Burina predstavuje pre pestovateľov zemiakov neustály problém. Konkurencia o živiny, vodu a svetlo môže výrazne znížiť úrodu. Našťastie existuje množstvo účinných metód a prípravkov, ktoré vám pomôžu udržať zemiakové polia čisté a zdravé. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako ošetriť zemiaky proti burine, od preventívnych opatrení až po chemické postreky.
Identifikácia problému: burina ako škodca
Burina škodí okolitým rastlinám tým, že ich oberá o dôležité živiny a vlahu, a tiež na ne prenáša rôzne choroby, či už bakteriálneho, vírusového alebo hubového pôvodu. Ak chceme efektívne bojovať proti burine, je dôležité vedieť, s čím máme v záhrade dočinenia.
Stratégie boja proti burine v zemiakoch
Existuje niekoľko spôsobov, ako bojovať proti burine v zemiakoch. Tým najefektívnejším je však chemický postrek - herbicíd, ktorý sa postará o zneškodnenie tohto rastlinného škodcu.
Mechanické metódy: vytrhávanie a okopávanie
Mechanické ničenie buriny je síce účinné, no vo väčšine prípadov je veľmi zdĺhavé. Musíte ho vykonávať precízne, keďže rastliny tvoriace burinu sú spravidla veľmi húževnaté a dokážu sa rýchlo zregenerovať v prípade, že v pôde ostanú zvyšky ich korienkov.
Chemické postreky (herbicídy)
Na likvidáciu burín sa používajú tzv. herbicídy. Tieto postreky obsahujú účinné látky, ktoré na základe odlišného mechanizmu pôsobenia dokážu odstrániť burinu z …
Prečítajte si tiež: Ako na postrek zemiakov
Typy herbicídov
- Selektívne herbicídy: Ničia iba určité druhy buriny, pričom nepoškodia okrasné či úžitkové rastliny. Ich nevýhodou je, že musíte typy buriny presne identifikovať a striktne dodržať postup aplikácie odporúčaný výrobcom.
- Neselektívne herbicídy: Nazývajú sa aj totálne a ničia každú rastlinu, ktorá im príde do cesty. Hodia sa teda najmä na burinu vyrastajúcu na chodníkoch, v medzerách medzi dlaždicami, v štrkových chodníkoch a cestách a pod.
- Systémové herbicídy: Nazývajú sa aj koreňové, pretože do buriny prenikajú cez koreňový systém, odkiaľ ich rastlina rozvádza šťavami do všetkých svojich častí.
- Herbicídy s preemergentnou aplikáciou: Používajú sa ešte pred vzídením úžitkových rastlín a plodín (napr. zemiaky), keď burina je ešte v zemi alebo čiastočne vzídená. Vsakujú do zeme a dokážu zabrániť vyklíčeniu semien buriny.
- Herbicídy s postemergentnou aplikáciou: Aplikovať možno takéto postreky aj na plochy s okrasnou alebo úžitkovou výsadbou, pretože likvidujú len samotné buriny, ktoré sa vo výsadbe vyskytujú.
Príklady konkrétnych herbicídov na zemiaky
- Sencor® Liquid: Listový a pôdny herbicíd. V prípade, že buriny len klíčia, pôsobí výhradne prostredníctvom pôdy. Pri aplikácií na vzídené buriny pôsobí taktiež cez ich listovú plochu. Účinok na buriny trvá až 12 týždňov, podľa druhu pôdy, vlhkosti pôdy a teploty.
- Buzzin: Postrekový selektívny herbicíd vo forme vo vode dispergovateľných granúl určený na ničenie dvojklíčnolistových burín v zemiakoch. Svojou účinnou látkou je identický s prípravkom SENCOR 70 WG. Postrek proti burine v zemiakoch Buzzin možno použiť aj pri vzídených zemiakoch.
- Keeper Liquid: Selektívny postrekový herbicíd.
Aplikácia herbicídov: dôležité zásady
- Burina, ktorú chcete postrekovať, by mala byť vzídená a aspoň 10 cm vysoká - to neplatí pre postreky s preemergentnou aplikáciou.
