Úvod
Ak by sme mali označiť potravinu, ktorá sprevádza ľudstvo takmer celou históriou, bol by to chlieb. Chlieb zohrával a zohráva veľkú úlohu v živote ľudí. Len ten, kto poznal jeho nedostatok, vie, aký je vzácny. Neexistuje presný záznam, kedy sa chlieb prvýkrát objavil v strave človeka, ale je to potravina, ktorá je známa už celé tisícročia, pretože tvorila základ výživy. Najstaršie zmienky o chlebe sa datujú do 11. storočia, keď ho pripravovali hlavne na dvoroch a v kláštoroch.
Vo svete je jeho história ešte väčšia. Odborníci sa domnievajú, že pre chlieb tak prevratný proces kvasenia bol objavený asi pred šiestimi tisíckami rokmi v Egypte. Ale už dávno predtým, ako sa začal vyrábať chlieb, boli obilniny súčasťou výživy človeka. Ľudia ich pravdepodobne jedli v surovom stave a upravovali namáčaním alebo nakličovaním, neskôr z nich dokázali uvariť kašu, ktorú potom usušili na slnku, a tak vznikla placka, ktorá je považovaná za predchodcu skutočného chleba.
Chlieb v kultúre
Chlieb sa prelína celou ľudskou kultúrou. Skutočnosť, či ho bol dostatok, alebo úplne chýbal, rozhodovala často o prežití celých národov. Zároveň je to však prastará, ale nepostrádateľná, legendami opradená potravina, vyskytujúca sa už v najstarších písomnostiach, v rozprávkach i ľudových pesničkách. O chlebe sa dočítame už v Starom zákone. Chlieb ako základná potravina je známy celé tisícročia. Je to jedno z vôbec najstarších známych človekom pripravovaných jedál, stopy sa nachádzajú už v neolite.
So zmienkami o chlebe sa stretávame už od dôb, kedy vznikli prvé kreslené a písané záznamy. Už staré obrázkové písma obsahujú oválne znaky inšpirované kysnutým chlebom.
Výroky o chlebe
Chlieb inšpiroval mnohých mysliteľov a umelcov, čoho dôkazom sú nasledujúce výroky:
Prečítajte si tiež: Chlieb ako zrkadlo jazyka
- „Kvety a knihy sú pre mnohých ľudí práve tak nevyhnutné ako denný chlieb." (Honoré de Balzac)
- „Je veľmi ťažké uvažovať ušľachtilo, keď človek myslí len na to, ako si zarobiť na chlieb." (Jean Jacques Rousseau)
- „Umenie nie je chlieb, ale víno života." (Jean Paul)
- „Sen je soľ bez chleba." (Ramón Gómez de la Serna)
- „Dobrý vtip vydá za kus chleba a veselá myseľ nahradí nielen pohár vína." (Gottfried Keller)
- „Mnoho ľudí na svete zúfalo túži po kúsku chleba, ale omnoho viac je tých, čo zúfalo túžia po malom kúsku lásky." (Matka Tereza)
- „Malé deti jedia chlieb rodičov, veľké ich srdce." (Karolina Světlá)
- „Chlieb je vždy vec spravodlivá, maslo nie vždy, jedincov koristnícky blahobyt nikdy." (Karel Čapek)
- „Pravdepodobnosť, že chleba spadne namazanou stranou nadol, je priamo úmerná cene koberca." (Murphy vo svojej knihe zákonov)
Príslovia a porekadlá
Chlebu patrí významné miesto v bežnom živote i osobnom jedálničku všetkých generácií, čo sa odráža aj v prísloviach a porekadlách:
- „Koho chleba ješ, toho pieseň spievaj."
- „Ponúknuť priateľstvo zamilovanému je ako darovať chlieb smädnému."
- „Chlieb daruj každému, ale u každého ho nejedz."
- „Odriekaného chleba najväčší krajec."
- „Všade je chleba o dvoch kôrkach."
- „Nielen chlebom je človek živý."
- „Kto so mnou chlieb jesť nechce, s tým ja koláče jesť nebudem."
- „Soľ na chleba, a nie chlieb na soľ sa dáva."
