Výrastky na koži predstavujú bežný dermatologický problém, s ktorým sa v rôznych obdobiach života stretne každý. Môžu mať rôzne formy, veľkosti a príčiny. Niektoré výrastky sú viacmenej len estetická chybička, iné môžu signalizovať rozvoj vážneho ochorenia. V tomto článku sa pozrieme na rôzne typy kožných výrastkov, ich príčiny, diagnostiku a možnosti liečby, vrátane papilómov a fibrómov.
Papilómy: Mäkké kožné výrastky
Papilómy, známe aj ako kožné výrastky, sú malé mäkké útvary na pokožke, ktoré zvyčajne nepredstavujú zdravotné riziko, no môžu byť esteticky či funkčne nepríjemné. Často sa vyskytujú na miestach trenia pokožky, ako krk, podpazušie, slabiny alebo viečka. Hoci sú nezhubné a bežné, môžu vyvolávať otázky o ich pôvode a odstránení.
Príčiny vzniku papilómov
Tvorba papilómov je primárne spojená s infekciou HPV (ľudský papilomavírus). Tento vírus vstupuje cez malé rezy alebo odreniny do kože a spúšťa abnormálnu rastovú reakciu v kožných bunkách. Vírus môže zostať nečinný roky, kým sa prejaví ako viditeľné výrastky.
Je dôležité rozlišovať medzi papilómom a bradavicou. Papilóm je nezhubný nádor, nie vždy spôsobený HPV vírusom. Je mäkký, často stopkatý, s povrchom podobným karfiolu. Často sa nachádza v záhyboch kože alebo na slizniciach. Bradavica je vždy spôsobená infekciou HPV. Zvykne byť takmer vždy tvrdá, drsná, často s čiernymi bodkami.
Typy papilómov
Vzhľad papilómu závisí od jeho typu. Rozlišujeme nasledovné typy papilómov:
Prečítajte si tiež: Kvalitný sypaný čaj
- Nitkovité: sú podlhovasté a visia na tenkej stonke.
- Bradavičnaté: sú podobné bradaviciam a vyčnievajú nad povrchom kože o 1 až 2 mm.
- Špicaté: nachádzajú sa na genitáliách, vyzerajú ako karfiol.
- Ploché: drobné výrastky (farby kože) s hladkým povrchom, mierne vyčnievajú nad kožu.
- Intraduktálne: nachádzajú sa v mliečnych žľazách a nie sú viditeľné. Dajú sa diagnostikovať len pomocou ultrazvuku prsníkov.
Kde sa objavujú papilómy?
Najčastejšie sa papilómy objavujú na vlhkých a teplých miestach pokožky, na genitáliách a na slizniciach. Postupne sa v blízkosti jedného papilómu môžu objaviť aj ďalšie. Papilómy sa najčastejšie nachádzajú na nasledovných miestach:
- Na krku
- Na genitáliách (u žien sa papilómy objavujú na pyskoch ohanbia a na krčku maternice, u mužov sa objavujú papilómy na penise a sliznici)
- Na rukách a nohách (často sa objavujú papilómy na chodidlách)
- Na tvári a očných viečkach
- V ústach a na zadnej strane hrdla
- Pod pazuchou
- Análne papilómy sa vyskytujú vo vnútri alebo v okolí konečníka. Intraduktálne papilómy sa môžu objaviť na bradavkách, ale najčastejšie sa nachádzajú pod kožou.
Diagnostika papilómov
Ak si nie ste istý, či naozaj ide o papilóm, obráťte sa na dermatológa. Lekár určí, či sa skutočne jedná o papilómy a vylúči iné kožné ochorenia.
