Saturejka, rovnako ako bazalka, rozmarín či mäta, patrí do čeľade hluchavkovitých rastlín a je bylinkou a korením v jednom. Táto rastlina so zaujímavou chuťou a arómou má kvety s výraznou korenenou vôňou a listy s mierne pikantnou, pálčivou chuťou, ktorá pripomína korenie. Ľudovo sa jej niekedy hovorí "oslie korenie". Saturejka sa často používa v balkánskej, francúzskej a talianskej kuchyni. Okrem provensálskeho korenia, ktorého je súčasťou, ju nájdeme aj v koreniacej zmesi čubrica. Pridaním saturejky do jedál môžeme jednoducho dodať organizmu množstvo zdraviu prospešných látok.
Saturejka a jej nutričné hodnoty
Saturejka je bohatá na minerálne látky, najmä vápnik, draslík a horčík. Vďaka obsahu rozmanitých rastlinných látok pôsobí blahodarne na tráviacu sústavu a uľavuje od problémov, ako sú bolesti žalúdka, plynatosť, nadúvanie, hnačka či nechutenstvo.
Rovnako ako mnohé iné bylinky, aj saturejka je bohatá na antioxidanty, ktoré posilňujú obranyschopnosť tela a neutralizujú voľné radikály, ktoré môžu byť príčinou vzniku civilizačných chorôb. Saturejka pôsobí ako mierne prírodné kardiotonikum, ktoré sa používa na zvýšenie sily sťahov srdca pri kardiovaskulárnych problémoch.
Blahodarné účinky saturejky
Saturejka je známa svojimi rozmanitými blahodarnými účinkami na organizmus:
- Tráviaca sústava: Uľavuje od bolestí žalúdka, plynatosti, nadúvania, hnačky či nechutenstva.
- Imunitný systém a antioxidanty: Posilňuje obranyschopnosť tela a neutralizuje voľné radikály.
- Kardiovaskulárna sústava: Pôsobí ako mierne prírodné kardiotonikum.
- Ústna dutina: Má protizápalové účinky, kloktanie odvaru zo saturejky pomáha pri infekciách ústnej dutiny či krku.
- Koža: Protizápalové účinky sa využívajú v starostlivosti o pleť. Silice s obsahom karvakrolemu a cymolemu, ktoré majú mierne antiseptické účinky, pomáhajú pri hojení rán a zlepšujú stav mastnej pleti. Pri kožných problémoch sa odporúča aj bylinný kúpeľ, často v kombinácii s tymianom, šalviou a rozmarínom.
Ako zaradiť saturejku do jedálnička?
Saturejku môžeme použiť všade tam, kam by sme pridali korenie. Často ju nájdeme v receptoch z balkánskej, francúzskej a talianskej kuchyne. Vzhľadom na jej pozitívne účinky na tráviacu sústavu sa odporúča použiť ju pri príprave tučnejších mäsitých jedál.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť chutné lečo
- Mleté mäso: Saturejka oživí fašírky, holandský rezeň, sekanú aj plnené paprikové struky.
- Grilovaná zelenina: Dodá jej výraznejšiu chuť.
- Steaky na gril: Môžeme ňou ozvláštniť mäsové marinády.
- Šaláty a polievky: Čerstvá saturejka je skvelá na posypanie šalátov či polievok.
- Ovčie a králičie mäso: V balkánskej kuchyni sa často používa pri príprave ovčieho mäsa a uplatnenie nájde aj pri príprave pokrmov z mäsa králičieho.
- Plnky: Čerstvá aj sušená saturejka ozvláštni akúkoľvek plnku.
- Bylinkové maslo: Nasekanú saturejku zmiešame s maslom a malým množstvom soli.
- Huby a strukoviny: Saturejka má využitie aj pri príprave húb či strukovín, napríklad v šošovicovom šaláte.
- Domáce paštéty: Využitie nájde aj pri výrobe domácich paštét z diviny alebo ďalších druhov mäsa.
- Omáčky: Využijeme ju pri príprave sviečkovej omáčky alebo paradajkovej omáčky.
- Ratatouille: Vo francúzskej kuchyni je saturejka ako doma, nezabudnite ju využiť v receptoch na ratatouille.
- Divina: Saturejka sa často používa v pokrmoch z diviny, napríklad pri príprave bažantieho mäsa.
