Lúčoplutvovce (Actinopterygii) predstavujú rozsiahlu a rozmanitú skupinu čeľustnatcov, primárne vodných živočíchov dýchajúcich žiabrami. Táto skupina zahŕňa väčšinu recentných rýb a vyznačuje sa niekoľkými charakteristickými znakmi.
Charakteristika lúčoplutvovcov
Koža a šupiny
Koža lúčoplutvovcov je slizovitá a obsahuje ploché šupiny rôznych typov. Pôvodným typom sú robustné ganoidné šupiny, ktoré sa nachádzajú napríklad u jeseterov. Postupom evolúcie sa vyvinuli tenké a priehľadné elasmoidné šupiny, ktoré sa tvarovo rozlišujú na cykloidné (napr. u kaprov) a z nich odvodené ktenoidné šupiny (napr. u ostriežov).
Kostra a chrbtica
U väčšiny rýb je kostra kostená. Chrbtica je rozdelená do stavcov a pôvodná chorda je zatlačená do zvyškov medzi telami jednotlivých stavcov. Z bočných výbežkov stavcov sa v prednej časti tela tvoria rebrá, ktoré spevňujú steny brušnej dutiny.
Plutvy a ich podpora
V oblasti párových plutiev (prsné a brušné) sa vytvárajú kosti, ktoré tvoria základ budúcich končatín. V oblasti prsnej plutvy sa tvorí lopatkové pásmo a v oblasti brušných plutiev panvové pásmo. Ani lopatkové, ani panvové pásmo nie je spojené s chrbticou, obe sú voľne uložené vo svaloch. Jediná plutva, ktorá je spojená s chrbticou, je nepárová chvostová plutva. Plutvy obsahujú chrupkovité alebo kostené lúče, pomocou ktorých sa môžu vejárovito rozťahovať.
Dýchanie
Dýchacím orgánom sú vnútorné žiabre uložené na 3.-7. žiabrovom oblúku, no častejšie u kostnatých rýb dochádza k redukcii na 4 páry žiaber. Žiabre sú tvorené zo silno prekrvených žiabrových lupienkov (ž. lístkov) a sú prekryté pohyblivým viečkom - skrelou.
Prečítajte si tiež: Kváskový chlieb: Riešenie mazľavosti
V prípade nedostatočného zásobenia vody kyslíkom môžu niektoré ryby naberať cez ústa vzduch zo vzduchu, pričom časť výstelky tráviacej rúry má aj respiračnú funkciu. Ryby s holou kožou (napr. úhory) môžu využívať aj kožné dýchanie.
Obehový systém
Srdce rýb je dvojdielne, má 1 predsieň a 1 komoru. Z komory prúdi krv do tepny, ktorej bočné vetvy vedú do žiaber. V žiabrach sa krv okysličí a prechádza do chrbtovej tepny, ktorá sa vetví a vedie krv k jednotlivým orgánom. Odkysličená krv sa zbiera žilami, ktoré sa spájajú a vedú krv do predsiene srdca.
Tráviaca sústava
Tráviaca sústava je jednoduchá. Za ústnou dutinou nasleduje hltan a pažerák. V ústnej dutine sa môžu nachádzať zuby. Niektorým druhom rýb sa z posledného páru (7. páru) žiabrového oblúku vytvárajú pažerákové zuby (kapry). Pažerák sa rozširuje v žalúdok. Črevo je málo diferencované. Tráviaca sústava končí análnym otvorom.
Plynový mechúr
Vyliačením prednej časti hltana vzniká u mnohých rýb zvláštny orgán - plynový mechúr, ktorý je vyplnený vzduchom. Jeho najčastejšia úloha je umožniť zmeniť hustotu tela relatívne k hustote vody, čo uľahčuje plávanie v rôznych hĺbkach bez nadmerného vynaloženia energie. Ryby môžu meniť množstvo vzduchu v plynovom mechúre, aby sa prispôsobili zmenám tlaku vody pri rôznych hĺbkach. U niektorých druhov, plynový mechúr môže slúžiť aj ako doplnkový dýchací orgán.