- Počasie by malo byť teplé a slnečné, postreky by ste mali aplikovať na čisté listy (očistené napr. dažďom).
- Väčšina postrekov zlikviduje jednoročnú burinu do 10 dní, trvalým burinám to môže trvať aj 4 týždne.
- Nezabudnite ani na ochranné pomôcky - okuliare, rukavice i respirátor.
- Burinu nepostrekujte vo veternom počasí, postrek by sa mohol zbytočne preniesť aj na ďalšie okolité rastliny, prípadne by vám ho vietor mohol nafúkať do tváre.
- Dávku nikdy neprekračujte, hlavne v prípade selektívnych herbicídov môže vyššia koncentácia spôsobiť neželaný účinok.
Domáce prostriedky proti burine
Ak sa chcete vyhnúť chemickým postrekom, existujú aj alternatívne - domáce spôsoby boja proti burine.
Ocot, soľ a saponát
Zmiešajte 1 liter octu, 4 PL soli a pár kvapiek saponátu, priliať môžete trocha vody. Ide o totálny herbicíd, ktorý môžete aplikovať len na dlažby alebo na plochu bez okrasnej či úžitkovej výsadby.
Jedlá sóda
Stačí rozpustiť jednu polievkovú lyžicu jedlej sódy (alebo kypriaceho prášku, ktorý sódu obsahuje) v jednom litri vody. Takto pripravený roztok nalejte alebo nastriekajte priamo do škár, kde rastie burina či mach.
Vriaca voda
Najlepšie je použiť vriacu vodu priamo z rýchlovarnej kanvice a naliať ju do škár. Pôsobí okamžite - spáli rastlinné pletivá a zastaví ich rast.
Voda z varenia zemiakov alebo cestovín
Obsahuje škrob, ktorý upchá póry rastliny a tým naruší jej schopnosť rásť. Dôležité je použiť nesolenú a ešte horúcu vodu - hneď po scedení ju nalejte na škáry.
Prečítajte si tiež: Triky na uchovanie farby ovocia
Preventívne opatrenia proti burine
- Používajte certifikované sadivo.
- Dodržiavajte správny osevný postup.
- Pravidelne okopávajte a odburiňujte záhony.
- Používajte mulčovanie (kompost, slama, lístie).
Pestovanie zemiakov: od výsadby po zber
Výber správnej sadby a termínu výsadby
Na sadenie používajte výlučne overené certifikované sadbové zemiaky. Konzumné zemiaky z obchodu sú ošetrené prípravkami proti klíčeniu a zemiaky z predošlej úrody môžu prenášať choroby a plesne. Certifikovaná sadba sa pestuje v sterilnej pôde, preto je čistá.
Termín sadenia závisí od vonkajšej teploty. Ideálne je sadiť, keď pominú ranné mrazy a teplota neklesá pod nulu, najčastejšie koncom apríla a začiatkom mája. S výsadbou sa netreba ponáhľať, aby mladé lístky nepoškodil mráz, čo by spomalilo rast. Tento termín platí pre všetky typy zemiakov (skoré, poloskoré aj neskoré). Skoré zemiaky dozrievajú koncom júna, poloskoré v júli a neskoré zemiaky v auguste.
Predklíčenie sadbových zemiakov
Pár dní pred sadením nechajte sadbové zemiaky naklíčiť. Umiestnite ich v debničke alebo prepravke jemne zasypané zeminou na svetlé miesto s teplotou okolo 10 °C. Keď vytvoria zelené klíčky, sú pripravené na sadenie. Hľuzy naukladáme do debničiek už začiatkom marca tak, aby očkami smerovali nahor. Debničky postavíme do svetlej miestnosti s teplotami 12 - 15 °C a až do doby výsadby necháme hľuzy klíčiť. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predkličovať do tmy! Pokiaľ chceme zberať úrodu čo najskôr, môžeme sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky.
