Rastliny zohrávajú kľúčovú úlohu v evolúcii života na Zemi, najmä vďaka fotosyntéze, ktorá umožňuje existenciu života, ako ho poznáme. Systém rastlín sa delí na nižšie rastliny, výtrusné a nahosemenné rastliny a magnóliorasty. Citrusy, medzi ktoré patrí aj citrónovník, sú zaujímavou skupinou rastlín s komplexnou botanickou klasifikáciou.
Prehľad rastlinnej ríše
Rastlinná ríša je rozsiahla a rôznorodá, zahŕňa organizmy od mikroskopických rias až po majestátne stromy.
- Nižšie rastliny: Fylogeneticky najstaršia vetva eukaryotických rastlín.
- Výtrusné rastliny: Vznikli asi pred 420 miliónmi rokov v silúre zo zelených rias. V minulosti boli rozsiahle a dorastali do veľkosti stromov.
- Nahosemenné rastliny: Prví zástupcovia sa vyvíjali na konci prvohôr z veľkolistých alebo drobnolistých papraďorastov. Medzi ne patrí aj Ginkgo biloba.
- Magnóliorasty: Najrozsiahlejšia skupina rastlín, kam patria známe čeľade vyskytujúce sa aj na Slovensku.
Citrusy a ich klasifikácia
Botanická klasifikácia citrusov je zložitá, pretože sa ľahko krížia a vytvárajú nové hybridy. Tieto hybridy sú šľachtené pre dosiahnutie požadovaných vlastností, ako je bezsemennosť, ľahké šúpanie, šťavnatosť a chuť. Spontánne opelenie tiež prispieva k vzniku nových krížencov.
Preto je identifikácia a zaradenie citrusov náročné, a v súčasnosti sa používajú najmodernejšie metódy molekulárneho inžinierstva. Pred zavedením molekulárnej analýzy sa citrusy klasifikovali na základe morfológie alebo biochemických analýz.
Rod Citrus a jeho blízki príbuzní sú reprezentanti 28 rodov v skupine Citreae, podčeľade Aurantioideae, v čeľadi Rutaceae - Rutovité. Pod označením citrus sa berú do úvahy aj členovia príbuzných rodov, ktoré sú v súčasnosti znovu zaradené do rodu Citrus (v minulosti samostatné rody): fortunella, eremocitrus, microcitrus, poncirus a clymenia.
Prečítajte si tiež: Kajenské korenie, javorový sirup a citrón
Klasifikačné systémy citrusov
Používali sa dva hlavné klasifikačné systémy:
- Swinglov systém: Rozoznáva 16 druhov rodu Citrus.
- Tanakov systém: Rozoznáva až 162 druhov rodu Citrus.
V bývalom Česko-Slovensku sa používala Tanakova klasifikácia, zatiaľ čo v západnej literatúre sa častejšie používala klasifikácia podľa Swinglea. Obaja autori sa zhodovali v členení podčeľade Aurantioideae, ale ich prístup k deleniu rodu Citrus bol odlišný.
Scora (1975) a Barrett-Rhodes (1976) predpokladali, že existujú len 3 „pravé“ citrusové druhy v podrode Eucitrus (podľa Swingle):
- Cedrát (C. medica L.)
- Mandarínka (C. reticulata Blanco)
- Pommelo (C. maxima L. Osbeck)
Ostatné kultivované druhy rodu Citrus sú kríženci odvodené z týchto pravých druhov, druhov podrodu papeda (Swingle) alebo blízkych rodov. Táto teória sa zdá byť pravá a v súčasnosti je podporená výskumom molekulárnych markerov (Federici et al. 1998; Nicolosi et al. 2000).
Poncirus trifoliata (citrónovníkovec trojlistý)
Poncirus trifoliata (L.) Raf., 1838, dnes botanicky správne Citrus trifoliata, v slovenčine citrónovníkovec trojlistý, je subtropický opadavý nízky tŕnitý ker pochádzajúci z Číny. Má typické 3-početné listy a stopku s úzko krídlatou. Tŕne sú veľké, až 5 cm. Kvety sú biele s piatimi okvetnými lístkami s priemerom 3-5 cm. Plody sú spočiatku zelené, po dozretí žlté, guľovité, plstnaté, väčšinou hrboľaté, asi 3-5 cm v priemere. Dužina je horko-kyslá, nejedlá, obsahuje veľké množstvo výrazných silíc a veľký počet semien. Semená sú polyembronické.