Liečba papilómov
Väčšina papilómov nevyžaduje liečbu, pokiaľ nespôsobujú nepohodlie. Ak vám papilómy nevadia, nespôsobujú žiadne ťažkosti a nemenia sa, nemusíte im venovať pozornosť. Ak si papilómy chcete alebo potrebujete dať odstrániť, odporúčame vám obrátiť sa na lekára. Dnes sú už dostupné moderné laserové technológie, prípadne odstraňovanie tekutým dusíkom, umožňujúce zbaviť sa papilómov vcelku rýchlo a jednoducho. Následne sa postihnuté miesto lieči lokálnymi antibiotikami. Liek na papilómy neexistuje.
Medzi metódy odstraňovania papilómov patria:
- Kryoterapia: zahŕňa zmrazenie bradavice tekutým dusíkom.
- Chirurgická excízia: lekár odstráni výrastok skalpelom.
- Rádiofrekvenčná metóda: pomocou prístroja „Surgitron“ - pôsobí iba na tkanivá výrastku, bez poškodenia okolitej pokožky.
Pacienti často na internete hľadajú rady „ako odstrániť papilómy“, ale žiadny univerzálny domáci postup na ich bezpečné odstránenie neexistuje. Bezpečné odstránenie papilómov závisí od ich počtu, veľkosti, typu a lokalizácie, preto by o spôsobe zákroku (rádiofrekvenčné vlny, kryoterapia, chirurgické odstránenie) mal vždy rozhodnúť lekár po vyšetrení a zhodnotení rizika komplikácií.
Prečítajte si tiež: Všetko o čiernom čaji a kofeíne
Domáce metódy odstránenia papilómov (s opatrnosťou)
Možno ste počuli o rôznych domácich „praktikách“ a receptoch na liečbu papilómov. Najviac sa hovorí o podviazaní papilómu dentálnou niťou. Tým mu zastavíte prívod krvi a papilóm odpadne. Dočítate sa aj o prikladaní tampónu namočeného v jablčnom octe, tiež používaní čajovníkového oleja a podobne.
Upozornenie: Domáce metódy môžu spôsobiť bolesť, jazvy, infekciu alebo dokonca nevhodným spôsobom poškodiť benígny výrastok, čo môže spustiť neskoršiu diagnózu.
Prevencia papilómov
Prevencia vzniku papilómov sa týka primárne papilómov spôsobených HPV vírusom. V tomto prípade by ste sa mali zamerať primárne na prevenciu samotného HPV vírusu.
- Posilnenie imunitného systému: vo všeobecnosti platí, že silný imunitný systém dokáže organizmus lepšie ochrániť pred vírusovými infekciami. V poslednej dobe sa tiež čoraz viac hovorí o pozitívnych účinkoch indol-3-carbinolu.
- Očkovanie: Existuje očkovanie proti HPV, ktoré môže chrániť pred niektorými typmi HPV vírusu, ktoré spôsobujú genitálne bradavice a rakovinu krčka maternice.
Fibrómy: Drobné mäkké kožné výrastky
Fibromata mollia, fibrómy, sú drobné mäkké kožné výrastky, zväčša uchytené na stopkách. Majú telovú farbu, prípadne sú trochu tmavšie. Najčastejšie sa nachádzajú v oblasti krku, podpazušia, pod prsníkmi, v rozkroku a na očných viečkach. Vyskytujú sa na tele vo väčšom počte a sú neškodné.
Príčiny vzniku fibrómov
Fibrómy vznikajú ako zhluk ciev a obsahujú kolagén z okolitej kože. Nie je presne známe, čo spôsobuje ich rast a prečo vystupujú nad pokožku.
Prečítajte si tiež: Čierny čaj: Pomocník alebo nepriateľ pri vysokom tlaku?
Diagnostika fibrómov
Lekár diagnostikuje fibróm pohľadom. Niekedy to, čo vyzerá ako fibróm, môže byť v skutočnosti pigmentové znamienko, bradavica alebo iný typ neškodného rastu. V závislosti od vzhľadu kožného výrastku môže lekár vykonať biopsiu, aby sa ubezpečil, že rast nie je malígny alebo rakovinový.
