Článok sa zaoberá radami a receptami, ktoré poskytuje „bosorka“ v rôznych oblastiach zdravia a domácej medicíny. Tieto rady sa týkajú liečivých bylín, jedovatých rastlín, receptov na rôzne zdravotné problémy a tipov na zdravý životný štýl.
Jedovaté rastliny v domácnosti a deti
Mnohé liečivé rastliny sú zároveň jedovaté. Ak máte malé dieťa, ktoré sa rado hrá v kvetináčoch, je dôležité vedieť, ktoré rastliny v domácnosti môžu byť nebezpečné. Zoznam jedovatých rastlín je dlhý a prekvapivo zahŕňa aj rastliny, s ktorými sa denne stretávame. Pri používaní bylín je dôležité vedieť, ktorá časť rastliny je bezpečná, v akom množstve sa môže používať a pre ktoré skupiny ľudí nie je vhodná vôbec. Látky obsiahnuté v jednej časti rastliny môžu byť liečivé, zatiaľ čo v inej toxické. Ak je rastlina celá jedovatá alebo jej použitie nie je bezpečné, radšej ju nepoužívajte.
Drogy v liečivých rastlinách
Pojem „droga“ sa v súvislosti s liečivými rastlinami používa ako odborný názov pre liečivú substanciu, ktorá sa získava z rastlín. Fytoterapia, liečenie rastlinami, siaha do najstarších dôb. Ľudia odpradávna vedeli, že niektoré rastliny pôsobia dobre na niektoré choroby a poranenia, a označili ich ako liečivé. Čerstvo zozbierané rastliny tvoria liečivú biologickú surovinu a sušením sa z nej stáva droga. Netreba sa báť, že droga spomínaná v súvislosti s liečivými rastlinami je škodlivá.
Recepty na omrznuté prsty
Pri omrznutých prstoch pomáhajú obklady z kvetov boráka lekárskeho namočených v teplej vode. Alternatívne možno použiť čerstvé listy hlávkovej kapusty, ktoré sa trošku natlčú kuchynským tĺčikom na mäso a priložia na omrznuté prsty, obalené nahriatou rukavicou alebo ponožkou. S úspechom sa dá použiť aj kyslá kapusta zo súdka, ktorú treba dobre vyžmýkať. Ďalšou možnosťou je použiť parafín ako prvú pomoc. Biele sviečky sa pokrájajú do menšieho kovového hrnčeka, ktorý sa postaví do panvičky naplnenej teplou vodou na sporák. Po rozpustení vosku sa do neho ponoria končeky prstov a nechajú sa stuhnúť. Potom sa ruky vložia do starých rukavíc a vosk sa nechá na prstoch aspoň pol hodinu. Súčasne sa odporúča zvýšiť prísun zinku, napríklad jedením slnečnicových a tekvicových semienok, a konzumovať biely hrubý „vankúš“ okolo dužiny pomarančov.
Recept na nádchu
Pri prechladnutí s plným nosom a kašľom bez zvýšenej telesnej teploty pomáha naparovanie s kuchynskou soľou. Do hrnca s teplou vodou sa pridá soľ a ruky sa ponoria do vody až po lakte. Hlavu treba prikryť uterákom a súčastne sa naparovať. Pod stôl sa môže dať lavór s touto vodou a ponoriť do nej nohy až po kolená. Po ukončení naparovania treba ísť do vyhriatej postele, zabaliť sa a potiť sa. Procedúru treba zopakovať 2-3x denne. Vhodné sú aj kvapky z kapucínových semienok a výťažky z echinacea purpurea.
Prečítajte si tiež: Dojčenie a cesnak: Čo potrebujete vedieť
Detoxikácia organizmu
Pri problémoch s črevami a nadmerným množstvom odpadu v tele je najlepšou a najrýchlejšou cestou detoxikácie použiť reďkev čiernu. Táto blahodárne pôsobí aj na pečeň. Obsahuje vysoké množstvo vitamínu E, B1, B2, B6, beta-karotén, železo, síru, meď, vápnik, horčík, draslík a fosfor. Okrem toho má vysoký obsah flavonidov s antibiotickými účinkami. Reďkev môžu konzumovať aj deti, no keďže pre štipľavú chuť im asi nebude veľmi chutiť, skúste ju odšťaviť a ponúknuť aspoň takto. Musí byť však 100% čerstvá. Môžete ju zmiešať aj s medom. Takto pomáha aj pri liečbe kašľa, pomáha rozpúšťať žlčníkové kamene a piesok, odstraňovať nánosy. Pozor si musia dať iba ľudia trpiaci žalúdočnými vredmi a poruchami štítnej žľazy.