- „Lepší doma krajec chleba než v cudzine krava celá."
- „Chlieb na ceste neťaží."
- „Chlieb za bruchom nechodí."
- „Jedz chlieb a pi vodu, neprídeš na chudobu."
- „Chlieb, cibuľa a sloboda sú lepšie než kura, med a robota."
- „Najlepšie je dnešné mäso, včerajší chlieb a minuloročné víno."
- „Keď sa hríbov mnoho v lete rodí, rok ten málo chleba plodí."
Dnešné slová
Aj v dnešnej bežnej reči sa o chlebe zmieňujeme viac, než by sme si mysleli.
- „Neváhal sa rozdeliť o poslednú kôrku chleba."
- „A potom došlo na lámanie chleba."
- „To bol ale pekne tvrdý chlebíček."
Chlieb ako kultúrne dedičstvo
Chlieb má dôležité miesto v kultúrnom dedičstve.
Tradície
V iných dobách sa vítali vzácne návštevy chlebom a soľou. V rámci folklórnych slávností sa usporadúvajú aj rôzne Slávnosti chleba. Chlieb je najznámejší výrobok z cesta, ktorý podmienil výrobu a používanie viacerých výrobkov aj s výtvarnými prvkami. Prvé pekárske cechy vznikli u nás už v 14. storočí. Dôležité miesto patrí obradovému chlebu. Dnes sa pečie z kvalitnej pšeničnej múky a môžeme ho rátať už k pečivu či koláčom.
V ľudovej kultúre však v obradoch a pri sviatočných jedlách zastupuje chlieb. Typickými obradovými chlebami - koláčmi sú napríklad radostník na svadbe, kračun a štedrák na Vianoce alebo paska na Veľkú noc. Svadobný koláč bol všade na svadbách typickým, obetným a nevyhnutným atribútom.
Prečítajte si tiež: Placky alebo chlieb?
Povery a zvyky
Chlebu ako základnej a vzácnej potravine sa v ľudovom prostredí prejavovala vždy veľká úcta. Považoval sa za „boží dar“ a podľa toho sa s ním aj zaobchádzalo. Pozornosť sa venovala jeho príprave i konzumácii, ktorá sa postupne rozvinula do rozsiahleho komplexu povier a zvykov.
Povery
Počas prípravy sa zvykol sedemkrát požehnávať. Prvý raz, keď sa zarábal kvas, druhý raz, keď sa začalo miesiť cesto, tretí raz, keď sa cesto zamiesilo, štvrtý raz, keď sa váľalo do slamienky alebo vahana, piaty raz na lopate pred pecou, šiesty raz, keď sa posledný peceň vložil do pece, a siedmy raz, keď sa prvýkrát krájal. Požehnávanie mala predovšetkým zabezpečiť úspešnú prácu pri pečení chleba a samotný výsledok, teda dobrý chlieb.
S prípravou chleba i s chlebom samotným súvisí veľa ďalších poverových predstáv:
- Keď napríklad dievča prvýkrát miesilo cesto na chlieb a to pukalo, hovorilo sa, že dostane muža v čižmách - pána, ak nepukalo, mala dostať muža v papučiach - sedliaka.
- Keď sa pri pečení chlieb rozpukol, malo prísť nešťastie.
- Ak ho gazdiná zabudla v peci, verilo sa, že skoro zomrie.
- Peceň chleba na stole nesmel nikdy ležať nakrojenou stranou ku dverám, lebo sa tým privolala na gazdovstvo bieda.
- Ak z neho kúsok spadol, zodvihli ho a pobozkali a až potom mohli zjesť.
- Ani odrobinky sa nesmeli vyhodiť a odrobinkám zo štedrovečerného chleba pripisovali priam magický význam.
Zvyky
- Najznámejším zvykom spojeným s chlebom je ponúkanie vzácnych hostí chlebom a soľou, ktorý sa stal symbolom pohostinnosti nielen na Slovensku, ale aj u iných slovanských národov. Vzácne návštevy zo zahraničia vždy víta krojovaný mladý pár, ktorí drží v rukách podnos s chlebom a soľou.