Ak v recepte uvedená saturejka chýba, môžeme ju nahradiť malým množstvom korenia.
Čaj zo saturejky - recept a príprava
Pri problémoch s trávením, nechutenstve aj pri zápale priedušiek je možné pripraviť si čaj zo saturejky. Najlepšie je použiť sušenú saturejku.
Recept:
- čajovú lyžičku sušených lístkov saturejky zalejeme 250 ml vriacej vody.
- Necháme lúhovať približne 10 minút.
- Čaj sa pije ochutený medom, maximálne tri šálky za deň.
Ďalšie produkty zo saturejky
- Tinktúra zo saturejky: Saturejku macerujeme po dobu troch týždňov v 50% alkohole v pomere 1:5. Po uplynutí danej doby roztok prefiltrujeme a skladujeme na chladnom mieste.
- Ocot: Vyrába sa lúhovaním saturejky vo vínnom či jablčnom octe po dobu dvoch týždňov. Hodí sa nielen na dochucovanie šalátov či marinád, ale aj na ošetrenie hmyzích štípancov.
Pestovanie saturejky
Pestovanie vlastnej saturejky je ľahké, a to ako na záhone, tak v kvetináči na balkóne či za oknom. Vzhľadom na jej stredomorský pôvod je vhodné pre ňu zvoliť slnečné a teplé stanovište, z hľadiska pôdy je nenáročná, pred intenzívnou zálievkou dáva prednosť skôr suchu. Už po dvoch týždňoch od výsevu môžete vidieť prvé rastlinky, seje sa väčšinou od polovice mája.
Saturejka a ochrana záhrady
Saturejka záhradná je veľmi účinná bylinka proti voškám a červcom.
Máj v záhrade a saturejka
Máj je ideálnym časom na zber listov, vňatí a prvých kvetov liečivých rastlín. Sušíme ich na vzdušnom, tienistom mieste - nie na priamom slnku.
Prečítajte si tiež: Blahodárne účinky púpavového čaju
Využitie rastlín ako hnojiva
Rastliny môžeme využiť aj ako hnojivo v bio alebo prírodnej záhrade.
Saturejka ako hostiteľka života
V prírodnej záhrade sú bylinky skutočnými hostiteľkami života. Opeľovače ako včely, čmeliaky a motýle nachádzajú v bylinkách nielen potravu, ale aj útočisko. Bylinková záhrada tak žije a prirodzene vyvažuje pomer medzi škodcami a ich prirodzenými nepriateľmi.
Starostlivosť o bylinky v apríli
V apríli môžeme presádzať echinaceu, pamajorán, medovku a šalviu.
Starostlivosť o bylinky v marci
Marec je ideálny čas na obnovu a výživu pôdy pred výsadbou. Ak je pôda zhutnená, prekypriť ju vidlami alebo rýľom, ale neobracať hlboko, aby sa nenarušila pôdna mikroflóra. Do pôdy zapracovať kvalitný kompost alebo preosiaty maštaľný hnoj.
Gemmoterapia a saturejka
V marci môžeme zbierať bazové púčiky a púčiky z čiernej ríbezle. V púčiku je ukrytá genetická informácia o celej rastline a veľká energia, za pomoci ktorej vie rastlina vyrásť.
Prečítajte si tiež: Oslava sezónnej chuti: Zeleninová polievka
Sadenie priesad a saturejka
Priesady sadíme po tzv. troch zamrznutých (Servác, Pankrác a Bonifác - 12.- 14.5.). Do jamiek určených na paradajky hodne prisypeme kompostu, aby mali paradajky do budúcna dostatočný prísun živín. Po zasadení je dobre priesadu na niekoľkokrát aj poliať.
Ďalšie tipy pre pestovanie byliniek
- Šalvia, pamajorán sa krásne rozrastú, preto ich nesadíme veľmi blízko.
- Nezabudneme vysiať aj semiačka byliniek priamo do zeme.
- Ak chceme mať aj levanduľu krásnu, treba sa o ňu starať naozaj dôkladne. Neznáša premokrenie a burinu.
- Pamajorán je bylinka, ktorá kráásne narastie až do 70-100cm. Krásne kvitne a vonia. Keď ju chceme pestovať, potrebuje priestor a vo veľmi suchých dňoch aj zálievku. Je to trvalka, ale neprežije zimu vonku.