Vzhľad fibrómov
Vzhľad fibrómov nie je nápadný. Zväčša majú farbu tela, teda splývajú, no môžu byť aj o niečo tmavšie. Pri neopatrnom zaobchádzaní alebo mimovoľnom odtrhnutí miesto poškodenia zmení farbu na červenú alebo až čiernu. Fibrómy sa vyznačujú výstupom nad kožou, môžu mať až špicatý tvar a väčšinou sú uchytené na kožných stopkách.
Liečba fibrómov
Fibrómy zvyčajne liečbu nevyžadujú, keďže nespôsobujú žiadne vážnejšie problémy. Ak sa kožný výrastok nadmerne trie napríklad o oblečenie, môže zmeniť farbu na ružovú až červenú, prípadne sa na kožnej stopke otáčať a nechtiac odtrhnúť. Na žiadosť pacienta možno fibrómy odborne odstrániť. Na odstránenie fibrómov sa zvyčajne použitie anestetika nevyžaduje.
Riziká odstránenia fibrómov
Odstránenie fibrómu je výkon s nízkym rizikom. Napriek tomu pri jeho odstraňovaní môže dôjsť ku krvácaniu, niekedy je potrebná koagulácia s dusičnanom strieborným. Zriedkavo môže byť krvácanie rozsiahle alebo dôjde k infekcii. Riziko komplikácií možno znížiť spôsobom, že pacient informuje lekára o akýchkoľvek liekoch, ktoré užíva, pretože niektoré lieky a bylinné doplnky môžu podporovať krvácanie.
Prevencia fibrómov
Rastu fibrómov nemožno zabrániť. Keďže nie sú príčinou vzniku zdravotných problémo, ich výskyt ešte nemusí byť hneď dôvodom na návštevu lekára. Ak výrastky pacientovi prekážajú, možno ich odborne odstrániť.
Druhy fibrómov
Existuje veľké množstvo druhov fibrómov vzhľadom na rozsiahlosť spojivových tkanív v organizme. Okrem kožného rozpoznávame angiofibrómy (cievny fibróm), lymfatické cystické fibrómy, ovariálne (vaječníkové) a maternicové fibrómy, fibroadenómy prsníka, myxofibrómy v podkožnom tkanive a mnohé iné.
- Tvrdý fibróm (fibroma durum): Kožný fibróm tvrdého charakteru, fibroma durum, obsahuje minimum buniek fibroblastov a veľké množstvo vlákien. Je tuhý, pevný, mierne vyvýšený alebo zapadnutý do kože. Príkladom tvrdého fibrómu sú dermatofibrómy - malé kožné výrastky, ktoré rastu pomalým tempom. Majú zväčša ružovú, červenú či hnedú farbu. Najčastejšie sa objavujú v oblasti dolných končatín, trupu a rukách. Môže sa však objaviť kdekoľvek na tele.
- Mäkký fibróm (fibroma molle): Fibróm mäkkého charakteru - fibroma molle, je kožný výrastok visiaci na tenšej stopke. Obsahuje väčšie množstvo buniek fibroblastov a naopak menej vláken. Má mäkkú konzistenciu a je pripojený k pokožke tenkou stopkou. Je telovej, ružovej alebo hnedastej farby. Najčastejšie mäkké kožné fibrómy sa vyskytujú v oblasti krku, podpazušia, prsníkov a v oblasti slabín v okolí pohlavných orgánov.
Keratóza: Suchá, hrubá koža
Keratóza je kožné ochorenie, ktoré sa môže vyskytnúť na niekoľkých častiach tela súčasne. Typická je pre ňu suchá hrubá koža, ktorá môže páliť, svrbieť alebo bolieť. Ide o nezápalové kožné ochorenie charakterizované keratinizáciou, a teda nadmernou tvorbou keratínu. Keratín je tvrdý bielkovinový materiál chrániaci pokožku pred infekciami, ukladajúci sa v koži, čo vedie k tvorbe suchých hrubých škvŕn. Dochádza pritom k zhrubnutiu vrchnej vrstvy kože.
