Veľká noc a sviatok svätého Mikuláša, dva sviatky plné radosti, tradícií a najmä pre deti, očakávania. Kým Veľká noc je spojená s príchodom jari a oslavou znovuzrodenia, Mikuláš je predzvesťou Vianoc a obdobím obdarúvania. Ako tieto sviatky prežívajú deti na Slovensku a v iných krajinách? Aké zvyky a tradície sa s nimi spájajú?
Veľká noc očami detí: Zvyky a tradície na Slovensku a vo svete
Veľká noc je sviatok, ktorý vnímame najmä prostredníctvom detí, ktoré majú zážitok z našich slovenských zvykov ako šibanie či polievanie vodou. Ako však prežívajú Veľkú noc deti v iných štátoch?
Rakúsko a Nemecko: Zajac, vajíčka a hry
V Rakúsku a Nemecku sú typické veľkonočné trhy v uliciach. Na Veľkonočný pondelok hľadajú deti ozdobené vajíčka ukryté v záhradách. Schoval ich tam veľkonočný zajac - Osterhase. Táto tradícia pretrváva už od 17. storočia. Podľa legendy Osterhase sľúbil deťom, že ak vydržia pôstne obdobie, prinesie im darček v podobe čokoládových vajíčok.
Takisto sa s dospelými hrávajú hru vo dvojiciach, pri ktorej si hádžu vajíčka uvarené natvrdo. Víťazom súboja je ten, komu vajíčko zostane celé. V rakúskych rodinách je obľúbené aj pukanie vajíčok. Hráči stojaci proti sebe ťukajú uvarené a nafarbené vajíčka špičkami, kým škrupinka jedného z nich nepovolí. Víťazom je ten s neporušenou škrupinkou.
V niektorých častiach Nemecka sa v sobotu večer pália vianočné stromčeky ako symbol definitívneho odchodu zimy. Zvyk pálenia ohňov tvz. Osterfeuer pochádza ešte z čias pred Kristom. Okrem tradičného hľadania vajíčok v tráve od Osterhase hľadajú deti v niektorých častiach kraslice od veľkonočnej líšky - Osterfuchs. Inde zajaca nahrádza kohút, veľkonočné kuriatko alebo bocian. Takisto sa tu hrávajú hry s ťukaním vajíčok špičkami. V severnom Nemecku je obľúbené gúľanie vajíčok pod názvom Eiertrüllen. Deti milujú aj súťaženie a púšťajú vajíčka piesočnými pahorkami z kopca.
Prečítajte si tiež: Domáce čokoládové cukríky
Švajčiarsko: Zajac, kukučka a hra s mincami
V každom regióne Švajčiarska sa Veľká noc oslavuje trocha inak. Veľkonočné vajíčka tu rovnako ukrýva veľkonočný zajac alebo netradične kukučka. Deti potom na Veľkonočný pondelok hľadajú slamené hniezdo s vajíčkami v záhrade alebo v priestoroch domu.
Pred Veľkou nocou sa často koná obecné alebo komunitné gúľanie či hľadanie vajec, ktoré sprevádza dobrá nálada. Tradičným švajčiarskym zvykom, ktorý má deťom priniesť vreckové, je hra Zwänzgerle. Uvarené a nafarbené vajíčko sa dospelí pokúšajú rozbiť hodenou mincou.
Taliansko: Rodina, pikniky a Pasquetta
Sviatky sa začínajú raňajkami v rodinnom kruhu. Počas nich deti dostávajú vo farebnom papieri zabalené veľké čokoládové vajíčka. Na Veľkonočný pondelok si rodiny robia popoludní pikniky v prírode, športujú a maškrtia, alebo chodia len tak na prechádzky. Aj z toho je vidieť, že rodina predstavuje v talianskej spoločnosti najdôležitejšiu jednotku. Veľkonočný pondelok nazývajú Pasquetta, čo je zdrobnenina od ich výrazu pre Veľkú noc „Pasqua“.
Francúzsko: Zvony, vajíčka a čokoládové figúrky
Francúzske deti nepoznajú šibačku ani oblievačku. Namiesto toho hľadajú schované vajíčka a čokoládové figúrky. Tento zvyk sa spája s pekným príbehom - na Zelený štvrtok zmĺknu všetky zvony, lebo odlietajú na požehnanie do Ríma. Vracajú sa späť so sladkosťami pre dobré deti, ale keďže im popadali, deti ich teraz musia hľadať v tráve.
