Slovensko čelí v súvislosti s výskytom chorých kráv a šírením slintačky a krívačky závažnej situácii. Situácia je o to vážnejšia, že v regióne nemá obdobu už celé desaťročia. Vysoko nákazlivé ochorenie ohrozuje nielen hospodárske zvieratá, ale aj stabilitu celého agrosektora. V článku sa pozrieme na riziká spojené s konzumáciou chorého mäsa, šírenie slintačky a krívačky, ako aj na ďalšie ochorenia, ktoré sa môžu vyskytnúť v kontaminovanom mäse.
Slintačka a krívačka: Hrozba pre hospodárske zvieratá a agrosektor
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč (Smer-SD) potvrdil výskyt slintačky a krívačky (SLAK) v troch chovoch hovädzieho dobytka v okresoch Komárno a Dunajská Streda. Už začiatkom roka zaznamenali výskyt tohto mimoriadne nákazlivého ochorenia hospodárskych zvierat v Nemecku a neskôr aj na farme chovu hovädzieho dobytka pri maďarskom Kisbajcsi, neďaleko hraníc so Slovenskom.
Čo je slintačka a krívačka?
Slintačka a krívačka je závažná, vysoko nákazlivá, horúčkovitá vírusová choroba hospodárskych zvierat s významnými ekonomickými dosahmi. Postihuje hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy a ostatné raticové prežúvavce. Je to akútna choroba, ktorá je charakterizovaná horúčkou (41 °C) a tvorbou charakteristických lézií - pľuzgierov (vezikúl, áft) zvyčajne v sliznici dutiny ústnej, v medzipaznechtovom priestore a na mliečnej žľaze, obsahujúcich slamovo žltú farebnú tekutinu (lymfu). Pôvodcom slintačky a krívačky je aphthovirus z čeľade Picornaviridae, ktorý je vo vonkajšom prostredí relatívne vysoko odolný. Diagnostikovaných bolo sedem základných typov vírusu SLAK, označujú sa ako typ O, A, C (európske typy), SAT1, SAT2, SAT3 (africké typy) a typ Asia1 (ázijský typ). Na túto chorobu nejestvuje liečba, všetky postihnuté zvieratá treba utratiť a neškodne zlikvidovať.
Zdrojom infekcie sú choré živé alebo mŕtve zvieratá, ich sekréty, exkréty a všetky produkty pochádzajúce z nich. Vírus schopný infikovať ďalšie jedince sa vylučuje najmä slinami, lymfou a tkanivom odpadávajúcich stien z prasknutých pľuzgierov, ako aj mliekom, močom, výkalmi, semenom a vydychovaným vzduchom. Z hľadiska nákazy je mimoriadne nebezpečná skutočnosť, že vylučovanie vírusu sa začína už počas inkubačnej doby choroby, teda v čase, kedy nie sú pozorované ešte žiadne klinické príznaky. Okrem priameho prenosu vírusu kontaktom chorého zvieraťa so zdravým sa SLAK šíri najmä nepriamym prenosom, napríklad krmivom, podstielkou, hnojom, močovkou, dopravnými prostriedkami či prachom.
Vakcinácia a riziká prenosu na človeka
V súčasnom období je vakcinácia proti slintačke a krívačke v Európskej únii zakázaná a je možná len núdzová vakcinácia po potvrdení choroby. Toto ochorenie je zriedka fatálne u dospelých jedincov (úhyn maximálne do 5 percent), častejšie býva vysoká úmrtnosť u mladých zvierat (50 - 100 percent) v dôsledku zápalov srdcového svalu alebo nedostatku mlieka pri infekcii matky. Na človeka sa prenáša táto choroba len veľmi zriedkavo. Z minulosti je známych iba niekoľko prípadov sprevádzaných horúčkami a pľuzgiermi v ústach, na prstoch rúk i nôh. V rokoch 1921 až 2007 zaznamenali na svete približne len 40 prípadov nákazy človeka vírusom SLAK. Mimoriadne riziko predstavuje mäso a produkty z chorých alebo nakazených zvierat, ako aj všetky druhy zvierat, ale najmä tie, ktoré sa pohybujú v blízkosti chovných priestorov, či už domáce alebo voľne žijúce zvieratá vrátane hlodavcov, vtákov, hmyzu.