- Význam chleba dokladá aj jeho rola v svadobných obyčajach. Nevesta ho nosila do kostola na obrad i domu ženícha, kde ho kládla ako dar na stôl. Matka ženícha vítala mladý pár chlebom a soľou na prahu domu. Dnes už pôvodný obradový zmysel svadobných koláčov zmizol, ale i dnes sa stretávame s pečením rôznych druhov svadobných koláčov či skôr zákuskov a z kedysi nazývaného radostníka či sladkaňa sa stala postupom času torta.
V poslednom dome čoraz častejšie sa po radovom tanci okrem prípitku dáva zdobené medovníkové srdiečko niekedy aj s menami mladomanželov. Kdesi v apokryfoch sa číta, že Ježiš po jednej horskej kázni pred zhromaždenými apoštolmi roztvoril priehrštie so zrnami, ktoré trblietali zlatistým leskom zapadajúceho slnka. Hovoril fascinujúcim žiariacim pohľadom: „Pozrite, Stvoriteľ pôsobením sily slnečného jasu dáva týmto zrnám symbol života, nového života.“ Učeníci sa pýtali: „Pane, sú to vari iné zrná, ako tie čo vidíme na okolo?“ Ježiš im odpovedal: „Veru nie, ale odteraz ich budete vidieť inými očami.“
Nuž ale pri poslednej večeri - lámal a dával - ako to aj pri každej nedeľnej omši znovu a znovu hovorí. Nebol ale práve tento chlieb z vyklíčených zŕn symbolom nového života? Neznázorňuje silu vzkriesenia? Tú naznačuje aj modlitba, ktorú nám kedy - tedy z trestu udelí náš spovedník.
Prečítajte si tiež: Ako sa vyrába chlieb?
Chlieb v umení
Chlieb nájdeme aj vo výtvarnom umení, okrem toho že je chlieb témou mnohých obrazov - hlavne zátiší, je zároveň on sám výtvarným materiálom - výrobky z chlebového cesta môžeme obdivovať na rôznych výstavách. Vyhlasujú sa tematické súťaže o najzaujímavejšiu plastiku, sochu alebo iný výrobok z chleba.
Hodnota a množstvo chleba
V tejto dobe sa vôbec nespráva k chlebu s úctou. Za nízku cenu sa dá kúpiť dva, maximálne tri druhy chleba. Je ho dostatok a tak sa ním aj plytvá. Len na správaní starých ľudí sa dá postrehnúť, že to nebolo s chlebom vždy tak. Tí si ešte pamätali dobu keď bola oň núdza. A my nerozumieme, že kúpili chlieb aj keď už nebol najčerstvejší a uchovávali ho v plátennej utierke, pretože ho nazvyš nebolo.
Vtedajšieho chleba si ľudia vážili nie len ako výborný pokrm, ale využívali ho ako platidlo. I podľa cirkvi je chlieb považovaný za Boží dar.
„Chlieb a hry“ v starovekom Ríme
Heslo "chlieb a hry" (lat. panem et circenses) pochádza zo starovekého Ríma a vyjadruje spôsob, akým si rímski cisári zabezpečovali priazeň ľudu. Poskytovaním základných potrieb (chlieb) a zábavy (hry) sa snažili odvrátiť pozornosť od politických a sociálnych problémov. Tento koncept pretrváva v rôznych formách dodnes.
Autor tejto vety, rímsky cisár Gaius Julius Caesar, už v prvom storočí pred Kristom vedel, ako si získať verejnú mienku na svoju stranu.
Rimania rozširovali hranice svojej ríše, na dobytých územiach zakladali provincie. Jednou z nich bola Panónia. Horná Panónia sa rozprestierala na území dnešného Maďarska, Rakúska, Slovinska a malej časti Slovenska - zadunajskej časti Bratislavy (Rusovce, Petržalka). Na ochranu severnej hranice Rímskej ríše bol vybudovaný tri tisíc kilometrov dlhý obranný systém Limes Romanus, jeho časť ležala na Dunaji. V mestskej časti Bratislavy, v Rusovciach sa nachádzal kastel Gerulata, jeden z opevnených bodov slávnej rímskej hranice. Ide o dve tisíc rokov starú históriu.