- Harmanček je najobľúbenejšia bylinka v našich záhradách. Sadíme semiačka už na jeseň aby nám kvitol na budúcu jar. Majú radi slnko a relatívne sucho.
- Yzop má rád priepustnú pôdu, bohatú na živiny najmä na vápnik.
- Šalvia je trvalka a rýchlo rastie. Pravidelným strihaním celá rastlina mohutnie. Nie je náročná na pestovanie.
Saturejka a nadúvanie
Saturejka záhradná môže byť výborným pomocníkom pri nadúvaní.
Yzop lekársky
Yzop lekársky je prekrásna odroda yzopu, ktorá má čistučkú snehobielu farbu. Pochádza z Prednej Ázie a stredomorskej oblasti. Na naše územie sa dostal vďaka benediktínom.
Yzop bol jednou z najrozšírenejších posvätných a očistných rastlín, ktorá sa používala viac ako dve tisícročia. Starí Gréci a Rimania yzopom očisťovali chrámy a iné posvätné miesta. Starí Semiti zasa spaľovali yzop pri rôznych očistných rituáloch.
Yzop sa používal ako ochranná a purifikačná rastlina, na povzbudenie mysle, odvahy a sily podobne ako cezmína alebo vavrín. Sušený yzop sa tiež nosil pri sebe na odvrátenie negatívnych energií. Z toho istého dôvodu sa rastlina dávala do miestností ako dekorácia.
Yzop obsahuje 0,3 -1 % silice s hlavnou zložkou 1 punokamfónom, pínény (asi 15 %), cineol a triesloviny (asi 8%), flavonoidy a organické kyseliny (ursolová a oleanolová).
Využíva sa v lekárnictve na získavanie silice a v likérnictve. Osoží pri zápaloch močových ciest, chronickej bronchitíde, pri záchvatoch prieduškovej astmy, pri bolestivej menštruácii a pod. Vnútorne i zvonka sa uplatňuje pri častom, najmä nočnom, chorobnom potení. Je posilňujúcim nápojom starých ľudí. V domácnostiach slúži ako korenie do polievok a omáčok, alebo ako šalát. Včelám poskytuje dobrú pašu. Zvyšuje chuť do jedla. V ľudovom liečiteľstve sa používa pri bolestiach žalúdka, zlom trávení, aj ako slabé preháňadlo.
Pestovanie byliniek v blízkosti kuchyne
Či už bývate v dome alebo v byte, rozhodne by blízko vašej kuchyne nemali chýbať bylinky. Už samotné pestovanie byliniek je potešením z ich vône, chuti a sviežosti. Krásne vyzerajú a aj keby ste ich všetky nevyužili, môžete ich zamraziť, nasušiť alebo jednoducho darovať susedom.
Väčšina byliniek rastie v prírode v pomerne suchej, často kamenistej pôde a najlepšie sa im darí v mierne prihnojenej pôde. Spravidla obľubujú slnko, hoci niektoré rastú rovnako dobre aj v tieni.
Najobľúbenejšie bylinky a ich využitie
- Bazalka: Čistí krv a pomáha pri chorobách krvi a srdca. Čaj pripravovaný z listov je bežným domácim liekom pri prechladnutí, horúčkach a tráviacich problémoch.
- Tymian: Považuje sa za jednu z najstarších antibiotických drog. Pomáha pri bronchitíde, kašli a zápaloch v hrdle, pri infekciách s horúčkou a pri chrípke.
- Mäta: Posilňuje trávenie, zmierňuje horúčku a zlepšuje náladu.
- Majorán: Pomáha odstraňovať kašeľ a uvoľňuje hlieny.
- Petržlen: Je nesmierne bohatý zdroj nerastných látok i vitamínov, vrátane vitamínu A a C.
- Šalvia: Je výborná na pamäť, na zlepšenie hladiny cholesterolu a pri cukrovke.
- Bobkový list: Zbavuje plynatosti, potláča únavu a zlepšuje chuť do jedla.
- Saturejka: Posilňuje imunitu, pôsobí antibakteriálne a antimykoticky najmä pri zápaloch a hojení rán.
- Rozmarín: Vynikajúco sa hodí k rôznym mäsovým pokrmom.
- Medovka: Všeliek, ktorý by rozhodne nemal chýbať v žiadnej záhradke.
- Rukola: Má antibiotický účinok, posilňuje imunitu a pôsobí proti plesniam a virózam.