Špenát je lahodná a výživná listová zelenina, ktorá ponúka bohatú a opakovanú úrodu. Je to kompaktná a rýchlo rastúca plodina, ktorá na jar a na jeseň prináša v krátkom čase veľa listov. Čerstvo odtrhnuté mladé listy sú výživné a pri starostlivom výbere odrody a zabezpečení vhodných podmienok pre správne pestovanie môžu poskytnúť takmer celoročnú úrodu. Vypestovať si domáci špenát nevyžaduje žiadne zvláštne zručnosti a zvládne to naozaj každý.
Charakteristika špenátu
Špenát siaty (Spinacia oleracea) je jednoročná listová zelená zelenina, ktorá najlepšie rastie pri miernejších teplotách (ideálne 15-20 °C), pretože studené alebo horúce a suché podmienky môžu spôsobiť, že začne predčasne kvitnúť, čím sa ukončí produkcia listov. Špenát siaty je rýchlo rastúca jednoročná rastlina so zberom na jeseň i na jar. Vytvára prízemné ružice listov sýtozelenej farby. Tvary listov sú pestré v závislosti od druhu kultivaru. Listy obsahujú veľké množstvo vody, rýchlo vädnú a postupne strácajú vitamíny. Čerstvé ich preto nemožno uchovávať dlhšie ako 2-3 dni. Obľúbená listová zelenina s vysokým obsahom kyseliny listovej sa pestuje v podobe rozmanitých druhov vyšľachtených odrôd. Odlišujú sa svojou chuťou, obdobím výsevu a zberu, schopnosťou prezimovať, rezistenciou proti plesniam a tiež odolnosťou voči vybiehaniu do kvetu.
Vzhľad mnohých odrôd špenátu sa líši. Listy rastú vzpriamene, sú často hladké a stredne až tmavo zelené. Existuje mnoho chutných odrôd špenátu siateho (Spinacia oleracea), ktorý je určený pre rýchlorastúce, produktívne, krátkodobé plodiny, ktoré je možné siať opakovane. Niektoré odrody vytvárajú obzvlášť veľké listy alebo majú atraktívne červené stonky. Niektoré sú odolné proti vybiehaniu do kvetu alebo plesni.
Druhy špenátu
Existuje niekoľko druhov špenátu, ktoré sa líšia veľkosťou a tvarom listov:
- Hladkolistý špenát: Tento druh má hladké, jemné listy, ktoré sa často používajú v šalátoch alebo rýchlo varia.
- Kučeravý špenát: Má vráskavé, kučeravé listy a je odolnejší voči chladu.
- Baby špenát: Je to mladá verzia špenátu, ktorá má malé, jemné listy a používa sa najmä do šalátov.
- Špenát siaty Matador: Je vhodný na celoročné pestovanie a vyznačuje sa stredne veľkými, tmavozelenými listami.
- Špenát zimný: Vysieva sa na jeseň alebo skoro na jar a dobre odoláva nízkym teplotám.
- Špenát Asta: Je odolná rastlina vhodná na siatie od marca do októbra.
- Špenát novozélandský: Tmavé zelené, mäsité a krehké lístky tejto odrody môžete konzumovať v surovom stave alebo po zamrazení. Táto odroda vyžaduje teplejšie počasie a rastie až do výšky 1 m od jari do neskorej jesene. Táto odroda znesie aj suché podmienky bez toho, aby vybiehala do kvetu.
Novozélandský špenát je pomerne často pestovaná vytrvalá plazivá rastlina, veľmi podobná klasickému špenátu. Toleruje aj tropické teploty, je však citlivá na mráz. Má dlhšie poliehavé výhonky s pomerne malými mäsitými listami a krátkymi stopkami. Výhonky môžu mať dĺžku až jeden meter a spolu s listami súvisle zakryjú pôdu. Tento špenát môžete pestovať od jari do neskorej jesene. Je náročný na teplo, preto so sejbou priamo na záhon počkajte až do apríla. Pred vysievaním môžete osivo namočiť do vody na jeden až dva dni.