Prečítajte si tiež: Ako sa chrániť pred otravami
História výskytu slintačky a krívačky v Československu
V Československu sa slintačka a krívačka objavila naposledy pred viac ako polstoročím v prvej polovici 70. rokov minulého storočia. Vírus prenikol na naše územie z juhovýchodnej Európy, pričom nákaza sa vyskytla celkove vo vyše 170 ohniskách.
Škandál s mäsom z chorých kráv z Poľska
Škandál s poľským mäsom z chorých kráv otriasol Európou a nevyhol sa ani Slovensku. Zistenia odhalili, že mäso z rizikového bitúnku, kde boli zabíjané choré zvieratá, sa dostalo do predajní, reštaurácií a školských jedální aj na Slovensku. Po prvotných informáciách, že mäso z rizikového bitúnku neputovalo do zahraničia, sa ukázal opak. Štátna veterinárna správa musela rozšíriť zoznam slovenských prevádzok, kde sa mohla riziková hovädzina nachádzať. To znamená, že potenciálne kontaminované mäso sa mohlo vyskytnúť v reštauráciách, školských jedálňach a iných stravovacích zariadeniach, kde sa používa hovädzie mäso.
Zdravotné riziká konzumácie mäsa z chorých zvierat
Konzumácia mäsa, ktoré má hnisavé ložiská alebo dokonca nádory môže podľa odborníkov ohroziť zdravie človeka. "V prípade, že išlo o mikroorganizmy, ktoré sú prenosné aj potravinami napr. salmonela, enterobaktérie, listéria a ďalšie, môže dôjsť ku vzniku ochorenia s postihnutím tráviaceho systému - hnačky, nevoľnosť, teplota," vysvetlila Daša Račková z ÚVZ. Zodpovednosť nesie nielen poľský bitúnok, ale samotní nákupcovia mäsa.
Reakcia poľských a slovenských úradov
Poľské úrady tvrdia, že mäso z chorých kráv smerovalo do prevádzok Cimbalak v Bardejove, Marek Kazimir - MK FOOD v Gaboltove a Ladislav Cabai v Bidovciach. Regionálne úrady veterinárnej a potravinovej správy robia v týchto prevádzkach kontroly a podľa ŠVPS by mohli prvé čiastkové výsledky zverejniť už vo štvrtok ráno. Bitúnok, o ktorom priniesli poľskí investigatívni novinári rozsiahlu reportáž , Jasienica Mazowiecka, inšpektori už zavreli. Aj keď sa reportáž zameriavala najmä na nekalé praktiky na bitúnkoch v Mazovskom vojvodstve, podľa poľských novinárov, sa podobný problém týka celého Poľska, keďže existuje dopyt na čiernom trhu a ľudia z brandže, ktorí o tom vedia, mlčia.
Pred usmrtením pracovníci bitúnku ťahali choré ležiace zvieratá lanom na porážku. Pri porcovaní mäsa vykrajovali kusy, kde mal dobytok preležaniny a iné choré tkanivá. Tony mäsa pochybnej kvality poľskí mäsiari spracúvali pod rúškom noci. Cez deň v rovnakých priestoroch robili porážky a porcovali mäso zo zdravého hovädzieho dobytka. Konzumácia mäsa z mŕtvych a chorých zvierat predstavuje zdravotné riziko pre ľudský organizmus.
Prečítajte si tiež: Príčiny a dôsledky krízy v Jemene
Kontroly na Slovensku a preventívne opatrenia
Hygienici už od utorka kontrolujú prevádzky po celom Slovensku aby zistili, koľko potenciálne škodlivého mäsa sa do našich prevádzok dostalo. Podľa doterajších zistení sa mäso dostalo nielen do reštaurácií a škôl, ale aj do maloobchodných predajní. Premiér Peter Pellegrini (Smer) vyzval zriaďovateľov materských škôl, základných a stredných škôl, aby nakupovali pre stravovanie detí len mäso, ktoré má pôvod v kontrolovaných slovenských chovoch.