Fínsko a Švédsko: Čarodejnice, koledy a strigy
Fínsko je protestantská krajina a oslavy Veľkej noci sú odlišné ako ich poznáme z kresťanských krajín. Vychádzajú z pohanských praktík. Deti počas sviatkov chodia po domoch, hľadajú ukryté vajíčka, spievajú pri tom koledy a dostávajú sladkosti. Vajíčka bývajú buď uvarené natvrdo a zafarbené, alebo čokoládové. Podľa legendy medzi Veľkonočným piatkom a nedeľou lietajú čarodejnice a prebúdzajú sa trollovia, takže súčasťou osláv sú aj príbehy o nich. Deti sa za ne pri koledovaní prezliekajú a atmosféra pripomína skôr Halloween.
Prečítajte si tiež: Zdravšia alternatíva gumových cukríkov
Aj Švédi spájajú Veľkú noc so strigami. Deti prezlečené za veľkonočné strigy v dlhých sukniach, so šatkami na hlavách s tvárami namaľovanými načerveno roznášajú maľované vajíčka. Za tie dostávajú sladkosti. Namiesto korbáčov majú metly z brezového prútia s farebnými pierkami na konci, s ktorými šibú. Domácim zvonia pri dverách, alebo im pod ne podstrčia veľkonočný list s veršíkom a obrázkom čarodejníc. Veľká noc „Paskdagen“ je predovšetkým sviatkom vítania jari a prebúdzania prírody.
Dánsko: Prekáračkové listy a zajačik
Táto severská krajina má svoju špecifickú tradíciu, ktorú by sme inde nenašli. Deti píšu niekoľko týždňov pred sviatkami listy, ktoré posielajú kamarátom alebo členom rodiny s vloženou snežienkou ako symbolom jari. Tzv. prekáračkové listy majú vystrihnuté vzory a ornamenty. Posielajú sa anonymne, podpis tvorí len toľko bodiek, koľko písmen má meno autora. Adresát potom háda, kto mu list poslal. Ak uhádne, dostane za odmenu čokoládové vajíčko. Ak nie, dlhuje ho odosielateľovi. Aj tu sa teší obľube veľkonočný zajačik, ktorý schováva v záhrade vajíčka.
Írsko: Vajcia s krížikom, tance a koláče
Vajíčka, ktoré v Írsku sliepky znesú na Veľký piatok, sa označia krížikom a každý člen rodiny musí na Veľkonočnú nedeľu zjesť aspoň jedno takéto vajíčko, vrátane detí. Potom idú spolu s dospelými tancovať do ulíc, pričom tanečníci medzi sebou súťažia. Ako inak, o koláč. Nedeľa sa končí slávnostnou večerou, počas ktorej sa deťom dávajú vajíčka.
Litva: Veľkonočná babka a poľovačka na vajíčka
V Litve je Veľká noc jedným z najvýznamnejších sviatkov v roku. Deti, ktoré boli celý rok poslušné, dostanú vyfarbené vajíčka, neposlušné deti len jedno vajíčko, aj to biele. Roznáša ich jeden zo symbolom Veľkej noci „Velyku Senelé“, v preklade veľkonočná babka. Aj tu deti hľadajú vajíčka ukryté v dome alebo v záhrade a robia tzv. poľovačku na vajíčka - Egg Hunt.
USA a Austrália: Králik a vačkovec Bilby
Na rozdiel od nemecky hovoriacich krajín, kde ich nosí zajac, vajíčka v USA nosí králik. Rodiny spoločne zdobia kraslice, ktoré rodičia v sobotu ukryjú, aby ich deti v nedeľu ráno hľadali. Pri tom ich zvyčajne naháňa niekto z dospelých. Vajíčka sa zberajú do veľkonočných košíčkov alebo klobúčikov s kvetmi.
Prečítajte si tiež: Zloženie slaných cukríkov
Veľkonočné zvyky sú tu podobné ako v anglosaských krajinách, aj v Austrálii sa udomácnil zvyk hľadania ukrytých vajíčok. Deti hľadajú sladkosti na veľkonočnú nedeľu a nájdené dobroty si navzájom vymieňajú. Nie sú však od veľkonočného zajaca „Easter Bunny“, pretože králiky Austrálčania považujú za škodcov. Kraslice tu posledné roky nosí veľkonočný vačkovec, ktorého volajú Bilby. Ide o bandikuta králikovitého, roztomilé austrálske zvieratko s dlhými ušami.
