Úvod
Vlk dravý (Canis lupus) je najväčšia európska psovitá šelma a zároveň predok domáceho psa. V minulosti obýval rozsiahle územia Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Vplyvom ľudskej činnosti a cielenou likvidáciou však z mnohých oblastí postupne vymizol. Hoci vlk ako šelma prirodzene vzbudzuje rešpekt a je opradený mýtmi, v skutočnosti ide o plaché zviera, ktoré sa ľuďom zväčša vyhýba. Tento článok sa zameriava na problematiku ochrany vlka dravého na Slovensku, jeho súčasný status, aktivity organizácií zameraných na jeho ochranu a legislatívne zmeny, ktoré ovplyvňujú jeho ochranu.
Charakteristika a spôsob života vlka dravého
Vlk dravý žije v silne sociálnych skupinách, tzv. svorkách, ktoré fungujú na princípe rodiny. Svorka zabezpečuje efektívnejší lov a ochranu územia.
Ohrozenie a ochrana vlka dravého
V minulosti boli vlky na mnohých územiach vyhubené v dôsledku ľudskej činnosti. V súčasnosti je ochrana vlka dravého na Slovensku zabezpečovaná prostredníctvom rôznych opatrení a organizácií. Skutočnou ochranou je podpora farmárov v zabezpečení stád - elektrické ohradníky, strážne psy a prítomnosť pastiera.
Slovak Wildlife Society (SWS) a jej aktivity
Slovak Wildlife Society (SWS) je nezisková organizácia, ktorá sa venuje výskumu, vzdelávaniu a spolužitiu s prírodou. Zameriava sa najmä na ochranu veľkých šeliem, ako sú vlk dravý, medveď hnedý (Ursus arctos) a rys ostrovid (Lynx lynx). SWS bola založená v roku 1998 a od roku 2000 realizuje projekty zamerané na ochranu dobytka a záchranu veľkých šeliem, pričom spolupracuje s farmármi a využíva neletálne metódy na ochranu stád pred predátormi. Okrem toho sa SWS venuje ekoturizmu a dobrovoľníctvu.
Výskum a poradenstvo
Členovia SWS sa aktívne podieľajú na výskume veľkých šeliem, ich koristi, biotopu a interakcií s ľuďmi. Poskytujú odborné poradenstvo a pomoc pri realizácii opatrení, ako sú strážne pastierske psy, elektrické oplotenie a ochrana kontajnerov pred medveďmi.
Prečítajte si tiež: Facebook a cookies: Podrobný prehľad
Udržateľný turizmus a vzdelávanie
Program SWS zameraný na udržateľný turizmus a ekoturizmus má za cieľ ukázať význam ochrany voľne žijúcich živočíchov a ich prírodných biotopov, v kontraste s nadmerným využívaním prírody. Súčasťou práce SWS je aj zvyšovanie povedomia verejnosti o environmentálnych problémoch a environmentálne vzdelávanie, ktoré je prezentované na významných medzinárodných mítingoch a konferenciách v Európe i severnej Amerike.
Spolupráca
SWS pri dosahovaní svojich cieľov spolupracuje s mnohými organizáciami a jednotlivcami. Medzi kľúčových partnerov a podporovateľov patria Štátna ochrana prírody SR, správy národných parkov Slovenska, Lesy SR, Svetový fond na ochranu prírody (WWF), Wildlife Conservation Research Unit, Oxford University, nadácia Wolves and Humans, nadácia Born Free Foundation, British Trust for Conservation Volunteers, University of Aberdeen a Alertis - fond pre ochranu prírody a medveďov.
Zmena statusu ochrany vlka dravého v roku 2021
V súvislosti so zmenou statusu ochrany vlka dravého (Canis lupus) účinnosťou novej vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, sa ukončilo prechodné obdobie do 31. decembra 2021. Táto vyhláška priniesla zmeny vo vzťahu k držbe exemplárov vlka dravého.
Prechodné ustanovenia
V rámci prechodného ustanovenia vyhlášky sa umožnilo doterajším držiteľom chránených živočíchov, ktoré do účinnosti vyhlášky (do 31. mája 2021) chránené neboli, ponechať si ich v držbe bez toho, aby potrebovali požiadať o výnimku na ich držbu Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ak písomne oznámili ich držbu a spôsob ich nadobudnutia organizácii ochrany prírody a krajiny (ŠOP SR) do 31. decembra 2021.
Toto sa vzťahovalo na živého alebo mŕtveho jedinca vlka dravého pochádzajúceho z voľnej prírody, ako aj na akúkoľvek jeho časť. Ak držiteľ nadobudol exemplár vlka dravého v období od roku 2016 do 31. mája 2021 a disponoval „Záznamom o ulovení/úhyne vlka dravého“ vyhotoveným pracovníkmi ŠOP SR v zmysle prílohy č. 5.6 Programu starostlivosti o vlka dravého (Canis lupus) na Slovensku, nebolo potrebné oznamovať držbu a spôsob nadobudnutia exemplára vlka dravého ŠOP SR. Ak držiteľ nadobudol exemplár vlka dravého od tretej osoby (napr. kúpou, darom) alebo akýmkoľvek iným spôsobom v období do 31. mája 2021, musel túto skutočnosť oznámiť ŠOP SR.
Prečítajte si tiež: Vŕtavka mrkvová: prevencia a ochrana
Plánované zaradenie vlka dravého medzi chránené živočíchy
Ministerstvo životného prostredia plánovalo zaradiť vlka dravého medzi chránené živočíchy prostredníctvom vyhlášky. Jeho usmrtenie by sa tak stalo trestným činom. Envirorezort mal vlka dravého vyškrtnúť zo zoznamu vybraných živočíchov a zaradiť ho do zoznamu striktne chránených živočíchov, čím by sa mu poskytla najvyššia možná ochrana.
Zákaz lovu a náhrady škôd
Týmto krokom by mala zaniknúť medzirezortná skupina na určenie kvóty lovu vlka dravého, ktorá je pod ministerstvom pôdohospodárstva. Lov vlka by bol zakázaný pre celú jeho populáciu na celom území Slovenska. Zároveň by sa malo zjednodušiť vyplácanie náhrad za vzniknuté škody, ktoré spôsobí vlk.
Výzvy na zrušenie kvóty na odstrel
Iniciatíva My sme les aj Lesoochranárske združenie VLK vyzvali šéfa agrorezortu, aby zrušil schválenú kvótu na odstrel vlkov. Združenie podalo sťažnosť Európskej komisii pre porušenie európskej aj slovenskej legislatívy pri rozhodovaní o love vlka.
Prečítajte si tiež: GDPR a cookies: Čo potrebujete vedieť?