Orech: Botanická definícia a jej využitie

Rate this post

Orech, vedecky známy ako Juglans regia, je bežnou súčasťou našej stravy, no jeho využitie je oveľa širšie, než si bežne uvedomujeme. Okrem jedlých semien sa dajú využiť aj škrupiny a listy, ktoré majú svoje miesto v tradičnej medicíne a remeslách.

Využitie orecha v minulosti a súčasnosti

V ľudovej tradícii mali orechy rôznorodé využitie. Listy a šupky plodov obsahovali látky, ktoré sa používali na farbenie dreva, vlny a vlasov, ako aj na morenie nábytku. Listy sa taktiež používali pri reumatických bolestiach, niekedy v zmesi s inými rastlinami. Na juhu Slovenska sa varili so skorocelom, sennými kvetmi alebo žihľavou. Ďalším spôsobom využitia listov bolo ich naloženie do oleja a zakopanie na tri týždne do hnoja, pričom takto pripravený olej sa používal na potieranie proti reumatickým bolestiam. Alternatívne sa konzumovali surové vlašské orechy namočené v cukre. Obklady zo zelených listov boli obľúbené u skrofulóznych detí so skorbutom. V niektorých častiach sveta sa zasa orech, jedľa, myší chvost a listy múčnatky používali proti svrabu. Listy varené v mlieku sa používali proti bolestiam žalúdka. Horúce uvarené listy sa prikladali ženám na bolesti brucha alebo sa obtáčali okolo brucha na zmiernenie pôrodných bolestí. Pri bolestiach žalúdka sa lokálne užíval čaj z kôry.

Šupky orechov obsahujú juglón, taníny, prchavý olej, chlorofyly, škrob, pektíny, voľné aminokyseliny, organické kyseliny a minerálne látky. Je zaujímavé, že šupky neobsahujú jód. Jadrá orechov sú užitočné pri závažných ochoreniach, ako je rakovina, pretože pomáhajú obnoviť imunitu organizmu. Obsahujú bielkoviny s esenciálnymi aminokyselinami, ako metionín, cystín a lyzín. Vysoká koncentrácia stopových prvkov ich robí nepostrádateľnými v prípade rekonvalescencie alebo pri zotavovaní sa z vážnejšieho stavu.

Recepty a príprava orechových produktov

Existuje niekoľko spôsobov, ako využiť orech v rôznych formách:

  • Nálev z orechových listov: Čajovú lyžičku rozdrvených listov orechov zalejte 250 ml vriacej vody a nechajte 10 minút prikryté. Môžete konzumovať 2 šálky denne.
  • Odvar zo škrupiny zeleného vlašského orecha: Polovicu čajovej lyžičky škrupiny zeleného vlašského orecha pridajte do 250 ml vody, povarte 5 minút a môžete konzumovať vnútorne, jednu lyžicu každé 2 hodiny. Zvonka sa môže použiť pri kožných ochoreniach.
  • Čaj z jadier vlašského orecha: 20 g jadier vlašského orecha zalejte 250 ml vody, varte 5 minút a potom sceďte.
  • Tinktúra z vlašských orechov: Užíva sa vnútorne pri vnútorných ochoreniach, ako sú pečeňové, endokrinné, srdcové ochorenia atď.
  • Orechový olej: Jedna lyžica sa užíva ráno nalačno v prípadoch, keď je potrebné odstrániť črevné červy alebo pri rôznych dyspepsiách. Olej sa môže aplikovať trením na vlasy, čo pomáha obnoviť ich kvalitu. Taktiež sa používa na potieranie tela u rachitídy, anemických detí a dermatóz.
  • Obklady z hlavičiek vlašských orechov: Prikladajú sa zvonka pri nádoroch alebo adenómoch.

Orechy v kuchyni: Píniové jadrá a ich využitie

V kuchyni sú obľúbené píniové jadrá, a to vďaka ich orieškovej chuti a vysokému obsahu tuku. Sú častou súčasťou pesta alebo ryžových pokrmov. Sú taktiež vhodné ako prísada na pečenie a na dochucovanie sladkých jedál, zmrzliny alebo pudingu. Osvedčia sa aj ako prísada do šalátov a k ovociu či zelenine. Chutné jadierka možno konzumovať aj samotné.