Vylučovanie a rozmnožovanie
Ryby nemajú kloaku a majú samostatné pohlavné vývody. Vylučovacím orgánom zárodkov rýb sú predobličky (pronefros), u dospelých rýb sú to väčšinou zadoobličky (opistonefros). Ryby vylučujú dusík v podobe amoniaku (NH3), resp. hydroxidu amónneho (NH4OH) - amonotelné živočíchy. Oplodnenie väčšiny rýb je, na rozdiel od drsnokožcov, mimotelové. Vzácne sa môžu rozmnožovať partenogeneticky. Väčšina druhov je vajcorodých.
Prečítajte si tiež: O Hladomore a jeho dopadoch
Nervová sústava a zmysly
Mozog rýb je päťdielny. Významným zmyslovým orgánom rýb je bočná čiara. Je to kanálik na boku tela ryby, v ktorom sú nervové zakončenia. Tie sa dráždia pohybom vody. Bočná čiara umožňuje rybám orientáciu v tme alebo zakalenej vode. K zmyslovým orgánom rýb patria aj oči, vnútorné ucho, vrátane statokinetického orgánu, čuchové jamky uložené na hlave a hmatové fúzy po bokoch ústneho otvoru.
Význam pre človeka
Ryby tvoria približne 15% celosvetovej živočíšnej potravy. Tento údaj zahŕňa priamu ľudskú spotrebu rýb a produktov z rýb, ktoré sú významným zdrojom bielkovín pre miliardy ľudí na celom svete. Spotreba rýb je zásadnou súčasťou potravy v mnohých krajinách, najmä v oblastiach s vysokým prístupom k vodným zdrojom.
Prehľad vybraných skupín rýb
Cladistia (bez slovenského ekvivalentu)
Plutváňotvaré (Polypteriformes)
Plutváňotvaré majú predĺžené, úhorovité telo veľkosti 40-120 cm. Je pokryté ganoidnými šupinami, ktoré sú tvrdé a lesklé. Na chrbte majú rad malých plutvičiek. Prsné plutvy sú mäsité a viac pripomínajú plutvy mäsitoplutvovcov. Chordu majú zachovanú po celý život, no postupne je zatláčaná stavcami. Dýchať môžu nielen cez žiabre, ale majú aj pľúcne vaky, ktoré im pomáhajú dýchať vzduch - to je užitočné v prostrediach, kde je málo kyslíka. Žijú v afrických riekach, najmä v tých s hustou vegetáciou a nízkym obsahom kyslíka. Sú schopné na krátke vzdialenosti sa pohybovať aj po súši a dokážu dýchať vzduch, čo im umožňuje prežiť aj v suchších obdobiach. Bichir nílsky (Polypterus bichir) sa vyskytuje hlavne v oblastiach strednej a západnej Afriky, vrátane povodia rieky Níl a Čadského jazera. Môže dosiahnuť maximálnu dĺžku až 74 cm a hmotnosť približne 2,7 kg. Dolnú čeľusť má mierne dlhšiu ako hornú.
Jeseterotvaré (Acipenseriformes)
Jeseterotvaré sú charakteristické chrupavkovitou vnútornou kostrou a chordou prítomnou po celý život. Telo im pokrývajú ganoidné šupiny. Majú nesúmernú (heterocerknú) chvostovú plutvu. Ústa majú umiestnené na spodnej strane hlavy a v dospelosti nemajú zuby. Vyza veľká (Huso huso) patrí všeobecne medzi najväčšie druhy lúčoplutvých rýb. Dosahuje hmotnosti až 1 tony a najväčšie exempláre merajú až 8 m. Má krátky trojuholníkový rypáčik, ploché fúzy a chrbtové štíty, ktoré sú zvýšené len v strede. Žije v Čiernom, Kaspickom a Azovskom mori. V minulosti sa vyskytovala aj u nás v povodí rieky Váh. Jeseter malý (Acipenser ruthenus) dosahuje dĺžky 100-120 cm a hmotnosti až 16 kg. Jeseter ruský (Acipenser gueldenstaedti) dosahuje dĺžky až 2 m (max 4 m) a hmotnosti 115 kg (max 600 kg). Neresí sa v sladkých vodách. Rozlišujeme sťahovavú a nesťahovavú formu. Výnimočne sa vyskytuje aj v Dunaji. Je to cenná, hospodársky významná ryba. Patrí medzi najčastejšie lovené jesetery. Ikry jesetera sa spracúvajú na čierny kaviár. Kaviár označuje spracované, solené neoplodnené ikry určitých druhov jeseterov. Najcennejšie typy kaviáru pochádzajú práve od jesetera ruského a ďalších jeseterovitých rýb.
