Ak hľadáte rastlinu, ktorá nielen skrášli vašu záhradu, ale aj prospeje vášmu zdraviu, rakytník rešetliakový (Hippophae rhamnoides) je ideálna voľba. Táto nenáročná rastlina pôvodom z Himalájí sa teší čoraz väčšej obľube aj na Slovensku. Prečo by ste si ho mali zaobstarať aj vy?
Čo je rakytník rešetliakový?
Rakytník rešetliakový je pichľavý ker alebo strom, ktorý dorastá do výšky približne 2 metrov. Je to dvojdomá rastlina, čo znamená, že existujú samčie a samičie rastliny. Samčie rastliny sú urastenejšie a kompaktnejšie, no plody prinášajú samičie rastliny. Plody sú oranžové bobule, ktoré sa dajú z kríka odtrhnúť len veľmi neochotne.
Latinský názov Hippophae rhamnoides pochádza zo starej gréčtiny a v preklade znamená "trblietajúci sa kôň".
Prečo pestovať rakytník?
Rakytník ponúka množstvo výhod:
- Zdravotné benefity: Plody rakytníka sú bohaté na vitamíny a minerály, najmä vitamín C (až 10x viac než citrón), A, E, K a B-komplex. Obsahujú omega mastné kyseliny (3, 6, 7, 9) a flavonoidy. Často sa o rakytníku hovorí ako o superplodine.
- Odolnosť: Rakytník je mimoriadne odolný voči mrazom (až do -40 °C), vetru, suchu aj chudobnej pôde. Nie je náchylný na choroby ani škodcov.
- Praktické využitie: Rakytník rýchlo rastie a má tŕne, takže dobre poslúži aj ako živý plot. Má schopnosť viazať dusík cez koreňové baktérie, čím zlepšuje kvalitu pôdy pre ostatné rastliny.
Liečivé vlastnosti rakytníka
Rakytník je cenený pre svoje biostimulačné účinky a pozitívny vplyv na zdravie:
Prečítajte si tiež: Tipy a triky na potlačenie chuti do jedla
- Podpora imunity: Podporuje tvorbu bielych krviniek a posilňuje obranyschopnosť organizmu. Zíde sa vám pri liečbe nachladnutia, chrípky, infekcií či ekzémov.
- Protizápalové účinky: Flavonoidy a karotenoidy tlmia zápaly v tele.
- Kardiovaskulárny systém: Pozitívne vplýva na kardiovaskulárny systém - bojuje proti zlému cholesterolu (LDL), podporuje pružnosť ciev, znižuje krvný tlak.
Ako pestovať rakytník?
Ak túžite po vlastnom „vitamínovom zázraku“, nepodceňte správne miesto, čas a spôsob sadenia:
- Výsadba: Najvhodnejší čas na výsadbu je obdobie od marca do apríla - po rozmrznutí pôdy, ale ešte pred vyrašením listov. Rakytník je dvojdomá rastlina, preto vysaďte aspoň 1 samčiu rastlinu na 5-7 samičích. Musia kvitnúť v rovnakom období, aby došlo k opeleniu. Nakupujte označené sadenice, pretože rozlíšiť pohlavie sa dá až po niekoľkých rokoch podľa púčikov (samčie sú väčšie a viaclupaté).
- Pôda a stanovište: Darí sa mu v dobre priepustnej - ideálne piesočnato-hlinitej zemi. Pri výsadbe nechajte priestor aspoň 2 - 3 metre medzi jednotlivými rastlinami, keďže dorastajú do výšky 3-5 m.
- Starostlivosť: Vo všeobecnosti nepotrebuje hnojenie. Po vysadení pravidelne kríky polievajte, kým sa ujmú. Potom je rastlina veľmi odolná voči suchu. Prvé roky ju netreba ani rezať. Po 4. roku od zasadenia sa odporúča rez na zmladenie a prevzdušnenie koruny.
- Úroda: Prvé bobule prichádzajú až približne po 3 až 4 rokoch od výsadby. Najvyššiu úrodu dosahuje rakytník okolo 7 - 10. roku.
