Ľudia a zvieratá sa stretávajú od počiatkov ľudskej existencie a ich vzájomný vzťah sa neustále vyvíja. Zvieratá, pôvodne vnímané ako zdroj potravy, sa stali objektom rešpektu, obdivu a dokonca aj umenia. História vzájomného ovplyvňovania sa človeka a zvierat je dlhá a komplexná, pričom hovädzí dobytok zohráva v tejto dynamike významnú úlohu.
Domestikácia a jej vplyv
Domestikácia je proces zdomácňovania zvierat, ktorý zahŕňa vyčlenenie zvierat z ich pôvodnej, divo žijúcej populácie. Tento proces predstavuje začiatok histórie umelej selekcie a cielenej kontroly plemenitby zvierat. Umelou selekciou sa populácie zvierat zbavovali nežiaducich vlastností, čím z divých zvierat vznikli druhy a plemená domácich a hospodárskych zvierat. Ich pomenovanie vychádza hlavne z cieľov chovu. Domáce zvieratá sa chovajú pre zábavu a potešenie ľudí, pričom pri nich prevládajú neekonomické ciele chovu.
Vplyv človeka na zvieratá a ich evolúciu bol náhodný, inštinktívny a zámerný (cieľavedomý). S rozvojom vedy, techniky a kultúry sa tento vplyv postupne zvyšoval. V rôznych oblastiach a vo viacerých prípadoch dochádza k procesom dedomestikácie, t. j. človek vypúšťa zvieratá späť do voľnej prírody. S časom domestikácie sa zmenili vlastnosti zvierat a zásadným spôsobom sa menilo aj prostredie ich chovu. Zvieratá sa chovajú v rôznych zooparkoch, kde sa vytvárajú podmienky pre ich chov podobné pôvodnému prostrediu. Mnohé zvieratá sa chovajú v chovateľskom prostredí, ktoré je významne technizované. Nie všetky druhy sa však podarilo domestikovať.
Človek si mnohé dôsledky umelého výberu neuvedomoval. Zmenili sa systémy využívania pôdy, ako aj využívania potravín a vody. Hovädzí dobytok zohráva hlavnú úlohu v evolúcii ľudskej kultúry a je ekonomicky najdôležitejší druh hospodárskych zvierat. Výskyt rôznych plemien hovädzieho dobytka viedol k tomu, že viacerí autori sa ich snažili zatriediť do skupín podľa pôvodu, na základe utvárania lebky (kraniologických znakov).
Plemená hovädzieho dobytka a ich rozdelenie
Plemeno je základnou zootechnickou taxonomickou jednotkou. Je to populácia hospodárskych zvierat toho istého druhu, rovnakého fylogenetického pôvodu s charakteristickými znakmi a vlastnosťami, ktoré sa za nezmenených podmienok prenášajú na potomstvo. Medzi plemenami je rozdielny stupeň vývinu znakov a vlastností a vykazujú veľkú variabilitu. Rozpätie stupňa vývinu vlastností medzi jedincami v rámci plemena hodnotíme pojmom vyrovnanosť plemena. Za vyrovnané alebo homogénne plemeno považujeme také, v ktorom sa plemenné vlastnosti všetkých jedincov vyskytujú na rovnakom stupni. Vysoká vyrovnanosť je vedľa vysokej úžitkovej schopnosti najdôležitejšou vlastnosťou plemennej zošľachtenosti.
Prečítajte si tiež: Hospodársky význam hovädzieho dobytka v stredoveku
Vplyvom rôznych podmienok prostredia sa vytvorili predpoklady pre vznik mnohých krajových alebo miestnych plemien, ktoré plnia významnú úlohu na úrovni regiónu, v ktorom sa chovajú. Na základe fylogenetického pôvodu sa plemená rozdeľujú podľa utvárania lebky, medziročného valu a slzných kostí do plemenných skupín.