Príčiny keratózy
Vzniká v dôsledku porušenia prirodzeného odlupovania hornej vrstvy pokožky vo forme šupín a zápalom folikulov. Postihuje hlavne ramená, zadnú stranu ramien, boky, zadnú stranu stehien, zadok a líca. Typická je zvýšená suchosť pokožky a prítomnosť drsných častí na jej povrchu. Jednotlivé hrbolčeky vyzerajú ako drobné vyrážky a môžu byť telovej farby, biele, červené, hnedé alebo čierne.
U ľudí s genetickou predispozíciou sa môže objaviť na celom tele a vyskytuje sa aj v prítomnosti iných kožných ochorení, akými sú napríklad akné alebo ichtyóza (tzv. choroba rybích šupín). Zvyčajne sa vyskytuje už v detstve a svoj vrchol dosahuje v období puberty, kedy dochádza k hormonálnym zmenám. Veľkú úlohu pri jej vzniku zohráva genetická predispozícia, nedostatok vitamínu A či hormonálne zmeny.
Typy keratózy
- Seboroická keratóza: Postihuje najčastejšie tvár, krk, hrudník a chrbát. Zvyčajne sa vyskytuje u ľudí starších ako 60 rokov. Jej výskyt v mladšom veku je veľmi zriedkavý. Prejavuje sa tvorbou nezhubných kožných výrastkov charakterizovaných ako hrubý, plochý plak okrúhleho, prípadne oválneho tvaru. Výrastky môžu byť hnedej alebo čiernej farby a môžu svrbieť. Ich veľkosť môže byť až 2,5 cm, keďže majú tendenciu zväčšovať sa. Hlavným dôvodom vzniku je genetická predispozícia, ale môže vzniknúť aj v dôsledku kožného ochorenia.
- Solárna keratóza (aktinická keratóza): Vzniká z dôvodu častého vystavovania pokožky ultrafialovým lúčom, a teda slnečnému žiareniu alebo žiareniu v soláriách. Dochádza tak k poškodzovaniu vonkajšej vrstvy kožných buniek. Je to prekancerózne (predrakovinové) ochorenie kože postihujúce krk, chrbát rúk, predlaktie či pokožku hlavy, takže všetky oblasti, kde je pokožka najviac odhalená a vystavená slnku. Dochádza k vzniku plochých škvŕn a hrbolčekov, ktorých sfarbenie sa môže meniť od telovej po tmavšiu hnedú. Jej typickými príznakmi sú okrem škvŕn a hrbolčekov štípanie, pálenie, svrbenie, suchosť a zvýšená citlivosť. Prejavuje sa tvorbou suchých, hrubých, hnedých alebo sivých škvŕn na tele a objavuje sa s pribúdajúcim vekom.
Diagnostika keratózy
Dermatologické vyšetrenie je dôležitým krokom pri diagnostike kožných ochorení, medzi ktoré patrí aj keratóza. Je založené na vizuálnom vyšetrení postihnutých oblastí kože a na vyšetrení dotykom. Biopsia je dôležitá pre potvrdenie diagnózy stanovenej na základe dermatologického vyšetrenia a taktiež pre určenie presného typu. Odoberá sa vzorka tkaniva, ktorá sa podrobí laboratórnemu vyšetreniu.
Liečba keratózy
Liečba keratózy závisí od jej typu a rozsahu.
- Aplikácia hydratačných a zmäkčujúcich prípravkov (krémov, mastí, telových mliek…), ktoré zmierňujú prejavy, ako sú suchosť a šupinatosť.
- Keratosis pilaris sa zvyčajne stráca s pribúdajúcim vekom. Do tohto obdobia je možné jej prejavy potláčať. Liečba spočíva v aplikácii hydratačných prípravkov a prípravkov na zamedzenie svrbenia. Bežne sa v týchto prípravkoch nachádza močovina či kyselina mliečna, ktoré zmäkčujú pokožku a napomáhajú pri odstraňovaní odumretých buniek kože. Pomôcť môžu aj krátke teplé kúpele, pravidelná jemná exfoliácia alebo aj zvlhčovače vzduchu. Mechanický peeling používajte maximálne raz do týždňa, čo sa týka chemického (napr. kyselina mliečna a glykolová), ten môžete aplikovať aj častejšie.
