Výber správneho plemena sliepok je kľúčový pre dosiahnutie požadovaných výsledkov, či už ide o maximálnu produkciu vajec, kvalitné mäso alebo kombináciu oboch. Mnohí chovatelia hydiny si vyberajú plemená nielen pre ich úžitkovosť, ale aj pre nevšedný vzhľad a farbu vajec. Ak si chcete byť istí, akú farbu budú mať škrupiny vajíčok, ktoré znesú vaše sliepky, kúpte si na záhradu zástupkyne čistých plemien.
Rozdelenie sliepok podľa úžitkovosti
Sliepky sa najčastejšie rozdeľujú podľa ich úžitkovosti, teda na nosnice, sliepky na mäso a plemená s kombinovanou úžitkovosťou. Každá z týchto kategórií má svoje špecifické vlastnosti a výhody.
Nosné plemená
Nosné plemená sú chované predovšetkým pre ich schopnosť znášať veľké množstvo vajec. Tieto sliepky sú zvyčajne ľahšie, aktívne a čulé. Sú to usilovné hrabavky, ktoré si dokážu nájsť časť potravy aj samé, ak majú k tomu príležitosť. Vďaka svojej nižšej hmotnosti dobre lietajú, s čím je nutné počítať pri výstavbe výbehu a oplotenia. Sliepky nosných plemien sú väčšinou viac plaché než ostatné plemená a udržujú si od človeka odstup. Kvokavosť u nich nie je príliš žiaduca, preto bola šľachtením silne potlačená.
Medzi najobľúbenejšie nosné plemená patria:
- Leghornka: Toto talianske plemeno patrí medzi najznámejšie a najobľúbenejšie plemená sliepok na svete. Pri optimálnych podmienkach dokáže ročne zniesť v priemere až 280 vajec, pričom produkcia môže dosiahnuť aj 300 až 320 kusov ročne. Leghornky sa často využívajú ako základné plemeno na vytvorenie vysoko produktívnych hybridov na produkciu vajec. Ladné čisto biele leghornky aj s kohútikom, to je tiež výhra, čo sa vajíčok týka a aj okoloidúci sa zastavia, ako sa budú rozplývať nad ich krásou.
- Vlaška: Opäť druh, ktorý sa radí medzi ľahké plemená sliepok. Vďaka malému vzrastu - na rozdiel od väčších plemien, ktoré nemajú toľko energie - sú tiež temperamentné a prelietavé. Aj v tomto prípade môže problémy s prelietavosťou minimalizovať dostatočne veľký výbeh. Vlašky sú známe pre svoje rôznorodé sfarbenie, existuje až okolo 20 farebných druhov vlašiek. Pôvodom sú z Talianska, po celom svete bolo však vyšľachtených niekoľko druhov (anglický, nemecký, americký). Vlašky sú príbuzné lenghornkám, v niektorých krajinách ich volajú “nemecký typ leghornky”. Patria medzi stredne ťažké plemená a aj v tomto prípade bola vyšľachtená ich zdrobnená podoba.
- Minorka: Pochádzajú zo španielskeho ostrova Menorca. Sú temperamentné a pohyblivé, mali by mať preto väčší výbeh. Zväčša majú čierne sfarbenie peria a výrazný červený, listový hrebeň, rovnako aj výrazné biele, hladké ušnice (tvaru mandle). Minorky sú citlivé na chlad a vlhkosť. Hrebeň na hlave im môže omrznúť, nekrotizovať a odpadnúť, rovnako sú citlivé aj ich laloky. Takéto omrzliny sú pre sliepky veľmi bolestivé a môžu ovplyvniť aj ich znášku. V zime je ich preto dobré držať v zateplenom a vetrateľnom kurníku a nepúšťať von.
