Posledná večera Leonarda da Vinci: Analýza a interpretácie

Rate this post

Leonardo da Vinci (1452 - 1519), renesančný génius, zanechal svetu rozsiahle dedičstvo nielen v podobe umeleckých diel, ale aj ako architekt, filozof, hudobník, básnik, bádateľ, matematik, mechanik, fyzik, vynálezca, geológ, ilustrátor a odborník na anatómiu. Jeho diela, ako Mona Líza, Madona v skalách a predovšetkým Posledná večera, patria k najvýznamnejším v dejinách umenia.

Inšpirácia a vplyv Leonardovej tvorby

Leonardova tvorba sa stala zdrojom inšpirácie pre mnohých umelcov a jeho dielo Posledná večera sa adaptovalo do rôznych reklamných kampaní, seriálov (Simpsonovci, Sopranovci), filmov (Star Wars) a interpretácií od umelcov ako Salvador Dalí, Andy Warhol a režisér Luis Buñuel. Dielo zároveň podnecuje záhadológov a kunsthistorikov, ktorí v ňom hľadajú skryté významy, od dátumu konca sveta po astrologické príručky. Dokonca hudobník Giovanni Maria Pala objavil v obraze „božskú hymnu“. Dan Brown zas špekuloval o prítomnosti Márie Magdalény na Poslednej večeri.

Kontext vzniku Poslednej večere

V roku 1493 si Lodovico Sforza, mocný mecenáš umenia, zavolal Leonarda da Vinciho, aby namaľoval fresku s námetom Poslednej večere na severnú stenu refektára kláštora Panny Márie milostí v Miláne. Da Vinci pracoval pre Sforzu od roku 1482 ako vojnový inžinier, architekt a zodpovedal za dekorácie a návrhy.

Rekonštrukcia a štúdium diela Stanislava Lajdu

Slovenskému reštaurátorovi a umelcovi Stanislavovi Lajdovi sa takmer štyri desaťročia venuje štúdiu Leonardovej Poslednej večere. Po viac ako desaťročných prípravách predstavil prostredníctvom olejomalieb v mierke 1:1 toto dielo a jeho detaily. Cieľom Lajdovej rekonštrukcie nebolo napodobniť techniku maľby, ale dokázať, že rekonštrukcia je ešte stále možná. Pri svojom zámere vychádzal z dlhoročného štúdia Leonardovho diela, dobových kópií a diel jeho predchodcov a nasledovníkov. Súčasne s rekonštrukciou Lajda napísal prvú slovenskú monografiu o živote Leonarda a jeho vrcholného diela pod názvom Posledná večera Leonarda z Vinci.

Kódexy Leonarda da Vinci

Podstatu Leonardovej práce tvoria kódexy z rokov 1478 - 1519. Tieto zápisky a kresby dokumentujú jeho vedeckú a umeleckú dráhu a odrážajú jeho vedecké, technické a umelecké predstavy. Kódexy sú svedectvom zrodu nového typu umelca - intelektuála, renesančného Homo Universalis, ktorý skúma možnosti umeleckých disciplín a rozširuje svoje záujmy o vedu. Leonardo uplatňoval vedecké poznatky vo svojej umeleckej tvorbe a riešil teoretické a praktické otázky sochárstva a maliarstva. Technické nákresy v kódexoch sú precízne a umožňujú zhotoviť stroje podľa jeho modelov. Leonardo svoje denníky nepublikoval a písal ich pre osobnú potrebu. Väčšina Leonardových zápiskov sa nachádza v múzeách, knižniciach a archívoch po celom svete. Najobsažnejším je Codex Atlanticus, ktorý obsahuje kresby a poznámky, ako aj štúdie ku Klaňaniu Troch kráľov a Bitke pri Anghiari.

