Už ako deti sme mali svoje obľúbené jedlá a tie, ktoré sme odmietali čo i len ochutnať. Väčšinou s vekom táto vyberavosť ustupuje, no u niektorých ľudí prerastie do extrémnej podoby, ktorá im znemožňuje jesť čokoľvek okrem niekoľkých "bezpečných" jedál. Táto porucha sa nazýva ARFID (Avoidant/restrictive food intake disorder), v preklade reštriktívna porucha príjmu potravy.
Čo je ARFID?
ARFID je porucha príjmu potravy, ktorá sa vyznačuje extrémnou vyberavosťou v jedle a obmedzením príjmu potravy. Na rozdiel od anorexie alebo bulímie, ARFID nie je primárne poháňaný strachom z pribrania, ale skôr obavami z vlastností jedla, ako je jeho chuť, textúra, vôňa alebo vzhľad. Postihnúť môže človeka v akomkoľvek veku, od batoľaťa až po starého človeka.
Vo vedeckých kruhoch sa tejto poruche začali bližšie venovať len nedávno a mnoho lekárov ju ešte vôbec nepozná. Podstatou poruchy je, že jedinci sa príliš zaoberajú tým, čo jedia a aký dopad to bude mať na ich telo. Nie však v bežných medziach, ako napríklad u ľudí, ktorí sa zaoberajú zdravou výživou a vyhýbajú sa rôznym nezdravým potravinám. Jedinci trpiaci touto poruchou majú napríklad strach, že nejaké jedlo nedokážu prehltnúť, že ho ich telo nedokáže stráviť, a že im z neho bude zle, alebo trvale ochorejú. Táto úzkosť z jedla vedie k tomu, že si vyberú niekoľko „bezpečných“ jedál, a okrem nich nejedia nič iné. Problémom môže byť štruktúra jedla, farba tvar a rôzne iné aspekty jedla.
Príznaky ARFID
Medzi hlavné príznaky ARFID patrí:
- Extrémna vyberavosť v jedle: Obmedzenie príjmu potravy na veľmi malý okruh jedál.
- Strach z jedla: Obavy z prehltnutia, trávenia alebo negatívnych reakcií tela na jedlo.
- Nutričné nedostatky: Nedostatok vitamínov, minerálov a ďalších živín v dôsledku obmedzenej stravy.
- Výrazný úbytok hmotnosti alebo neschopnosť pribrať (u detí): Následok nedostatočného príjmu kalórií.
- Závislosť od výživových doplnkov: Potreba dopĺňať živiny prostredníctvom doplnkov stravy.
- Problémy v sociálnom živote: Obavy z jedenia v spoločnosti a strach z reakcií okolia.
Extrémne prípady ARFID
Jedným z najťažších prípadov je prípad chlapca menom Zachary, ktorý nejedol žiadne ovocie, zeleninu, mäso, žiadne mliečne výrobky a mnoho ďalších potravín od veku jedenástich mesiacov. Teraz má dvanásť rokov a v podstate neje nič iné okrem niekoľkých suchých potravín béžovej farby, ako napríklad sucháre a praclíky. Ak by ste si mysleli, že bež živín predsa nemôže fungovať, Zachary živiny získava z výživových doplnkov. Bežne je na raňajky, obed aj večeru toast s arašidovým maslom. Jeho rodičia si mysleli, že je len veľmi vyberavý. Skúšali rôzne metódy od donútenia, odmeny, trestov. Dokonca ho niekoľko krát nechali ísť spať hladného, nič však nezabralo. Až keď ho vzali k psychológovi a na rôzne vyšetrenia, zistila sa príčina Zacharyho problému, a to arfid.