Prečítajte si tiež: Účinky tinktúry z orecha čierneho

Píniové jadrá majú jemnú, sladkastú a mierne orieškovú chuť, ktorá sa môže líšiť podľa ich pôvodu a druhu. Pri vyberaní píniových jadier zo šišiek je potrebná trpezlivosť a jemná ručná práca. Najprv vložte šišku na 10 až 15 minút do rúry nahriatej na nízku teplotu. Vďaka tomu sa otvoria šupky šišky a jadrá sa budú dať ľahšie uvoľniť. Vychladnutú šišku potom opatrne položte na utierku.

Píniové jadrá môžete bez obáv konzumovať surové. Pražené píniové jadrá majú lahodnú orieškovo-aromatickú chuť a skvele sa hodia do pesta alebo na posypanie šalátov. Píniové jadrá dajte do suchej panvice bez oleja. Zahrejte jadrá na strednom stupni a neustále ich miešajte, aby sa rovnomerne opražili. Pražte jadrá asi tri až päť minút alebo kým nebudú zlatohnedé a nezačne sa z nich uvoľňovať vôňa.

Píniové jadrá sú všestranná prísada, ktorá sa skvele hodí do mnohých pokrmov. Môžete ich použiť napríklad do šalátov, polievok, omáčok, pesta alebo na ozdobenie pizze a cestovín. Skvele však chutia aj v sladkých jedlách, napríklad v pečive, dezertoch alebo zmrzline. Ak nemáte poruke píniové jadrá, môžete siahnuť po niekoľkých alternatívach. Ideálne je použiť iné orechy alebo semienka, ktoré chutia podobne a majú aj porovnateľnú textúru. Pri príprave pesta je vzhľadom na mäkkú štruktúru vhodné siahnuť napríklad po kešu orechoch.

Terapeutické vlastnosti vlašských orechov

Vlašský orech (Junglans regia) bol v priebehu času predmetom mnohých štúdií zameraných na jeho terapeutické vlastnosti. Má antidiabetické (znižujúce hladinu cukru v krvi), protihnačkové, antihemoragické, antiperspiračné, tonické a hojivé účinky. Medzi účinné látky patria prchavý olej, tanín a vitamín C. Čaj z vlašských orechov je prospešný pri liečbe porúch trávenia, nechutenstva, cukrovky, omrzlín (pridaním čaju z vlašských orechov do vody do kúpeľa), akútnej enteritídy, infekcií a opuchu obličiek.

Použitie terapeutických vlastností vlašských orechov pri rôznych chorobách:

Prečítajte si tiež: Chutné recepty z bravčového mäsa

  • Čerstvá orechová šťava lieči pásomnicu.
  • Vývar z vlašských orechov sa používa na umývanie u žien, ktoré majú nepravidelný vaginálny výtok.
  • Čaj z vlašských orechov sa používa ako kloktadlo na ošetrenie bolesti v krku.
  • Šťava zo zeleného orecha sa používa na odstránenie bradavíc.
  • Orech má upokojujúci účinok na nervový systém a upokojuje kŕče.
  • Orech z vlašských orechov podávaný s včelím medom je kompletným zdrojom energie.

Ak chcete odstrániť bradavice, jemne ich potierajte so zelenou orechovou šťavou trikrát denne, nie viac ako štyri dni. Čaj z vlašských orechov je liek na hnačku, enteritídu, krvácanie, cukrovku, tráviace poruchy, ošetrenie rán, nechtov na rukách alebo nohách hnisom a leukorou. Na liečenie faryngitídy sa týmto čajom pripravujú štyri čajové lyžičky denne. Staré rany, ktoré sú hnisavé a ťažko liečiteľné, sa ošetrujú pomocou masti z vlašských orechov.

Orechy a semienka: Rozdiely a výhody

Orechy a semienka sú obľúbenou chuťovkou, vhodnou na maškrtenie, ale aj na zasýtenie. Nie je však orech ako orech, a keďže dnes už vieme pohodlne zohnať nielen bežné - vlašské orechy, ale aj rôzne ďalšie exotickejšie varianty, bolo by dobré vedieť, v čom sa odlišujú, čo obsahujú a ako si vybrať tie, ktoré sú pre naše telo najvhodnejšie.

