Cukor, kedysi luxusná komodita dostupná len elitám, sa v priebehu 19. storočia stal bežnou súčasťou našej stravy. Dnes je cukor základnou potravinou. Tento článok sa zameriava na cukor z cukrovej repy, jeho výrobu a zloženie, pričom sa venuje aj alternatívnym sladidlám.
História cukru
História cukru siaha až do roku 6000 pred Kristom, kedy ľudia vo východnej Ázii poznali cukrovú trstinu. Prvé zmienky o varení sladkej šťavy z tejto rastliny pochádzajú z Indie. Zahustená šťava z cukrovej trstiny sa nalievala do kužeľovitých nádob, kde kryštalizovala a vytvárala cukor. Do západnej Európy sa cukor dostal vďaka križiackym výpravám.
Prelom nastal v roku 1747, keď berlínsky chemik A. S. Marggraf zistil, že cukrová repa obsahuje rovnaký cukor ako cukrová trstina. Koncom 19. storočia produkcia repného cukru prevýšila produkciu trstinového cukru.
Cukor z cukrovej repy: Výroba a spracovanie
Na Slovensku a v miernych oblastiach Európy sa na výrobu cukru využíva cukrová repa. Cukrová repa je okopanina, ktorá sa pestuje jeden rok so sejbou na jar. Okrem samotnej repy sa využívajú aj sekundárne produkty spracovania:
- Vylisované cukrovarnícke rezky: Používajú sa ako krmivo alebo na výrobu elektrickej energie.
- Melasa: Využíva sa v liehovarníckom a droždiarskom priemysle.
- Saturačný kal: Používa sa ako hnojivo, ktoré sa vracia späť na polia.
Extrakcia cukru z repy
Cukor, presnejšie sacharóza, sa získava z repy extrakciou vodou. Po zbere a doprave do cukrovaru sa repa uskladňuje. Cukrová šťava sa získava z bunkovej šťavy rezkov procesom difúzie. Získaná surová difúzna šťava má hnedočiernu až čiernu farbu a okrem cukru obsahuje aj necukrové látky, ktoré je potrebné odstrániť.
Prečítajte si tiež: Zemiaky: Bioaktívne látky a sacharidy
Čistenie šťavy (Epurácia)
Cieľom čistenia je získať čistejší roztok s vyšším obsahom sacharózy a nižším obsahom necukrových látok, ktorý bude schopný kryštalizácie. Čistenie prebieha v niekoľkých fázach, ktorých výsledkom je saturačný kal, využívaný v poľnohospodárstve ako hnojivo a prostriedok na alkalizáciu pôdy.
Po dôkladnom vyčistení sa difúzna šťava stane "ľahkou" - má nízku hustotu a zlatožltú farbu. Takáto šťava sa ďalej zahusťuje odparovaním.
Rafinácia
Rafinácia surového cukru je proces, pri ktorom sa cukor ďalej prečisťuje kryštalizáciou. Počas nej sa v troch stupňoch zbavuje znečisťujúcich látok, až kým nezískame cukor s obsahom najmenej 99,7 % sacharózy. Kryštalizáciou vzniká zmes kryštálov a sirupu. Z chemického hľadiska je cukor čistá sacharóza, disacharid zložený z jednej molekuly glukózy a jednej molekuly fruktózy. V cukrovej trstine aj cukrovej repe vzniká zložitými chemickými procesmi prírodná sacharóza.
Použitie cukru z cukrovej repy
Cukor je hospodársky významná komodita, ktorá sa na trh dostáva v podobe prášku, kryštálov alebo kociek. Používa sa v potravinárskom priemysle, pri pečení, v cukrovinkách, nápojoch a pri domácom sladení.
Cukor v strave: Výhody a riziká
Na cukor a sladkú chuť nedá väčšina z nás dopustiť, no nadmerná konzumácia cukru má negatívne dopady na zdravie. Cukor sa skrýva v mnohých potravinách, nielen v sladkostiach, ale aj v polotovaroch, pečive a sladkých nápojoch. Nadmerný príjem cukru prispieva k vyššiemu dennému energetickému príjmu, čo zvyšuje riziko nadváhy a obezity. Obezita zvyšuje riziko vzniku rôznych ochorení, ako sú nádorové ochorenia, cukrovka 2. typu a pod. Nadmerný príjem cukru môže navyše prispievať k tvorbe zubného kazu.
Prečítajte si tiež: Pizza a donáška na Slovensku
Podľa WHO by denný príjem cukru nemal presiahnuť 10 % celkového denného energetického príjmu. Optimálna dávka cukru je však pre každého individuálna.