Prečítajte si tiež: Komplexný Prehľad o HKK
Ďalším z extrémnych prípadov je dospelá 29 ročná žena menom Amber Scott, ktorá prežíva väčšinou na hranolkách a pri pokuse zjesť čokoľvek iné sa roztrasie, rozplače a musí prekonať panický záchvat. Aj keby malo ísť o zrnko ryže. Aj obyčajné zrnko varenej ryže u Amber spôsobuje potoky sĺz a nevoľnosť. Občas ochutná kúsok pizze a cestovín, tvrdí však, že hranolky sú jediné jedlo, ktoré jej telo toleruje. Všetko ostatné jedlo je pre ňu odporné a neprijateľné. Aj čo sa hranoliek týka, nie je jedno aké sú. Hranolky musia byť úplne očistené, ručne narezané, vypražené v konkrétnom druhu oleja a bez príloh, len s trochou soli. Amber si myslí, že porucha siaha do jej detstva, kedy sa ju rodičia pokúšali donútiť zjesť tanier hrášku. Jej však hrášok pripadal nejedlý a tvrdí, že také jedlá jednoducho nedokáže zjesť. Nikdy nejedla mäso, zeleninu ani žiadne ovocie. Ak sa jej spýtate prečo nedokáže dať do úst napríklad kúsok ovocia, požuť a prehltnúť ho, nemá odpoveď. Sama nevie prečo, ale jednoducho cíti, že to nedokáže.
Vplyv ARFID na život
Život s ARFID nie je jednoduchý. Okrem nutričných nedostatkov majú jedinci často problémy aj v osobnom živote. Ich porucha často zasahuje celú ich rodinu, pretože ľudia si často myslia, že „arfidisti“ sú jednoducho príliš tvrdohlaví a zaťatí skúšať nové jedlá. Majú taktiež strach socializovať sa, pretože sa boja, že ak sa niekto dozvie, že takmer nič nejedia, lebo sa jedla boja, vysmeje ich alebo odsúdi.
Diagnostika a liečba ARFID
Diagnostika ARFID je komplexný proces, ktorý zahŕňa lekárske vyšetrenie, psychologické hodnotenie a podrobný rozhovor o stravovacích návykoch a obavách.
Liečba ARFID je zvyčajne multidisciplinárna a zahŕňa:
- Nutričnú terapiu: Zameranú na postupné rozširovanie jedálnička a zabezpečenie dostatočného príjmu živín.
- Psychoterapiu: Kognitívno-behaviorálna terapia (CBT) a terapia zameraná na expozíciu sú účinné pri znižovaní úzkosti spojenej s jedlom a postupnom zaraďovaní nových potravín.
- Logopedickú terapiu: V niektorých prípadoch môže byť potrebná pomoc logopéda pri riešení problémov s prehĺtaním.
- Farmakologickú liečbu: V prípade prítomnosti úzkosti alebo depresie môžu byť predpísané lieky.
Poruchy príjmu potravy: Širší pohľad
ARFID je len jednou z mnohých porúch príjmu potravy. Medzi ďalšie patria:
Prečítajte si tiež: Možnosti liečby nechutenstva
- Mentálna anorexia: Vyznačuje sa výrazným obmedzením príjmu stravy a skresleným vnímaním vlastného tela. Ľudia s anorexiou majú intenzívny strach z pribrania, aj keď majú nebezpečnú podváhu.
- Mentálna bulímia: Charakteristická pravidelnými epizódami prejedania, ktoré sprevádzajú pocity viny a straty kontroly nad príjmom potravy. Ľudia s bulímiou sa potom v snahe zabrániť priberaniu obracajú na kompenzačné postupy, ako je vracanie, nadmerné užívanie laxatív a diuretík, hladovanie a nadmerné cvičenie.
- Záchvatovité prejedanie sa: Rovnako ako pri mentálnej bulímii, aj pri záchvatovitom prejedaní sa vyskytujú epizódy prejedania sa a následného pocitu viny, straty kontroly a zlyhania. Na rozdiel od bulímie však nedochádza ku kompenzačnému správaniu.
Poruchy príjmu potravy sú vážne psychické ochorenia, ktoré si vyžadujú odbornú pomoc.
Prerušovaný pôst (Intermittent Fasting - IF): Alternatívny prístup k stravovaniu?
V súčasnosti je populárny aj tzv. prerušovaný pôst (Intermittent Fasting - IF). Ide o stravovací plán, pri ktorom sa striedajú obdobia jedla a pôstu. Mnohé diéty sa zameriavajú na to, čo jesť, lenže prerušovaný pôst je o tom, kedy jesť. Fanúšikovia tohto typu stravovania vychádzajú z toho, ako sa naše telo stáročia vyvíjalo.