- Ako liečba seboroickej keratózy slúži odstránenie jednotlivých výrastkov, a to zoškrabávaním, kryoterapiou, laserom, prípadne za pomoci peroxidu vodíka.
- V niektorých prípadoch môže dôjsť k spontánnemu vymiznutiu prejavov solárnej keratózy. Vplyvom slnečného žiarenia však môže dôjsť k ich opätovnému objaveniu. V ostatných prípadoch je potrebná liečba. Liečba tohto typu keratózy patrí do rúk lekára.
Prevencia keratózy
Vývoj keratózy môžeme minimalizovať používaním opaľovacích krémov s vysokým SPF faktorom, pričom sú dostupné prípravky určené konkrétne na aktinickú keratózu.
Melanóm: Zhubný nádor kože
Melanóm je najbežnejším druhom rakoviny kože a je taktiež zodpovedný za väčšinu úmrtí na rakovinu kože, kvôli jeho schopnosti metastázovať a rýchlo sa šíriť do ostatných častí tela, preto sa nazývaj aj malígny melanóm. Okrem kože môže melanóm vzniknúť aj na iných miestach, napríklad v oku. Hoci priemerný vek diagnostikovania melanómu je 63 rokov, nie je nezvyčajný aj u mladých dospelých. V skutočnosti je to jedna z najčastejších rakovín u ľudí starších ako 35 rokov.
Kožný melanóm je najagresívnejšia a rýchlorastúca rakovina kože vyvinutá z melanocytov. Melanocyty sú kožné bunky, ktoré produkujú melanín. Melanín je hnedý pigment zodpovedný za ochranu buniek pred agresívnym slnečným žiarením. Rovnako spôsobuje hnedé zafarbenie - opálenie a preto je naša koža hnedá, respektíve tmavšia po tom, ako strávime určitý čas na slnku, napríklad počas letnej dovolenky. Tento fakt môže spôsobiť aj nenávratné poškodenie buniek kože priamo v jadre, kde sa nachádza genetický materiál (DNA). Veľké množstvo poškodenej DNA v jadre melanocytov, rovnako tiež veľké množstvo poškodených buniek melanocytov môže vyvolať vznik melanómu.
Typy melanómu
Melanóm rozdeľujeme na 4 klinicky najčastejšie druhy:
- Povrchovo sa šíriaci melanóm: expanduje zo znamienka a je najbežnejší (70% prípadov).
- Malígny melanóm Lentigo: vyvíja sa u starších ľudí na miestach, ktoré sú najviac vystavené slnečnému žiareniu, napríklad tvár, ramená (10-15% prípadov).
- Nodulárny melanóm: objavuje sa ako hrčka v čiernej farbe, ale môže byť aj červený alebo ružový; jedná sa o najagresívnejšiu formu (5-10% prípadov).
- Akrálny melanóm: objavuje sa na dlaniach rúk, chodidlách, pod nechtami a nie je spojený s vystavením slnku (<5% prípadov).
Rizikové faktory melanómu
Najčastejším rizikovým faktorom u kožného melanómu je opakované vystavenie sa ultrafialovému žiareniu slnka (UVA a UVB). UV žiarenie sa skladá z UVA a UVB lúčov:
- UVA je zodpovedné za poškodenie kože, vznik vrások a iných škvŕn. Preniká hlbšie do kože ako UVB.
- UVB je zodpovedné za spálenie kože a preto spôsobuje rakovinu. Jeho penetrácia je povrchovejšia než u UVA.