Prečítajte si tiež: Jablko, uhorka, citrón a špenát pre zdravie
Rozmnožuje sa semenami, ale je možné aj rozmnožovanie odrezkami. Používa sa hlavne ako podpník pre všetky druhy citrusov, ktoré sú potom odolnejšie voči chladu. Výborne zrastá s takmer všetkými druhmi. Pestuje sa vo výživnom ľahšom substráte s mierne kyslou pôdnou reakciou, ale znesie aj ťažšie substráty. Pestuje sa aj na Slovensku ako okrasný ker alebo živý plot. Je značne mrazuvzdorný, až do -20 °C (v niektorých zdrojoch až do -27 °C). Takúto mrazuvzdornosť majú až staršie rastliny s vyzretými letorastami. Je to jediný zástupca "citrusov", ktorý dokáže prežiť voľné pestovanie v našich podmienkach. V Ázijských krajinách sa niekedy používajú listy ako korenie, prípadne aj plody v liečiteľstve a ako korenie.
C. trifoliata pochádza zo strednej alebo severnej Číny, kde je pestovanie rozšírené a rastie tam už tisícročia. Predpokladá sa, že do Japonska sa trifoliáta dostala niekedy okolo 8. storočia. Linnaeus začlenil trifoliátu do rodu Citrus. Rod Poncirus bol vytvorený Rafinesqueom v roku 1815. Jeho postavenie ako člena samostatného rodu bolo potvrdené Swingleom po viac ako 100 rokoch. V súčasnosti bol Poncirus trifoliata znova zaradený do rodu Citrus.
V praxi sa často používajú hybridy trifoliáty ako podpníky. Bolo vyšľachtených mnoho hybridov s rôznou odolnosťou voči nízkym teplotám, s jednoduchými aj trojpočetnými listami, opadavé, neopadavé, prípadne čiastočne opadavé. Žiadny z hybridov bohužiaľ nedosahuje takú odolnosť voči nízkym teplotám ako poncirus samotný.
Morfológia citrusov
List sa skladá z čepele a stopky. Na čepeli sa nachádza žilnatina (cievne zväzky). Stopka spája čepeľ listu so stonkou. U viacerých citrusoch sa stretávame so stopkou, ktorá je krídlatá. Hrany stopky sú výrazne sploštené a môžu mať rôzny tvar a veľkosť. U Citrusu ichangensis sú krídla stopky také výrazné, že môže vzniknúť dojem, že list je zložený. Miesto, kde sa oddeľuje stopka od čepele, býva odčlánkované, čo znamená, že sa pred opadom pokryje vrstvou korkového pletiva. Napríklad Citrus medica túto vrstvu nevytvára a list odpadáva aj so stopkou. Čepeľ listov citrusov je jednoduchá (jedine Poncirus trifoliata a niektoré jeho krížence majú list zložený). Tvar listových čepelí sa môže značne líšiť aj na jednej rastline, hlavne veľkosťou, ale aj tvarom. Veľkosť listu je závislá od množstva svetla, ktoré rastline doprajeme (čím menej svetla, tým sa citrus snaží vytvárať väčšie listy). Na niektorých krížencoch môžeme nájsť rôzne tvary listov aj na jedinej rastline.
Plodom citrusov je zvláštny typ bobule nazývaný hesperídium. Exokarp (flavedo, vonkajšia vrstva kôry) je pretkaný olejovými žliazkami, ktoré obsahujú aromatický olej. Mezokarp (albedo, vnútorná vrstva kôry) je pevné biele pletivo tesne spojené s exokarpom. Endokarp (vnútorné oplodie, dužina) je tvorená segmentmi potiahnutými blanou, v ktorých sú váčky so šťavou. Obsahuje cukry, pektín, vlákninu, vitamín C a semená.
Prečítajte si tiež: Využitie citróna a olivového oleja pre zdravie
Kvety citrusov sú sladko voňajúce, biele, u niektorých druhoch po okrajoch ružovkasté, prípadne môžu byť krémové. Majú cca 5 okvetných lístkov. Veľkosť kvetov závisí od druhu a pohybuje sa v rozmedzí od menej ako 1 cm až po 5 cm. Citrusy vo všeobecnosti kvitnú na jednoročnom dreve a objavujú sa v podpaží listov buď jednotlivo, alebo v zhlukoch. Kvitnutie začína väčšinou po vyrašení listov.