Pravé ryby (Neopterygii)
Pravé ryby (Neopterygii) sú zväčša malé až stredne veľké sladkovodné i morské ryby, ktoré sú charakteristické kostenou vnútornou kostrou a chordou silne zatlačenou stavcami. Telo im pokrývajú leptoidné šupiny.
Prečítajte si tiež: Kváskový chlieb – sprievodca pre začiatočníkov
Prvokostnaté (Holostei)
Prvokostnaté (Holostei) majú ešte ganoidné šupiny a plynový mechúr s dýchacou funkciou. Šťukovcotvaré (Lepisosteiformes) sú dravé druhy, ktoré tvarom a veľkosťou pripomínajú šťuky. Majú nesúmernú (heterocerknú) chvostovú plutvu. V čreve majú špirálnu riasu, čo je ďalším pôvodným znakom. Šťukovec americký (Lepisosteus osseus) dosahuje dĺžku 70-120 cm. Žije v povodí Mississippi. Živí sa drobnými rybami, hmyzom a kôrovcami. Bahniakovec obyčajný (Amia calva) je jediným zástupcom radu. Dosahuje dĺžky 50 cm. Žije v zarastených jazerách a riekach východu USA.
Kostnaté (Teleostei)
Kostnaté (Teleostei) sú charakteristické telom pokrytým elasmoidnými (leptoidnými) šupinami (výnimočne sú bez šupín). Plynový mechúr stráca dýchaciu schopnosť a slúži výhradne ako hydrostatický orgán. Majú výborne vyvinuté časti mozgu zodpovedné za inštinktívne správanie. Je to najpočetnejšia skupina rýb s viac ako 20 000 charakterizovanými druhmi.
Vybrané druhy kostnatých rýb
V nasledovnom prehľade sa budem venovať predovšetkým našim druhom rýb, hospodársky významným alebo inak zaujímavým druhom.
Úhorotvaré (Anguilliformes)
Úhorotvaré (Anguilliformes) sú ryby s typickým pretiahnutým až hadovitým telom bez brušných plutiev. Chvostová plutva splynula s chrbtovou a análnou plutvou do súvislého plutvového lemu. Väčšina úhorotvarých nemá šupiny a má bohato prekrvenú pokožku, takže sa u nich aj vo väčšej miere uplatňuje doplnkové kožné dýchanie. Úhor sťahovavý (Anguilla anguilla) je jedným z druhov vyskyjúcim sa aj v našich riekach. Samce dorastajú maximálne do 0,5 m, samice do 1,5-2 m. V dospelosti žije úhor v riekach Európy, vo vodách európskych ostrovov a tiež v afrických riekach. Na rozmnožovanie tiahne do Atlantického oceánu, kde sa v hĺbkach Sargasového mora neresí a potom hynie. Larvy potom Golfský prúd unáša k európskym a severoafrickým brehom. Cestou metamorfujú. Úhor je dravá ryba. Muréna obyčajná (Muraena helena) má hadovité telo bez šupín. Dorastá do dĺžky 1,5 m a hmotnosti 15 kg. Nemá párové plutvy. Vyskytuje sa v tropických moriach, no aj Stredozemnom mori.
Sleďotvaré (Clupeiformes)
Sleďotvaré (Clupeiformes) zastupujú morské aj sladkovodné druhy so štíhlym, vretenovitým telom, ktoré sa často zhlukujú do húfov. Ich telo je pokryté cykloidnými šupinami a ich plutvové lúče sú mäkké. Sleď obyčajný (Clupea harengus) je jedným z najrozšírenejších druhov rýb, ktoré sa vyskytujú v severnom Atlantiku. Meria zhruba 45 cm a váži do 1 kg. Jeho prirodzenou potravou sú drobné kôrovce a malé ryby, zatiaľ čo jeho predátormi sú morské vtáky, veľké ryby a morské cicavce ako tulene a veľryby, pre ktoré zohráva kľúčovú úlohu v ekosystéme. Sardinka obyčajná (Sardina pilchardus) je menším druhom, dosahuje dĺžku len 25 cm. Vyskytuje v severovýchodnom Atlantiku, Stredozemnom a Čiernom mori. Živí sa drobnými kôrovcami.