Nadmerné potenie rúk
Pri nadmernom potení rúk je prvou a základnou pomocnou bylinkou šalvia. Táto účinkuje na kardiovaskulárny systém, má antibakteriálne, antioxidačné, sedatívne, sťahujúce, protizápalové účinky, uvoľňuje bolesti, účinkuje proti nádorom a ateroskleróze. Pomocne sa využíva pri bolestivej menštruácii, bolestiach brucha, nespavosti, na bolestivé kĺby, vredy, hepatitídu, srdcové choroby, vysoký krvný tlak, infarkt, kožné choroby. Hlavnými účinnými zložkami sú kyselina šalviová, oleanová, diterpencídy, vitamín E. Okrem vnútorného použitia vo forme záparu či slabšieho odvaru používame aj tinktúry, obklady a kúpele. Kombinujte 2x denne čaj 2-3 šálky ráno a večer nalačno (1/2 litra vody tesne pred zovretím zlejte do nádoby, v ktorej máte 2 polievkové lyžice sušenej šalvia alebo za hrsť čertvej a lúhujte 5-10 min.), pite vlažné; kúpele zarobíte podobne, až na to, že použijete ½ litra vody a 4 polievkové lyžice sušenej vňate. A pridávajte si šalviu ako koreninu do jedál - zvyknite si nahrádzať majorán alebo oregáno práve šalviou. Ak by ste náhodou prechladli trápili by vás bolesti v hrdle, zvarte (alebo zohrejte) hrnček mlieka, hrsť šalvie a po precedení po 5 min. oslaďte lyžicou medu.
Problémy s močením u detí
Pri problémoch s močením u detí pomôže Urologický čaj, žihľava, malinový, ostružinový či jahodový list, mäta, čučoriedky (plody aj listy), brusnice (plody aj listy), drienka. Dôležitejšie je predísť návratu týchto problémov. Príznakom infekcie močových ciest je nielen priamo bolesť pri močení, ale aj tzv. dráždenia mechúra, to znamená, že sa nám chce ísť na malú každú chvíľku a tam nie a nie niečo vykonať. V takomto prípade posaďte syna do vane s horúcou vodou - takou, akú znesie. Nasypte mu do nej 1 kg obyčajnej kuchynskej soli. Potrápte ho tam tak 20 min. A skúste mu podať tie vyššie spomínané brusnice alebo čučoriedky. Brusnice sú však oveľa lepšie. Zvyšujú totiž kyslosť moču a baktérie okupujúce územie močového ústrojenstva to vyslovene neznášajú. Zabezpečte mu dostatok tekutín (aj obyčajnej vlažnej vody) a tým pádom sú uvedené organizmy veľmi rýchlo vyplavené prúdom moču z organizmu. Pomôcť mu môžete aj súčastným podávaní probiotík, pretože tieto pomáhajú ako močovému ústrojenstvu, tak črevám, z ktorých príp.
Orechy a zdravie
Orech kráľovský sa dožíva niekoľko sto rokov a jeho plod je výborná nielen pochúťka, ale aj liečebný prostriedok. Liečivé sú aj listy, oplodie a kôra. Listy majú antiseptické účinky a v komposte by brzdili rozklad pomocou baktérií. Obsahujú silice, triesloviny, flavonidy, juglón, horčík, kyselinu elagónovú, karotenoidy, prírodnú kyselinu askorbovú. Nálev z listov dezinfikuje, používa sa ako kloktadlo, omýva sa ním akné, hemoroidy, nálev sa pije pri žalúdočných vredoch. Pridáva sa do kúpeľov proti nadmernému poteniu nôh. Semená orecha obsahujú železo, selén, zinok, vitamín E a skupinu vitamínov rady B, nielen tvarom pripomínajú mozog, ale skutočne naň blahodárne pôsobia. Stačí ich denne vraj 5.