Sliepky na mäso
Sliepky chované na mäso patria väčšinou do kategórie ťažkých, masových plemien. Tieto sliepky sa vyznačujú rýchlym prírastkom hmotnosti a robustnou stavbou tela. Na ich chov nie je potrebný veľmi veľký výbeh, zabráni sa tak nadmernému pohybu sliepok a tým pádom ich nechcenému chudnutiu. Nič však nie je zadarmo, preto potrebujú kvalitné krmivo s dostatkom bielkovín, aby dosiahli požadovanú bacuľatosť.
Prečítajte si tiež: Biele vajcia od čiernych sliepok - vysvetlenie pre deti
Medzi najobľúbenejšie plemená sliepok na mäso patria:
- Brojler: Najznámejším plemenom sliepok na mäso sú hybridné plemená brojlerov, ktoré sa chovajú špeciálne na mäso. Toto plemeno je pre svoj extrémne rýchli rast väčšinou využívané vo veľkochove na rýchlovýkrm pre nenásytný potravinársky priemysel. Sú vhodné na chov v podmienkach s obmedzeným priestorom na dvore. Brojlery väčšinou nenesú takmer žiadne vajíčka, avšak pri domácom chove bez nezmyselného prekrmovania bude ich mäso nielen kvalitnejšie ako pri “priemyselných” brojleroch, ale môžu vám po istú dobu znášať aj vajíčka.
- Kočinka: Svoje meno dostala podľa krajiny pôvodu - sliepky pochádzajú z Indočíny (starý názov Kočin-čina). Na prvý pohľad upútajú mohutným oblým telom na vysokých nohách. Kohúty môžu dosahovať hmotnosť až 5,5 kg; kastráciou kohútov sa docieli jemnejšie mäso i vyššia hmotnosť. Celkový vzhľad je umocnený bohatým, mäkkým a načechraným operením. Stačí im plôtik s výškou 60 cm. Kočinka je dospelá vo veku 1,5 roka; ročná znáška žltohnedých vajec s hmotnosťou 53 g sa pohybuje okolo 100 - 120 kusov. Pôvodná a v súčasnosti najrozšírenejšia je kočinka v žltej farbe. Postupne bola vyšľachtené jarabičia, čierna, biela, modrá a pásikavá. Okrem veľkých kočiniek existujú i kočinky zdrobnené. Tie však patria medzi pôvodnú okrasnú trpasličiu hydinu. Znášajú okolo 50 vajec s priemernou hmotnosťou 35 g.
- Brahmanka: Brahmanka veľká je ušľachtilé plemeno, ktoré si získa pozornosť každého človeka. Je ozdobou našich dvorov a záhrad. Ich prítulnosť a pokojná povaha je fascinujúca. Je to jedno z najväčších plemien na svete. Krajinou pôvodu je USA. Mohutné, široké a vysoko nesené telo je typickým znakom brahmanky veľkej. Hrebeň má malý, trojradý, hráškovitý bez tŕňa. Je to veľmi silná a mäsitá sliepka. Charakteristická je hlavne nápadne bohatým mäkkým perím a výrazne operenými behákmi (papučami). Sliepky sú veľmi dobré kvočky. Ich priemerná ročná znáška je 120 až 140 vajec so žltohnedou škrupinou. Hmotnosť vajíčka sa pohybuje od 53 g. Vychovať tak vysoké a veľké zviera, kde kohút dosahuje v dospelosti hmotnosť až 6,5 kg a viac a sliepka v priemere 4 kg, si vyžaduje veľmi kvalitné kŕmenie, najmä v čase rastu. Plemeno je citlivé na kŕmenie. Na vychovanie kurčiat nepostačuje kŕmna zmes pre kurčatá. Je potrebné pridávať i ostatné minerálne látky vo forme minerálnych doplnkov, kŕmneho vápna, dostatok vlákniny, bielkovín. Ich jedálniček musí byť pestrý, čo je finančne náročnejšie než pri inom druhu sliepok. Ak si chcete odchovávať kuriatka, ku kohútovi stačia dve až tri sliepky. Nakoľko sú sliepky veľké a ťažké, kurín musí byť pevný. Na jeden štvorcový meter sa odporúča, kvôli ich veľkosti, umiestniť jedného kohúta a dve až tri sliepky. Hniezda na znášanie je vhodné umiestniť buď na podlahe alebo vo výške do 50 cm. Vyžadujú tiež väčší otvor do kurína. Dostatočnú pozornosť treba venovať vnútorným i vonkajším cudzopasníkom a parazitom, ktorí sa radi usádzajú v hustej prachovej podsade. Brahmanky sa ponechávajú v chove päť rokov i viac.
