dobrá bolesť, čo dá pojesť.
- Jedlo by sa, pilo by sa, len by mal kto dávať.
- Keď jesť, tak jesť, a keď robiť, tak sa skryť.
- Krátka modlitba, dlhá klobása.
- Kto dlho leží, psota mu do zadku beží.
- Kto miluje povoli, toho hlava nebolí.
- Kto nechce, ani nestihne.
- Kto nechce pracovať, bude skoro žobrať.
- Kto nemá vôle, všetko ho bolí.
- Čo chytrý nedohoní, to lenivý doleží.
- Chudoba s lenivosťou chodí.
- Komu sa lení, ten nič neuhoní.
- Kto lenivo žije, sám seba bije.
- Kým lenivý myslí, chytrý spraví.
- Lenivému na chrbáte a friškému v ústach.
- Lenivému nikdy nenie na spech.
- Lenivosť a bieda ruka v ruke chodia.
- Lenivosť je matka núdze.
- Pri lenivosti nehľadaj múdrosti.
- Skúpy dva razy platí; lenivý dva razy chodí.
- Skúpy moc stroví, lenivý moc schodí.
- Tučný od lenivosti fučí.
- Jest nás dosť na misku kaše.
- K mise mnoho, do roboty málo.
- Mladí ležiaci, starí žobráci.
- Mnoho bocianov, málo žiab.
- Horší nedbalec ako opilec.
- Lepší korhelec ako nedbalec.
- Moc psov a málo otrúb.
- Ťažko je psa na zajaca huckať, keď vôle nemá.
- Rád kocúr ryby jedá, ale za nimi do vody sa nedá.
- Bez ochoty zlé roboty.
- Do roboty ako za vlasy a do jedenia akoby pálil.
- Do roboty jaj! a jesť len daj!
- Kto nemiluje robotu, vždy svätí sobotu.
- Paráda na parádu, a robota v pekle.
- Robota neutečie, počká.
- Kde viac rúk do misy ako do práce, tam je bieda.
- Lenivá ruka, hotová múka.
- Lenivá ruka, hotová psota.
- Lenivá ruka, hotová bieda.
- Lenivá ruka, hotové nešťastie.
- Mnoho rúk, málo práce.
- Ruka bez roboty upadá do psoty.
- Kto veľa stojí, zhrbatie.
- Stojatá voda hnije a smrdí.
- Samé stonky a nič bomky.
- Svíň dosť, a žíru málo.
- Ťaží - ľudí kazí.
- Vavro, uteč odo mňa, lebo vybijú teba aj mňa.
- Veselá myslička, prázdna kapsička.
- Kto včas líha, neskoro vstáva, zle sa máva.
- Záhaľka čertova podhlávka.
- Čo rukami nestačil, to nohami dotlačil.
- Robí ako kôň.
- Ťahá ako kôň.
- To je dosť na koňa, čo ten urobí.
- Vždy je zapriahnutý ako kôň v gápli.
- Krvopotne vylopotený groš.
- Namáha sa, len mu tak oči vysedajú.
- Nemá ani noci, ani dňa.
- Nemá ani sviatku, ani piatku.
- Nemám sa kedy ani poškrabať.
- Pilno mu, ako keby horelo.
- Pilný ako tá včelička.
- Ide mu práca akoby pálil.
- Ide mu práca od ruky.
- Má plné ruky práce.
- Pracuje do úmoru.
- Vždy v práci zapriahnutý ako v gápli.
- Ide ako osa do roboty.
- Robí ako kováč z ohňa.
- Robí ako do úmoru.
- Robí, dobre si tie ruky nezoderie.
- Robí, dobre sa nepretrhne.
- Robí, dobre nohy nestratí.
- Robí, len sa mu tak kečka parí.
- Robí, len tak tečie z neho.
- Robí, len mu tak práca v rukách horí.
- Robí, drhne vo dne, v noci.
- Robí naveky ako krt.
- Robí o milých päť.
- Robí rukami i nohami.
- To som si ja týmito hriešnymi rukami vyrobil.