Ako spracovať plody rakytníka?
Oranžové bobule rakytníka zúžitkujete na rôzne spôsoby:
- Šťavy a sirupy: Šťava z rakytníka sa získava stláčaním prepláchnutých plodov cez sitko vystlané gázou. Šťavu zmiešame s cukrom (napr. v pomere na 1 kg plodov 600 g cukru) a odložíme na 12 hodín do chladničky. Po odležaní vlejeme sirupček do hrnca a mierne povaríme (do 75°C). Vychladnutý sirup nalejeme do pohárov či fliaš a odložíme do chladničky.
- Džemy a džúsy: Rakytník sa dá použiť na prípravu džemov a džúsov.
- Olej: Z rakytníka sa lisuje cenný olej, ktorý má široké využitie v kozmetike a medicíne.
- Mrazenie: Plody si môžete zamraziť na ,,horšie časy“.
- Čaj: Vytlačené bobuľky, z ktorých ste dostali šťavu, môžete dať do sušičky alebo trúby usušiť, a používať ako prídavok do ovocného čaju.
Chuť rakytníka je síce kyslejšia a kvôli šupke aj mierne trpká, viete si však dopomôcť pridaním medu alebo hrušky, ktorá zjemní a vyváži kyslú chuť.
Kde hľadať rakytník v prírode?
Rakytník u nás nemá až taký prirodzený výskyt ako čučoriedka či brusnica. Rakytník rešetliakový pochádza z Ázie a severnej Európy. Na Slovensku sa môže nachádzať na náplavách a štrkových pieskoviskách, napr. pozdĺž veľkých riek ako je Dunaj. Akonáhle sa začne prostredie meniť na úrodnejšie, rakytník prehrá boj o priestor.
Na čo si dať pozor pri zbere?
Či už ho zbierate v prírode alebo doma na záhrade, dajte pozor na tŕnité vetvičky, rovnako aj ťažšie oberanie plodov z kríku. Pri oberaní rakytníka si môžete zašpiniť oblečenie oranžovými fľakmi, ktoré sa ťažko perú.
Prečítajte si tiež: Mäsová polievka s bobkovým listom
Alternatívy k rakytníku: Čučoriedky a brusnice
Ak hľadáte alternatívy k rakytníku, môžete sa zamerať na zber čučoriedok a brusníc.
- Čučoriedky: Lesná čučoriedka má od tej záhradnej, čo sa týka výzoru a chuti, ďaleko. Rastie v lesoch (najmä v horských oblastiach do 1500 m. m.) a na kyslých pôdach v ihličnatých lesoch. Jej plody sú oproti tým, čo sa pestujú, menšie a zafarbené do tmavomodra až čierna. Obsahuje viac antokyánov a polyfenolov než väčšina šľachtených odrôd a jej chuť je aj preto viac aromatická a nie až taká sladká, ako čakáte. Zber lesných čučoriedok je pracný. Rastú nízko, bobule sú drobné a musia sa zbierať ručne. Ak ju zbierate na potulkách v prírode spolu s deťmi, čakajte, že pri jej ochutnávaní budú celé ,,od nej“. Intenzívne farbí ústa, jazyk. Oblečenie nie je výnimkou, v minulosti sa lesné čučoriedky dokonca účelovo využívali na farbenie textilu do fialových a modrých odtieňov.
- Brusnice: Podobne ako čučoriedka, aj brusnica má veľa odrôd. Bobuľa našej domácej brusnice nie je taká veľká, ale zato zrelý plod sýtočervenej farby chutí veľmi intenzívne, kyslo až trpko-horkasto. Práve kvôli tomu sa brusnice väčšinou nejedia čerstvé, ale po zbere sa spracúvajú do podoby džemov, kompótov a štiav. Brusnice ako prírodné antiseptikum, sa veľa využívajú aj v prírodnom liečiteľstve, keďže obsahujú látky, ktoré zabraňujú usádzaniu baktérií v močových cestách.
Prečítajte si tiež: Ako zlepšiť chuť do jedla u detí