Kaprotvaré (Cypriniformes)
Kaprotvaré (Cypriniformes) sú prevažne sladkovodné ryby s cykloidnými šupinami a malým počtom tvrdých plutvových lúčov. Majú modifikované prvé stavce chrbtice na sústavu kostičiek (tzv. Weberov aparát), ktoré prepájajú vnútorné ucho s ich plynovým mechúrom. Kaprovité (Cyprinidae) sú najväčšou čeľaďou sladkovodných rýb s počtom charakterizovaných druhov asi 2 000. 7. žiabrový oblúk sa u nich premenil na tzv. Kapor obyčajný (Cyprinus carpio) dosahuje veľkosť až vyše 1 m. V dospelosti sa kapor živí faunou dna. Obýva jazerá a mierne tečúce rieky. Pri ústí riek zostupuje i do mora. Rozoznávame niekoľko foriem domáceho kapra, predovšetkým však šupinatú, zrkadlovú a lysú formu. Karas obyčajný (Carassius carassius) je menší ako kapor, dosahuje veľkosť asi 40 cm. V závislosti od podmienok prostredia mení sa jeho vonkajší vzhľad. V zabahnených vodách so zlými podmienkami vytvára veľkohlavú formu s nízkym telom, v dobrých podmienkach má vysoké telo a rýchlo rastie. Je všežravý. Boleň dravý (Aspius aspius) je ďalšou kaprovitou rybou, ktorá dosahuje veľkosť až 1 m. Dospelé bolene sa živia drobnými rybami. Lovia veľmi hlučne. Vrážajú prudko do húfov rýb, vyskakujú z vody a ohlušujú ich úderom širokého chvosta. Boleň obýva rovinné rieky a nádrže, zriedkavejšie jazerá. Jalec hlavatý (Leuciscus cephalus) dosahuje veľkosť až 80 cm, bežne však jeho dĺžka nepresahuje 25 cm. Chrbát má sivý až sivozelený, boky striebristé, chrbtovú a chvostovú plutvu tmavú, brušnú a análnu plutvu červenú alebo oranžovú. Od ostatných druhov jalcov sa dá ľahko odlíšiť podľa vypuklého okraja análnej plutvy. Mrena severná (Barbus barbus) niekedy dosahuje i vyše 1 m a hmotnosť 25 kg. Pri ústach z mäkkými pyskami má 2 páry fúzikov. Valcovité telo je na chrbte tmavé, olivovozelené. Chrbtová a chvostová plutva sú sivé, ostatné plutvy sú červenkasté. Mladé mreny majú na chrbte a bokoch tela nepravidelné tmavé škvrny. Mrena je typickým druhom podhorských riek, zdržiava sa pri dne prúdiacej vody. V čase neresenia podniká až 200 km ťahy proti prúdu riek. Lieň sliznatý (Tinca tinca) je druh sladkovodnej a brakickej ryby žijúcej od západnej Európy až po Áziu. Má malé, červeno-oranžové oči a úzke ústa s malými bradavičkami v rohoch. Môže dosiahnuť dĺžky až 70 cm, ale väčšina jedincov je menšia. Obľubuje stojaté vody s ílovitým alebo bahnitým dnom a bohatou vegetáciou a nižším obsahom kyslíka. Na dne loví larvy komárov a ďalšie malé živočíchy. Belička európska (Alburnus alburnus) je malá sladkovodná ryba s podlhovastým, plochým telom s dĺžkou až 25 cm. Telo je strieborne lesklé, hlava špicatá a ústa smerujú nahor. Belička žije v riekach a jazerách celej Európy a západnej Ázie. Živí sa malými mäkkýšmi, hmyzom, larvami, drobnými kôrovcami a rastlinnými zvyškami. Belička má ekonomický význam najmä ako návnada pri športovom rybolove. Lopatka dúhová (Rhodeus sericeus) je malá ryba (7,5-10 cm), rozšírená najmä na Sibíri. Lopatky sú známe svojím jedinečným reprodukčným správaním; svoje vajíčka kladú dovnútra schránok lastúrnikov pomocou predĺženého kladielka. Tento spôsob rozmnožovania bol dlho považovaný za symbiotický vzťah, no novšie výskumy ukázali, že ide skôr o parazitický vzťah.