- Ťažkú fúru vezie.
- Ten nebude mať kedy ani zomrieť.
- To sú moje mozole!
- Ustatý ako kôň.
- Ustatý ako pes.
- Ustatý na úmor.
- Včas hore a neskoro dole.
- Vrtí sa (v práci) ako ciha.
- Vysúkal rukávy.
- Zapriahnutý v práci ako hovädo.
- Akýže si tlelý!
- Ani krížom slamy nepreloží.
- Ani prstom nepohne.
- Ani slamku neprekročí.
- Boží dar po peci sa pováľal.
- Bude večer, lebo nie, ledaže sa deň minie.
- Deň na nohách roznosil.
- Pánubohu deň kradne.
- Doniesol mu Lacko hniličiek.
- Pre svätú hnilobu nemôže.
- Smrdí od hniloby.
- Hopsa, chlapci, a ja nič!
- Hviezdy číta.
- Chceš chleba? Daj! A robiť? Jaj!
- A tancovať? Hopsasa, rasasa, a robiť nechce sa!
- Chytrý ako olovený vták.
- Iba čo čas darmo márni.
- A: Jaj, keby mi chcela tá hruška do úst odpadnúť!
- Kde ho ráno postaví, tam ho večer nájde.
- Kde som, tu som, nech len som.
- Kúty zošíva.
- Lauro ho opálil.
- Má Vavru pri sebe.
- Kýva sa ako medveď.
- Muchy oháňa.
- Na čo brucho? Na rozum. A hlava? Na vši.
- Nechty ho bolia.
- Nepomôže ani za toľko, čo by muška na krielci uniesla.
- Nerád do tvrdého vŕta.
- Nezaslúži ani slanej vody.
- Odkladá ako hriešnik s pokáním.
- Odkladá ako lačný s…
- Odkladá ako kráľovi smrť.
- Odkladá ako Rusnák sviatok.
- Odkladá to do súdneho dňa.
- Otče náš, jenž si - včasráno zjem si.
- Naťahuje sa ako pes na pazderí.
- Zíva sa mu ako psovi na pazderí.
- Bez práce sa len tak tmolí po dome.
- Musí ho tiskať do práce ako tekvicu do vody.
- Pracuje, až sa mu jazyk potí.
- Sedliak žene ťúka, do práce ju núka.
- Za tenší koniec prácu chytá.
- Preťahuje sa ako slimák na dážď.
- Previeva sa po povetrí ako mátoha v noci.
- Priberá sa ako kňaz orať.
- Bude radšej vši pásť a holú dlaň lízať, akoby mal robiť.
- Čo budeme robiť, už sme porobili!
- Ej, keby nebola nedeľa, čiže by som robila!
- Ľahostaj si robí.
- Na ruku napľul, na robotu nas…
- Robí három-fárom.
- Robí to ako z panštiny.
- Robota mu smrdí.
- Sem tam, hen tam, a roboty ništ.
- Tak sa vyrobil ako krava na ľade.
- Díva sa so založenými rukami.
- Drží ruky vo vreckách.
- Ruky na kríž založil.
- Si ty gazdiná z pustého mlyna!
- Svätí svätého Ležúcha.
- Taká sedí za stolom ako pani ruža.
- To je chlieb bez kvasu.
- Už sa mu palička ohladila.
- Valí sa ako olovený klát.
- Vetrom sa živí.
- Vlasy mu opuchli.
- Vlečie sa ako smola.
- Vstávaj hore, holoritá, či nevidíš, že už svitá?!
- Všadebol a nič nevykonal.
- Vylihuje ako slon.
- Zuby si na slnci vysúša ako Cigán.
- Žena, praď kúdeľ! Ale mužíčku, pospime si večerom, vstaneme ránom.
- Ale, mužíčku, poležme si zrána, posedíme zvečera.
- Žily preťahuje.
- Ešte spí, keď už žobrák na tretiu dedinu zašiel.
- Iba vtedy vstáva, keď žobrák z tretej dediny príde.