Ovocie vs. zelenina: Botanický pohľad

Odpoveď na túto otázku sa zdá byť na prvý pohľad jednoduchá, avšak v skutočnosti to tak vôbec nie je. Botanická klasifikácia sa totiž neraz značne líši od toho, čo považujeme za ovocie a zeleninu v bežnom kulinárstve. Kým ovocie si zvyčajne spájame so sladkou chuťou a používame ho najmä v dezertoch, zeleninu si predstavujeme ako menej sladkú a vhodnú do hlavných jedál či príloh.

Z botanického hľadiska je ovocím plod kvitnúcich rastlín. Naopak, za zeleninu sa považujú ostatné časti rastlín, ako listy, stonky či korene. O zaradení medzi ovocie nerozhoduje sladkosť plodu, ale semená. Podľa najznámejšieho amerického slovníka Merriam-Webster je ovocím všetko, čo na rastline narastie a slúži ako prostriedok, ktorým rastlina rozosieva semená do okolia. Z botanického hľadiska sú teda za ovocie považované plody kvitnúcich rastlín.

Prehľad vybraných druhov orechov a ich charakteristiky

Orechov existuje obrovské množstvo a pozrieme sa na 10 najčastejších (a najobľúbenejších) druhov, s ohľadom na to, aké omega kyseliny obsahujú, koľko v nich je cukru a ostatných zaujímavých živín!

Prečítajte si tiež: Recept na čaj z orechových listov

Orechy môžeme vo svojej podstate klasifikovať ako semienka, najmä stromov alebo strukovín, ako je tomu napríklad pri arašidoch. Mnohé, vrátane kešu alebo vlašských orechov, rastú ako semená plodov v kožovitých obaloch, a tie zvyšné botanici zaraďujú do skupiny známej ako „pravé oriešky“ - tie sú tvrdé, suché a rastú priamo na svojej rastline či kríku. Do tejto skupiny patria napríklad lieskovce alebo gaštany (áno, gaštany tiež botanicky zaraďujeme medzi oriešky!).

Orechy sú obľúbenou pochúťkou nielen pre svoju chrumkavú konzistenciu a lákavú chuť, ale aj pre obsah dobrých tukov - omega-3 a omega-6 mastných kyselín. Orechy sa pýšia aj obsahom vlákniny, bielkovín, vitamínov a minerálov.

"Dobré" tuky v orechoch

To, že tuky vieme rozdeliť na nasýtené a nenasýtené podľa obsahu mastných kyselín, a aj to, že niektoré sú vhodnejšie ako tie ostatné, už určite viete. Oriešky vo všeobecnosti patria medzi potraviny s vysokým obsahom tých správnych - nenasýtených mastných kyselín, z ktorých nás budú pri orieškoch zaujímať najmä omega-3 a 6. Keďže oriešky sú bohaté na tuky, získavame z nich aj vyššie množstvo kalórií, preto by sme ich mali konzumovať vždy v rozumných množstvách. V našom jedálničku by však rozhodne nemali chýbať, keďže príjem omega-3 a 6 mastných kyselín pozitívne vplýva na naše zdravie.

Takýto zdroj dobrých tukov znižuje hladiny LDL cholesterolu a naopak zvyšuje hladiny HDL cholesterolu, ktorý má pre naše telo ochranný význam. Ukázalo sa, že chráni naše cievy pred rozvojom aterosklerózy a nepriamo tak znižuje kardiovaskulárne riziko. Tuky v našom tele majú však aj ďalšie pozitívne účinky, keďže slúžia napríklad ako rozpúšťadlo pre v tukoch rozpustné vitamíny - vitamíny A, D, E a K. Slúžia okrem iného aj ako „suroviny“ pre tvorbu hormónov!

Prehľad vybraných druhov orechov

Všetky orechy (liesky, mandle napokon aj gaštany) sú ovocia, presnejšie škrupinové a patriace do škrupinovín.