- Orpingtonka: Plemeno vyšľachtil Wiliam Cook v Orpingtone (Veľká Británia). Orpingtonky sú veľmi pokojné a pri dobrej starostlivosti dokážu byť krotké. Ostatné plemená prevyšujú svojou hmotnosťou, ktorá býva okolo 3 - 4 kg. Tým, že majú bohaté operenie, pôsobia ešte mohutnejším dojmom. Dajú sa chovať v uzavretom, ale i voľnom výbehu. Sliepky sú dobré nosnice a výborné kvočky s pomerne dobrou znáškou - znesú 130 až 160 tmavohnedých vajec (aj 200) ročne s hmotnosťou 55 g, a to i v zimných mesiacoch. Mäso majú biele a výnimočnej kvality. Kohút dosahuje hmotnosť 3,7 - 4,4 kg; sliepočky okolo 2,7 - 3,4 kg. Sfarbenie majú čierne, žlté, biele a modré lemované. Menej obvyklé je žlté čierne lemované, žíhané, trojfarebné, čierne biele perlované, biele kolumbijské či jarabaté. Sliepky so žltým sfarbením vyblednú vďaka slnku, mali by byť preto chránené proti priamym slnečným lúčom.
- Jersejský (žerzejský) obor: Ide o ťažké mäsové plemeno, vyšľachtené v štáte New Jersey (USA). Žerzejskí obri sú jedným z najmohutnejších dosiaľ existujúcich plemien. Na prvý pohľad na nich zaujme masívnosť a zavalitosť. Sliepky sú vysoké s dlhým, širokým a hlbokým trupom obdĺžnikového tvaru. Kohúty môžu dosahovať hmotnosť až 6 kg; v priemere býva okolo 5 kg. Hmotnosť voľakedy kastrovaných kohútov (kapúnov) sa pohybovala medzi 8 až 9 kg. Sliepky sú dobrými nosnicami - ročne znesú 180 až 200 vajec so svetlohnedou škrupinou s hmotnosťou 58 - 63 g. Kurčatá rýchlo rastú. Než však dorastú do požadovaného objemu, trvá to dlho, preto sa chovatelia snažia, aby sa kuriatka liahli už v zime. Majú tak dostatok času dosiahnuť odpovedajúcu hmotnosť na výstavy v nasledujúcom roku. Vzhľadom na svoju mohutnosť potrebujú dostatok priestoru. Nelietajú a možno ich dobre chovať aj na záhrade. Je to krásne plemeno, ktoré vyniká pokojnou povahou a znášanlivosťou. Ľahko ho možno skrotiť. Vyskytujú sa vo farbe bielej, čiernej a modrej.
- Dorkinka: Ťažšie anglické plemeno sliepok s piatimi prstami na nohách, pomenované podľa anglickej obce Dorking. Ide o sliepky pokojného temperamentu, so znáškou 110 - 140 vajec s bielou škrupinou. Kohúty dosahujú hmotnosť 3,5 - 4,5 až 6,5 kg; sliepky 2,5 - 3,5 kg. Najčastejšie sú tmavosivé so strieborným krkom a kohút má aj strieborné sedlo. Tento druh sa využíva aj na kríženie s inými druhmi, aby sa dosiahla väčšia hmotnosť a mäsitosť.
Plemená s kombinovanou úžitkovosťou
Do tejto kategórie patria sliepky, ktoré majú dobrú znášku a zároveň kvalitnú mäsovú úžitkovosť.