Primitívne plemená
Primitívnym plemenám bola venovaná malá pozornosť. Vznikli na určitom území vplyvom podmienok prostredia prírodným výberom a veľmi málo sa odlišujú od svojich divých predkov. Príčinou ich postupného zanikania bola nízka úžitkovosť. V chove sa udržali len v oblastiach s nízkou chovateľskou úrovňou, prípadne tam, kde klimatické podmienky nedávali predpoklady k chovu kultúrnych, avšak menej odolných plemien.
Prechodné plemená
Prechodné plemená sú produktom zlepšenej chovateľskej techniky a úrovne šľachtiteľskej práce. Vykazujú určité zlepšenie vlastností v porovnaní s primitívnymi plemenami. Túto skupinu plemien v prevažnej miere tvoria zlepšené primitívne plemená, prípadne plemená krajové, ktoré vznikli na určitom teritóriu. Krajové plemená si zachovali niektoré pôvodné vlastnosti, ale niektoré ich stratili najmä dôsledkom importu kultúrnych plemien. Krajové plemená sa podieľali na vytvorení kultúrnych plemien.
Kultúrne plemená
Kultúrne plemená vznikli dlhodobým pôsobením úrovne chovateľských podmienok. Pri týchto plemenách sú v popredí fyziologické úžitkové vlastnosti. Medzi kultúrne plemená patria úžitkové a špecializované plemená. Úžitkové plemená sa vyznačujú určitými úžitkovými vlastnosťami. Špecializované plemená sú šľachtené pre jeden úžitkový smer. Delenie kombinovaných plemien vychádza z pomeru hlavnej úžitkovosti (napr. pri prevládajúcej úžitkovosti - mäsovo-mliekové plemeno).
Okrem delenia plemien existujú aj menšie taxonomické jednotky, ako sú línie, rodiny a jedince. Tieto zootechnické jednotky nie sú stále. Línia je skupina zvierat rovnakého plemena, vyznačujúca sa charakteristickými vlastnosťami. Tvoria ju potomkovia vynikajúceho plemenníka jedného pohlavia z populácie plemena. Línie sa delia na genealogické, chovné, syntetické, inbrédne a izogénne. Rodina je menšou zootechnickou jednotkou ako plemeno. Tvoria ju potomkovia jedného významného predka, obvykle plemennice. Jedinec je najnižšou a najmenšou zootechnickou taxonomickou jednotkou.
Prečítajte si tiež: História symbiózy človeka a dobytka
Štruktúra populácie sa niekedy mení v dôsledku šľachtiteľských opatrení. Vytvárajú sa menšie skupiny podobných jedincov, ktoré tvoria plemenný a úžitkový typ. Plemenným typom sa rozumie súbor vlastností, ktoré charakterizujú plemeno. Určuje, či je jedinec typickým predstaviteľom plemena. Úžitkový typ vyjadruje súbor vlastností, ktoré charakterizujú úžitkové zameranie plemena alebo inej taxonomickej jednotky.
Selekcia a plemenitba
Selekcia je výber rodičov nasledujúcej generácie potomkov. Jej cieľom je zlepšenie genetickej výbavy populácie, čo sa prejaví ich vyššou a ekonomicky efektívnejšou produkciou. Selekcia je základným nástrojom evolúcie populácií a uplatňuje sa v populáciách zvierat divých, ale aj hospodárskych a domácich. Umelý výber je zásah človeka do prirodzeného výberu. Začiatky umelého výberu súvisia s domestikáciou zvierat.
Uplatňovanie umelej selekcie predpokladá, že pre ďalší chov sa vyberajú jedince, ktoré spĺňajú podmienky výberu, t. j. dosahujú požadovanú úroveň sledovaného znaku alebo znakov, ktoré sú definované chovným cieľom a sú výberovým kritériom. Tým sa zabezpečí zlepšenie vlastností nasledujúcej generácie potomkov. Z chovu sa vyraďujú jedince, ktoré tieto podmienky nespĺňajú (negatívna selekcia) a taktiež tie, ktoré sú choré a staré (brakovanie zvierat).