Sviatok svätého Mikuláša: Radosť, očakávanie a sladké odmeny
Svätý Mikuláš je populárna postava v mnohých európskych krajinách, najmä vo strednej a východnej Európe. Starého bradatého uja s červenou čiapkou a vrecom plným sladkostí pozná snáď každé dieťa. Podľa tradícií svätý Mikuláš chodí z piateho decembra na šiesteho v noci. Pričom deti si častokrát práve 5.12. večer chystajú svoje čižmičky do okien, aby si ráno 6.12. našli darček od Mikuláša.
Legenda o svätom Mikulášovi: Biskup, dobrodinec a ochranca
Svätý Mikuláš medzi historické postavy a zároveň bol aj biskupom, ktorý žil v 4. storočí. Svätý Mikuláš legenda možno nie je veľmi známa a navyše nie je len jedna. Svätý Mikuláš, biskup z Myry, bol aj v skutočnosti dobrákom a bohatstvo zdedené po majetných rodičoch rozdával tým, ktorí ho potrebovali.
Najznámejšia legenda o Svätom Mikulášovi hovorí o troch dcérach chudobného muža, ktorý nemal pre svoje deti žiadne veno a nemohol ich vydať. V tom mu pomohol Mikuláš, ktorý 3 večery vhodil cez komín hrudky zlata, ktoré zabezpečili slušné veno a dcéry sa mohli napokon šťastne vydať. Ďalšou legendou je to, že Svätý Mikuláš zachránil život aj trom námorníkom, ktorí sa ocitli v ohrození života na rozbúrenom mori. Treťou legendou je príbeh o troch vojakoch, ktorí mali byť popravení. Počas čakania na smrť prosili Mikuláša o pomoc. Ten sa zjavil cisárovi a pohrozil, že ak troch rímskych vojakov nepustí na slobodu, ponesie následky. Nakoniec vojakov nepopravil.
Mikulášske zvyky a tradície na Slovensku
Na Slovensku sa o svätom Mikulášovi traduje, že chodí v sprievode anjela a čerta a nosí so sebou knihu, v ktorej je zaznamenané, či boli deti počas roka poslušné. Tie, ktoré sa správali celý rok pekne, odmeňuje drobnými darčekmi - sladkosťami, ovocím, orieškami. Deti, ktoré svojich rodičov neposlúchali, dostanú balíček uhlia alebo cibuľu.
Na svätého Mikuláša sa organizujú rôzne sprievody alebo besiedky, počas ktorých majú deti možnosť stretnúť sa s Mikulášom, zarecitovať básničku alebo zaspievať pesničku a získať za to malú odmenu. V rodinách sa oslavuje tak, že v predvečer sviatku si deti očistia čižmičky, umiestnia ich do okna a uložia sa na spánok v nádeji, že ich Mikuláš odmení. Ráno si v čižmách nájdu svoju mikulášsku nádielku. Táto tradícia sa vyznáva nielen u nás, ale aj v iných krajinách strednej a východnej Európy.
Mikulášske básničky a riekanky: Potešte Mikuláša a získajte sladkú odmenu
Od Mikuláša (ktorého môžete v tento deň bežne stretnúť vo veľkom počte obcí a miest) dostanú darček len tie deti, ktoré mu povedia básničku. Tie, ktoré básničku nepovedia, si však určite nájdu ráno niečo v spomínanej ponožke. Zvyk v podobe recitovania básničiek existuje už desiatky rokov a Mikuláš každoročne rozžiari očká tisíckam detí na celom Slovensku. Keď si vypočuje nejakú peknú básničku, určite sa nejaká tá malá iskrička nájde aj v jeho oku a oveľa ochotnejšie deťom naplní ponožky a topánky drobnými odmenami.
Tu je niekoľko príkladov mikulášskych básničiek:
- Na Svätého Mikuláša do okna sa obuv znáša. Topánky si každý čistí, kto aký bol, ráno zistí.
- Pred oknom - za oknom, stojí Mikuláš. „Povedz nám, Mikuláš, čo v tom vreci máš.“ „A ja mám v tom vreci, samé dobré veci, Cukríky, koláče, len pre dobré deti.“
- Mikuláš je dedko starý, vie on robiť veľké čary. Nadelí ti radosti, čižmu plnú sladkostí.