Medzi najobľúbenejšie plemená s kombinovanou úžitkovosťou patria:
- Hempšírka: Hempšírky sú obľúbené hlavne u malých domácich chovateľov, nakoľko ide o nenáročné plemeno. Ročná znáška je približne 180 až 200 vajec s hnedou škrupinou.
- Sasexka: Aj sussexka splní iste akékoľvek vaše očakávania. Toto stredne ťažké plemeno bolo vyšľachtené v anglickom grófstve Sussex. Sliepky sussex začínajú znášať vajíčka až približne v 30. týždni ich života, ich znáška je však vysoká - aj 250 vajec ročne a v dobrých chovov môže toto číslo narásť aj na 350 kusov ročne. Zbierať môžete až okolo 250 ks vajíčok od krémovej až po hnedú farbu ich škrupiny. Aj jej mäso bude výborné a veľmi chutné. Jedná sa o veľmi pekne sfarbenú Kuric Sussex, ktorú Vám bude iste závidieť široké okolie. Obľúbené sú nielen pre svoju vysokú znášku a dvojakú úžitkovosť (ich mäso má vynikajúcu chuť), ale aj pre ich pekné sfarbenie.
- Plymutka: Hydina so znamenitou úžitkovosťou. Plymutky sú veľmi pokojné, prítulné a otužilé sliepky. Sú vysoko mäsité a radia sa medzi výborné nosnice. Nosná úžitkovosť sa pohybuje u týchto sliepočiek medzi 180 až 220 vajcami, a to predovšetkým aj v zimnom období. Plymutky sú pokojné a veľmi prispôsobivé plemeno sliepok. Sú preto vhodné pre chovateľov začiatočníkov, bez doterajších skúseností s chovom sliepok. Pokiaľ majú plymutky väčší výbeh, pomerne veľkú časť potravy si obstarajú samé. Uznaných je niekoľko farebných kombinácií tohto plemena, najčastejšie sa u nás vyskytujú sivé s bielymi pásikmi alebo biele. Ročne znesú v priemere okolo 200 vajec a sú tiež vysoko mäsité - vhodné aj na chov na mäso. Známe sú dobrou znáškou aj v zimných mesiacoch, kedy sa pri väčšine plemien produkcia vajec oproti letným mesiacom zníži.
- Kosovský kokrháč: Ide o stredne veľké plemeno s kombinovanou úžitkovosťou. Pochádza z Kosova; jeho predkov na územie Kosova priviezli Turci pri tureckých vpádoch. Kosovský kokrháč je chovaný obvykle v čiernom farebnom ráze, má zelené nohy, žltý zobák, čierne alebo červené oči, červený lalok a okolie očí. Kohúty vytrvalo kotkodákajú - priemerne 20 až 40 sekúnd, niektoré až 60 sekúnd. Je to atraktívne, nevšedné plemeno, ktoré má dobré úžitkové vlastnosti. Sliepky sú dobré nosnice, znášajú 160 vajec ročne s hmotnosťou 55 - 60 g. Sú otužilé dobré zmäsilé.
- Sulmtálka: Stredne ťažké plemeno s kombinovanou úžitkovosťou. Sulmtálky pochádzajú z rakúskeho Štýrska, z oblasti medzi mestami Graz a Maribor a najmä z údolia rieky Sulm. Sú odolné a skromné, preto sú vhodné pre extenzívne vonkajšie chovy. Vyznačujú sa rýchlym rastom a veľmi dobrou kvalitou mäsa. Znášajú 150 až 180 krémových vajec.