Medzi často uplatňovanými metódami sú individuálna a skupinová selekcia zvierat. Individuálna selekcia sa riadi zásadne podľa individuálnych hodnôt vlastností zvierat. Z chovateľského hľadiska je to veľmi jednoduchá metóda, ktorá má najrýchlejšiu odozvu na selekciu. Skupinová selekcia sa robí vtedy, keď sú vyberané celé rodiny zvierat ako samostatné jednotky podľa priemernej hodnoty vlastnosti.
Podľa spôsobu výberu jedincov sa selekcia rozdeľuje na stabilizačnú, direkcionálnu a alternatívnu. Stabilizačná selekcia vyberá jedince s priemerným prejavom vlastnosti s cieľom jej upevnenia v generácii potomstva. Direkcionálna selekcia vyberá jedince s nadpriemerným prejavom vlastnosti v chovateľskej generácii. Cieľom direkcionálneho výberu môže byť zvýšenie (produkcia mlieka, množstvo nastrihanej vlny) alebo aj zníženie priemernej hodnoty vlastnosti potomkov (selekcia ošípaných na hrúbku chrbtovej slaniny). Alternatívna selekcia vyberá zvieratá podľa viacerých vlastností.
Prečítajte si tiež: Cesta jedla tráviacim systémom
Výber zvierat podľa viacerých vlastností môže prebiehať tromi spôsobmi: tandemová selekcia, selekcia podľa nezávislých výberových hraníc a selekcia pomocou výberových indexov. Tandemová selekcia prebieha tak, že sa najskôr vyberajú zvieratá podľa prvej vlastnosti, následne vyberáme podľa druhej, neskôr tretej a ďalších vlastností. Tento postup predlžuje časové obdobie pre splnenie cieľov šľachtenia zvierat a je najmenej efektívny. Pri tomto postupe selekcie je dôležité poznať korelácie medzi vlastnosťami podľa ktorých sa vyberajú zvieratá. Pri selekcii podľa nezávislých výberových hraníc sa stanovia pre všetky vlastnosti, podľa ktorých sa vyberajú zvieratá, výberové hranice a na ďalší chov sa vyberajú iba tie jedince, ktoré dosiahnu úroveň výberových hraníc vo všetkých vlastnostiach. Takýto postup je efektívnejší ako tandemová selekcia. Selekcia pomocou výberových indexov využíva výberové indexy. Výberový index zahŕňa vlastnosti definované v chovnom cieli, vyjadrené ich plemennou hodnotou, ktorých význam je daný ich relatívnou ekonomickou váhou. Výberové indexy sa vypočítajú pre všetky jedince populácie.
Pod pojmom plemenitba zvierat sa rozumie ich cieľavedomé rozmnožovanie. V tomto prípade je potrebné ho chápať v širšom slova zmysle, t. j. ako výber rodičovských párov. Cieľom plemenitby je dosiahnuť v konečnom dôsledku, aby sa splnil chovný cieľ. Medzi základné metódy plemenitby patria čistokrvná plemenitba a kríženie. Čistokrvná plemenitba je základnou metódou rozmnožovania hospodárskych zvierat. Je to plemenitba, pri ktorej sa pária jedince v rámci rovnakej taxonomickej jednotky (plemena). Jej použitím sa zvyšuje homozygotnosť populácie, ktorá môže viesť až k depresii príbuzenského párenia. Čistokrvnou plemenitbou sa zvyšuje vyrovnanosť a ustálenosť morfologických a fyziologických vlastností, ktoré sa postupne stanú typické pre plemeno. Môže viesť v konečnom dôsledku aj k zmene úžitkového typu.
Kríženie je párenie jedincov rôznych plemien, prípadne druhov. Cieľom kríženia je dosiahnuť heterózny efekt, t. j. zlepšenie úžitkových vlastností potomstva. Kríženie sa delí na úžitkové, plemenné a zmladzovacie.