Zdravý Mikulášsky balíček: Ako potešiť deti a zároveň dbať na ich zdravie
Sladkosť ku sladkosti a zrazu máte dom plný najrôznejších nezdravých pochúťok, ktoré vaše deti neustále lákajú. Ako to teda urobiť, aby boli spokojní aj rodičia aj deti? Poradíme, čo pribaliť do mikulášskeho balíčka, aby pochúťky v ňom boli zdravé a pritom uspokojili mlsné jazýčky našich detí. Určite radíme dať si záležať na zložení i kvalite pochúťok v mikulášskom balíčku.
Čo do balíčka pribaliť?
- semiačka (slnečnicové, tekvicové), oriešky, orechy či orieškové maslá (vlašské, lieskovce, mandle, kešu, para orechy, pekanové, kvôli obsahu omega tri mastných kyselín a pozitívnemu pôsobeniu na mozog a cievy, no pozor na alergény)
- kekse vyrobené z celozrnnej, špaldovej múky, semiačok a orieškov
- cereálne tyčinky (pomenej pre presladenú chuť)
- gumené cukríky (zdroj kolagénu)
- kvalitnú čokoládu na trhu a v regáloch nájdete aj s vysokým obsahom kakaa, nízkym obsahom cukru alebo radšej sladenú hnedým cukrom, medom či cukrom z kokosových kvetov, čo je zdravšia verzia klasickej čokolády (ktorá má na prvom mieste v zložení väčšinou cukor)
- ak lízanky, tak skúste tie z javorového sirupu
- žuvačky (napr. bez cukru)
- zdravšie druhy keksíkov napríklad s obsahom sušeného ovocia, orieškami, sladené ďatľami
- nezabudnite aj na deťmi často obľubované sušené ovocie (klasické či mrazom, keďže obsahuje prospešné látky ako vápnik, horčík, zinok a železo, voľte radšej nekandizované - je dosť sladké aj bez cukrovania navyše)
- čerstvého ovocia nech balík obsahuje čo najviac, z lokálnych surovín nech sú to najmä jabĺčka, z exotických mandarínky, pomaranče, kiwi a banány - dieťa však na ne nesmie byť alergické
- bio kvalitné, zdravé džúsy
- ak oplývate dostatkom voľného času - nebojte sa do čižmičky od Mikuláša pridať aj doma pečené pochúťky - kekse, cookies, domácky vyrobené ovocné kože, čokoládové guličky, želé cukríky s agarom
- časť sladkostí podľa výživovej poradkyne môžete nahradiť aj napr. farbičkami, strúhadlom, omaľovánkami, skladačkami, balónikmi, píšťalkami, sponkami či inými drobnosťami
Čo naopak do mikulášskeho balíka nezaradiť?
V detských pochutinách by sa teda nemali vyskytovať zložky ako:
- stužené či hydrogenizované tuky (ani tie čiastočne)
- rafinovaný repkový či slnečnicový olej
- umelé sladidlá ako napr. aspartám či sacharín
- glukózový, fruktózový, kukuričný sirup a ich obmeny
- umelé farbivá (napr. E104, E122, E124, E129)
- umelé arómy
- nebezpečné konzervanty (napr. E211 - konzervačná látka benzoan sodný)
- a iné prídavné látky (napr. sójový lecitín)
Mikuláš - tradície v minulosti
V minulosti sa na slovenských dedinách oslavoval Mikuláš formou rôznych maskovaných sprievodov, predstavujúcich kňazov, miništrantov a čertov. Takto prezlečení mládenci chodili za dievkami a obdarúvali tie, ktoré sa im páčili najviac. Usporadúvali sa aj miklulášske trhy, dnes ich poznáme skôr ako tie vianočné. Predávalo sa na nich domáce pečivo, figúrky, sušené ovocie a rôzne drevené hračky. Vo vidieckom prostredí rodičia do čižmičiek schovávali deťom najmä jabĺčka a sušené ovocie ako slivky, hrušky, marhule, resp. to, čo bolo dostupné. V mestách si deti nachádzali aj teplé ponožky a rukavice, malé hračky ako drevený koník či látková bábika. Chýbať nesmeli ani vlašské orechy a za socializmu ovocie z dovozu, najmä mandarínky, pomaranče a banány.