Príprava pôdy pred sadením
Zemiaky potrebujú kyprú pôdu bohatú na živiny. Miesto na sadenie meňte každé dva roky, aby ste sa vyhli škodcom a chorobám v pôde z predošlých úrod. Pôdu dvakrát zrýľujte, raz na jeseň a druhýkrát na jar pred sadením. Kvôli dostatku živín je nutné pôdu hnojiť, ideálne dvakrát. Už pri rýľovaní v jeseni použite hnoj alebo kompost. Pred výsadbou treba zem ešte raz rozrýľovať a dodať jej živiny pomocou prírodného hnojiva ako je napríklad kompost, maštaľného, zeleného hnojiva, no nič sa nestane pokiaľ pohnojíte zem aj umelým hnojivom pred samotným sadením zemiakov. Tradične sa zapracováva hnojivo (vyzretý hnoj, kompost, prípadne iné hnojivá) do pôdy orbou alebo výsevom zeleného hnojiva počas jesene a následne sa pôda prekyprí (kultivátorom alebo ručne) na jar.
Spôsoby sadenia zemiakov
Existuje viacero spôsobov sadenia zemiakov, no všetky metódy sledujú rovnaký princíp: zemiakom sa totižto najlepšie darí v kyprej (ideálne sú piesočnaté pôdy), priepustnej pôde s dostatkom živín a preto sa zemiaky vysádzajú do predom prekyprenej (skultivovanej) pôdy. Zemiaky saďte do plytkých brázd, ktoré by od seba mali byť vzdialené aspoň pol metra. Ideálne trochu viac. V samotnej brázde sa zemiaky sadia asi v 30-60 cm rozstupoch od seba. Zemiaky sadíme klíčkami nahor. Hĺbka stačí do 10cm a sadenice následne jemne zahrňte zeminou. Pri sadení môžete použiť aj čiernu fóliu, kde sa sadí len do vyrezaných otvorov.
Prečítajte si tiež: Rady pre ošetrenie rany s odhaleným svalstvom
Odporúčané rozostupy (spon) medzi jednotlivými sadbovými zemiakmi sú 20 až 40 cm a 40 až 60 cm medzi výsadbovými riadkami (väčšia vzdialenosť medzi riadkami je dôležitá najmä kvôli väčšej vzdušnosti a priestoru pre rastliny ako aj pracovnému priestoru na odburiňovanie a prekyprovanie pôdy).
Tradičná výsadba do pôdy
- Krok 1: Pred sadením zemiakov je potrebné prekypriť pôdu do hĺbky 20 - 30 cm a zapracovať do nej živiny v podobe kompostu alebo vyzretého hnoja, pretože zemiaky patria k najnáročnejším druhom zeleniny na živiny.
- Krok 2: Sadbové zemiaky sadíme do hĺbky 10 - 20 cm, klíčkom nahor. Na výsadbu si v ideálnom prípade vyberáme stredne veľké zemiaky s dobre rozvinutým klíčkom. Zemiaky vkladáme do pripravených riadkov (jarkov) vyhĺbených motykou alebo ich priamo zastrčíme do pôdy rukou ak je dostatočne kyprá (môžeme si pomôcť aj malou, úzkou lopatkou).
- Krok 3: Po zasadení zemiaky zahrnieme zeminou.
Výsadba do kompostu alebo slamy
Výhodou sadenia zemiakov do kompostu je, že nie je potrebné pôdu nijakým spôsobom obrábať (orať, kopať, kultivovať). A keďže nenarušená pôda je bohatšia na mikrobiálny život a živiny, je táto metóda väčšinou aj úrodnejšia. Obdobou výsadby do kompostu je aj sadenie zemiakov do slamy, pričom postup pri oboch metódach je rovnaký až na to, že namiesto kompostu používame starú slamu alebo seno. Tieto mulčovacie materiály je možné aj kombinovať (vrstviť) a ako mulč je možné využiť aj suché lístie a iné organické materiály.
- Krok 1: Pred samotnou výsadbou si pripravíme záhon na výsadbu zemiakov položením 12 cm vrstvy vyzretého kompostu na neobrobenú pôdu (ak je pôda zaburinená, položíme na ňu najskôr čistý kartón a až potom kompost).
- Krok 2: Kompost následne zhutníme udupaním (kompost bude viac kompaktný a bude lepšie zadržiavať vlahu).