Poľský minister poľnohospodárstva Krzysztof Ardanowski považuje najnovší prípad zabitia chorých kráv a obchodovanie s ich mäsom za „náhodný incident“, ktorý však kazí povesť poľských potravín. Veľvyslanectvo Poľskej republiky v Bratislave vyjadruje poľutovanie nad tým, že na jednom z poľských bitúnkov dochádzalo k nelegálnej porážke chorých zvierat. Vzhľadom na to, že sa mäso z tohto podniku dostalo na Slovensko, poľský minister poľnohospodárstva Jan Krzysztof Ardanowski odoslal slovenskej ministerke pôdohospodárstva Gabriele Matečnej list, v ktorom vysvetlil celú situáciu. „Poľské veterinárne orgány prijali všetky potrebné opatrenia na zabránenie tomu, aby sa choré mäso dostalo do obehu. Poľsko do krajín Európskej únie vyviezlo 2700 ton podozrivého hovädzieho. Podľa agentúry Reuters to dnes povedal hlavný poľský veterinár Pawel Niemczuk. Štátna veterinárna a potravinová správa dostala oznámenie, že hovädzie mäso z rizikových prevádzkarní z Poľska bolo dodané do troch prevádzok v Slovenskej republike a to Cimbaľák, s.r.o, Bardejov, Marek Kazimir - MK Food, Gaboltov a Ladislav Cabai, Bidovce.
Ako vybrať kvalitné mäso?
Na bitúnku je možné zabíjať len zdravé zvieratá, ktoré navyše nesmú byť v čase zabitia liečené. Poliaci to porušili. Kauza hovädzieho mäsa z poľského bitúnku, na ktorom zabíjali chorý a nevládny dobytok, ukazuje na východ Slovenska. Regionálne veterinárne a potravinové správy v Košiciach aj v Prešove vykonávajú testy mäsa, no zatiaľ bez prevratných nálezov. Choré zvieratá alebo tie, ktoré vykazujú príznaky vychudnutosti, sa nesmú zabíjať pre ľudskú spotrebu. Ak je to mäso naozaj z kráv, ktoré sme videli v reportáži, hrozia primárne dve riziká: mikrobiologické a chemické. Mikroorganizmy môžu spôsobiť najmä gastrointestinálne problémy, chemické nebezpečenstvo môže zaviniť najmä vývoj rezistencie voči antibiotikám. Hygienici zisťujú, či mäso nie je pre ľudí nebezpečné, odkiaľ pochádza a či neobsahuje napríklad antibiotiká. Najčastejšími zdravotnými problémami pri konzumácii takéhoto mäsa môže byť vracanie, hnačky či zvýšená teplota. Podľa odborníkov si treba dávať pozor najmä na mäso predávané na trhu alebo z dodávok, ktoré jazdia po dedinách najmä na severe a východe Slovenska.
Prípady BSE (choroby šialených kráv) na Slovensku
Po dvoch rokoch sa u nás znova vyskytlo zviera nakazené chorobou šialených kráv. Veterinári tvrdia, že ojedinelý prípad nedáva dôvod na obavy a problém je pod kontrolou. Šesťročná krava z farmy Nižná Šuňava v Popradskom okrese nemala žiadne príznaky, ktoré by dávali dôvod na obavy. Až v maďarskom bitúnku objavili v septembri vo vzorke z jej mäsa prítomnosť BSE. Aby sa zabránilo nebezpečenstvu šírenia nákazy medzi zvieratami, musí sa v takomto prípade okamžite utratiť časť chovu. Aj keď pre viaceré bezpečnostné opatrenia v súvislosti s ochranou prenos ochorenia na človeka nehrozí.
História choroby šialených kráv
Prvé prípady BSE sa objavili v polovici osemdesiatych rokov. Najviac postihnutá bola chorobou Veľká Británia, kde až dodnes zaznamenali 200-tisíc pozitívnych nálezov. O desať rokov neskôr spôsobovali informácie o výskyte choroby medzi obyvateľstvom paniku, ktorá zničila mnohých chovateľov. Ľudský variant BSE je Creutzfeldtova-Jakobova choroba, ktorá tiež zasahuje nervový systém a prejavuje sa poruchami chodenia i demenciou. Je to klasická forma, ktorá postihuje najmä starých ľudí, ale objavuje sa už aj u mladších vekových kategórií. Začína nenápadne poruchami spánku a pamäti, neskôr dochádza okrem problémov s koordináciou aj k zmene osobnosti, výskytu halucinácií i epileptických záchvatov a do dvoch rokov toto ochorenie končí smrťou. Postihuje približne jedného človeka z milióna.
Prečítajte si tiež: Choroby z jedla: Čo by ste mali vedieť
Ochrana Slovenska pred BSE
Z každého zvieraťa, ktoré sa odváža na bitúnok, sa v rámci prevencie a ochrany odoberú všetky rizikové časti, ktoré sa likvidujú a nikdy sa k zákazníkovi nedostanú. Sú to črevá, miecha, hlava i mozog, mandle, týmus a slezina. Navyše od 1. júla 2001 sa na Slovensku vykonáva celoplošné testovanie hovädzieho dobytka staršieho ako 30 mesiacov, takže mäso, v ktorom by bol pôvodca BSE, nemá v obchodnej sieti nikto šancu kúpiť.