Rozmnožovanie citrusov
Apomixia je rozmnožovanie bez pohlavného aktu. Väčšinou ide o doplnkový, núdzový spôsob rozmnožovania. Za apomixiu býva považované akékoľvek rozmnožovanie bez pohlavného aktu. Nucelová (nucelárna) embryónia je proces, pri ktorom vznikajú zárodky - embryá (následne semená) z nucelárneho tkaniva obklopujúceho embryonálny vak.
Juvenilné obdobie je obdobie, kedy rastlinný jedinec nie je schopný vytvoriť ďalšiu generáciu, t.j. generatívne sa rozmnožovať. U semenáčov citrusov trvá pomerne dlho, 5-10 rokov, ale často aj dlhšie ako 15 rokov.
Monoembryónia je obvyklá vlastnosť živých organizmov. Semeno obsahuje jeden zárodok - embryo, ktoré vzniká sexuálnou cestou (zygoticky) a obsahuje gény oboch rodičov. Iba monoembrionické (a teda zygotické) semená produkujú 3 dôležité druhy citrusov.
Nucelová embryónia je forma rozmnožovania semenami, ktorá sa vyskytuje u mnohých odrodách citrusov. Počas vývoja semien rastlín s touto vlastnosťou, nucelárne tkanivo obklopujúce váčok embrya môže vytvoriť ďalšie embryá (polyembryónia), ktoré sú geneticky identické s materskou rastlinou. Tieto nucelárne semenáče sú v podstate klony rodiča. Nucelárne semenáče sú bezvirózne a tak sa môžu použiť na ozdravovanie druhov. Nucelárne semenáče preberajú všetky vlastnosti rodičovskej rastliny, takže sú to ušľachtilé rastliny (s plnohodnotnými plodmi), avšak musia prekonať tzv. juvenilné obdobie (to trvá 5-10 rokov, aj viac), aby začali rodiť. Nucelárna embryónia je v citrusárskom priemysle veľmi dôležitá. Väčšina komerčne pestovaných odrôd podpníkov sú nucelárne semenáče, ktoré nezdedili žiadne vlastnosti po samčej rastline. Toto umožňuje produkciu jednotných podpníkov, ktoré zabezpečia stabilné výsledky v citrusárskom priemysle. Na druhej strane to spôsobuje problémy pri krížení.
Skrížiť dve rastliny, ktoré produkujú hlavne nucelárne embryá môže byť veľmi ťažké. Napríklad sladký pomaranč (89-97% polyebryonické) nemožno úspešne krížiť. Prakticky všetky variety sladkých pomarančov vznikli ako spontánne mutácie.
Vyskytuje sa rozdielny stupeň nucelárnej embryónie. Niektoré kultivary produkujú, len nucelárne embryá, niektoré produkujú väčšinu nucelárnych embryí. Napr. citrónovník Volkamer tvorí zhruba 50% nucelárnych embryí a zbytok zygotických. Alebo takisto mnohozárodočnosť znamená, že v jednom semene sa vyvinie viacero zárodkov. Úroveň polyembryónie sa líši od odrody k odrode, napr. Citrus limon 25-43% je polyembryonických.
Pestovanie citrusov
Citrusy, ako pomaranče, citróny, limetky alebo mandarínky, patria medzi najobľúbenejšie ovocie na svete. Pestovanie citrusov v interiéri môže byť výzvou, ale s výberom správneho druhu a vhodných podmienok môže byť aj veľmi úspešné. Niektoré citrusové druhy sú pre interiérové podmienky vhodnejšie než iné.
Citrusy sú rastliny, ktoré milujú slnko. Potrebujú denne minimálne 8 hodín priameho slnečného svetla. Ak nemáte dostatočne slnečné miesto, zvážte použitie umelého osvetlenia, najmä počas zimy. Ak nedostávajú dostatok svetla, môže sa to prejaviť na zníženom raste, slabom kvitnutí a malom množstve plodov.
Citrusy potrebujú pravidelné zalievanie, ale nesmú byť preliate. Substrát by mal byť medzi zalievaním mierne suchý, aby sa predišlo hnilobe koreňov. Dôležité je aj zabezpečiť dobrý odtok prebytočnej vody, pretože citrusy nemajú radi, keď ich korene stoja vo vode. Citrusy milujú teplo, ale tiež potrebujú miernu teplotnú diferenciáciu medzi dňom a nocou, čo stimuluje kvitnutie a tvorbu plodov. Citrusy vyžadujú ľahký, dobre priepustný substrát, ktorý zabezpečí, že korene nebudú trpieť nadmernou vlhkosťou.