- Rýnska sliepka: Toto staré plemeno je súčasťou kultúrneho dedičstva nemeckého Porýnia. Je atraktívne svojim vzhľadom a zaujímavá je produkcia bielych vajec a chutné mäso. Sliepky sú zdravé, silné, aktívne a produktívne. Vyznačujú sa živým temperamentom, rýchlym rastom, dobrou zmäsilosťou a ranosťou. Aj v zime sú výbornými nosnicami. K ich najdôležitejším vlastnostiam patrí odolnosť voči poveternostným podmienkam, dobre znášajú i mráz. Svojimi vlastnosťami sa podobajú vlaškám. Požadovaná znáška je 160 - 180 bielych vajec s minimálnou hmotnosťou 55 g. Vážia 2,3 až 3 kg. Vyšľachtená bola i zdrobnená forma so znáškou 125 vajec s hmotnosťou 35 g. Sliepky majú pokojnú a dôverčivú povahu. Aj keď dokážu pomerne dobre lietať, málokedy tak vzhľadom na svoju ťažšiu stavbu tela skutočne robia. Možno ich chovať i v uzavretom výbehu, chovajú sa voči sebe znášanlivo. Kvokavosť sa u nich príliš nevyskytuje. Okrem pôvodného čierneho sfarbenia je uznané i modro lemované, krahujcovité, jarabičie, strieborné jarabičie, biele, striebrokrké a zlatokrké.
Farebné variácie škrupín vajec
Začiatočníci väčšinou kupujú menej náročné plemená ako napríklad Isabrown alebo Dominant. Keďže sú vyšľachtené na to, aby produkovali čo najviac vajíčok, určite vás nesklamú. Stačí im dostatok potravy a kurník. Keď sa začnete venovať sliepkam trochu viac, zistíte, že existujú plemená, ktoré znášajú vajíčka s farebnou škrupinou. Vajíčka môžu mať farby ako tmavohnedá, zelená, modrá, olivovozelená, biela, tyrkysová a niektoré sú dokonca doružova. Dajte si však pozor! Zberanie rôznych plemien s farebnými vajíčkami je návykové, a keď začnete, je ťažké prestať.
Biela škrupina
Pokiaľ plánujete veľkonočné kraslice maľovať sami, potom budete potrebovať vajíčka krásne čisto biele - a také vedia znášať napríklad sliepky plemien Leghorn, Vlaška alebo Brakelka.
Prečítajte si tiež: Prečo jesť čiernu mrkvu?
Tmavohnedá škrupina
Maransky pochádzajú z juhozápadného Francúzska z okolia mesta Marans, kde boli vyšľachtené na prelome 19. a 20. storočia.Dark shell má vajíčka s tmavohnedou škrupinou akoby vyvarenou v cibuľovej šupke. Škrupina vajec od plemena Marans je tmavočervená, hnedá až s fialovým nádychom. Najkvalitnejšie vajcia sa vyznačujú výrazným leskom, môžu byť sfarbené jednoliatym zafarbením celej škrupiny alebo nerovnomernými fľakmi tmavšej farby.Plemeno Marans je známe vďaka veľkým tmavým hnedočerveným vajíčkam. Vo Francúzsku si vyslúžili prezývku „sliepky zo zlata“, a to práve vďaka farba škrupiny vajec. Čokoládovú sliepočku do Čiech a na Slovensko priviezol popredný odborník na chov hydiny pán František Šonka, súčasný predseda Klubu chovateľov maransiek. Vajíčka tejto úchvatnej sliepočky môžu byť nielen biele, okrové a kropenaté, ale aj sfarbené ako čokoláda.
Zelenomodrá škrupina
Araucana je pôvodom juhoamerické plemeno, chované indiánskym kmeňom Araucan, podľa ktorého im zostal názov.Araucana má sfarbenie škrupiny vajíčka od zelenomodrej až po tyrkysovú.
Olivová škrupina
Green shell je ľahšia sliepka, znášajúca vajcia so zelenkastou farbou škrupiny.Green shell znáša vajíčka s jemne zelenou až po olivovo sfarbenú škrupinu.
Svetlozelená škrupina
Cream Legbar plemeno má takmer storočnú históriu.