Chlieb v starovekom Ríme
V starovekom Ríme bol chlieb základnou potravinou. Cisári zabezpečovali jeho pravidelné dodávky, často aj zadarmo, pre chudobnejších občanov. Týmto spôsobom si kupovali ich lojalitu a predchádzali nepokojom. Napríklad tzv. keiserku - žemľu s ľahko oddeliteľnými časťami, si dnes kupujeme vďaka Rimanom.
Hry v starovekom Ríme
Hry, alebo zábava, mali v rímskej spoločnosti dôležité miesto. Išlo o rôzne podujatia, ako gladiátorské zápasy, divadelné predstavenia, preteky na koňoch a iné. Tieto hry boli často spojené s náboženskými oslavami a konali sa v amfiteátroch, ako je slávne Koloseum. Zápasy gladiátorov priťahujú pozornosť odjakživa.
Rímske dedičstvo v súčasnosti
Kultúrny, politický a právny systém Rimanov ovplyvňuje fungovanie spoločnosti dodnes. Kultúrne podujatia ako "hry" dnešnej doby.
Rímske hry ako forma popularizácie histórie
Jedinečný projekt RÍMSKE HRY má ambíciu populárno-zábavnou formou spropagovať významnú kultúrno-historickú pamiatku Gerulatu v Rusovciach. Už 20. ročník sa uskutočnil druhý septembrový víkend (v sobotu 9. septembra 2017). Dramaturgička celého podujatia a vedúca oddelenia komunikácie Múzea mesta Bratislavy PhDr. Rímske hry posledné roky navštevujú tisíce návštevníkov. Ide o celodenný zábavno-náučný program plný originálnych, vtipných aj náučných prvkov určených pre rodiny bez rozdielu veku.
Návštevníci sa niečo naučia, a zažijú výborný program plný literatúry, tanca, divadla či obľúbených neľútostných zápasov v štýle rímskych gladiátorov. Chceme priblížiť rímske pamiatky Gerulatu a Limes Romanus. Jedinečné archeologické nálezy Gerulaty v Rusovciach pri Bratislave dokazujú umnosť Rimanov a ich vplyvu na ďalšie kultúry. A dejiny sa zobrazujú oveľa zrozumiteľnejšie, ak sa môžu návštevníci prechádzať po autentických miestach.
Netradičné podujatie má ambíciu zapojiť do spoznávania čo najviac ľudí všetkých vekových kategórií. Projekt vznikol ako malá rodinná aktivita Rimania a Dunaj. Projekte rástol a hľadal stále originálnejší program celých 20 rokov. Dôležitá zmena nastala v rokoch 2006 - 2007, kedy Rímske hry prekročili hranice našej republiky a získali hlbší spoznávací charakter. Prebehla napríklad rozsiahla revitalizácia Múzea Antickej Gerulaty v Rusovciach. Projekt tiež skvalitnil prácu so školskou mládežou a verejnosťou. Poskytol materiálnu základňu, interaktívne pomôcky. A prepojil Slovensko s Rakúskom a Maďarskom. Cezhraničná odborná spolupráca výborne funguje najmä vďaka archeologičke a odborníčke PhDr. Rímska škôlka (vlaňajšia novinka pre deti od 0 do 6 rokov) bude otvorená až do 16 hodiny. Návštevníci majú jedinečnú príležitosť obliecť sa do dobového oblečenia. Tento rok to bude vystupovať obľúbené Divadlo Zkufravon, aj 50 detí so starovekého Ríma (súkromná ZUŠ Rusovce). Jedinečnú výzbroj a výstroj akú má Tovarišstvo starých bojových umení nenájdete nikde inde. Ich program každý rok obsahuje prekvapenia a zaslúžene má najväčšie divácke úspechy.
Rímske hry sú rozdelené do niekoľkých častí. Dopoludnie od 10 hodiny bude už tradične patriť súťažiam rodinných tímov. Je to vzdelávacia časť realizovaná zábavnou formou. Máme už návštevníkov, ktorí sa zúčastňujú pravidelne a vedomosti získali práve tu na Rímskych hrách. Zápasy gladiátorov priťahujú pozornosť odjakživa, na našom podujatí sú spojené s možnosťou súťažiť a vyhrať. Nejde ani tak o silu ako o získanie nových informácií. Vedecko-populárny prístup zabezpečila práve archeologička J. Schmidtová. Súťažné otázky sú pritom vhodne skĺbené so zábavou.
