S blížiacim sa koncom marca sa pre mnohých živnostníkov stáva aktuálnou téma podávania daňového priznania. Tento článok poskytuje komplexný prehľad dôležitých informácií o daňovom priznaní, od vzniku povinnosti až po uplatniteľné daňové bonusy, a to s cieľom uľahčiť orientáciu v tejto oblasti.
Povinnosť podania daňového priznania
Nie každý živnostník má povinnosť podať daňové priznanie. Vznik tejto povinnosti sa riadi rovnakými pravidlami pre všetky fyzické osoby na Slovensku. Povinnosť podať daňové priznanie vzniká, ak celosvetové zdaniteľné príjmy za rok presiahnu sumu 2 823,24 eura. Ďalším dôvodom je vykázanie daňovej straty alebo výzva zo strany daňového úradu.
Dôležitý rozdiel medzi daňovým priznaním živnostníka a zamestnanca spočíva v tom, že živnostník musí podať daňové priznanie typu B (DPFO B) bez ohľadu na výšku príjmov. Zamestnanec podáva daňové priznanie typu A, ak mal príjmy iba zo závislej činnosti (zamestnania). Okrem toho, živnostník je povinný komunikovať s Finančnou správou SR elektronicky.
Zdaniteľné príjmy
Pre určenie povinnosti podania daňového priznania je kľúčové poznať výšku zdaniteľných príjmov. Do tejto kategórie patria všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od nej oslobodené, vrátane príjmov zo zahraničia.
Lehota na podanie daňového priznania a zaplatenie dane
Štandardná lehota na podanie daňového priznania živnostníka je do 31. marca nasledujúceho roka. Daňové priznanie za rok 2024 je potrebné podať do 31. marca 2025. Celková suma dane z príjmov musí byť uhradená na osobnom účte daňovníka najneskôr do konca lehoty na podanie daňového priznania.
Prečítajte si tiež: Daňové náklady na reprezentáciu
Je však možné predĺžiť si lehotu na podanie daňového priznania o 3 kalendárne mesiace, alebo o 6 kalendárnych mesiacov, ak živnostník dosiahol v danom roku príjmy zo zahraničia. Oznámenie o predĺžení lehoty je potrebné doručiť správcovi dane najneskôr do 31. marca. Predĺženie lehoty sa posúva aj lehota na zaplatenie dane z príjmov.
Výdavky - Skutočné vs. Paušálne
Azda najzásadnejšou položkou v daňovom priznaní SZČO, hneď po príjmoch, sú výdavky. Pri nich má živnostník na výber z dvoch spôsobov uplatňovania: skutočné výdavky a paušálne výdavky.
Skutočné výdavky
Pri skutočných výdavkoch si živnostník uplatňuje reálne, preukázateľné výdavky, ktoré vynaložil pri podnikaní. Každý takýto výdavok musí byť doložený dokladom, napríklad faktúrou, pokladničným bločkom či iným potvrdením. Do výdavkov je možné zahrnúť iba daňovo uznateľné položky, ktoré reálne znižujú základ dane a slúžia na zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.
Paušálne výdavky
Paušálne výdavky, nazývané aj výdavky percentom z príjmov, predstavujú fiktívne výdavky vo výške 60 % z príjmov živnostníka, maximálne však do výšky 20 000 eur. Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov stačí viesť evidenciu príjmov a zaplatených odvodov.
Voľba medzi skutočnými a paušálnymi výdavkami je dôležitá, pretože dokáže výrazným spôsobom ovplyvniť výšku základu dane a tým pádom aj daňovej povinnosti živnostníka. Paušálne výdavky sa oplatia tým podnikateľom, ktorí majú skutočné výdavky za kalendárny rok nižšie ako vypočítané „paušálne“, prípadne v zdaňovacom období žiadne výdavky nemali. Väčšinou ide o tzv. slobodné povolania.
Prečítajte si tiež: Sprievodca daňovým priznaním pri predaji nehnuteľnosti
Daňová evidencia
Živnostník je povinný viesť evidenciu o: príjmoch, daňových výdavkoch, hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku, zásobách a pohľadávkach, záväzkoch. Zákon o dani z príjmov nepredpisuje formu, akou má byť daňová evidencia vedená (zvyčajne sa vedie napríklad v Exceli).
Sadzba dane z príjmov
Sadzba dane určuje percento, ktoré sa aplikuje na základ dane znížený o nezdaniteľné časti, a tým sa vypočíta výsledná suma dane z príjmov.