Creutzfeldt-Jakobova choroba (CJCH)
Ochorenie šialených kráv, odborne známe ako Creutzfeldt - Jakobovo ochorenie, je zriedkavé ochorenie mozgu, ktoré vedie k demencii. Patrí do skupiny chorôb ľudí a zvierat známych ako priónové ochorenie. Príznaky Creutzfeldt-Jakobovej choroby môžu byť podobné príznakom Alzheimerovej choroby, no Creutzfeldt-Jakobova choroba sa zvyčajne zhoršuje oveľa rýchlejšie a vedie až k smrti. Creutzfeldt-Jakobova choroba (CJCH) získala pozornosť verejnosti v 90. rokoch, keď niektorí ľudia v Spojenom kráľovstve ochoreli na určitú formu choroby. Vyvinuli variant CJ, známy ako vCJCH, po konzumácii mäsa z chorého dobytka. Väčšina prípadov Creutzfeldt-Jakobovej choroby však nesúvisí s konzumáciou hovädzieho mäsa. Všetky typy CJCH sú závažné, ale sú veľmi zriedkavé. Každý rok sa diagnostikujú približne 1 až 2 prípady CJCH na milión ľudí na celom svete. Toto ochorenie najčastejšie postihuje starších ľudí.
Čo sú to prióny?
Prióny sú bielkoviny, ktoré sa prirodzene vyskytujú v mozgu zvierat a ľudí. Za normálnych okolností sú proteíny neškodné, ale keď sú zdeformované, môžu spôsobiť ničivé choroby, ako je choroba dobytka a Creutzfeldt-Jakobova choroba u ľudí.
Prejavy Creutzfeldt-Jakobovej choroby
Creutzfeldt-Jakobova choroba je charakteristická zmenami duševných a kognitívnych schopností. Príznaky sa rýchlo zhoršujú, zvyčajne v priebehu niekoľkých týždňov až niekoľkých mesiacov. Skoré príznaky zahŕňajú:
- Osobnostné zmeny
- Strata pamäti
- Zhoršené myslenie
- Rozmazané videnie alebo slepota
- Nespavosť
- Problémy s koordináciou
- Problémy s rozprávaním
- Problémy s prehĺtaním
- Náhle, neprirodzené pohyby
Smrť zvyčajne nastáva do jedného roka. Ľudia s Creutzfeldt-Jakobovou chorobou zvyčajne zomierajú na zdravotné problémy a komplikácie spojené s ochorením. Môžu zahŕňať problémy s prehĺtaním, pády, srdcové problémy, zlyhanie pľúc, zápal pľúc alebo iné infekcie. Ďalšia zriedkavá forma priónovej choroby sa nazýva variabilne senzitívna prionopatia citlivá na proteázy (VSPPr). Môže napodobňovať iné formy demencie. Spôsobuje zmeny duševných schopností a problémy s rečou a myslením. Priebeh ochorenia je dlhší ako u iných priónových ochorení - asi 24 mesiacov.
Príčiny a rizikové faktory
Zdá sa, že Creutzfeldt-Jakobova choroba a súvisiace stavy sú spôsobené zmenami typu proteínu nazývaného prión. Tieto proteíny sú zvyčajne produkované v organizme, no keď sa stretnú s infekčnými priónmi, zložia sa a zmenia svoj tvar, ktorý nie je typický. Môžu sa tým pádom šíriť a ovplyvňovať procesy v organizme. Riziko vzniku CJCH je nízke. Choroba sa nemôže šíriť kašľom alebo kýchaním. Tiež sa nemôže šíriť dotykom alebo sexuálnym kontaktom.
CJCH sa môže vyvinúť tromi spôsobmi:
- Sporadicky - u väčšiny ľudí s Creutzfeldt-Jakobovou chorobou sa choroba rozvinie bez zjavného dôvodu. Tento typ, nazývaný spontánna CJCH alebo sporadická CJCH, predstavuje väčšinu prípadov.