Prírodné alternatívy cukru
Mnohí sa tak neustále snažíme hľadať spôsoby, ako obmedziť sladenie cukrom a pritom sa nemusieť vzdať obľúbenej sladkej chuti. Cukor na nás dnes totiž číha v rôznych podobách v nespočetnom množstve potravín. Nie je tak nič jednoduchšie, ako ho jesť v nadmerných množstvách, a ani o tom nevedieť. Skrýva sa nielen v cukrovinkách a sladkostiach, ale aj v rôznych polotovaroch, pečive a v neposlednom rade v sladkých nápojoch. Je tak veľmi pravdepodobné, že ten, kto nemá svoj jedálniček pod kontrolou, prijíma cukor v nadbytočnom množstve.
Keď sa povie cukor, väčšina z nás si automaticky predstaví biely práškový či kryštálový cukor, ktorým bežne sladíme. Aj pod týmto názvom poznáme klasický biely stolný cukor. V mnohých bežne vyvoláva obavy, zrejme preto, že pojem “rafinácia” znie ako akýsi nebezpečný chemický proces. V skutočnosti však ide len o to, že zo zmesi, ktorá bola získaná z cukrovej repy, sú postupnými krokmi odstránené minerálne látky, vitamíny a ďalšie zložky, ktoré dodávajú cukru okrem iného aj jeho hnedú farbu.
Cukor je častokrát prezentovaný ako akási nebezpečná látka, ktorá je za každých okolností škodlivá pre zdravie. Táto predstava má však veľmi ďaleko od pravdy. Cukor môže byť pokojne bežnou súčasťou jedálnička bez toho, aby viedol k problémom. Veď dokonca je aj prirodzenou súčasťou niektorých potravín, ako napríklad ovocie či mliečne výrobky. Môžete si tak vydýchnuť a pokojne si dopriať svoju dnešnú porciu ovocia. Ale pozor, aby ho nebolo príliš veľa. Jeho nadmerná konzumácia prispieva k vyššiemu celkovému dennému energetickému príjmu a to zvyšuje riziko nadváhy a obezity. Obezita sama o sebe zvyšuje riziko vzniku rôznych ochorení, ako sú nádorové ochorenia, cukrovka 2. typu a pod. Nadmerný príjem cukru môže navyše prispievať k tvorbe zubného kazu.
Práve z týchto dôvodov je na mieste snažiť sa užiť si sladkú chuť zdravšie a bez negatívnych dopadov na telo. Aby sme predišli negatívnemu vplyvu nadmerného príjmu cukru, je vhodné držať sa jeho denného odporúčaného príjmu. Podľa WHO by náš denný príjem cukru nemal presiahnuť 10 % celkového denného energetického príjmu. Aj optimálna dávka cukru je však pre každého z nás odlišná. Vytrvalostný športovec, ktorý podstupuje niekoľkokrát týždenne dlhé tréningy, potrebuje cukor na to, aby dodal svalom rýchlu energiu. Jeho optimálny príjem tak môže byť niekoľkonásobne vyšší v porovnaní s človekom so sedavým spôsobom života, ktorý nešportuje. Ten urobí najlepšie, keď sa bude držať maximálnej odporúčanej dávky.
Prečítajte si tiež: Ako kombinovať dekoračné látky a šípky pre pohodu
Ako ste na tom s príjmom cukru vy? Máme širokú ponuku rôznych náhrad a alternatív cukru, z ktorej si podľa vlastných preferencií vyberie zrejme každý. Alternatívy cukru zahŕňajú tie prírodné, ako med alebo sirupy. Patria tam však napríklad aj polyalkoholy, ktoré bežne nájdeme v ovocí a zelenine. Vyznať sa v tejto skupine náhrad cukru môže byť niekedy celkom náročný oriešok. Niektoré z nich sú totiž iba cukor prezlečený v inom kabáte, pričom ale ďalšie môžu mať pokojne nulovú kalorickú hodnotu.
Výsledkom tak je, že máme skupinu, ktorá nemá oproti klasickému cukru žiadne benefity, zatiaľ čo u iných zástupcov môžeme dokonca pozorovať aj pozitívne účinky na zdravie. Na trhu máme na výber hneď z niekoľkých možností, po ktorých siahnuť namiesto klasického bieleho cukru. Najviac sa budeme venovať tým, ktoré majú k nemu najbližšie, a to napríklad trstinovému či hnedému cukru a ďalším.
Hnedý cukor
Hnedý cukor je prakticky rovnaký ako jeho príbuzný biely cukor. Aj on pochádza z cukrovej repy a ide teda tiež o takmer čistú zmes sacharózy. Od bieleho cukru sa líši iba tým, že neprechádza procesom rafinácie a nie je “vyčistený” do biela. Obsahuje tak aj tzv. melasu, ktorá mu dodáva hnedú farbu. Je teda hnedý cukor zdravší ako ten biely, ako si mnohí myslia? Ako už možno tušíte, ide o celkom mylnú predstavu, pretože obsah týchto látok je zanedbateľný. Môžeme sa stretnúť ešte s jedným variantom hnedého cukru. Na trhu sú totiž aj produkty pozostávajúce z bieleho cukru, ktorý bol zafarbený na hnedo. Ak chcete nájsť vhodnú alternatívu bieleho cukru, po tom hnedom budete siahať zbytočne.