Všeobecné rizikové faktory:
- Svetlá farba pleti vrátane blond alebo červených vlasov, modré alebo zelené oči, pehy
- Život v regiónoch vystavených silnému slnečnému žiareniu
- Vek nad 50 rokov
Vystavenie UV žiareniu:
- Hlavný zdroj UV žiarenia je slnko - spálenie od slnka, vystavenie sa silnému slnečnému žiareniu po dlhú dobu (napr. na pláži počas leta), vystavenie sa slnečným lúčom počas kritických hodín okolo obeda,
- Spálenie na slnku - spálenie nutne neznamená, že sa vaša koža musí odlupovať, úplne stačí pokiaľ dôjde ku začervenaniu počas alebo po vystavení slnku,
- Existujú aj iné zdroje UV žiarenia ako slnko, napríklad solárium, opaľovacie lôžka či svietidlá. Vystavenie sa týmto zdrojom UV žiarenia do veku 30 rokov spôsobuje zvýšenie pravdepodobnosti vzniku melanómu o 75%.
Znamienka/materské znamienka:
- Veľké množstvo znamienok na tele alebo neobvykle veľké znamienka, ktoré sa líšia farbou a tvarom.
Rodinná alebo osobná anamnéza:
- Ak sa melanóm vyvinul u blízkych rodinných príslušníkov (rodičia, súrodenci), je šanca vzniku melanómu 2-3krát vyššia (ten istý typ kože),
- Predchádzajúca rakovina kože spôsobuje zvýšené riziko vzniku inej rakoviny kože,
- Familiárny genetický melanóm (zriedkavé).
Dysfunkcia imunitného systému:
- Oslabenie imunitného systému následkom chorôb ako vírus HIV alebo po transplantácii orgánov
- Genetické poruchy - xerodermapigmentosum alebo dedičný karcinóm prsníka a vaječníkov
- Niektoré ochorenia, napríklad Parkinsonova choroba, zápalové ochorenia čriev, psoriáza či ekzém (atopická dermatóza)
- Lieky, ktoré potláčajú imunitný systém - kortikosteroidy, chemoterapia alebo biologické lieky
Symptómy melanómu
Melanóm sa najčastejšie objavuje ako forma atypického materského znamienka na trupe, nohách a rukách. Napriek tomu sa môže vyvinúť v akejkoľvek inej časti tela. Melanóm môže vzniknúť z materského znamienka alebo sa objaví ako nové abnormálne znamienko.
Podozrivé znamienko sa mení v tvare, farbe, veľkosti alebo symetrii jeho ohraničenia. Na identifikáciu varovných príznakov melanómu sa používa ABCDE pravidlo.
Melanóm sa môže ľahko rozšíriť po celom tele, čo spôsobuje ďalšie príznaky, napríklad:
- Tvrdé alebo opuchnuté lymfatické uzliny,
- Tvrdé hrudky na koži,
- Problémy pri dýchaní - rôzne komplikácie alebo kašeľ,
- Bolesť v pečeni alebo kostiach,
- Dlhotrvajúce bolesti hlavy,
- Strata chuti do jedla, strata hmotnosti a extrémna únava.
Diagnostika melanómu
Pokiaľ sa určitá časť kože javí ako podozrivá, existuje niekoľko spôsobov, ako ju identifikovať pred konečnou diagnózou. Pozostáva zo skríningu, samovyšetrenia a lekárskych vyšetrení. Diagnóza sa potvrdzuje biopsiou.
- Samovyšetrenie: Samovyšetrenie je dôležité na identifikáciu skorého abnormálneho vzhľadu kože alebo znamienok. Práve v tomto štádiu má melanóm najvyššiu pravdepodobnosť vyliečenia. Preto sa odporúča pozorovať svoju pokožku a znamienka. Nedostupné miesta je možné nechať si skontrolovať rodine alebo priateľom.