  • Vlašské orechy: Sú v našich končinách najbežnejším druhom - dajú sa pohodlne kúpiť aj dopestovať a sú vhodné na široké použitie. Vlašské orechy obsahujú vysoký podiel omega-3 a 6 mastných kyselín, nájdeme v nich však aj vitamín E, B9, ale aj nejaké to množstvo bielkovín. Na 100 g vlašských orechov pripadá 15,23 g bielkovín a 13,71 g sacharidov.
  • Mandle: Sú obľúbenou pochúťkou, ale aj súčasťou sladkostí či dezertov. Pre botanikov predstavujú zvláštnu skupinu, keďže niektorí autori mandle radia k ovociu, bežne ich však zaraďujeme medzi orechy. Mandle sa môžu pýšiť vysokým obsahom bielkovín - 21,15 g bielkovín na 100 g, ale aj obsahom nenasýtených mastných kyselín a minerálov ako železo, fosfor a draslík. Na 100 g mandlí pripadá aj 21,55 g sacharidov.
  • Kešu: Sa vďaka svojej jemnej konzistencii stali, okrem obľúbeného snacku, aj zložkou vegánskych dezertov (keďže po namočení krásne zmäknú a dobre držia spolu). Kešu sú orechy s najvyšším obsahom sacharidov - nájdeme v nich 30,19 g sacharidov na 100 g. Okrem toho obsahujú aj 18,22 g bielkovín na 100 g a dostatok železa.
  • Lieskové orechy: Obsahujú okrem omega-3 a 6 mastných kyselín aj vysoké množstvo vitamínov A a E. 100 g lieskovcov poskytuje zároveň 14,95 g bielkovín a 16,7 g sacharidov.
  • Pekanové orechy: Patria k tým novším a modernejším druhom. Majú výbornú chuť a sú akousi „jemnejšou“ verziou klasických vlašských orechov. Obsahujú vysoký podiel omega-3 a 6 mastných kyselín, ale aj vitamíny - konkrétne A a E. Na 100 g obsahujú pekanové orechy len 9 g bielkovín a 14 g sacharidov, čo z nich robí jedny z orieškov s celkovo najnižším obsahom sacharidov.
  • Arašidy: Hoci arašidy patria technicky skôr k strukovinám ako k orechom, pýšia sa najvyšším obsahom bielkovín zo všetkých orechov - na 100 g poskytujú až 25,8 g bielkovín. Nájdeme v nich aj 16,13 g sacharidov na 100 g, ale aj bohatú dávku polyfenolov, antioxidantov, flavonoidov a aminokyselín.
  • Para orechy: Sú známe aj ako brazílske orechy a patria k tým najchutnejším. Majú veľké plody, takže ich stačí zjesť naozaj zopár. Okrem omega-3 a 6 mastných kyselín obsahujú aj selén. Na 100 g para orechov pripadá 14 g bielkovín a 12 g sacharidov.
  • Pistácie: Obsahujú dobrý pomer nenasýtených mastných kyselín a vedci ich pravidelne odporúčajú ako zložku racionálnej výživy. Na 100 g pistácií pripadá 20,16 g bielkovín a 27,17 g sacharidov, čo z nich robí po kešu orechoch oriešky s druhým najvyšším obsahom sacharidov.
  • Makadamové orechy: Pochádzajú z Austrálie a pýšia sa špecifickou chuťou. Okrem nenasýtených tukov obsahujú aj mnoho vitamínov a minerálov - najmä vitamín B1, horčík, mangán a meď. Na 100 g makadamových orieškov pripadá len 8 g bielkovín (čo je najmenej zo všetkých) a 14 g sacharidov.
  • Píniové orechy: Sú nedocenené a pritom sa ideálne hodia na prípravu pesta a šalátov. Obsahujú vápnik, vitamíny E a K, a na 100 g píniových orieškov pripadá 14 g bielkovín a cca 13 g sacharidov.

Kontroverzné druhy zeleniny a ovocia

Určite ste sa stretli s rôznymi pochybnosťami o tom, či je napríklad melón ovocie alebo zelenina, rovnakú otázku pozná aj paradajka či tekvica. A čo paprika a hrášok? Nie je to až tak jednoduché rozoznať, a to sa druhy ovocia a zeleniny učia v školských laviciach už v prvých ročníkoch.

