Skleníky a fóliovníky predlžujú pestovateľskú sezónu a umožňujú takmer celoročnú konzumáciu zdravej zeleniny. V skleníkoch sa pestuje najkrehkejšia a rýchlozrejúca zelenina, preto je dôležité uprednostňovať prírodné postupy ochrany ako živočíšnych predátorov, aktívne predátorské huby a rastlinné ochranné výťažky. Článok sa zameriava na škodcov a choroby, ktoré napádajú paradajky odspodu a ako im predchádzať.
Škodcovia paradajok
Strapky
Sú to drobné, 1,5 - 2 mm dlhé štíhle pohyblivé druhy hmyzu, ktoré sa často vyskytujú na spodnej strane listov a v kvetoch. Napadnuté časti rastlín sú striebristo lesklé, nepravidelne škvrnité, s drobnými čiernymi hrčkami trusu. Pri silnom napadnutí miesta nekrotizujú. Strapky prezimujú ako dospelé jedince v povrchových vrstvách pôdy a v zostatkoch rastlín. Podľa druhu majú do roka 1 až 7 generácií. Vývoj strapky tabakovej trvá pri 25 °C na uhorkách asi 15 dní a jedna samica nakladie asi 20 vajíčok.
Ochrana:
- Pri prvých výskytoch použiť biologickú ochranu špeciálnymi dravými roztočmi Amblyseius cucumeris alebo ploštice z rodu Orius, prípadne postrek na báze predátorskej huby Verticillium lecanii.
- Biologické preparáty sú často výhodnejšie, pretože sú menej nebezpečné pre človeka a prírodu ako chemické insekticídy.
Vošky
Hoci sú to len drobné, 1 - 4 mm dlhé cicavé druhy hmyzu, sú to veľmi nebezpečné škodce. Rýchlo sa množia a sú rezistentné voči herbicídom. Nymfy a dospelé jedince vošiek intenzívne vyciciavajú rastlinné šťavy, čím oslabujú rastlinu a narušujú rovnováhu rastových látok. Okrem toho sú vošky prenášačmi vírusov. Masový výskyt vošiek podporuje teplé a suché počasie, ale veľmi horúce leto ich redukuje.
Ochrana:
- Využiť systém Banker plants - preniesť mladé obilie napadnuté voškami, kde sa zároveň prirodzene nachádzajú aj predátory vošiek.
Molice
Sú to drobné, asi 2 mm dlhé lietavé druhy hmyzu, ktoré sa zhromažďujú na spodnej strane listov vrcholových častí rastlín vo forme kukiel, z ktorých pri dotyku prudko vyletujú roje bielych molíc. Molice patria medzi najúpornejšie škodce, napádajú hlavne skleníkovú zeleninu ako paradajky, papriky, baklažány, uhorky, ale i karfiol, brokolicu, kel a ružičkový kel. Neškodia len cicaním rastlinných štiav, ale aj prenášaním rastlinných vírusov. Molica tabaková i skleníková prezimuje len v chránených uzavretých priestoroch.
Vývoj:
- Z vajíčok sa počas 4 až 10 dní vyliahnu larvy. Prvý larválny instar je pohyblivý, ďalšie tri sa usadzujú. Potom sa larva mení na štítkovité pupárium a až z neho sa liahne dospelý jedinec.
- Molice potrebujú na svoj správny vývoj vlhkosť ovzdušia 75 - 80 %, dôležitý vplyv má aj teplota.
Ochrana:
- Preventívna ochrana je rovnaká ako pri strapkách.
- Ako biologický predátor sa využíva osička Encarsia formosa alebo Encarsia eremicus.
Roztočec chmeľový
Roztočec chmeľový (Tetranychus telarius) žije na listoch okolo 200 druhov rastlín. Škodí na veľkom počte poľných, skleníkových a izbových rastlín, ale aj na burinách, z ktorých môže prejsť na pestované plodiny (napr. chmeľ, fazuľa, uhorka). Nepatrí medzi hmyz, ale medzi pavákovce so štyrmi pármi končatín, preto sa ľudovo nazýva aj červeným pavúčikom. Je veľmi drobný (meria iba 0,2-0,4 mm), voľným okom nie je takmer viditeľný. Na jeho prítomnosť nás upozorní jemná pavučinka na silnejšie napadnutých častiach rastlín. Nabodáva listy a vyciciava z nich rastlinné šťavy.
Prečítajte si tiež: Ohrozenie úrody zemiakov diviakmi
Ochrana:
- Dôležitá je pravidelná kontrola rastlín a včasný zásah pri zistení prvých príznakov.
- Využiť možno biologické prípravky s obsahom dravých roztočov.
Bzdocha zelená
V posledných rokoch sa v našich končinách rozšírila bzdocha Nezara viridula. Je to pomerne závažný škodca, ktorý cicia na približne až 150 druhoch rastlín od kvetov cez ovocie až po zeleninu, najmä na paradajkách.
Choroby paradajok
Pleseň zemiaková
Je schopná zničiť celé porasty paradajok behom niekoľkých dní. Zvyčajne sa vyskytuje po daždivých dňoch. Prejavuje sa na listoch, stonkách aj plodoch.
Ochrana:
- Po objavení prvých príznakov postrek.