Celiakia a diéta
Pri celiakii ide o to, že telo si nedokáže poradiť z lepkom, obsiahnutým v rastlinnej potrave. Ide najmä o pšenicu, raž, ale aj ovos a iné obilniny. Lepok neobsahujú zemiaky, kukurica a ryža. Preto sa používajú ako náhrada za klasickú obilnú múku. Pri celiakii sa klky v tenkom čreve zanášajú lepkom a tak sa postupne črevo „vyrovnáva a vyhládza“. Bylinky, ktoré doporučuje sú: Benedikt lekársky (Cnicus benedictus)- možno preto, že pôsobí antibakteriálne a antivírusovo, čistí zároveň kožu (pôsobí v hrubom čreve) i obličky. Zmierňuje neželané hnilobné procesy. ½ kávovej lyžičky mletého benediktu zalejeme šálkou vody a necháme variť na miernom ohni 5 min. Pijeme 2-3x denne medzi jedlami. Výbornou bylinkou je Ibiš lekársky - potrebujete jeho koreň, ktorý očistíte, nadrobno nakrájate - ½ až 1 kávovú lyžičku a pomaly varíte v šálke vody 10min. Koreň nabobtná a vznikne hladký gél. Ak pridáte do zoznamu fialku trojfarebnú, myší chvost, žihľavu dvojdomú, chaluhu bublinatú, zlatobyľ obyčajnú a koreň krasovlasu bezbyľového (to je bodliak), máte možnosť vzájomnej kombinácie na dlhé dni. Nikdy by ste nemali jednu rastlinu užívať dlhšie ako 14 dní. Harmančekom a repíkom určite nikdy nič nepokazíte - obe rastlinky pôsobia antibakteriálne a upokojujúco. Na pečeň pomôže ešte aj list orecha kráľovského, list skorocelu, koreň kuklíka mestského, byľ yzopu, šalvie a satrurejky. Tie tri posledné môžete používať aj ako sušené ako náhradu bežných korenín či vegety. Nezabudnite prosím, že klasická lepková múka je aj v mäsových výrobkoch (iba tie doma robené sú od nej ušetrené ), párkoch, paštétach a pod. Dieťatko by nemalo ani mlieko a klasické mliečne výrobky, len kyslomliečne ako jogurty, kefír a pod. A zaraďte do stravy laktobacily - z lekárne - musia mať však veľmi vysoký obsah baktérií - mne odporučil lekár až 4miliardy… Vlákninu zabezpečí dostatočný prísun zeleniny.
Prečítajte si tiež: Nakladaný cesnak: recepty a zdravie
Ekzém na ruke
Pri ekzéme na ruke, ktorý začína ako šupinka a po rozškriabaní sa vytvorí pľuzgier naplnený žltým výtokom, je potrebné začať zmenou stravovacích návykov a vyčistiť hrubé črevo. Hrubé črevo úzko súvisí s imunitným systémom a jeho poruchy sa najčastejšie prejavujú kožnými problémami. Vynecháme v prvom rade zo stravy cukor a zameníme za fruktózu alebo glukózu, vymeníme výrobky z bielej múky za celozrnné, alebo ešte lepšie také, ako sa používajú pri celiakii a fenylketorúrii, t.j. bezlepkové: kukuričné, ryžové, zemiakové. Úplne vynecháme mlieko a mliečne výrobky, okrem kyslomliečnych (jogurty, smotana, kefír a pod.). Obohatíme stravu o zeleninu a ovocie v dvojnásobnom množstve.