- Krok 3: Zemiaky položíme na kompost a prikryjeme ďalšou vrstvou kompostu alebo slamy. Kompost sa bude ďalej rozkladať a bude potravou pre pôdny život (mikróby, huby, dážďovky), ktoré pre rastliny poskytujú živiny.
Starostlivosť o zemiaky počas rastu
Zemiaky si už po výsadbe nevyžadujú veľa starostlivosti. Počas doby pestovania je dobré záhon so zemiakmi aspoň pár krát okopať a odstrániť burinu. Robte to však veľmi zľahka a opatrne. Keď už zemiaky kvitnú, do záhona nezasahujte.
Ohrňovanie zemiakov (kopcovanie)
Pri oboch metódach výsadby je potrebné okolie rastlín pokryť dodatočnou vrstvou pôdy (kopcovanie) alebo kompostu ako náhle dosiahnu výšku cca. 30 cm. Dodatočná vrstva zabráni tomu, aby sa rastúce hľuzy vystavili slnku, čo by spôsobilo ich zozelenenie a vytváranie toxínov (solanínu), ktorý je pre ľudský organizmus jedovatý. Pri plytkom zasadení zemiaku budete musieť okolo neho kopcovať zeminu. Napriek tomu viacero záhradkárov odporúča pestovať zemiaky v hĺbke iba cca 6-8 cm a po vzídení rastliny kopcovať zeminu (3 - 4 krát), čím sa vytvárajú tzv. hrobčeky vo výške 20 - 30 cm.
Prihŕňanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Prečo je nutné kopcovať zemiaky? Pretože hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Keď teda nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu.
Odburiňovanie
Jednou z mála potrebných činností je odburiňovanie, ktoré je vhodné načasovať ihneď po vyklíčení zemiakov. Pri sadení zemiakov do kompostu alebo slamy odburiňovanie nie je potrebné. Zemiaky je potrebné počas sezóny aj odburiňovať. Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine ich rastu. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na to, aby sa rast burín potlačil.
Závlaha
Plochu s vysadenými zemiakmi pravidelne zavlažujeme, sucho zemiakom neprospieva. Od závlahy závisí bohatá úroda. Množstvo vlahy vyžadujú zemiaky najmä v prvých týždňoch pestovania, v čase intenzívnej tvorby zelenej hmoty. Ale pozor, čo najmenej zalievajme na listy, vodu skôr lejme ku koreňom. Ideálna doba na zavlažovanie je ráno.
Hnojenie
Vo vývojovom období, ideálne po vyrastení listov, zemiaky môžeme prihnojiť špeciálnym granulovaným hnojivom na zemiaky. Opäť to prispeje k vyššej úrode.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Najbežnejšie choroby sú pleseň zemiaková a chrastavitosť, a z pomedzi škodcov ide o pásavku zemiakovú či vošky. Ak vy alebo váš sused pestujete zemiaky rok čo rok po sebe, v tomto prípade s najvyššou pravdepodobnosťou prezimovala pásavka zemiaková na záhone, kde boli zemiaky vlani. A veľmi skoro nájde aj vňate tohtoročných zemiakov. Len čo sa pásavka objaví, budete musieť denne alebo každý druhý deň tohto škodcu z listov a stoniek pozbierať a zlikvidovať. Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Ochranná lehota je potom do desiatich dní. Postreky sú vhodné aj v prípadoch, kedy sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie. Pokiaľ sú tu ale aj hnilobné infekcie, ktoré sa držia v ťažších pôdach, nedá sa urobiť nič iné, ako zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom“.
Pásavka zemiaková (Mandelinka)
Mandelinky sa v malých záhradách zvyknú zbierať ručne.
Prirodzeným predátorom pásavky je lienka.
Drôtovce
Larvy drôtovcov poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú. Ak nechcete mať drôtovce na vlastnom pozemku, odporúčame záhradu postriekať proti burine.
