Úvod
Charakter dnešnej krajiny sa začal formovať s usídlením prvých roľníkov, ktorí zakladaním polí a výrubom dreva ovplyvnili zalesnenie zeme. Prví roľníci sa usadili a venovali sa starostlivosti o polia a zvieratá. V archeologickom materiáli sa objavili nové kamenné nástroje, čo viedlo k pomenovaniu epochy ako neolit. Počiatok neolitu sa spája s koncom doby ľadovej a začiatkom holocénu, čo prinieslo zmeny v teplotách a životnom priestore človeka.
Neolitizácia a domestikácia zvierat
V neolite sa začali pestovať obilniny a zdomácňovať zvieratá. Dôležitú úlohu zohrával Blízky východ, ale aj ďalšie oblasti sveta. Rozšírenie neolitu do Európy sa uskutočnilo sprostredkovaním z oblasti Úrodného polmesiaca cez Grécko a JV Európu. Rovnako to bolo aj s ovcou a kozou, otázny je ale hovädzí dobytok, ktorý sa mohol vyvinúť zo stredoeurópskeho pratura.
Sídla a architektúra v neolite
Vzhľad sídlisk sa menil podľa klimatických oblastí a stavebného materiálu. Na Blízkom východe sa používala hlina, kameň a drevo. V Strednej Európe boli domy stavané z dreva a omietané hlinou. Neolitické rondely sú kruhovou architektúrou s priekopami a valmi, ktoré slúžili na rôzne aktivity a mali integrujúcu funkciu pre spoločnosť.
Rondely a ich funkcie
Rondely sa stavali v prvej polovici 5. tisícročia pred Kristom a mali priemer od 40 do 200 metrov. V súčasnosti prevažuje názor, že stavba rondelov a život v nich prinášali pocit spolupatričnosti danej komunity. Slúžili na pozorovania vesmírnych telies, ceremónie, hodovania a výmenu tovaru a informácií.
Göbekli Tepe a počiatky neolitizácie
Objav lokality Göbekli Tepe v juhovýchodnom Turecku posunul poznatky o vtedajšej spoločnosti dopredu. Išlo o rituálne miesto postavené už v polovici 10. tisícročia pred K., s kamennými monumentmi a piliermi.
Prečítajte si tiež: Cesta jedla tráviacim systémom
Genetické dedičstvo a laktózová tolerancia
Spojením bádania biológov, genetikov, chemikov, matematikov a archeológov sa prišlo na to, že dospelá populácia získala schopnosť tráviť mliečny cukor vďaka mutácii génu na začiatku neolitu. V Európe bolo tou oblasťou územie dnešného Slovenska a Maďarska, kde sa formovala najstaršia neolitická kultúra.
Domestikácia zvierat a jej vplyv na kultúru
Domestikácia je proces zdomácňovania zvierat, ktorý viedol k vzniku druhov a plemien domácich a hospodárskych zvierat. Hovädzí dobytok zohráva hlavnú úlohu v evolúcii ľudskej kultúry a je ekonomicky najdôležitejší druh hospodárskych zvierat.
Pôvod koní a ošípaných
Pôvod koní sa odvodzuje od Eohippa a rozdeľujú sa do skupín stepných, východných, západných a severských koní. Pôvod ošípaných popísali Rothschild a Ruvinsky (1998) a hlavným divým predkom je Sus scrofa.
Pôvod oviec a kôz
Existuje niekoľko euroázijských predkov oviec, ktoré sa rozdeľujú na ovce skalné, stepné a vysokohorské. Koza domáca má polytopický a polyfyletický pôvod a jej divý predok je koza bezoárová.
Pôvod hydiny a králikov
Morka domáca pochádza zo Strednej a Severnej Ameriky, holub domáci bol domestikovaný v Európe, Ázii a Afrike, hus domáca má predkov v Európe, Ázii, Afrike a Severnej Amerike, a kačica divá je rozšírená na celej severnej pologuli. Králik domáci pochádza z juhozápadnej Európy a jeho divý predok je králik divý.