Prečítajte si tiež: Recepty s baby špenátom
Kedy a ako vysievať špenát
Špenát si vyžaduje od siatia po zber 6 týždňov chladného počasia; zvyčajne na jar alebo na jeseň, hoci mnohí majú pri získavaní úrody väčšie šťastie na jeseň. Na jeseň zasejte semená, keď má pôda 21 °C alebo menej. Špenát môžete pestovať aj počas zimy, ak chránite mladé rastliny zvonom alebo hustým mulčom, a ochranu odstráňte, keď teplota pôdy vo vašej oblasti na jar dosiahne 4 °C. Ak vysádzate skoro na jar, zasejte semená hneď, ako sa zem zahreje na 4 °C.
Na jar vysievame špenát do vopred pripravenej pôdy čo najskôr v marci akonáhle je počasie priaznivé a vo vyšších polohách v apríli. Pre jesenný zber vysievame špenát od júna do augusta. Výsev pre zimné odrody sa uskutočňuje zhruba od konca augusta do septembra/októbra podľa aktuálnych podmienok, špenát potom dozreje v ďalšom roku na jar. Pre nepretržitý zber vysievame špenát postupne, vždy len čo vzídu sadenice z predchádzajúceho výsevu.
Osvedčilo sa aj vysievanie novozélandského špenátu v októbri. Vtedy treba siať do hĺbky 2 - 4 cm do radov vzdialených od seba 80 - 100 cm.
Postup pri výseve
- Príprava pôdy: Pôdu na záhonoch pred sejbou najskôr urovnajte, prípadne prihnojte priemyselnými hnojivami, ktoré rozsypte a zapracujte hrabľami. Hnojivá používajte len v nevyhnutných množstvách, najlepšie podľa predchádzajúceho rozboru pôdy. Špenát uprednostňujte pomaly rozpustné druhy. Pôdu nechajte dva až tri týždne uľahnúť a až potom začnite so sejbou.
- Výsev: Semená špenátu zasejte do hĺbky 2,5 cm každých 20 cm od seba a v riadkoch vzdialených 30-45 cm, a prikryte pôdou. Semienka rozmiestňujeme zriedkavejšie v riadkoch vzdialených od seba asi 20 cm, v hĺbke okolo 2-3 cm. Osivo sejte do riadkov vzdialených 15 - 30 cm, v riadku na vzdialenosť 1,5 - 3 cm, do hĺbky 3 - 4 cm. Semená vyklíčia do šiestich dní a vzídu do dvoch týždňov od sejby.
- Pestovanie zo semienok: Ak sa rozhodnete vypestovať vlastný špenát, nachystajte si najskôr menší kvetináč na sadeničky. Semienka zasejte približne 2 cm hlboko. Sadenice špenátu klíčia 5 až 14 dní v závislosti od odrody a podmienok pestovania. Keď sa na každej rastline objavia 2-3 lístky, sadenice sú zrelé na presadenie do väčšieho kvetináča.
- Výsevný pásik: Pre správny a rýchlejší rast semien je vhodné použiť takzvaný výsevný pásik. Obsahuje dusíkaté hnojivo, ktoré podporuje lepší rast mladých rastlín. Celý proces vysádzania dokáže zjednodušiť výsevná latka.
Stanovisko a pôda
Špenát možno zasiať do zeme alebo do nádob (kvetináčov). Vysádzajte ho tam, kde bude mať plné slnko až polotieň. To znamená, že väčšinu dní potrebuje aspoň tri až štyri hodiny priameho slnka, hoci potrebuje určitú ochranu pred silným popoludňajším slnkom. Má rád úrodnú pôdu zadržiavajúcu vlhkosť, preto si pripravte pôdu asi týždeň pred výsadbou zamiešaním kompostu a poriadne ju odburnite. Potom na plochu siatia rozsypte bežné hnojivo v množstve 150 g na meter štvorcový.
Vhodné sú stredne ťažké humózne pôdy. Okrem veľmi ťažkých a piesčitých pôd sa dá povedať, že špenát znáša väčšinu typov pôd. Nemá rád len sucho a veterné miesta. Špenát preferuje slnečné až polotienisté stanovisko s dobre priepustnou a humóznou pôdou. Najlepšie sa mu darí v mierne kyslej až neutrálnej pôde.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre použitie zeleného špenátu
Pestovanie v nádobách
Špenát môžete siať aj do veľkých nádob naplnených viacúčelovým kompostom - tie by mali byť široké a hlboké aspoň 30 cm, aby kompost príliš rýchlo nevyschol. Menšie odrody nemusíte sadiť do záhradky, postačia nádoby.