Slížovité (Balitoridae)
Slížovité (Balitoridae) sú malé ryby so spodnými ústami, okolo ktorých sú tri a viac párov fúzov. Slíž obyčajný (Barbatula barbatula) výnimočne patrí medzi druhy prispôsobené životu vo vodných tokoch celej Európy. Typicky dosahuje dĺžku okolo 12 cm. Má žltohnedú farbu s tmavšími škvrnami a pruhmi. Žije na dne riek a potokov s piesočnatým alebo štrkovým dnom, kde sa živí drobnými bezstavovcami.
Pĺžovité (Cobitidae)
Pĺžovité (Cobifidae) sú, podobne ako slížovité, malé ryby so spodnými ústami a 3-6 pármi fúzov. Čík európsky (Misgurnus fossilis) je európska sladkovodná ryba, dorastajúca do dĺžky 30 cm. Má dlhé, štíhle, pozdĺžne pruhované telo. Preferuje vodné prostredie s vyšším obsahom organických zvyškov na dne. Živí sa malými vodnými bezstavovcami, ktoré nachádza v substráte pomocou bradavičiek umiestnených okolo svojej dolnej čeluste.
Sumcotvaré (Siluriformes)
Sumcotvaré (Siluriformes) majú telo bez šupín. Kostené tŕne niektorých druhov môžu obsahovať jed. Majú Weberov aparát, čeľuste môžu byť ozubené. V závislosti od čeľade sem patria druhy veľké niekoľko cm až niekoľko m. Sumec západný (Silurus glanis) dosahuje priemernú hmotnosť až 450 kg a dĺžku do 5 m, a dožíva sa až 80 rokov. Telo má modrosivé alebo olivovozelené s mramorovými bokmi a bielym bruchom. Pod bradou má 2 páry fúzov, nad kútikmi úst ďalší pár. Obýva prevažne stojaté alebo mierne tečúce vody. V dospelosti sa živí predovšetkým rybami. Sumček americký (Ameiurus nebulosus, syn. Ictalurus nebulosus) dosahuje dĺžky len 50 cm a hmotnosti 3,6 kg a dožíva sa 8 rokov. Okolo úst má 4 páry fúzov. Má tmavohnedú až zelenú farbu s jemnými škvrnami a žltým podbruškom. Žije predovšetkým v jazerách, rybníkoch a pomalých tokoch s nízkou hladinou kyslíka a bahenným dnom, kde sa živí hmyzom, červami, malými rybami a riasami. Je široko rozšírený v Severnej Amerike a na územie Slovenska bol introdukovaný začiatkom 20. storočia. Paúhor elektrický (Electrophorus electricus) sa vyskytuje v Južnej Amerike v rieke Amazonka a Orinoko. Známy je najmä vďaka svojej schopnosti generovať výrazné elektrické výboje, ktoré môže použiť na ochromenie koristi alebo na obranu. Tieto elektrické výboje sa generujú pomocou špeciálnych elektrických orgánov, ktoré obsahujú veľké množstvo buniek zvaných elektrocyty.
Lososovité (Salmonidae)
Hlavátka podunajská (Hucho hucho) je jedným z našich stálych sladkovodných zástupcov. Dosahuje dĺžky až 1,5 m a hmotnosti cca 45 kg. Telo má štíhle, hnedé alebo medenočervené až fialovočierne, posiate čiernymi škvrnami. Pred neresením prekonáva krátke ťahy.