- Dermatoskopia: Dermatoskopia je technika používaná na identifikáciu kožného melanómu. Lekári používajú prenosný dermatoskop (osvetlená, zväčšujúca lupa - môže byť aj digitálna) na hodnotenie štruktúry, tvaru, veľkosti a pigmentácie. Pokiaľ je podozrenie na ochorenie, odoberie sa vzorka na biopsiu.
- Biopsia: Biopsia je považovaná za jediný efektívny spôsob stanovenia diagnózy melanómu. Pozostáva z vykonania biopsie z postihnutej oblasti pokožky (odber malého množstva biologického materiálu alebo celej postihnutej oblasti) a následné skúmanie pod mikroskopom.
- Iné lekárske vyšetrenia: Vzhľadom na to, že melanóm je agresívna rakovina, ktorá sa môže šíriť po celom tele, sú v diagnostike zahrnuté aj zobrazovacie metódy a testy na zistenie prítomnosti metastáz v iných orgánoch a ich štruktúra. Je to dôležité na zistenie miery rozšírenia ochorenia v tele a kvalifikovanie nádorovej masy. Takéto vyšetrenia zahŕňajú ultrazvuk, rӧntgen hrudníka, počítačová tomografiu (CT), CT s pozitrónovou emisiou (PET), magnetickú rezonanciu, skenovanie kostí alebo biopsiu lymfatických uzlín.
Liečba melanómu
Pokiaľ je melanóm odhalený v skorom štádiu, je možné ho vyliečiť pomocou chirurgického zákroku - lokálnym vyoperovaním postihnutej oblasti kože s potrebnou bezpečnostnou rezervou (odoberie sa trochu viac tkaniva z hraničnej oblasti).
Ak sú postihnuté lymfatické uzliny, odstránia sa. Zvyčajne sú lymfatické uzliny postihnuté v neskorších štádiách ochorenia a to najmä v oblasti krku, podpazušia a slabín. V prípade, že došlo k rozšíreniu melanómu do iných častí tela, je potrebný iný terapeutický prístup. To zahŕňa imunoterapiu, cielenú terapiu, rádioterapiu, chemoterapiu.
V niektorých prípadoch môže byť pacient zaradený do klinických štúdií nových liekov.
Prevencia melanómu
Viac ako 90% melanómov je možné predísť pomocou prevencie, avšak zatiaľ nám nie je známy spôsob, ktorý by melanómu dokázal predchádzať úplne. Z tohto dôvodu je potrebné pravidelné vyšetrenie kože.
Väčšina prípadov kožného melanómu vzniká z dôvodu opakovaného nadmerného vystavenia sa slnečnému žiareniu alebo častému užívaniu solárií. Expozícia slnečnému žiareniu nie je záležitosťou len letných mesiacov. Počas zimného obdobia alebo výletu v horách sme tiež vystavení silnému zdroju UV žiarenia (UVA a UVB).
- Skráťte dobu vystavenia sa UV žiareniu
- Poškodenie slnečným žiarením sa časom zvyšuje. Vyhnite sa spáleniu alebo sa počas kritických hodín, kedy je slnko najsilnejšie stiahnite do tieňa,
- Vyhnite sa používaniu opaľovacích zariadení (soláriá, UV žiarovky, lôžka),
- Používajte ochranu proti slnečnému žiareniu celého spektra (SPF - faktor ochraňujúci pred slnkom), najmenej faktor 15 (u ľudí s bledou pokožkou a detí SPF 30, 50). V súčasnosti sú dostupné aj krémy na tvár či dokonca mejkapy, ktoré už obsahujú SPF faktor a preto nie je potrebné špeciálne nanášanie SPF na tvár. Dôležitá je ochrana proti UV a najmä UVB
- Pri plávaní použite opaľovací krém odolný voči vode
- Aplikujte opaľovací krém aspoň 20 minút pred vystavením sa slnečnému žiareniu a opakujte tento proces aspoň každé dve hodiny, po tom ako ste boli vo vode alebo pri silnom potení
- Použite ochranné oblečenie - napr. klobúk, slnečné okuliare a dlhé rukávy.