Hnojenie je kľúčové pre rast a plodenie citrusov. V období rastu (jar a leto) je vhodné hnojiť citrusy každé dva týždne tekutým hnojivom bohatým na draslík, fosfor a dusík. Žltnutie listov môže byť spôsobené viacerými faktormi. Najčastejšie ide o nedostatok živín, najmä dusíka. Ak listy začnú žltnúť od špičiek, môže ísť o nedostatok železa alebo mangánu. Ďalším možným dôvodom je nedostatočné svetlo alebo nepravidelné zalievanie. Ak citrusom chýba svetlo, začnú strácať listy a slabnúť. Opadávanie plodov môže byť prirodzeným javom, najmä ak je rastlina preťažená plodmi.
Hniloba koreňov je jedným z najväčších nepriateľov citrusov, najmä ak sú pestované v interiéri, kde je ťažšie kontrolovať vlhkosť substrátu.
Limetka a jej využitie
Hoci je jej dužina jedlá, zvyčajne sa limetka samotná nekonzumuje kvôli jej vysokej kyslosti. Šťava sa používa predovšetkým do čaju alebo iných nápojov, ako sú koktaily a bežné šťavy. Na rozdiel od citrónu má pikantnejšiu chuť a jej kyslosť je intenzívnejšia. Ideálne potraviny na kombinovanie sú zemiaky a zelenina. Šťavu je vhodné použiť aj pri príprave mäsa.
Limetky môžete skladovať pri izbovej teplote približne päť dní, inak stratia vlhkosť, postupne stvrdnú a scvrknú sa. Citrusové plody vždy dôkladne opláchnite horúcou vodou, najmä ak sa chystáte použiť aj ich šupku. Studená voda nestačí na odstránenie zvyškov pesticídov a fungicídov. Ideálne je strúhať limetkovú kôru špeciálnym strúhadlom na kôru citrusov. Ak ju nemáte, môžete použiť aj obyčajné kuchynské strúhadlo alebo strúhadlo na syr.
Absolútnou klasikou spomedzi nápojov s limetkou je caipirinha, ale skvele s ňou chutí aj nápoj, ktorý má zrejme najmenej kalórií zo všetkých koktailov na svete: takzvaná „skinny bitch“ sa pripravuje z vodky, minerálnej vody a citrónovej alebo limetkovej šťavy. Z tohto citrusového ovocia však vyčarujete aj množstvo nealkoholických nápojov. Existuje množstvo možností, ako použiť skvelú chuť limetiek v dezertoch, pečive a iných sladkostiach. S výraznou limetkovou arómou vytvára úžasnú harmóniu ovocie ako mango, jablko a maliny.
Fenikel a jeho benefity
Hľuza fenikla je skutočný multitalent a je neuveriteľne zdravá. Fenikel je bohatý najmä na vitamíny K, A, E a tiež na draslík, vápnik a horčík. Obsah vitamínu C je pritom takmer dvakrát taký vysoký ako u pomarančov. Vitamín A je dôležitý na správne fungovanie a ochranu pokožky, očí a slizníc. Hovorí sa, že nálev z fenikla (studený feniklový čaj) pôsobí na zmiernenie zápalu spojiviek, čo však neznamená, že by človek v takomto prípade nemal zájsť k lekárovi. Vitamín E je jeden z najdôležitejších ochranných vitamínov, ktorý posilňuje imunitný systém a pôsobí protizápalovo. Rovnaké účinky má aj vitamín C. Vitamín K je zase nesmierne dôležitý pre zrážanlivosť krvi. Jeho nedostatok môže spôsobiť silné krvácanie, a to aj pri tých najmenších zraneniach. Táto liečivá rastlina môže pomôcť pri pálení záhy, nadúvaní a problémoch s trávením, pretože éterické oleje zo semienok zmierňujú kŕče a podporujú trávenie. Preto pri podobných problémoch odporúčame piť čaj z fenikla, anízu a rasce.
Fenikel je nesmierne obľúbený pre jeho rozmanité možnosti použitia. Ako sme už spomínali, táto liečivá rastlina podporuje trávenie, tlmí zápaly a uvoľňuje kŕče. Vďaka tomu dokáže vyliečiť aj nevoľnosť a zvracanie. Tvorbu materského mlieka možno podporiť aj domácimi prostriedkami a fenikel je jedným z nich. Feniklové semienka sú účinné galaktagogum, čo znamená, že podporujú vylučovanie mlieka z mliečnych žliaz.