Boršč: tradičná polievka s príchuťou bosorky
Boršč je ikonické jedlo východnej Európy s koreňmi v jednoduchých vidieckych kuchyniach. Pôvodný názov polievky bol odvodený od bolševníka, divokej rastliny, ktorá sa kedysi pridávala do jedla. Boršč je výdatná, sýta polievka s jedinečnou chuťou a vôňou. Tradične sa podáva s lyžicou kyslej smotany. Na boršč je najlepšie hovädzie predné, bravčové pliecko alebo údené rebrá. Zelenina, ktorá patrí do boršča, je cibuľa, červená repa, zemiaky, kapusta, mrkva, zeler a petržlen. Paradajky možno nahradiť paradajkovým pretlakom alebo šťavou. Na dochutenie sa používa cesnak a čerstvé bylinky, napríklad kôpor, koriander či petržlenová vňať. Najčastejšie sa používa biela hlávková kapusta, ktorá sa nakrája na tenké pásiky. Autentickú chuť boršču dodávajú koreniny ako bobkový list, čierne korenie, sušený koriander, cesnak, tymian a pískavica modrá. Mäso sa varí vo vode s koreninami približne 1-2 hodiny. Medzitým sa na masti opečie cibuľa, ku ktorej sa pridá nakrájaná koreňová zelenina. Po podliatí vývarom sa do polievky pridáva nastrúhaná červená repa, kapusta, zemiaky a paradajky. Keď zelenina zmäkne, pridá sa uvarené mäso nakrájané na kúsky a boršč sa ešte krátko povarí. Čas varenia závisí od typu mäsa a spôsobu prípravy. Vegetariánska verzia boršča je rovnako chutná a výživná. Základ tvorí dôkladne orestovaná koreňová zelenina, červená repa, zemiaky, kapusta a paradajky. Na zvýšenie výživovej hodnoty môžeme pridať červené fazule. Tradičný boršč sa nezahusťuje múkou. Hustota závisí od množstva zeleniny a mäsa. Boršč sa dá ľahko obmieňať podľa sezónnych ingrediencií. Možno doň pridať napríklad stopkový zeler alebo cuketu.
Zápražka do paradajkovej polievky
Zápražka je základná kulinárska technika, ktorá spočíva v opražení múky v tuku na miernom ohni. Používa sa na zahustenie polievok, omáčok a niektorých jedál. Okrem zahusťovania zápražka pridáva jedlu aj hĺbku chuti a vôňu. Najčastejšie používané tuky sú maslo, rastlinný olej a masť. Na zápražku je najideálnejšia klasická hladká pšeničná múka. Množstvo múky a tuku by malo byť rovnaké, aby sa vytvorila správna konzistencia zápražky. Tradične sa do zápražky používa voda. No pokojne ju môžete vymeniť za mlieko či šľahačkovú smotanu, aby mala jemnejšiu chuť. V hrnci na miernom ohni roztopte tuk. Do rozpusteného tuku postupne pridávajte múku za stáleho miešania drevenou vareškou. Zápražku pražte na miernom ohni za stáleho miešania, kým nedosiahne požadovanú farbu. Keď je zápražka hotová, postupne ju zalievajte studenou vodou, vývarom alebo paradajkovou šťavou za stáleho miešania. Zápražku s tekutinou pridajte do základu paradajkovej polievky a varte na miernom ohni, kým polievka nezhustne a chute sa nespoja. Používajte hrniec s hrubým dnom, pražte zápražku na miernom ohni, neustále ju miešajte a tekutinu pridávajte postupne. Ak chcete do zápražky pridať aj mletú červenú papriku, treba tak urobiť až na záver, aby pri restovaní náhodou nezhorkla a potom zápražku ihneď zaliať vodou. Ak sa chcete vyhnúť tradičnej zápražke, existuje niekoľko alternatív, ktoré môžete použiť na zahustenie paradajkovej polievky: zahustenie rozmixovanou zeleninou, použitie škrobu, použitie smotany. Poznáme štyri druhy zápražiek, ktoré sa odlišujú podľa výsledného odtieňa. Ten doladíte podľa dĺžky praženia na panvici. Najsvetlejšia biela je vhodná najmä do zeleninových polievok a taktiež do svetlých omáčok. Strednú svetlohnedú môžete pridať napríklad do strukovinovej polievky. Pripravenú zápražku vždy pridávajte do horúcej polievky alebo omáčky po malých dávkach a za stáleho miešania. Zápražka je neodmysliteľnou súčasťou mnohých tradičných slovenských jedál. Najčastejšie sa používa na zahustenie polievok, ako sú fazuľová, kapustová, cesnaková či zemiaková polievka. Ak chcete dosiahnuť ľahšiu alebo zdravšiu verziu, môžete použiť aj špaldovú múku, ktorá pridá jedlu jemne orieškovú chuť. Pre bezlepkovú verziu siahnite po kukuričnej múke alebo ryžovej múke.