  • Paradajky: Sú podľa znakov, že obsahujú semienka a dokonca aj chutia sladko, jednoznačne ovocie. Hoci vedci sú o tom striktne presvedčení, kulinárske zvyky hovoria o niečom inom. Paradajky sa nikdy a nikde nespracovávali na sladko, teda nie až tak nasladko, aby mohli ísť napríklad do dezertu. Preto ich niektorí výživoví odborníci považujú napriek ovocným znakom za zeleninu. Nájde sa aj niekoľko odborných názorov, ktoré ju radia k plodovej zelenine a tam by mali podľa väčšiny aj správnosti patriť.
  • Papriky: Sú na tom podobne ako paradajky. Niektoré papriky sú štipľavé, no iné sladkasté, sú aj plodovou časťou rastliny, a preto by mali byť ovocím. Avšak, stále pre nich existuje skupina plodovej zeleniny.
  • Tekvica: Je plodová zelenina. Hoci mnohé druhy sa používajú aj do sladkých koláčov a naozaj chutia sladko, tekvice sú tým, čím sa zdajú byť na prvý pohľad - zeleninou.
  • Cuketa: Tiež patrí medzi plodové zeleniny a zaraďuje sa aj druhom tekvíc. Bola totiž vyšľachtená z klasickej tekvice. Taktiež sa používa do sladkých jedál a koláčov, bežne ju nájdeme aj v slaných pokrmoch.
  • Melón: Patrí k tekviciam a cuketám, teda k plodovým zeleninám. Hoci pri tekviciach je väčšia polemika zaradenia, melón je jednoznačne zeleninou. Väčšinou sa totiž ani v kuchyni nepripravuje na sladko a ani sa nijako nespracováva.
  • Baklažán: Je plod ľuľka baklažánového a považuje sa za ovocie. Tiež ho však v kuchyni spracovávame skôr ako zeleninu.
  • Olivy: Plody olivy európskej sú ovocím, keďže rastú na strome, ktorému sa častejšie hovorí olivovník. Patria k tomu ovociu, ktorému sú bližšie slané jedlá.
  • Avokádo: Je plod rastliny s názvom hruškovec americký. Ide o ovocie, ktorého využitie v kuchyni je celkom všestranné, avokádo totiž zvládne kombináciu so zeleninou aj ovocím a rôznymi príchuťami.
  • Fazuľa: Pre niektorých ovocie, pre iných zelenina. V Ázií sú tradičné sladké pokrmy z fazule, napríklad obľúbené mrazené nanuky. Takže platí, že je sladká a aj kulinársky využívaná ako ovocie. Patrí však medzi strukoviny.
  • Hrášok: Hrachové struky majú veľmi blízko k zelenine. Hrášok sa nasladko takmer vôbec nespracováva. Je však plodom rastliny. Tu prichádza k ďalšej polemickej skupine - strukovinám, teda k zelenine ako mnohé iné strukoviny.
  • Rebarbora: Trvácna zelenina. Mohutnejšia rastlina, ktorá sa ale v kuchyni často používa na sladko. Rebarborové koláče sú naozaj pochúťkou.

Zaujímavosti o orechoch

Označenie "orech" používame pre veľa plodín, ale nie všetky skutočne do orechov patrí. Botanický orech je definovaný ako jednosemenný suchý nepukavý plod a patria sem napríklad lieskové či vlašské orechy. Na rozdiel od arašidov známych ako búrske oriešky, ktoré sa radia do strukovín, pretože sa pri dozrievaní sami otvárajú. Ďalšou výnimkou sú mandle a kešu. Para orechy sú semená juvie obyčajný, vysokého stromu, ktorý rastie divoko v dažďových pralesoch Južnej Ameriky. Domorodí zberači vyberajú semená zo opadaných drevnatých kapsúl. Najväčší kešu strom na svete je staršie ako 100 rokov a nachádza sa na pláži Pirangi do Norte v Brazílii a rozkladá sa na neuveriteľné ploche 8500 m2. Pistacia pistáciový vyplodí za sezónu až 200 kilogramov pistácií. Oriešky dozrievajú v takzvaných latách, ktoré pripomínajú strapec hrozna. Vnútri tvrdé schránky sa nachádza typicky nazelenalý oriešok. Svoju zelenú farbu získava z rovnakého pigmentu ako špenát. Guinessův rekord v konzumácii arašidového "masla" drží Andre Ortolf z Nemecka, ktorý 17. novembra 2017 dokázal zjesť 378 g za 1 minútu. Tým, že namočíte orechy cez noc do vlažnej vody, zlepšíte ich výživové hodnoty.