Prečítajte si tiež: Vplyv starnutia na toleranciu zemiakov
Taxonomické jednotky a plemenitba zvierat
Druh je najnižšou taxonomickou jednotkou a plemeno je populácia hospodárskych zvierat toho istého druhu. Plemenitba zvierat je ich cieľavedomé rozmnožovanie a zahŕňa čistokrvnú plemenitbu, párenie nepríbuzných jedincov a párenie príbuzných jedincov.
Selekcia zvierat
Selekcia zvierat je výber jedincov na ďalší chov a zahŕňa individuálnu a skupinovú selekciu. Cieľom selekcie je zlepšenie priemernej hodnoty vlastnosti potomkov.
Sortiment potravinárskych výrobkov a podmienky ich skladovania na zámkoch severovýchodnej časti Hornej Tisy
V stredoveku sa na zámkoch severovýchodnej časti Hornej Tisy využívali pivnice na uskladnenie zásob potravín. Osteologické výskumy dokazujú, že v stravovaní obyvateľov dominovali druhy domácich zvierat ako ošípané a hovädzí dobytok.
Archeobotanika Mikulčíc
Analýzy rastlinného materiálu z Mikulčíc prispievajú do diskusie o organizácii poľnohospodárstva a ekonomických vzťahov centrálneho sídla s osadami v jeho zázemí. Semená vínnej révy patria k najčastejším dokladom ovocia pestovaného v historických dobách.
Vzťah ľudí a zvierat v stredoveku
Zvieratá sa z kategórie potravy stali objektom rešpektu, obdivu i umenia. V stredoveku sa postupne kládli základy našej súčasnosti a zvieratá neboli dôležité len ako potrava či ako prostriedok dopravy, ale i kategóriou spoločenskej a politickej prestíže.
Prečítajte si tiež: Človek a zmysel života
Symbolika zvierat v stredoveku
Stredovek bol pretkaný symbolikou a zvieratá niesli mnohé symbolické významy a zosobňovali rôzne vlastnosti. Dôležitými prameňmi sú beštiáre, ktoré sú súpisy skutočných i imaginárnych zvierat s moralizujúcim účelom.
Premena symboliky medveďa
Výraznú zmenu symboliky v stredoveku zaznamenal medveď, ktorý sa z váženého mocného zvieraťa stal zvieraťom zosmiešňovaným a opovrhovaným. Jeho miesto zabral lev, ktorý prešiel od negatívneho postavenia k pozitívnemu.
Pes ako najlepší priateľ človeka
Pes patrí k zvieratám, ku ktorým mali a stále majú ľudia veľmi ambivalentný vzťah. Na jednej strane je pes obdivovaný, vyzdvihovaný a na druhej prenasledovaný až zatracovaný. V súvislosti so psami sa už od staroveku objavuje predstava o liečivých schopnostiach psa.
Hospodárske zvieratá v stredoveku
Zvieratá boli veľmi dôležitou hospodárskou zložkou stredovekej ekonomiky. Najvyššiu cenu mal kôň, hovädzí dobytok sa stal jednou z najdôležitejších exportných aktivít a dôležitý bol aj chov svíň.
Kresťanstvo a konzumácia rýb
Ryby sa len postupne dostávali na stôl našich predkov v podobe pôstneho jedla. Napriek tomu, že boli ryby pôstnym jedlom, ich cena sa vyrovnala bravčovému či hovädziemu mäsu.
Zviera ako kráľovský dar
Vlastniť zvieratá, resp. zverinec bolo vecou prezentácie aristokracie. Súčasťou prestíže bolo darovanie drahocenného zvieraťa. V ranom stredoveku boli súčasťou darov medvede, ale neskôr sa prestížnymi zvieratami stali lev, papagáje, opice, ťavy či dokonca nosorožec.