Topoľčany, mesto s bohatou históriou, ktorá siaha až do staršej doby kamennej, je známe nielen svojimi historickými pamiatkami, ale aj tradíciou pekárskeho remesla. V tomto článku sa pozrieme na históriu chleba a pečiva, a to aj v kontexte Topoľčian a jeho okolia.
História Topoľčian v skratke
Najstaršie archeologické nálezy v lokalite Topoľčian siahajú do staršej doby kamennej (40 000 rokov pred n. l.). Intenzívnejšie bola lokalita osídlená v praveku v mladšej dobe bronzovej (1200-700 pred n. l.). V mladšej dobe železnej (400-200 pred n. l.) obývali územie Kelti. V 4. storočí pred n. l. až v 1. storočí n. l. prenikali do Karpatskej kotliny Germáni. Slovania na toto územie doputovali z takzvanej pravlasti medzi riekami Visla a Dneper. Počiatky slovanského osídlenia v karpatskej kotline sa datujú do rokov 454-568. V lokalite dnešných Topoľčian sa objavuje slovanské etnikum pred 9. storočím. V rokoch 623-658 bola lokalita súčasťou štátneho útvaru Slovanov Samova ríša a na prelome 7.-8. storočia vzniknutého Nitrianskeho kniežactva. V priebehu 11. storočia sa stali Topoľčany trhovým a mýtnym miestom a sídlom fary. Najstaršia doložená písomná zmienka o Topoľčanoch je v zachovanej darovacej listine z roku 1235 uhorského kráľa Bélu IV. Po vpáde Mongolov v roku 1241 sa v priebehu 70-tych rokov 13. storočia ocitli Topoľčany v rukách magnátskeho rodu Čákovcov a boli obohnané hradbami. V rokoch 1431-1435 ovládli mesto husiti Prokopa Holého. V 16. a 17. storočí mesto trpelo pod tureckými nájazdami aj drancovaním Krymskými Tatármi a odvádzaním veľkého množstva zajatcov do otroctva. Od 10. decembra 1918 oficiálne skončila maďarská vláda v Topoľčanoch a Topoľčany sa stali súčasťou Československa. Do roku 1920 malo mesto názov Veľké Topoľčany.
Chlieb ako základ stravy
Chlieb je základnou potravinou, ktorá sprevádza ľudstvo po tisíce rokov. Jeho význam presahuje len uspokojenie hladu; chlieb má kultúrny, sociálny a historický význam. Na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, má chlieb dôležité miesto v stravovacích návykoch a tradíciách.
Obľúbenosť chleba a pečiva na Slovensku
Chlieb jedáva viac ako deväť z 10 Slovákov a Sloveniek, no obľube sa tešia aj ďalšie pekárenské výrobky. Podľa prieskumu konzumuje rôzne druhy chleba viac ako 97 % ľudí. Slovenky a Slováci najčastejšie siahajú po zemiakovom chlebe (31 %) a celozrnnom chlebe (27 %). Tretím najobľúbenejším je kváskový chlieb, nasledovaný klasickým bielym a ražným chlebom. Menšia časť ľudí obľubuje aj rascový, špaldový, cereálny či tekvicový chlieb. Slané pečivo uprednostňuje 69 % opýtaných. Najobľúbenejšou náplňou v sladkom pečive je čokoládová, a to pre viac ako polovicu žien a štyroch mužov z desiatich. Druhou najčastejšou sladkou náplňou je tvarohová a tesne za ňou maková, ktoré chutia viac ako tretine ľudí. Populárnou voľbou je tiež lekvárová, orechová a pudingová náplň.
Pekárenské tradície a špeciality
V každom poriadnom dome sa na Vianoce museli piecť bajgle. Pod označením beugel sa v minulosti myslel koláč, pečený najmä v období vianočných sviatkov, pričom bohatá orechová a maková plnka symbolizovala hojnosť darov. Podľa tradície mal mak zabezpečiť blahobyt, konzumovať cesto s makom znamenalo dobré manželstvo a orechy chránili pred všetkým zlým. Tivadar Ortvay vo svojej knihe Ulice a námestia Bratislavy z roku 1905 uvádza: „Táto špecialita sa k nám v stredoveku dostala pôvodne z Viedne, kde už vtedy piekli bajgle. Bajgle sa u nás podávali už v 16. storočí na verejných hostinách, ktoré mesto usporadúvalo na radnici na počesť vznešených hostí. Mestskí radní dostávali každoročne na Vianoce do daru bajgle a tento zvyk sa zachoval do konca 17. storočia.“ Hoci toto pečivo nevzniklo v Bratislave, práve tu sa z jeho výroby stalo umenie, ktoré mesto preslávilo za jeho hranicami. Prešporské bajgle sa stali etablovaným produktom a značkou, s ktorými sa mesto a jeho obyvatelia naplno stotožnili. Prešporok sa vďaka svojim rožkom preslávil aj vo svete a prezýval sa po nemecky Beugelstadt alebo po maďarsky patkóváros.