Existuje niekoľko rôznych spôsobov fastingu, všetky sú založené na pravidelných časových intervaloch jedla a pôstu. Môžete napríklad jesť len počas ôsmich hodín a zvyšok sa postiť. Alebo sa môžete rozhodnúť jesť dva dni v týždni len jedno jedlo denne. Napríklad v rámci metódy 16 : 8 sa každý deň stravujte normálne, ale len v rámci 8-hodinového okna. Napríklad vynechajte raňajky, obedujte okolo poludnia a večerajte do 20. hodiny. Ďalšou metódou fastingu je prístup známy ako 5 : 2.
Pred začatím prerušovaného pôstu je dôležité poradiť sa so svojím lekárom. Dlhšie obdobia bez jedla, ako napríklad 24-, 36-, 48- a 72-hodinové pôsty, nemusia byť nevyhnutne lepšie a môžu byť dokonca nebezpečné. Bolo preukázané, že prerušovaný pôst pomáha pri chudnutí a zlepšuje niektoré ukazovatele zdravia. Nie je však pre každého.
Anorexia: Viac než len o jedle
Mentálna anorexia je duševné ochorenie patriace medzi tzv. poruchy príjmu potravy (PPP). Dalo by sa však povedať, že je aj poruchou vzťahu k sebe samému. Jej charakteristickou črtou je neschopnosť prijať svoje nedostatky, neustále sebahodnotenie a kritika, absencia láskavosti voči sebe samému a konštantná potreba trestať sa za svoje “nedokonalosti”.
Prečítajte si tiež: Všetko o vlčom hlade
Anorexia nie je voľba, nie je to rozhodnutie - je to ochorenie. A rovnako ako iné duševné ochorenia, ani ona nemusí byť vidieť na prvý pohľad. Chudnutie je viac následkom ako príčinou anorexie. V človeku sa začína rozvíjať oveľa skôr než dôjde k fyzickým prejavom. Mentálna anorexia, napriek výraznej zameranosti na jedlo a snahu o získanie štíhlej postavy, nie je iba o jedle. V skutočnosti ide o snahu takýmto spôsobom riešiť hlbšie duševné a emocionálne problémy a často jej predchádza úzkosť z pochybností o sebe samom, obavy, že nás okolie neprijme takých, aký sme. Človek hladovanie používa nevedome ako stratégiu na vyrovnávanie sa s nimi.
Človek trpiaci anorexiou začne väčšinou najprv obmedzovať príjem len vysokokalorických jedál (sladkosti, pizza, čipsy, fast food). Postupne začne obmedzovať aj bežné potraviny (pečivo, cestoviny a pod.). Rozvinie sa strach z priberania, skreslený pohľad na svoje telo sa prehĺbi a z chudnutia sa stane závislosť, s ktorou si nevie dať rady.
Anorexia je duševná choroba s najvyššou úmrtnosťou na svete. Približne 4-20% ľudí trpiacich anorexiou aj zomrie a 1 z 5 spácha samovraždu. Pritom polovica Slovákov nevie, že tieto poruchy sa môžu končiť smrťou.(1)
Odborníci sa zhodujú, že nie je jeden konkrétny dôvod, prečo anorexia začne. Existuje celý súbor rizikových faktorov, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť výskytu ochorenia u “geneticky predisponovaných jedincov”. Ide o tzv. multifaktoriálne ochorenie - to znamená, že to, či sa u človeka anorexia rozvinie alebo nie, závisí od mixu viacerých faktorov: genetické predispozície, osobnostné predispozície, udalosti v živote, prostredie, v ktorom žijeme, idealizácia štíhlosti a diet culture.
Cesta k uzdraveniu
Ak trpíte ARFID, anorexiou či inou PPP vy alebo niekto z vašich blízkych, je dôležité tejto chorobe porozumieť a vyhľadať odbornú pomoc. Liečba porúch príjmu potravy je často dlhá a náročná, preto by mal mať človek dostatočnú podporu aj vo svojej rodine. Dôležité je, aby mal človek možnosť sa niekomu zveriť.