Na čiastkový základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti SZČO, ktorá dosiahla za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti neprevyšujúce sumu 60 000 eur, sa uplatňuje sadzba dane z príjmov 15 %.
Na čiastkový základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti SZČO, ktorá dosiahla za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti prevyšujúce sumu 60 000 eur, sa uplatňuje sadzba dane z príjmov: 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok platného životného minima a 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima.
Nezdaniteľné časti základu dane
Od vypočítaného základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti si ďalej môžete odpočítať tzv. nezdaniteľné časti základu dane.
Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a DDS: Praktický návod
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka
- Ak daňovník dosiahol základ dane nepresahujúci 24 952,06 eura, tak nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je 5 646,48 eura.
- Ak daňovník dosiahol základ dane presahujúci 24 952,06 eura, tak nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa vypočíta ako rozdiel medzi sumou 11 884,50 eura a 1/4 základu dane.
Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)
Ak daňovník dosiahol základ dane nepresahujúci 47 537,98 eura a jeho manželka (manžel) v tomto zdaňovacom období:
- nemala žiadny vlastný príjem, tak nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je 5 162,50 eura,
- mala vlastný príjem, tak nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou 5 162,50 eura a vlastným príjmom manželky (manžela).
Ak daňovník dosiahol základ dane presahujúci 47 537,98 eura a jeho manželka (manžel) v tomto zdaňovacom období:
- nemala žiadny vlastný príjem, tak nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou 17 046,99 eura a 1/4 základu dane,
- mala vlastný príjem, tak nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou 17 046,99 eura a 1/4 základu dane, ktorý sa ešte zníži o vlastný príjem manželky (manžela).
Nezdaniteľná časť základu dane v podobe príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie a celoeurópsky osobný dôchodkový produkt
Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (tzv. tretí pilier) a celoeurópsky osobný dôchodkový produkt je možné odpočítať od základu dane vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do výšky 180 eur za rok.
Daňové bonusy
Vypočítaná daň nie je výslednou sumou, ktorú štátu zaplatíte. Môžete si totiž ešte uplatniť daňové bonusy, ktoré môžu znížiť vašu daňovú povinnosť až na nulu, alebo vám dokonca vznikne nárok na vyplatenie daňového bonusu od daňového úradu.
Daňový bonus na dieťa
Daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom je v roku:
- 140 eur mesačne, ak dieťa nedovŕšilo 18 rokov veku,
- 50 eur mesačne, ak dieťa dovŕšilo 18 rokov veku.
Daňový bonus na dieťa možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta zo súčtu čiastkových základov dane z príjmov zo zamestnania a z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Daňový bonus na zaplatené úroky
Daňovým bonusom na zaplatené úroky je suma vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období vypočítaných:
- pri zmluvách o úvere na bývanie uzavretých najneskôr do 31.12.2023 z výšky poskytnutého úveru na bývanie, na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie, najviac zo sumy 50 000 eur na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie, ktorou je byt alebo rodinný dom, pričom daňový bonus na zaplatené úroky je najviac 400 eur za rok,
- pri zmluvách o úvere na bývanie uzavretých najskôr od 01.01.2024 z výšky poskytnutého úveru na bývanie, na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie, na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie, ktorou je byt alebo rodinný dom slúžiace výlučne k daňovníkovmu vlastnému trvalému bývaniu alebo k jeho vlastnému trvalému bývaniu spolu s blízkymi osobami, pričom daňový bonus na zaplatené úroky je najviac 1 200 eur za rok.
Preddavky na daň z príjmov SZČO
Ak na základe daňového priznania vychádza posledná známa daňová povinnosť vyššia ako 5 000 eur, potom vznikne povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov.
Vyplnenie daňového priznania
Pri vypĺňaní daňového priznania je dôležité uviesť správne údaje, vrátane kódu SK NACE (Štatistická klasifikácia ekonomických činností), informácie o vykonaní transakcie so závislou osobou, príjmy a výdavky v tabuľke č. 1, údaje o zaplatených odvodoch a údaje o majetku či záväzkoch živnostníka.
Elektronická komunikácia
Živnostník je povinný komunikovať s finančnou správou elektronicky, a teda aj daňové priznanie je potrebné podať elektronickými prostriedkami.
Povinnosti živnostníka
Okrem podania daňového priznania a zaplatenia dane z príjmov má živnostník aj ďalšie povinnosti, ako napríklad platenie sociálneho a zdravotného poistenia, vedenie evidencie príjmov a výdavkov a archivácia dokladov.