Ayam Cemani: Extrém v čiernej farbe
Ak máte radi nevšedné, exotické plemená, zaobstarajte si ayam cemani - exotické, priamo magické plemeno, ktoré má čierne nielen perie, ale aj kožu a vnútorné orgány.Toto čierne zafarbenie spôsobuje genetická mutácia, nazývaná fibromelanóza. Plemien s hypermelanózou je viacero, u nás sú známe najmä hodvábničky. Žiadne z nich ale nie je také čierne ako ayam cemani. Ayam znamená v indickom jazyku kura, cemani je dedina blízko mesta Solo, na najľudnatejšom ostrove sveta - na Jáve. Vyskytuje sa v strednej a východnej časti ostrova Jáva a na ostrovoch Madura a Sumatra.Vznik plemena Ayam cemani pochádza z Indonézie, uvádza sa, že vznikalo z melanickej kury bankivskej, podobne ako napr. sumatranka. Za zakladateľa plemena sa považuje pán Tjokromihardjo z mesta Grabag v centre Jávy, ktorého syn je dnes majiteľom veľkej komerčnej farmy. Čierne sliepky boli v Indonézii po stáročia, najmä v dobe pred nástupom islamu v 15. a 16. storočí používané pre náboženské, mystické a obetné účely. Verilo sa, že majú kúzelnú moc a prinášajú šťastie. Indonézania ich obetovali duchom, ktorí vraj milujú ich mäso i krv. Čierne kurčatá považujú za most medzi ľudským a nadprirodzeným svetom. Obety mali ľuďom pomôcť získať silu a zdravie. Tunajší ľudia ich ako súčasť rituálov i jedia. V krajine pôvodu sa ayam cemani regeneruje plemenom ayam kedu, čiernym ázijským plemenom chovaným na znášku. Existuje tu viac variet i krížencov. Uvádza sa, že ayam cemani prvýkrát popísali holandskí kolonizátori v 20. rokoch 20. storočia. Práve holandskí námorníci ich údajne priviezli do Európy. Dopyt po nich ale veľmi prevyšoval ponuku a tak boli krížené s inými plemenami, až pôvodné sliepky celkom zanikli. Neskôr vajcia ayam cemani do Európy priviezol holandský chovateľ Jan Steverink, ktorý navštívil Indonéziu medzi rokmi 1998 - 2000 niekoľkokrát a skúmal tam pôvod týchto sliepok. Z prvej várky vajec sa vyliahla len jedna sliepočka, z ďalšieho dovozu sa vyliahol jeden kohút. Z poslednej várky vajec boli vyliahnuté dve sliepočky a dva kohútiky. Do Nemecka boli ayam cemani dovezené začiatkom 21. storočia. V roku 2003 bol v Holandsku ustanovený prvý štandard tohto plemena; v roku 2006 bol štandard plemena pod názvom cemani zaradený do nemeckého vzorníka. Ich chovy v Európe pribúdajú - chovajú sa v Holandsku, Nemecku, na Slovensku a v ČR, sú na zoznamoch uznaných plemien v Belgicku, Francúzsku, Taliansku, Chorvátsku, Poľsku, v Španielsku i v Škandinávii. Cemani sú známe i v Amerike. Chovy ayam cemani boli dostupné len bohatým vrstvám spoločnosti. Vďaka tomu, že sú moderným, luxusným tovarom, sú nazývané „hydinové lamborghini“. Ďalším dovozom pôvodných zvierat bránia obavy z vtáčej chrípky.
Prečítajte si tiež: Ako si vyrobiť aróniový sirup
Plemenné znaky Ayam Cemani
Hlavným znakom ayam cemani je čierna farba - peria, kože, očí i slizníc, svaloviny a kostí. Krv je síce tmavšia, ale červená. Čierne sú beháky, pazúriky, zobák, hrebeň, laloky, ušnice, obličaj, oči i jazyk. Ayam cemani sú sliepky ľahkého typu so znakmi bojových plemien. Okrem čiernej farby k nim patrí hrdý výraz, pomerne dlhé beháky, jednoduchý listový hrebeň a dobre osvalený trup. Hmotnosť kohúta je 2 - 2,5 kg a sliepky 1,5 - 2 kg. Sliepky sa chovajú najmä pre okrasu a výstavy. Pečienka z nich nevyzerá príliš vábne, ale údajne má zaujímavú chuť, pripomínajúcu divinu. Pri väčšine ľudí pretrváva domnienka, že sa nedajú jesť z estetických dôvodov. Avšak dôvodom toho, že sa nedostanú na stôl je najskôr ekonomická stránka. Na pečenie sa používajú kurčatá vo veku 5 - 8 mesiacov. Znáška nie je vysoká, uvádza sa 100, niekde i 150 vajec. Sliepky znášajú vajcia s krémovo sfarbenou škrupinou, jej odtieň môže byť i slabo ružovkastý. Vajcia sa podobajú vajíčkam bežných plemien, majú rovnakú chuť i farbu obsahu. Minimálna hmotnosť násadových vajec je 40 g (priemer 45 g).