Limes Day a UNESCO
Limes Day má upozorniť na rímske pamiatky na hranici pozdĺž Dunaja, ktoré boli súčasťou Limes Romanus. Reťaz rímskych táborov spojená cestami bola hranicou Rímskej ríše. Zámerom je propagovať tieto pamiatky a dosiahnuť ich zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Moderné interpretácie a kritika
Koncept "chlieb a hry" sa často používa aj v modernej politike a spoločnosti.
Kultúrne leto v Trstenej
Trstenský primátor Jozef Ďubjak po pol roku svojho pôsobenia na radnici spôsobil v meste menší kultúrny rozruch. Slovné spojenie Kultúrne leto do bodky vystihuje, čo sa uplynulé dva mesiace v Trstenej dialo. Prvý výrazný posun v kultúrnom dianí spôsobil koncert operných spevákov z Bratislavy. Vystúpenie umelcov bolo venované životu a dielu zakladateľa slovenskej operety a tanga Gejzu Dusíka. Po tradičných každoročných podujatiach - Trstenská krídlovka, Škapuliarsky jarmok a Spievame Márii - prišla na rad augustová šnúra piatich koncertov so širokým žánrovým záberom. Ľudia si vypočuli folk v podaní hudobnej skupiny Skalka, oravského repeťáka Milana Hrčku, temperamentný ľudový folklór predviedol FS Skorušina z Liesku a stovky Trstenčanov si prišli vypočuť nestarnúcich kovbojov z country kapely Kredenc. Najväčším ťahákom, hlavne medzi mladými, bol koncert spevákov zo súťaže Slovensko hľadá SuperStar. Peter Bažík a Katka Koščová zabávali divákov na trstenských brehoch Oravskej priehrady. Podľa štatistiky MsKS Trstená, sa v júli a v auguste zúčastnilo kultúrnych podujatí približne 13 000 ľudí. „Aj keď sa, samozrejme, nedá vyhovieť všetkým, odozvy na Kultúrne leto v Trstenej sme zaznamenali výlučne kladné. Bolo to vidieť a cítiť aj na poslednom koncerte skupiny Kredenc. Šesť stovák divákov vydržalo v hľadisku pod holým nebom aj napriek zime až do konca,“ uvádza Ľubomír Fedorák, riaditeľ MsKS Trstená. Aj keď sa leto skončilo, kultúra v Trstenej kráča ďalej. „Od 23. septembra pripravujeme Trstenskú organovú jeseň, tri po sebe idúce nedele v kostole sv. Martina,. Každú nedeľu od 16.00 hod.
Futbal ako moderná forma "hier"
Panem et circenses (chlieb a hry) platilo už v starom Ríme. Už rímski cisári vedeli, že ľudom treba dať chlieb a hry. Trochu sa obávam, že v dnešnej dobe šetrenia a škrtania nám ani ľavá ani pravá koalícia nedokáže dať chlieb, preto sa chcem aj v tomto úvodníku prihovoriť predovšetkým k primátorom, starostom a samosprávam, aby pomohli zachovať aspoň hry v podobe futbalu. V súčasnosti predovšetkým od ich pomoci a pochopenia bude závisieť prežitie mnohých mužstiev. Blížia sa komunálne voľby. Sledujme pozorne, s akým programom nás oslovia kandidáti a podporme tých, ktorí sa nebudú stavať k športu bokom! Nedovoľme, aby sa mládežnícke mužstvá odhlasovali zo súťaží, aby oravský futbal strácal svoje pozície v regionálnych súťažiach. Veľká škoda vypadnutia Tvrdošína zo IV. ligy či Žaškova z V. ligy. Aj ostatné oravské mužstvá, hlavne v V. lige, sa zachraňovali len tak-tak. Jedným z mála pozitív je účinkovanie Dolného Kubína v I. lige. História si to určite bude pamätať. A to, že reprezentuje celú Oravu, už snáď netreba pripomínať. Uvidíme, ako sa mu bude dariť v druhej sezóne, ktorá, ako sa hovorí, býva najťažšia. Verím, že jesenná časť vo všetkých súťažiach prebehne úspešne. Verím, že nás účinkovanie našej reprezentácie správne nakoplo k lepším výkonom, ale aj k lepšiemu a svedomitejšiemu prístupu k futbalu. I keď ten niekedy nemá logiku, nedá sa oklamať. Preto vám všetkým, ktorí sa krútite okolo futbalu prajem, aby ste si ho na zápasoch svojho mužstva predovšetkým vychutnávali.