- Preventívne eko postreky.
- Pestovanie odrôd rezistentných proti tejto chorobe, napríklad ‘Crimson Crush F1’ alebo ‘Coctail Crush F1’.
Septóriová škvrnitosť
Drobné hnedé škvrny, spočiatku vodnaté, potom suché, okolo ktorých sa šíri žltá farba, spôsobuje huba Septoria lycopersici. Škvrny sa postupne zväčšujú, až listy úplne odumierajú a opadávajú. Huba napáda aj stonky a stopky kvetov, plody však ostávajú zdravé.
Ochrana:
- Postrekmi.
Vírusové ochorenia
Príčinou bledých škvŕn na listoch a pridružených deformácií v raste sú často vírusy. Prenášajú ich zvyčajne vošky a vyskytujú sa na mnohých druhoch rastlín vrátane burín.
Stolbur
Pôvodca stolburu patrí medzi fytoplazmy, ktoré sa šíria rôznymi druhmi cikádok, predovšetkým žilnatka vírusonosná (Hyalesthes obsoletus). Prvým príznakom stolburu na paprike je celkové žltnutie rastlín. Neskôr začnú vädnúť staršie listy a napokon celá rastlina aj s plodmi zvädne a odumrie. Plody, ktoré sa vytvorili až po infekcii rastliny, sú drobné a zvyčajne sa v nich nevytvárajú semená.
Prečítajte si tiež: Zaujímavosti o rybách, ktoré jedia piesok
Fuzáriové a sklerocíniové vädnutie
V praxi sa najčastejšie stretávame s fuzáriovým alebo sklerocíniovým vädnutím papriky. Pre fuzáriové vädnutie (Fusarium oxysporum) je typické hnednutie cievnych zväzkov, viditeľné v podĺžne rozrezanej stonke. Pre sklerocíniové vädnutie(Sclerotinia sclerotiorum) sú charakteristické rozsiahle bledohnedé škvrny obopínajúce stonky rastlín.
Abiotické poruchy paradajok
Nedostatok vápnika
Prejavuje sa vo forme nekrózy kvetného konca plodov rajčín. Porucha je dôsledkom nedostatku vápnika v pôde.
Praskanie plodov
Pri náhlej zmene pestovateľských podmienok zvyknú plody praskať. Najčastejšie to spôsobí nepravidelná zálievka alebo výdatný dážď, ktorý príde po dlhšom období sucha.
Ochrana:
- Pravidelná zálievka a zamulčovanie pôdy v okolí rastlín.
Slnečný úpal
K poškodeniu záhradných plodín silným slnečným žiarením najčastejšie dochádza pri náhlej zmene počasia, kedy sa po niekoľkodňovom zamračenom alebo daždivom počasí náhle oteplí a výrazne sa zvýši intenzita slnečného žiarenia. Ohrozené sú najmä tie plody, ktoré sa pri odstraňovaní zálistkových výhonkov obnažili.
Suchá škvrnitosť plodov papriky
Suchá škvrnitosť plodov papriky sa prejavuje vo forme nepravidelných, bledohnedých, rôzne veľkých škvŕn vždy pri špičke plodov. Je fyziologického pôvodu a býva zapríčinená neharmonickou výživou, nedostatkom vlahy v období intezívneho rastu plodov a najmä odrodovou citlivosťou.
Prečítajte si tiež: Medveď grizzly a jeho strava
Pestovateľské opatrenia
- Výsev: Optimálny čas na výsev je okolo polovice marca (ak neplánujeme pestovať paradajky v skleníku alebo fóliovníku).
- Otužovanie: Rastliny približne od konca apríla do prvej polovice mája otužujeme.
- Umiestnenie: Paradajky obľubujú svetlo a teplo. Ideálne je vybrať miesto, ktoré je súčasne chránené pred vetrom. Vyhneme sa však miestam, ktoré sú vystavené slnečnému žiareniu počas celého dňa.
- Zálievka: Rastliny nikdy nezalievame na listy. Polievame odstátou vodou. Rastliny na záhonoch a vo vegetačných nádobách je najlepšie zalievať skoro ráno, prípadne v nočných hodinách. Substrát pred každou ďalšou zálievkou mierne preschol.
- Mulčovanie: Okolie paradajok môžeme prikryť vrstvou sena, alebo tenkou vrstvou pokosenej trávy.
- Opelenie: Paradajky sú samoopelivé, ale pre svoje opelenie potrebujú prievan, alebo aspoň manuálne jemné potrasenie rastlinou.
- Prevencia padania vzchádzajúcich rastlín: Zabezpečiť čo najoptimálnejšie podmienky, z ktorých najväčší význam majú svetlo, teplota a voda a ich vzájomná vyváženosť. Výsevy umiestniť na najsvetlejšie miesta v byte a teplotu v miestnosti regulovať tak, aby sa pri slabej intenzite svetla rastliny nevyťahovali. Vlhkosť zeminy pravidelne kontrolovať a nenechať ju úplne vysušiť, ale nesmie sa ani premokriť. Použiť vždy čerstvú zeminu, nie príliš bohatú na živiny. Preventívne ošetriť po sejbe formou zálievky prípravkom Previcur 607 SL.