- Dedičná forma - menej ako 15 % ľudí s CJCH má pozitívnu rodinnú anamnézu. Môžu byť pozitívne testované na genetické zmeny spojené s ochorením. Tento typ sa označuje ako familiárna CJCH. Zmeny v géne nazývanom PRNP, ktorý vytvára priiónový proteín, spôsobujú genetické formy ochorenia. Medzi zriedkavé genetické formy patrí aj Gerstmannov-Straussler-Scheinkerov syndróm. Tento syndróm spôsobuje problémy s pohybom a poznaním. Často postihuje ľudí vo veku 40 rokov. Ďalšou vzácnou genetickou formou je fatálna familiárna nespavosť. To spôsobuje neschopnosť zaspať a zmeny v pamäti a myslení.
- Kontamináciou - u malého počtu ľudí sa CJCH vyvinula v dôsledku lekárskych výkonov. Tieto postupy zahŕňali injekcie ľudského rastového hormónu hypofýzy z infikovaného zdroja. Zahŕňali aj transplantáciu rohovky a kože od ľudí, ktorí mali CJD. Zdravotnícke strediská zmenili svoje postupy, aby tieto riziká eliminovali. U niekoľkých ľudí sa tiež vyvinula Creutzfeldt-Jakobova choroba po operácii mozgu kontaminovanými nástrojmi. Stalo sa to preto, že štandardné metódy čistenia nezničia prióny, ktoré spôsobujú ochorenie. Dnes sú nástroje, ktoré mohli byť kontaminované CJCH, zničené. Prípady súvisiace s medicínskymi výkonmi sa označujú ako iatrogénna CJCH.
U malého počtu ľudí sa vyvinul variant CJCH z konzumácie kontaminovaného hovädzieho mäsa. Variant CJCH je spojený s konzumáciou hovädzieho mäsa z dobytka infikovaného chorobou šialených kráv. Choroba šialených kráv je známa ako bovinná spongiformná encefalopatia (BSE). Väčšina prípadov Creutzfeldt-Jakobovej choroby sa vyskytuje z neznámych príčin. Takže rizikové faktory nie je možné identifikovať. Zdá sa však, že niekoľko faktorov súvisí s rôznymi druhmi CJCH. Sporadická CJCH má tendenciu sa vyvinúť neskôr v živote, zvyčajne okolo 60. roku života. Nástup familiárnej CJCH nastáva o niečo skôr. A variantná Creutzfeldt-Jakobova choroba (vCJD) postihla ľudí v oveľa mladšom veku, zvyčajne vo veku okolo 20 rokov. Ľudia s familiárnou CJCH majú genetické zmeny, ktoré spôsobujú ochorenie. Aby sa u dieťaťa vyvinula táto forma ochorenia, musí mať jednu kópiu génu, ktorý spôsobuje CJCH. Gén môže byť odovzdaný od ktoréhokoľvek z rodičov. Ak máte prítomnný gén, šanca, že ho prenesiete na svoje deti, je 50 %. Ľudia, ktorí dostali infikovaný ľudský rastový hormón, môžu byť vystavení riziku iatrogénnej CJCH. Prijatie transplantátu tkaniva, ktoré pokrýva mozog, nazývaného dura mater, od niekoho s CJCH môže tiež vystaviť osobu riziku iatrogénnej CJCH. Riziko vzniku vCJD z konzumácie kontaminovaného hovädzieho mäsa je veľmi nízke. V krajinách, ktoré zaviedli účinné opatrenia v oblasti verejného zdravia, riziko prakticky neexistuje.
Diagnostika a liečba
Diagnóza je založená na dôkladnej osobnej anamnéze, neurologickom vyšetrení a určitých diagnostických testoch. Po stanovení diagnózy je dôležité, aby bol pacient na izbe hospitalizovaný sám a aby boli vykonané všetky spôsoby na to, aby nedošlo k prenosu ochorenia na iných pacientov alebo personál. Neurologické vyšetrenie môže okrem bežného vyšetrenia zahŕňať: Elektroencefalogram, tiež známy ako EEG - tento test meria elektrickú aktivitu mozgu. Robí sa to umiestnením malých kovových kotúčov nazývaných elektródy na pokožku hlavy. Výsledky elektroencefalogramu (EEG) u ľudí s CJCH a variantom vCJCH ukazujú vzor, ktorý nie je typický. Zobrazovanie magnetickou rezonanciou (MRI) - toto zobrazovanie využíva rádiové vlny a magnetické pole na vytvorenie detailných snímok hlavy a tela. MRI je obzvlášť užitočná pri hľadaní porúch mozgu. MRI vytvára obrázky s vysokým rozlíšením. Ľudia s CJCH majú charakteristické zmeny, ktoré možno zistiť na niektorých vyšetreniach MRI. Vyšetrenie mozgovo miešneho moku - likvoru - miechový mok obklopuje a tlmí mozog a miechu. Pri teste nazývanom lumbálna punkcia, tiež známy ako spinálna punkcia, sa na testovanie odoberie malé množstvo miechovej tekutiny. Tento test môže vylúčiť aj iné ochorenia, ktoré spôsobujú podobné príznaky ako CJCH. Dokáže tiež odhaliť hladiny proteínov, ktoré môžu poukazovať na CJD alebo vCJCH. Biopsia mozgu alebo vyšetrenie mozgového tkaniva po smrti je zlatým štandardom na potvrdenie prítomnosti Creutzfeldt-Jakobovej choroby. Neexistuje žiadna účinná liečba Creutzfeldt-Jakobovej choroby ani žiadneho z jej variantov. Mnohé lieky boli testované ale nepreukázali žiadny efekt na ochorenie.