Prečítajte si tiež: Československé sladké spomienky

Umelecké začiatky Leonarda da Vinciho

Okolo roku 1466 začal Leonardo pracovať v dielni Andreu del Verrocchia vo Florencii, kde sa naučil pripravovať farby, sadrové podklady a techniku olejomaľby. Z tohto obdobia pochádza jeho prvá samostatná dosková maľba Zvestovanie (1470). V roku 1472 sa stal členom Cechu svätého Lukáša a o šesť rokov neskôr nezávislým umelcom. V ranom období sa sústredil na maliarstvo, maľoval madony, portréty a modeloval busty. Jeho postava Márie na obraze Madona Benois (1478 - 1482) je svieža a prirodzená. Portrét Ginevry Benciovej (okolo rokov 1474 - 1478) je jednou z prvých florentských malieb, na ktorých postava a pozadie vytvárajú jednotný celok. V marci 1481 podpísal zmluvu s kláštorom San Donato a Scopeto na oltárny obraz, ale po siedmich mesiacoch sa práce vzdal. Klaňanie Troch kráľov (1481 - 1482) završuje Leonardovo rané obdobie.

Pobyt v Miláne a atmosférická perspektíva

V roku 1482 Leonardo odišiel do Milána, kde sa ponúkol do služieb Lodovica Sforzu ako hlavný inžinier a architekt. Inžinierska činnosť bola v tomto období hlavnou sférou Leonardovho záujmu. V rokoch 1485 - 1490 riešil návrh na Sforzov jazdecký pomník. Leonardo vytvoril projekt a zúčastnil sa konkurzu na návrh kupoly Milánskeho dómu a navrhoval centrálne chrámy s kupolami, opevňovacie zariadenia a plán ideálneho mesta. Počas pobytu v Miláne sa venoval prírodovedným a technickým štúdiám a získané poznatky uplatňoval v maľbe. Pre dokonalé zobrazenie hĺbky krajiny používal atmosférickú perspektívu a farebnú jednotu obrazu docielil sfumatom. Techniku sfumata uplatnil na obraze Dáma s hranostajom (1483 - 1490). V tom istom roku podpísal zmluvu na oltárny obraz Madona v skalách (1483 - 1490). V rokoch 1495 - 1497 pracoval na freske Posledná večera.

Kompozícia a význam Poslednej večere

Posledná večera je umiestnená na bočnej stene a pokračuje v perspektíve reálnej miestnosti. Centrom obrazu je Kristus, ktorý s rukami položenými na stole vytvára centrálny trojuholník. Učeníci sú okolo Krista zoskupení do trojíc a sú navzájom pospájaní gestami. Ich tváre a ruky vyjadrujú smútok, rozhorčenie, napätie, úžas, hrôzu, zdesenie a pobúrenie zo zrady. Leonardo použil olejové a temperové farby na suchej omietke, čo spôsobilo, že sa maľba začala odlupovať. Po reštaurovaní, ukončenom v roku 1999, sa dielu prinavrátila zašlá krása.

Návrat do Florencie a súboj géniov

V októbri 1499 obsadili Miláno Francúzi a Leonardo opustil mesto. Po krátkom pobyte v Mantove a Benátkach sa v roku 1500 vrátil do Florencie. Tu začína pracovať na návrhu k obrazu Svätá Anna samotretia (okolo roku 1500), ale venuje sa geometrickým štúdiám. O dva roky neskôr vstúpil do služieb Cesareho Borgiu ako vojenský architekt a staviteľ. Vo Florencii sa Leonardo stretol s Michelangelom Buonarrotim a Raffaellom Santim. Florentská vláda vybrala Leonardove a Michelangelove návrhy na vymaľovanie siene Veľkej rady v Palazzo Vecchio v roku 1503. Leonardo pracoval dva roky na kresbách, štúdiách a kartónoch k Bitke pri Anghiari (1503 - 1506). Maľovať na stenu začal 5. júna 1505 a experimentoval s olejovými farbami. V roku 1506 prácu prerušil a odišiel do Milána. V roku 1503 začal pracovať na obraze Mona Lisa (1503 - 1506).

Prečítajte si tiež: Príznaky prejedania u šteniat

Prečítajte si tiež: Recepty na špízy a guláše