Riešenie problému zlomeného predného zuba
Napriek tomu, že zlomený zub objektívne nepredstavuje úplnú katastrofu, subjektívne to môže byť veľmi náročné. Ak sa totiž zlomí predný zub, miešať sa v nás začnú pocity smútku, že už nebudeme vyzerať ako predtým, strachu, či sa bude dať zub opraviť a hanby, že takto predsa nemôžeme teraz fungovať. Istý 11-ročný chlapec sa nám priznal, že dokonca preplakal skoro celú noc, keď sa mu zlomila horná jednotka. Takže to pre vás malá katastrofa naozaj môže byť. Našťastie sa zlomený zub dá riešiť.
V prvom rade však treba vyšetriť, či náraz nepoškodil zubnú dreň, koreň či okolité zuby a štruktúry. V prípade, že je poškodená zubná dreň alebo zub úplne odumrel, treba pristúpiť k dôkladnému prečisteniu koreňových kanálikov pod mikroskopom a k ich hermetickému precíznemu zaplneniu. Následne sa odporúča takýto zub “okorunkovať”. Jednak preto, že už stratil veľa zo svojich tvrdých zubných tkanív, ale aj preto, že mŕtvy zub býva vo všeobecnosti krehkejší, takže zhotovená korunka ho bude chrániť.
Ak lomná línia zlomeného zuba prechádza až do koreňa tak, že nie je možná jeho záchrana, musíme zub extrahovať a môžeme ho nahradiť implantátom alebo mostíkom. Implantát je zo zdravotného hľadiska lepší variant ako mostík, pretože nedochádza k obrusovaniu susedných zdravých zubov a implantátom predchádzame úbytku kosti.
Ak sa vám zlomil predný zub a zvažujete, že by ste rovno vyriešili estetiku predných zubov, je dôležité nebáť sa zmien. Na estetike predných zubov záleží a s rozsiahlymi skúsenosťami je možné nájsť riešenie pre každý prípad.
Zmeny v názvosloví rýb
Čo som si pri písaní tohto článku všimol, že mnoho tu spomenutých druhov menilo slovenské druhové názvy z prívlastku "obyčajný" na niečo popisnejšie (napr. ostriež obyčajný → o. riečny, hlavátka obyčajná → h. podunajská, losos obyčajný → l. atlantický, a pod.). Tento trend je možné pozorovať v taxonómii a nomenklatúre po celom svete.
Ďalšie živočíšne druhy
Nepárnokopytníky (Perissodactyla)
Nepárnokopytníky (Perissodactyla) boli na Zemi rozšírené v období treťohôr. Ako ich názov napovedá, na nohách majú nepárny počet prstov, pričom os končatiny prechádza 3. prstom. Majú robustné telo, dlhé končatiny a často veľkú hlavu. Sú bylinožravé, s prispôsobenými zubami na drvenie rastlín.
Tapírovité (Tapiridae)
Tapírovité (Tapiridae) sú starobylá skupina cicavcov s charakteristickými stredne dlhými, robustnými nohami a chobotovito predĺženou hornou perou, ktorá im umožňuje uchopovať potravu. Tapír indický (Tapirus indicus) meria asi 2 m a váži 250-320 kg. Má čierne predné a zadné časti tela a biely stred, čo mu poskytuje maskovanie. Je veľmi plachý a aktívny je najmä v noci. Výborne pláva a pri nebezpečenstve sa vie ponoriť. Jeho strava pozostáva prevažne z listov, výhonkov a ovocia.
Nosorožcovité (Rhinocerotidae)
Nosorožcovité (Rhinocerotidae) sú veľké zvieratá s jedným, prípadne dvoma rohmi na vrchu nosa. Telo majú pokryté hrubou pancierovitou kožou, ktorá zarastá riedkou srsťou, nohy majú hrubé a krátke. Nosorožec pancierový (Rhinoceros unicornis) dosahuje dĺžku 4 m a hmotnosť až 2,7 tony. Žije v juhovýchodnej Ázii, najmä v Indii a Nepále, kde obýva trávnaté pláne, močiare a lesy v blízkosti riek. Dojem pancierového tela vytvárajú veľké záhyby hrubej kože, ktorá ho chráni pred pichľavými pralesovými rastlinami. Nosorožec ostrorohý (Diceros bicornis) má na nose dva rohy, z ktorých predný je dlhší, môže dosahovať dĺžku až 1,5 metra. Vyčnievajúca horná pera slúži nosorožcom pri spásaní trávy a obhrýzaní konárov, čo im umožňuje získať potravu aj z vyššie položených rastlín. Rozšírené sú od Sahary smerom na juh, najmä v savanách a suchých oblastiach Afriky.