Vývoj stravovania a zábavy od praveku po súčasnosť
Heslo „chlieb a hry“ má hlboké korene v histórii a odráža spôsob, akým mocní ovplyvňujú verejnosť. Táto stratégia, ktorá sa prvýkrát objavila v starovekom Ríme, pretrváva dodnes v rôznych podobách a kontextoch.
Pravek
V dobách praveku sa najstarší ľudia živili lovom, zberom rastlinnej potravy a neskôr aj rybolovom. O poľnohospodárstve môžeme hovoriť až posledných 7 až 10 tisíc rokov. V strednej Európe vznik a vývoj najstaršieho poľnohospodárstva spadá až do obdobia neolitu, teda mladšej doby kamennej. Archeologicky je toto obdobie charakterizované jednak výrobou keramiky, jednak výrobou nástrojov z hladeného kameňa.
Najstaršie poľnohospodárske kultúry v Európe sa rozvíjali od konca 7. tisícročia pred n. l. v Grécku, Tesálii a Macedónii, v tých oblastiach, ktoré patrili ešte k Úrodnému polmesiacu. Odtiaľ sa pravdepodobne ďalej šírili do dnešného Chorvátska, Bulharska, Rumunska, Maďarska, Moldavska, Ukrajiny, podunajským kolonizačným prúdom na Slovensko a ďalej na západ a sever. Nositeľmi tejto poľnohospodárskej kultúry v strednej Európe bola kultúra s lineárnou keramikou, ktorá spadá do obdobia 5. tisícročia pred n. l.
Toto obyvateľstvo prinieslo so sebou aj nový spôsob výroby a obživy, nový spôsob myslenia, náboženstva aj spoločenskej organizácie. Osídlili najúrodnejšie a pre poľnohospodárstvo najvhodnejšie časti krajiny a staré obyvateľstvo zatlačili. Pestovali pšenicu a jačmeň ako hlavné obilniny, pričom existovala viacero odrôd. Prevládali tie, ktoré boli odolné a čo možno najmenej náročné. Ďalej sa pestoval hrach, šošovica, vzácnejšie proso.
Využitie dopestovaných plodín, najmä obilia nečakalo až do dozretia a žatia. Ešte mäkké a zelené klasy na začiatku zrelosti neolitickí poľnohospodári odrezávali alebo odtrhávali a hneď jedli; nebolo možné ich uskladňovať. Žlté klasy ešte pred stvrdnutím spracovávali niekoľkými spôsobmi. Priamou konzumáciou alebo pražením na ohni, či už pre okamžitú spotrebu, ako polotovar pre ďalšiu prípravu, alebo na dlhodobé uchovávanie. Úplne zrelé obilie sa už bez adekvátnej prípravy nedalo konzumovať. Spracovávalo sa opäť niekoľkými spôsobmi. Buď sa pražilo na ohni prípadne aj na peci a okamžite ešte teplé jedlo. Značná časť obilia sa postupne podľa potreby drvila na ručných „mlynčekoch“ buď hrubo na krupicu alebo jemnejšie na múku. Z múky sa piekli placky, forma pôvodného, ešte nekvaseného chleba. Výroba bola jednoduchá, na hrubo podrvené obilie sa zmiešalo s vodou, urobili sa malé placky a tie sa opiekli na ohnisku alebo na rozpálenom kameni. Na neolitických sídliskách stavali za týmto účelom pece, v ktorých sa tepelne spracovávali aj iné pokrmy. Veľmi rozšírené boli kaše a varené jedlá na spôsob polievok. Dochucovali sa na slano alebo sladko mliekom, ovocím alebo rôznymi ovocnými šťavami, prípadne aj tukom.