Pestovanie špenátu v kvetináči so sebou prináša viacero výhod. Chutnú zeleninu budete mať vždy poruke, eliminujete tiež riziko chorôb prenášaných pôdou či napadnutie rôznymi škodcami. Bude sa mu dobre dariť v chladnejšom prostredí. Špenát zasaďte do kvetináčov, ktoré majú priemer aspoň 15 - 30 centimetrov. Nezabudnite do pôdy doplniť kompost.
Na pestovanie špenátu zvoľte kvetináč s hĺbkou približne 15 až 20 cm. Vyberajte skôr široký ako hlboký kvetináč. Je na vás, či si zvolíte viac menších kvetináčov a poukladáte ich na okno vedľa seba, alebo uprednostníte dlhé okenné boxy či drevené debničky.
Ak pestujete špenát na jeseň, udržujte rastliny na slnečnom mieste. Dni sú kratšie a slnko menej intenzívne, takže rastlinky znesú aj pobyt na priamom slnku. Na jar a v lete stiahnite kvetináče do polotieňa, priame slnko by listy baby špenátu mohlo spáliť. Počas tropických letných dní udržujte špenát iba v tieni. Na pestovanie používajte kvalitnú zmes na kvety, bohatú na organické látky. Textúra pôdy musí byť drobivá a hlinitá. Vyhnite sa umelému zatepleniu pôdy. Dobre odvodnená pôda je najdôležitejší faktor pre optimálny rast špenátu v kvetináči.
Starostlivosť o rastliny
Akonáhle budú mať sadenice prvú sadu pravých listov, zrieďte ich na vzdialenosť približne 15 cm. Semenáčiky špenátu prerieďte na vzdialenosť 7,5 cm, ak sú dostatočne veľké, aby sa s nimi dalo manipulovať, a odstráňte menšie a slabšie rastlinky. Počas vegetácie zbavujeme špenát buriny, podľa potreby jednotíme, okopávame a primerane zalievame.
Prečítajte si tiež: Recept na špecle so špenátom
- Zavlažovanie: Špenát je vo všeobecnosti smädná plodina, preto ho často zalievajte, najmä v období sucha. Sadenice a mladé rastliny sú obzvlášť náchylné na vysychanie, rovnako ako rastliny v nádobách, preto im venujte zvýšenú pozornosť. Najlepší čas na zalievanie špenátu je skoro ráno, takže rastliny počas dňa nevyschnú a môžu stabilne rásť. Dbajte na to, aby bol špenát pravidelne polievaný, ale nie preliaty. To vedie k hnilobe a k rôznym plesňovým ochoreniam. Vyhnite sa tiež vlhčeniu listov. Udržujte pôdu vlhkú, ale nie mokrú. Dôležité je mať kvetináč s dierkami, aby mala prebytočná tekutina kadiaľ odtekať.
- Hnojenie: Špenát potrebuje prihnojiť najmä pri letnom a jesennom výseve. Pri letnom ich prihnojujte pravidelne do zberu, pri jesennom potom hneď na jar a tiež do zberu. Hodí sa tekuté hnojivo s obsahom dusíka a menej draslíka a fosforu, napr. Špenát nie je náročný na hnojenie, ale mierne prihnojovanie organickými hnojivami, ako je kompost alebo hnoj, pomáha podporiť zdravý rast listov. Kompost môžete použiť už na začiatku rastu, alebo organické hnojivo, ktoré podporí zdravý rast listov.
- Ochrana pred mrazom: Odolné odrody na prezimovanie by ste mali od októbra, s výnimkou miernych polôh, prikryť rúnom alebo zvonmi. Na jesenný zber vysievajte špenát rovnakým spôsobom ako na jar, ale koncom júla. V lete treba špenát viac zalievať ako na jar a tiež mu prospeje prihnojenie. Jesenný výsev (aby bol špenát na zber na jar) môžete vykonávať počas septembra. Špenát dobre prezimuje, pokiaľ ho pred zimou zazimujete napr. čečinou.
- Ochrana pred škodcami: Listy aj korene šalátu sú náchylné na napadnutie slimákmi, preto okolo rastlín uložte slamu, ktorá ich odrádza.