Špecifiká chovu Ayam Cemani
Cemani patrí k veľmi plachým plemenám, človeku nedôverujú, snažia sa uniknúť z jeho dosahu za každú cenu. Skrotiť sa takmer nedajú a na náhle podnety reagujú veľmi impulzívne. Do kurína i výbehu treba vstupovať rozvážne a pomaly. Dobre sa znášajú i s inými plemenami sliepok a inou hydinou. Vo veľkých výbehoch si obstarajú väčšinu potravy sami, sú zháňavé, pomerne dobre znášajú i drsnejšie podnebie. V chove nevyžadujú zvláštny prístup oproti iným plemenám. Pozor však treba dať pri nákupe zvierat - často sú draho ponúkané i nekvalitné zvieratá.
Hybridné nosnice
Pre masovú produkciu vajec boli vyšľachtené sliepky nosného typu, ktoré nepatria k určitému plemenu, ale vznikli krížením rôznych plemien a línií za účelom vyšľachtiť sliepku s maximálnou znáškou vajec. Také sliepky sa nazývajú nosné hybridy. Dokážu dobre zhodnocovať krmivo a znesú v prvom znáškovom cyklu takmer každý deň jedno vajce (overená znáška sa udáva minimálne 280 vajec za rok). Nosné hybridy sú v podstate „továrne na vajcia“ a najčastejšie sa využívajú práve vo veľkochovoch, kde sa robí tzv. jednocyklová znáška. Nosnice teda znášajú iba 11 - 14 mesiacov, a pred pelichaním sú už z chovu vyradené. Spotreba krmiva na jedno vajce je 138 g a vajcia majú priemernú hmotnosť okolo 60 g. Hybridy sú bežne ponúkané pre chov v domácich podmienkach, ale pokiaľ vám nejde len o maximalizáciu znášky, je oveľa vhodnejšie si pre domáci chov zvoliť čistokrvné plemeno hydiny. Aj medzi čistokrvnými plemenami sú totiž výborné nosnice, ktoré majú predvídateľné správanie a je na ne navyše aj pekný pohľad. Veľkou nevýhodou hybridov vyšľachtených špeciálne pre veľkochovy je skutočnosť, že zhruba po roku a pol ich nosnosť prudko klesá, ich kuriatka už zďaleka nedosahujú úžitkovosti ich rodičov a navyše sú i menej vitálne a náchylnejšie na rôzne ochorenia. Najlepšie výkony podávajú v generácii, ktorá sa predáva koncovému zákazníkovi. Ak si myslíte, že „oklamete“ systém a vychováte si na budúci rok vlastné kurence od hybridov, nemusí to fungovať. Nikto nezaručí, že budú rovnako výkonné.
Medzi najznámejšie hybridné nosnice patria:
- Isabrown: Hybridka vám znesie okolo 300 ks vajec za rok, najčastejšie s hnedou škrupinou.
- Dominant: Hybridka vám znesie okolo 300 ks vajec za rok, najčastejšie s hnedou škrupinou.
Tipy pre výber plemena sliepok
Výber plemena sliepok by mal závisieť od vašich individuálnych potrieb a preferencií. Ak hľadáte sliepky s vysokou produkciou vajec, zvážte nosné plemená ako leghorn.