Pleseň zemiaková (Fytoftóra)
Najobávanejšia choroba pri pestovaní zemiakov je práve fytoftóra, ktorá napáda vňať aj hľuzy zemiakov. Predchádzať jej najlepšie viete preventívnym postrekom s prípravkami ako napríklad Champion či Flowbrix. Ako prevenciu proti hubovým chorobám je možné použiť odvar z prasličky.
Zber zemiakov
Zemiaky sú pripravené na zber ako náhle začnú ich listy a stonky žltnúť a vädnúť. Potom už hľuzy nerastú a môžu sa stať potravou pre rôznych škodcov, takže ich je vhodné čo najskôr pozbierať. Zber zemiakov sa líši podľa spôsobu ich sadenia. V prípade tradičnej výsadby do pôdy ich je potrebné vyberať z pôdy pomocou ručného náradia (motyka, rýľovacie vidly), prípadne vyorávaním. Pri sadení zemiakov do mulču (kompost, slama) ich je možné vyberať aj rukami. Zemiaky je najlepšie vysádzať v apríli, zberať ich môžeme v júni. Je to vtedy, keď vňať začne jemne poliehať. Vyberáme ich opatrne a vždy radšej postupne pomocou vidiel, pretože sa ľahko poškodia.
Vždy až po odkvete. To je základné pravidlo termínu zemiakového zberu. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Ale keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, tieto sú jedovaté), môžeme začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé. Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať.
Skladovanie zemiakov
Zemiaky treba skladovať v tme pri teplote 3-7°C pri dobrom vetraní a vlhkosti 85 - 95%. Pri vyšších teplotách začínajú hľuzy predčasne klíčiť, pri teplotách pod 0°C zemiaky zamŕzajú. Počas celej doby uskladnenia hľuzy dýchajú, pričom sa spotrebúva cukor, ktorý vzniká premenou škrobu. Pri nedostatočnom vetraní začína dužina zemiakov šednúť. Ak počas uskladnenia zemiakov klesla teplota pod 3°C, budú mať zemiaky zrejme nasladlú chuť.
Odrody zemiakov
Zemiaky majú mnoho rozličných odrôd. Odrody sa delia na veľmi skoré, poloskoré, skoré a neskoré. Zemiaky na pestovanie vyberáme podľa rôznych kritérií. Jedným z rozhodujúcich je, či chceme zemiaky pre okamžitú spotrebu, teda postupne ich zberať zo záhonu a hneď aj konzumovať, alebo či ich chceme aj dlhodobo uskladniť. Najčastejšie sa v domácnostiach, kde sa zemiaky pestujú na priamy konzum, uprednostňujú veľmi skoré, ktoré môžu byť v zemi až do augusta a ktoré sa môžu za sezónu sadiť dvakrát (v apríli a v júni). Skoré odrody je možné využiť aj na účely rýchlej produkcie konzumných zemiakov, ale ak ich necháte v pôde do septembra a majú riadne uzavretú šupku, v optimálnych podmienkach ich viete preskladniť až do ďalšieho roka. Ak chcete pestovať zemiaky na uskladnenie, siahnite po odrodách stredne skorých (prípadne pokojne aj skorých) alebo stredne neskorých. Zatiaľ čo veľmi skoré odrody sa zbierajú postupne, a to zhruba od polovice júna, niekedy aj skôr, stredne skoré a stredne neskoré zbierajte jednorazovo, niekedy v septembri až polovici októbra. Veľmi skoré odrody zemiakov potrebujú od sadby do zberu len 90 až 100 dní. Skoré odrody zemiakov sa vyznačujú vegetačnou dobou 100 až 110 dní. Stredne skoré odrody, ktorých vegetačná doba je 110 až 130 dní. Stredne neskoré odrody, ktorých vegetačná doba je 130 a viac dní.
Varné typy zemiakov
- Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké.
- Varný typ B - prílohové zemiaky: Zemiaky tohto typu sú polopevné, teda pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ zemiakov B je univerzálny, to znamená, že sa hodí ako príloha, do šalátov, do polievok, aj na pečenie a restovanie.
- Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Varný typ C sa teda najlepšie hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. A ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C.
- Varný typ D: V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
- Zmiešané typy: Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC a pod.