- Prevencia chorôb: Pleseň sa môže vyskytnúť v teplom a vlhkom počasí - rastliny prerieďte na vzdialenosť najmenej 15 cm a pravidelne odstraňujte burinu, aby ste zabezpečili dobrú cirkuláciu vzduchu. Špenát je náchylný na plesňové ochorenia, ako je pleseň sivá alebo múčnatka, najmä v podmienkach vysokej vlhkosti.
Zber a skladovanie
Lahodné listy baby špenátu môžete zberať už za mesiac a zrelé listy už za dva. Mladé čerstvé listy zberáme 5-6 týždňov po výseve, v teplých oblastiach aj skôr. Zozbierajte niekoľko listov z každej rastliny v rade a opakujte zber každých niekoľko týždňov, keď listy dosiahnu požadovanú veľkosť. Počkajte, kým sa špenát po niekoľkých mesiacoch dobre uchytí, a potom zozbierajte celú úrodu listov naraz, odrežte ich tesne nad základňou. Žať možno jednotlivé, dobre vyvinuté listy i celé rastliny.
Špenát môžete zbierať v dvoch fázach: ako baby špenát a ako zrelý špenát. Špenát je pripravený na zber po 37 - 50 dňoch po vyklíčení, v závislosti od podmienok pestovania a od kultivaru. Baby špenát alebo mladý špenát treba zbierať hneď na začiatku, keď sú listy ešte mladé a jemné. Baby špenát má delikátnu chuť a hodí sa do zeleninových šalátov, ale aj do smoothies. Môžete si ho však pripraviť aj na teplo, no tepelnou úpravou prídete o cenné látky. Stonky baby špenátu, na rozdiel od zrelého špenátu, nemusíte vyhadzovať, sú jemné a vhodné na konzumáciu. Zrelý špenát sa zbiera ako posledný, zvyčajne až po 50 dňoch po vyklíčení. Je vhodný najmä na varenie. Musíte ho dôkladne ošetriť, umyť a zbaviť tvrdých častí, najmä stoniek. Špenát je výborný restovaný na masle alebo oleji, ako príloha k hlavnému jedlu, do omáčky na cestoviny alebo ako náplň do slaných koláčov. Môžete ho dať zamraziť, nijako mu tým neuškodíte, keďže sa bude aj tak tepelne upravovať.
Mladé listy špenátu sú jemné a chutné, používajú sa v surovom stave do šalátov, zatiaľ čo väčšie listy je najlepšie uvariť - veľmi jemne a krátko podusiť alebo jednoducho pridať do celého radu jedál vrátane cestovín, rizota, polievok a pod. Pri použití v pomaly varených jedlách, ako je dusené mäso a kari, pridajte tesne ku koncu, aby sa zachovali všetky jeho živiny.
Listy špenátu nevydržia čerstvé dlhú dobu. Odporúčame ich umývať až tesne predtým, ako ich skonzumujete, pretože veľa vlhkosti môže listy znehodnotiť. Zabaľte ho do papierovej utierky a suchý špenát skladujte v chladničke.
Ako zmraziť špenát
Špenát zmrazíme uvarený, pretože:
- bude mať menší objem,
- dlhšie vydrží.
Natrhaný listový špenát pokrájame, vhodíme do vriacej vody, necháme prejsť varom, precedíme a necháme odkvapkať a vychladnúť. Aby sme si ušetrili prácu s neskorším rozdeľovaním zmrznutého špenátu, rozdelíme si ho do malých mištičiek (napr. od paštét a pod.), alebo do malých mraziacich vrecúšok. Dáme zamraziť - vydrží určite 1 rok.
Využitie špenátu v kuchyni
Špenát sa najlepšie používa čerstvý, pre maximálnu chuť a živiny - ak ho necháte dlhšie stáť, rýchlo zvädne. Listy v plastovom vrecku môžete v prípade potreby skladovať aj niekoľko dní v chladničke.
Recepty zo špenátu
- Listový špenát: Čerstvý špenát, ktorý si natrháte na svojej záhrade, môžete pridávať do šalátov, zdobiť ním šalátové misy aj obložené chleby. Ale tiež si z neho môžete vyrobiť smoothie - stačí 2 hrsti čerstvého špenátu rozmixovať s troškou vody, popr. pridať aj inú jarnú zeleninu.
