V kresťanskej tradícii má orientácia chrámov a modlitieb hlbokú symboliku. Chrám obrátený na východ nie je len architektonický prvok, ale aj vyjadrenie teologických a duchovných princípov. Táto orientácia má korene v Starom zákone a bola prenesená do prvotnej Cirkvi, kde sa stala dôležitým prvkom liturgickej praxe.
Orientácia modlitby v Starom zákone
Už v Starom zákone sa Židia modlili smerom k jeruzalemskému chrámu, ktorý bol považovaný za miesto, kde prebýva Boh. Písmo na tridsiatich rozličných miestach spomína túto orientáciu modlitby. Táto prax svedčí o hlbokom presvedčení, že modlitba má smerovať k posvätnému miestu, kde sa stretáva človek s Bohom.
Orientácia modlitby v prvotnej Cirkvi
V prvotnej Cirkvi, kde bola liturgická symbolika veľmi dôležitá, sa zvyk obracať sa pri liturgickej modlitbe smerom na východ rýchlo ustálil. Východ, po latinsky "oriens", sa stal symbolom Krista. Od piateho storočia sa kostoly takmer systematicky stavali s priečelím orientovaným na východ. Staroveké svedectvá hojne potvrdzujú túto orientáciu miest uctievania. Kardinál Bona, významný liturgista sedemnásteho storočia, napísal, že kostoly v gréckej i latinskej cirkvi boli postavené tak, aby boli v čase rovnodennosti nasmerované k východu slnka. Tento zvyk bol kedysi mníchmi Cisterciánskeho rádu prísne dodržiavaný, že nielen hlavný oltár bol otočený na východ, ale aj všetky ostatné oltáre boli otočené rovnakým smerom.
Výnimky z orientácie
Prax orientácie kostolov na východ nebola absolútne všeobecná. Napríklad staršie rímske baziliky boli "occidentované" - otočené smerom na západ. V týchto prípadoch sa kňaz a veriaci otáčali smerom k dverám, takže ich modlitba bola napriek tomu vždy nasmerovaná na východ - bola "orientovaná".
Symbolika východu
Východ má v kresťanskej symbolike niekoľko významov:
Prečítajte si tiež: Jablkový koláč s makom
- Kristus ako "Východ": Zachariáš nazval Krista menom "Východ" (Zach 6,12). On je "oriens ex alto" (Lk 1, 78), Vychádzajúci z výsosti, jas večného Svetla a Slnko spravodlivosti. Obrátiť sa na východ teda znamenalo obrátiť sa ku Kristovi.
- Zrieknutie sa diabla a priľnutie k Bohu: Niektoré krstné liturgie vyžadovali, aby sa novopokrstený odpľul smerom na západ, aby sa zriekol diabla, a potom sa obrátil smerom na východ, aby vyznal svoju vieru a priľnul k Bohu.
- Kristus ako "Slnko spravodlivosti": Kristus bol podľa Malachiášovho proroctva (4, 2) nazvaný "slnkom spravodlivosti" (sol justitiae). Obrátiť sa smerom na východ znamenalo obrátiť sa k vychádzajúcemu slnku, symbolu Krista.
- Očakávanie druhého príchodu: Keďže Kristus podľa predpovede Žalmu 67 vystúpil do neba smerom na východ, očakával sa jeho návrat práve z tohto miesta. "Orientovaná" modlitba tak mala aj eschatologický rozmer.
- Pozemský raj: Svätý Tomáš Akvinský vo svojej Sume teologickej pridáva k týmto motívom vtedy rozšírenú predstavu pozemského raja, ktorý sa nachádza na Východe. Uctievanie smerom na východ ukazovalo, že sa tam chceme vrátiť.
Orientácia modlitby v súčasnosti
Hoci sa v priebehu storočí z praktických dôvodov upustilo od fyzickej orientácie kostolov, orientácia celebranta a veriacich zostala zachovaná. Spoločne boli otočení tým istým smerom: ku krížu, ktorý bol vždy prítomný nad oltárom alebo za ním. To znamená, že stále stáli tvárou v tvár Bohu. Podstatná orientácia bola zachovaná. Slávenie omše "chrbtom k ľudu" nebolo nikdy vnímané ako obracanie kňaza chrbtom k veriacim, pretože to bolo predovšetkým vnímané ako spôsob, akým sa kňaz spolu s veriacimi obracia k Pánovi. Práve jemu sú adresované naše modlitby a piesne, a takisto iba jemu jedinému sa prináša obeta.
Slávenie omše tvárou k ľudu
Ak je dnes slávenie omše podľa nových liturgických kníh takmer univerzálne vykonávané smerom k ľudu, treba poznamenať, že tzv. Misál Pavla VI. toto slávenie tvárou k ľudu nevyžaduje. Okrem toho sa konštitúcia o liturgii Druhého vatikánskeho koncilu, ktorá viedla k reforme omše, ani raz nezaoberala otázkou postavenia celebranta pri oltári.
Záver
Orientácia chrámu a modlitby na východ má hlboké korene v kresťanskej tradícii. Symbolizuje Krista ako "Východ", zrieknutie sa diabla a priľnutie k Bohu, očakávanie druhého príchodu a túžbu po návrate do pozemského raja. Hoci sa v priebehu storočí z praktických dôvodov upustilo od fyzickej orientácie kostolov, podstatná orientácia modlitby zostala zachovaná. Či už sa kňaz a veriaci modlia smerom na východ, ku krížu alebo tvárou k sebe, ich srdcia sú vždy obrátené k Bohu.
Prečítajte si tiež: Obrátený jablkový koláč s kváskom
Prečítajte si tiež: Obrátený rezeň: Jednoduchý recept