Koňovité (Equidae)
Koňovité (Equidae) sú charakteristické dlhými končatinami zakončenými jedným prstom, ktorý je chránený kopytom. Majú robustné telo s dlhým krkom a hlavou so silnými čeľusťami prispôsobenými na konzumáciu tráv a iných rastlín. Srsť je krátka a hustá, často s hrivou a chvostom zakončeným dlhými štetinami. Kôň Przewalského (Equus ferus przewalskii) je ohrozený druh divého koňa pôvodom zo strednej Ázie. Má menšie a robustnejšie telo v porovnaní s domácimi koňmi, výšku 122-142 cm a váži okolo 300 kg. Jeho srsť je sfarbená do hnedo-žlta, s tmavým pruhom na chrbte a vztýčenou hrivou. Tento druh má 33 párov chromozómov, na rozdiel od domácich koní, ktoré majú 32. Przewalského kôň bol vyhubený vo voľnej prírode, no od 90. rokov bol úspešne reintrodukovaný do Mongolska a iných oblastí. Domestikácia divokých koní prebiehala v rôznych častiach sveta nezávisle od seba a je stále predmetom výskumu. Somár africký (Equus africanus) dosahuje výšku okolo 1,2 m a hmotnosť 250 kg. Jeho srsť je svetlo sivá až hnedá s tmavým pruhom na chrbte, pričom somálsky poddruh má aj pruhy na nohách podobné zebre. Žije v suchých oblastiach Afriky, najmä v Eritrei, Etiópii a Somálsku. Tento druh je kriticky ohrozený, s populáciou okolo 570 jedincov vo voľnej prírode. Zebra vrchovská (Equus zebra) je stredne veľká zebra, ktorá dosahuje výšku v kohútiku okolo 1,2-1,5 m a váži 240-370 kg. Má výrazné čiernobiele pruhovanie, ktoré je u každého jedinca unikátne a slúži na maskovanie pred predátormi. Žije v hornatých oblastiach Južnej Afriky, najmä v suchých a skalnatých prostrediach. Tieto zebry sa zvyčajne zoskupujú v malých čriedach pozostávajúcich z jedného dominantného samca, niekoľkých samíc a ich mláďat.
Párnokopytníky (Artiodactyla)
Párnokopytníky (Artiodactyla) sú charakteristické tým, že oporu tela im tvoria iba dva predné prsty (3. a 4. prst). Pritom majú aj typickú stavbu kostí chodidla a zápästia. Väčšine druhov sa vyvíjajú rohy alebo parohy. Rohy nepodliehajú výmene, rastú zvieratám po celý život a vo väčšine prípadov sa zakladajú rovnako pri samcoch ako pri samiciach. Parohy sú spravidla znakom sexuálneho dimorfizmu, sú rozvetvené a nie sú duté.
Neprežúvavce (Nonruminantia)
Neprežúvavce (Nonruminantia) inklinujú k všežravému spôsobu života a majú jednoduchý žalúdok.
Hrochovité (Hippopotamidae)
Hrochovité (Hippopotamidae) sú čeľaď veľkých, ťažkých, semiakvatických kopytníkov, charakteristická veľkými hlavami a širokými ústami a nozdrami umiestnenými na vrchu nosa. Majú krátke, zavalité nohy a štvorprsté chodidlá. Na rozdiel od iných kopytníkov, všetky prsty používajú na chôdzu, pričom ich nohy nemajú kopytá, ale tvrdé spojivové tkanivo. Telo pokrýva hladká koža bez mazových a potných žliaz, takže sa rýchlo dehydratujú v suchých podmienkach. Hroch obojživelný (Hippopotamus amphibius) dorastá až do veľkosti 4,5 m a dosahuje váhu až 4 t. Je to spoločenské zviera, žije v malých skupinách. Hroch je vynikajúcim plavcom, prsty má spojené plávacou blanou, pod vodou vydrží 4-6 min.