V chove dobytka prevládal hovädzí dobytok, ovce, kozy a ošípané. V neskorom neolite sa stali po hovädzom dobytku ošípané druhým najrozšírenejším chovaným typov zvierat. Zvieratá sa chovali najmä na mäso. Mäso sa pripravovalo opekaním na ohnisku, ale aj pečením, respektíve dusením v jamách, nad ktorými sa rozložil oheň. Mliečne hospodárstvo existovalo, ale bolo obmedzené a nemalo zásadnejší vplyv. Veľký význam mal v pravekom stravovaní aj rybolov. Rozvinul sa predovšetkým v prímorských oblastiach, ale v oblasti strednej Európy aj pri ústí veľkých riek, pozdĺž väčších tokov a okolo jazier vo vnútrozemí. Užívali sa kostené udice, harpúny, predpokladá sa aj lov lukom a oštepom.
Vývoj poľnohospodárstva postupoval veľmi podobne aj v neskorších obdobiach, v eneolite a neskôr v dobe bronzovej, kedy sa poľnohospodárstvo ešte viac rozširuje. Pestovali sa rôzne kultúrne plodiny, predovšetkým obilniny, niektoré strukoviny a ľan. Skladba pestovaných plodín bola rovnaká, len s tým rozdielom, že v eneolite a najmä v dobe bronzovej sa čoraz viac rozširuje pestovanie jačmeňa, popri dovtedy najčastejšej obilnine pšenici. V eneolite má svoj počiatok aj chov koní. Najstaršie doklady domestikovaných koní pochádzajú zo stepných oblastí východnej Európy. Chov dobytka a koní sa ešte viac rozšíril v dobe bronzovej, kedy v strednej Európe dochádza k výraznému nárastu chovu koní. V Maďarsku na sídlisku Csepei-Hároš bol dokonca chov koní rozšírenejší ako chov ostatných zvierat (hovädzí dobytok alebo ošípané), na sídlisku Tószegi-Laposhalom boli na druhom mieste hneď za hovädzím dobytkom.
V dobe železnej pristupuje k dovtedy tradične pestovaným obilninám a strukovinám, žito, proso a repka, z ktorej sa lisoval olej. Z ovocia sú doložené jablká a čerešne. Rozvoj ovocinárstva a vinárstva sa spája s keltským poľnohospodárstvom v strednej Európe, ktoré sa datuje do doby laténskej. Z ovocných stromov sú doložené jablone, hrušky, drienky, rôzne odrody sliviek, zo zbieraných plodín černice a maliny. Rastlinné aj mäsité zložky boli nielen každodennou potravou v minulosti, ale konzumovali sa aj pri špeciálnych príležitostiach napr. v súvislosti s pohrebnými rituálmi.
Potraviny a nápoje zohrávali dôležitú úlohu aj v pohrebnom ríte staršej doby železnej. Doklady mäsitej stravy v hroboch z tohto obdobia sú ľahšie identifikovateľné pri archeologických nálezoch, ako rastlinné. Napriek tomu je možné doložiť, že škála potravín rastlinného pôvodu vkladaná do hrobov, resp. na pohrebné hranice, bola pestrá. Vďaka nálezom z hrobov z východoalpskej halštatskej oblasti máme podrobne zdokumentovaných viacero druhov konzumovaných rastlín. Rôzne druhy obilnín: pšenica jednozrnka, dvojzrnka, špalda, pšenica siata, jačmeň siaty a proso siate; ďalej strukoviny/bôboviny, konkrétne hrach siaty; orechy: lieskovce, vlašský orech; ovocie: plané jablká, hrušky, čerešne, černice, plody jarabiny mukyňovej, drienky, trnky, bazy a pravdepodobne aj hrozno. Tieto rastliny boli určené na priamu konzumáciu, ale aj uložené do zásoby. Vo forme zuhoľnatenej organickej hmoty sa našli aj rôzne druhy hotových jedál.
#