Prečítajte si tiež: Placky alebo chlieb?
Pekárne v Topoľčanoch a okolí
V Topoľčanoch a okolí pôsobilo a pôsobí viacero pekární, ktoré ponúkajú široký sortiment chleba a pečiva. Jednou z nich je pekáreň Nanipek v Topoľčanoch, ktorá ponúka rôzne druhy chleba, bagiet, sladkého i slaného pečiva. V ponuke majú pravý zemiakový chlieb, ražný chlieb, špaldový chlieb, môj chlieb a chlieb dlhý. Okrem chleba si môžete zakúpiť aj sladké pečivo (koláče, štrúdle, pité, vianočky a šamrole), slané pečivo (rožky, langoše, croissanty a osúchy), cereálne pečivo, cereálne francúzske bagety, bavorské bagety, sójové rožky a knedle. Ďalšou pekárňou je Kočkovská pekáreň, ktorá si svoju stabilnú pozíciu na trhu vybudovala vďaka vysokej kvalite výrobkov a širokému sortimentu. Sieť predajní Kočkovskej pekárne je po celom Považí. Remeselná pekáreň Kopek bola založená už v roku 1992.
Tovarníky a Stummerovci
V kontexte Topoľčian je dôležité spomenúť aj obec Tovarníky a rodinu Stummerovcov. V roku 1868 bola v kaštieli v Tovarníkoch uzavretá kúpnopredajná zmluva na panstvo medzi grófkou Alžbetou Mels-Colloredo a bratmi Karlom, Augustom a Alexandrom Stummerovcami, ktorí ho kúpili za 450 tisíc zlatých a za domy vo Viedni. Celý veľkostatok v Tovarníkoch sa tak dostal do rúk Stummerovcov. Už v roku 1871 postavila rodina Stummerovcov v Tovarníkoch cukrovar, ktorý počas repnej kampane poskytoval prácu 400 až 500 ľuďom. Popri tom vlastnili úspešné podniky v Rakúsku, Česku a Uhorsku - vrátane najväčšieho cukrovaru v Uhorsku, ktorý sa nachádzal v Trnave. Ich aktivity zahŕňali aj drevársky priemysel - vďaka parnej píle a parketárni úspešne vyvážali kvalitné dubové a predovšetkým bukové drevo až do Holandska, Belgicka, Talianska a Francúzska, kde sa používalo aj na stavbu lodí. Stummerovci sa významne angažovali aj v spoločenskej oblasti - podporovali školstvo (stavba školských budov), zdravotníctvo (nemocnica), cirkev a sociálnu starostlivosť (zriadenie chudobinca).
Zánik šľachtictva a pozemková reforma
Paragraf §106 ÚL odsek neuznáva „výsady pohlavia, rodu a povolania" a odsek 3 „tituly smú byť udelené, len pokiaľ označujú úrad alebo povolanie". Týmito paragrafmi vylučuje Ústava akúkoľvek pozitívnu právnu úpravu šľachtictva ako inštitútu, ktorý uznáva nerovnosť ľudí podľa pôvodu. Zákon č. 61/1918 Sb., ktorým sa zrušuje šľachtictvo, rády a tituly a zákon č. 243/1920 Sb., ktorým sa mení zákon o zrušení šľachtictva, rádov a titulov, šľachtictvo výslovne zakazujú a používanie šľachtických titulov sankcionujú. Rušia sa zároveň všetky práva a výsady, ktoré zrušené šľachtické tituly prinášali. Ďalšiu veľkú ranu zasadila šľachte pozemková reforma z roku 1919, pripravujúca šľachtické rody o pôdu. Tú novo vzniknutý československý štát vykúpil v mene sociálneho zmieru za tretinu ceny, aby ju odpredal stredným a drobným roľníkom. De facto tak prebehlo prvé "znárodnenie"; vyvlastnenie/zoštátnenie poľnohospodárskej pôdy.
Prečítajte si tiež: Ako sa vyrába chlieb?
Prečítajte si tiež: O stravovaní a zábave v histórii