Vzťah človeka a hovädzieho dobytka v súčasnosti
Na našej planéte žije momentálne viac ako miliarda kusov hovädzieho dobytka. Len málo zvierat malo taký veľký vplyv na ľudí, vývoj ľudskej spoločnosti aj na klimatickú zmenu Zeme ako kravy a býky. Rôzne druhy hovädzieho dobytka sú rozšírené po celom svete a chovajú sa v obrovských počtoch, pričom si vyvíjajú svoje vlastné unikátne črty, aby tak zapadli do prostredia, v ktorom žijú, a nakŕmili celosvetovú populáciu.
Prístupy k chovu hovädzieho dobytka sa výrazne líšia v závislosti od oblasti či krajiny, kde sa chová, ale rovnako aj od podmienok, v akých dobytok žije. Napríklad India je najväčší výrobca a spotrebiteľ mliečnych výrobkov na svete a zároveň je domovom miliónov posvätných, nedotknuteľných kráv. Oproti tomu v Rusku sú zimy také dlhé a tuhé, že niektoré ruské mliečne farmy zabezpečujú pre svoj dobytok špecifické technologické vychytávky - kravy žijúce na jednej z ruských fariem nosia na hlavách prístroje zobrazujúce virtuálnu realitu, ktorá im premieta scény zo šťavnatých pastvín zaliatych slnečnými lúčmi.
Živočíšne poľnohospodárstvo prešlo v priebehu histórie dlhým vývojom - a to platí obzvlášť pre hovädzí dobytok. Množstvo dobytka, ktoré vidíme na farmách, je dnes výsledkom tisícov rokov chovu a kríženia. Dnešný dobytok vzišiel z pôvodnej skupiny iba 80 zvierat a tento drastický nárast populácie začal v priebehu času nevyhnutne vplývať na okolie a životné prostredie.
Environmentálne dopady chovu hovädzieho dobytka
Medzi environmentálne dôsledky chovu kráv patrí napríklad škodlivé pôsobenie na ozónovú vrstvu, pretože miliarda kráv vylučuje do atmosféry tráviace plyny, ale mení sa tiež krajina naokolo a postupne sa odstraňujú stromy, aby sa vytvorili oblasti vhodné na chov dobytka. Chov hovädzieho dobytka vytvára životný príjem miliónom farmárov, aj keď mnohí sa už snažia o udržateľné farmárčenie. Exkrementy, užitočný vedľajší produkt chovu dobytka, sa dajú použiť ako hnojivo, na nápravu pôdy a dokonca aj na stavbu jednoduchých prístreškov. Majú veľké množstvo živín a poskytujú veľa energie, a tak ho mnohé farmy hojne využívajú ako obnoviteľný zdroj.
Kravské výkaly výrazne vplývajú na životné prostredie. Tieto exkrementy sa často používajú ako hnojivo, ktoré dážď zanesie až do riek a jazier. Chov kráv pri vode môže spôsobiť zelenú farbu vody a rozmnoženie rias. Hnoj obsahuje vysoké množstvo fosforu a dusíka a farbu vody môže zmeniť na zelenú, pretože podporuje rast rias. Kravské mlieko sa tepelne spracúva, aby sa v ňom zničili baktérie a bolo bezpečné na pitie. Výskumy ukazujú, že na spracovanie mlieka z jednej kravy je potrebných sedem kilowatthodín elektriny týždenne.
Zaujímavosti zo sveta hovädzieho dobytka
- Váha všetkých kusov hovädzieho dobytka na svete presahuje váhu celej ľudskej populácie.
- Vykastrovaného býka nazývame vôl.
- Samica tura domáceho je krava, samica, ktorá ešte nerodila, jalovica.
- Bachor je najväčšia časť kravského žalúdka.
- Škótsky dobytok chráni pred zlým počasím huňatá srsť.
- Austrálsky Charbray je krížencom druhov dobytka Charolais a Brahman.
- Malé kravy plemena Vechur dorastajú zvyčajne iba do výšky 87 centimetrov.