Paradajková polievka bez zápražky
Ak preferujete ľahšiu a zdravšiu verziu paradajkovej polievky, existuje niekoľko spôsobov, ako ju zahustiť bez použitia tradičnej zápražky. Jedným z najjednoduchších spôsobov, ako zahustiť polievku bez zápražky, je rozmixovať časť uvarenej zeleniny. Ideálne sú na to paradajky, mrkva, zemiaky alebo pečená tekvica. Rozmixovaná zelenina dodá polievke krémovú konzistenciu a zvýrazní jej chuť. Kukuričný alebo zemiakový škrob je ďalšou možnosťou, ako zahustiť polievku. Dôležité je škrob najprv rozmiešať v malom množstve studenej vody a až potom pridať do horúcej polievky. Priveďte polievku do varu a nechajte krátko povariť, kým nezhustne. Červená šošovica je skvelá na zahustenie polievky, pretože sa počas varenia rozvarí a vytvorí krémovú konzistenciu. Okrem toho je bohatá na bielkoviny a vlákninu. Na záver varenia môžete do polievky pridať trochu smotany na varenie, kokosového mlieka alebo bieleho jogurtu. Tieto ingrediencie dodajú polievke jemnú chuť a krémovú textúru. Starší chlieb, namočený v polievke a následne rozmixovaný, je tradičný spôsob zahusťovania polievok. Chlieb dodá polievke sýtosť a zaujímavú textúru.
Paradajky a ich prínos pre zdravie
Paradajky obsahujú lykopén, pigment, ktorý spôsobuje ich červené sfarbenie a táto fytochemikália má protirakovinový účinok. Niektoré prieskumy ukázali, že výskyt rakoviny prostaty je nižší v krajinách, kde obyvatelia konzumujú veľké množstvo jedál na báze paradajok (Taliansko, Španielsko, Mexiko). Zdá sa, že táto ochrana je spojená s prítomnosťou lykopénu, farbiva, ktoré ovplyvňuje rast rakovinových buniek v prostate. Pre maximálny účinok je potrebné paradajky konzumovať UVARENÉ, najlepšie spolu s tukom, ako je olivový olej, napríklad vo forme omáčky. Varenie paradajok s olejom zvyšuje obsah lykopénu a zlepšuje aj absorpciu bunkami. Obsah lykopénu v paradajkách pestovaných v súčasnosti je, žiaľ, nižší, ako v pôvodných divorastúcich druhoch. Najviac lykopénu obsahujú rajčinové šupky! Obsah lykopénu sa navyše zvyšuje tepelnou úpravou. Využiteľnosť lykopénu zvyšujú takisto tuky. Konzumácia dvoch jedál týždenne, ktorých hlavnou zložkou je paradajková omáčka, môže znížiť riziko vzniku rakoviny prostaty o viac ako 25 %.
Prečítajte si tiež: Recept na paradajkový pretlak
Recept na paradajkovú polievku podľa Miriam Kalisovej
Miriam Kalisová pripravila túto chutnú polievku rýchlo a jednoducho z jedného pekáčika, do ktorého nakrájala paradajky, cibuľu aj cesnak. A jej tajný tip - skúste pridať aj malú cviklu! Vďaka nej totiž bude mať polievka vskutku nádhernú farbu, navyše bude obohatená o mnohé cenné látky, ktoré sa práve v cviklu ukrývajú. Do pekáčika dáme na štvrťky alebo polovičky nakrájané paradajky. Taktiež pridáme nakrájanú červenú cibuľu a pokrájanú cviklu. Do pekáča tiež uložíme hlavičku cesnaku rozkrojenú na polovicu. Pokvapkáme olivovým olejom a dáme piecť na asi 30 minút pri teplote 200 °C. Potom si upečenú zeleninu dáme do mixéra. Upečené strúčiky cesnaku vytlačíme zo šupky a pridáme k zelenine. Taktiež pridáme pár lístkov čerstvej bazalky, ako aj balzamiko. Pridáme horúcu vodu a dohladka rozmixujeme. Potom podľa chuti pridáme ešte soľ. Pred podávaním môžeme pokvapkať smotanou a posypať semienkami, alebo opraženými píniovými semiačkami.