Ďalšie riziká spojené s konzumáciou kontaminovaného mäsa
Okrem vyššie spomenutých ochorení existuje aj riziko nákazy inými baktériami a vírusmi, ktoré sa môžu nachádzať v nedostatočne tepelne upravenom alebo kontaminovanom mäse.
Salmonelózy
Salmonelózy patria u nás k ochoreniam s najvyššou chorobnosťou. Vlani bolo hlásených 7 373 ochorení na salmonelózu, čo predstavuje chorobnosť 135,45/100 000 obyvateľov. Oproti roku 2017 stúpol ich počet o 17,7 % a za posledných päť rokov má narastajúci trend. V roku 2018 bolo na Slovensku hlásených celkovo 501 epidémií salmonelóz ( za epidémiu sa pokladajú dvaja a viac chorých), z toho 174 epidémií bolo s počtom chorých 3 a viac osôb v jednom ohnisku. Druhým najčastejším faktorom prenosu bolo mäso a mäsové výrobky. Najviac chorých osôb zaznamenali epidemiológovia v rámci rodinných osláv a udalostí, napríklad svadieb a krstín. Na dvoch nezávislých rodinných akciách v okrese Kežmarok sa z celkového počtu 208 exponovaných nakazilo až 77 osôb, 46 dospelých a 31 detí. Najviac epidémií salmonelózy bolo vlani v Žilinskom (38) a v Prešovskom kraji (32). Salmonely ničí teplota 70 stupňov počas desiatich minút.
Kampylobakteriózy
Prvenstvo medzi ochoreniami, ktoré spôsobujú skazené potraviny, patrí kampylobakteriózam. V roku 2018 na Slovensku zaznamenali 8 428 ochorení na kampylobakteriózu, chorobnosť predstavuje 154,84/100 000 obyvateľov. mikroorganizmy sa v mäse a v živočíšnych potravinách množia, veľmi rýchlo prenikajú do potraviny a ľudskému organizmu môžu spôsobiť aj závažné zdravotné problémy.
Ďalšie baktérie a vírusy
S hovädzím mäsom sa spája výskyt baktérie Escherichia coli, ktorá sa tiež vyskytuje v nepasterizovanom mlieku. Tá sa môže vyskytovať v chladených potravinách, určených na priamu konzumáciu. Listerióza môže viesť až k potratu.
Ako sa chrániť pred ochoreniami z chorého mäsa?
- Dôkladne tepelne upravujte mäso: Teplota by mala dosiahnuť minimálne 70 °C.
- Správne skladujte mäso: Dodržujte chladiarenský reťazec a neskladujte mäso pri izbovej teplote.
- Dbajte na hygienu: Používajte čisté náčinie a dosky na krájanie, umývajte si ruky pred a po manipulácii s mäsom.
- Vyberajte si kvalitné mäso: Nakupujte mäso od overených dodávateľov a sledujte jeho vzhľad a vôňu.
- Obozretnosť pri grilovaní: Pri grilovaní dbajte na správnu prípravu - mäso nakrájajte na tenšie plátky alebo menšie kúsky a naklepte ho, odstráňte z neho kožu i tuk a pečte ho na hliníkovej fólii. Grilujte pri miernejšej teplote - tak, aby bolo menej spálené na povrchu, ale prepečené aj v strednej časti. Okrem dodržiavania osobnej hygieny používajte pri grilovaní čisté náčinie, utierky a myslite na ochranu jedál pred hmyzom.