- Ako uvariť špenát: Na klasický špenát ako prílohu použite aj listy. Je to oveľa lepšie ako špenát kúpený v pretlaku. Máte totiž istotu, že vo vašom špenáte bude naozaj len špenát, a to kvalitné. Budete potrebovať: 1 malú cibuľu, olej, 4 hrste špenátu (listov), soľ, korenie, vajíčko, 2 strúčiky cesnaku, popr. smotanu. Cibuľu olúpte, nakrájajte nadrobno, opražte na oleji, pridajte pokrájané listy špenátu, nechajte zavädnúť, osoľte, okoreňte, pridajte rozotrené strúčiky cesnaku, 1 vajce, chvíľu povarte, aby sa vajcia zrazilo. Ku koncu varu môžete pridať trošku smotany. Vajcia a/alebo smotana sa pridávajú preto, aby bol špenát lepšie stráviteľný.
- Špenátové palacinky: Palacinky si pripravíme podobným spôsobom ako klasicky, ale do cesta nepridáme cukor. Odložíme ich bokom. Špenát si pripravíme podľa návodu vyššie. Každú palacinku potrieme špenátovou náplňou a zabalíme. Jednotlivé palacinky obalíme vo vajíčku a strúhanke a opečieme na panvici. Podávame napr. s kyslou smotanou alebo so šalátom z čerstvého špenátu a syra Fety.
- Špenátový koláč: Na koláč budeme potrebovať: 240 g hladkej múky, 120 g tuku, 1 lyžica studenej vody, soľ, na náplň: špenát pripravený podľa návodu vyššie, strúhaný syr a smotana. Zo surovín na cesto uhnite rýchlo cesto, ktoré necháme v chladničke aspoň 0,5 hodiny odležať. Medzitým si pripravíme špenát. Cestom potom vyložíme okrúhlu zapekaciu misu a predpečieme v rúre dozlatista. Potom necháme mierne vychladnúť, naplníme špenátom, ktorý posypeme syrom a zalejeme trochou smotany. Dopečieme asi 30 v rúre na 200 °C.
- Trojfarebné cestoviny s pestom z baby špenátu: Sú vhodné pre deti od ôsmeho mesiaca života.
- Cestoviny so špenátom a syrom: Neodmietne nikto v domácnosti.
- Špenátové cestoviny plnené ricottou a kuracím mäsom: Vhodnou cestovinou na tento špenátový recept sú cannelloni, veľké tučné cestoviny, ktoré sa dajú pohodlne naplniť.
Zdravotné benefity špenátu
Špenát je známy svojím vysokým obsahom železa, hoci obsahuje aj kyselinu šťaveľovú, ktorá môže jeho vstrebávanie znižovať. I keď patrí špenát k druhom zeleniny, ktoré nemá každý rád, jeho význam v našom stravovaní to v ničom neznižuje. Táto nenápadná zelená rastlinka obsahuje vitamíny A, B, C a E, železo, vápnik, jód a mangán. Najviac vitamínov a minerálov obsahuje čerstvý špenát a väčšina živín zostáva zachovaná aj po zamrazení.
Špenát je populárny najmä pre vysoký obsah účinných látok. Obsahuje množstvo vitamínu K, A, C a B9 (folát), a minerály ako železo, vápnik a horčík. Je bohatý na flavonoidy, antioxidanty ako luteín či zeaxantín a tiež vlákninu.
- Podpora imunity: Vďaka vysokému obsahu vitamínu C pomáha posilniť imunitný systém a chráni telo pred infekciami.
- Podpora zdravia srdca: Vďaka flavonoidom zlepšuje funkciu ciev a prispieva k znižovaniu krvného tlaku.
- Zlepšenie trávenia: Je bohatý na vlákninu, čím podporuje zdravé trávenie a zmierňuje riziko zápchy.
- Protizápalové účinky: Skvelé najmä pri chronických ochoreniach.
- Špenát znižuje vysoký krvný tlak, ale pozor by si naň mali dať ľudia užívajú warfarín (liek na riedenie krvi) - tí by ho mali užívať len v malých dávkach a pod dozorom lekára. Špenát je tiež vhodný na liečbu zápchy.