Trstinový cukor
Trstinový cukor pochádza z cukrovej trstiny. Zložením je na tom však podobne ako repný cukor, čiže ho takmer výhradne tvorí disacharid sacharóza. Podobne ako v prípade hnedého cukru, aj pri trstinovom však platí, že keby sme z neho chceli získať významnejšie množstvo týchto živín, museli by sme ho konzumovať vo veľkom. Jeho jedinou možnou výhodou tak zostáva špecifická chuť, ktorá sa môže napríklad viac hodiť do niektorých koláčov či iných sladkých receptov.
Kokosový cukor
Kokosový cukor sa vyrába z kvetov kokosovej palmy postupným zahrievaním a odparovaním vody. Aj tento cukor tvorí zo 70 - 80 % najmä sacharóza. Podobne ako predchádzajúce druhy, ani kokosový cukor neprechádza rafináciou, a tak si zachováva svoj pôvodný obsah minerálnych látok, vitamínov a ďalších bioaktívnych látok. Jeho zvláštnosťou je obsah inulínu, čo je vláknina, ktorá funguje ako prebiotikum (vyživuje prospešné črevné baktérie). Okrem kokosového cukru sa môžeme stretnúť aj s kokosovým sirupom, ktorý na rozdiel od cukru obsahuje viac vody, a tým pádom má nižší obsah sacharózy. Kokosový cukor je známy aj tým, že má nižší glykemický index v porovnaní s ostatnými. V praxi by to znamenalo, že po ňom stúpa hladina cukru v krvi (glykémia) pomalšie. Táto informácia však môže byť zrejme mylná, pretože poznatky z dostupných zdrojov sa výrazne líšia. Ani kokosový cukor nemôžeme považovať za zdroj vitamínov a minerálnych látok. Tiež sa nedá prezentovať ako zdroj vlákniny, pretože obsah inulínu je iba 4,7 g / 100. Aj v tomto prípade je tak výhodou najmä originálna chuť a aróma, ktorú môžete oceniť v niektorých receptoch. Navyše je typický nižšou sladivosťou, a tak môže poslúžiť vtedy, keď sa snažíme postupne odnaučiť od nadmerného sladenia.
Med
Med už snáď odjakživa oplýva povesťou zdravého sladenia, ktoré navyše vylieči každú nádchu či boľavé hrdlo. Bežne si ho tak dávame do čaju vtedy, keď sa necítime dobre s dôverou, že sa nám trochu uľaví. Zloženie medu je v porovnaní s ostatnými alternatívami pomerne jedinečné, pretože okrem vitamínov a minerálnych látok obsahuje fenoly, organické kyseliny, karotenoidy, enzýmy či ďalšie bioaktívne látky s prospešnými účinkami. Aj v štúdiách sa ukazuje, že táto potravina má zrejme početné zdravotné benefity. Môže byť užitočná pri podpore hojenia, úľave od symptómov pri problémoch so žalúdočnými vredmi, zápale žalúdka či tráviacich ťažkostiach. Ani používanie medu pri zápale hrdla a kašli nie je zrejme iba babskou radou, pretože sa zdá, že dokáže pokryť sliznicu hrdla a pomôcť zbaviť ju nežiadúcich mikroorganizmov. Keď sa však pozrieme na med z pohľadu nutričného zloženia, zistíme, že aj on je z väčšej časti tvorený jednoduchými cukrami. Tie predstavujú až 82 % jeho obsahu, pričom zhruba z polovice ide o glukózu a z polovice o fruktózu. Energetická hodnota medu je o niečo nižšia ako v prípade bieleho cukru, ale ak hľadáme efektívne spôsoby, ako nahradiť klasický cukor, ani med nie je ideálnym pomocníkom.
Sirupy
Javorový sirup
Javorový sirup sa vyrába z miazgy javorov a je zaujímavý najmä svojou nevšednou chuťou a arómou. Existujú štyri rôzne stupne sirupu, ktoré sa líšia dobou, kedy bol sirup zbieraný a s tým spojenou rôznou farbou, chuťou a vôňou. Tmavší a chuťovo výraznejší sa používa najmä pri pečení, zatiaľ čo ten jemnejší a svetlejší je využívaný ako sladidlo či topping. Väčšinu sirupu tvorí jednoduchý cukor, a to najmä vo forme sacharózy. Obsahuje aj bioaktívne látky, ako napríklad vitamíny či fenolové látky. Energetická hodnota produktov na trhu je však rôzna. V niektorých prípadoch môže byť dokonca až o 30 % nižšia ako u bieleho cukru. Ruku v ruke s tým ide aj nižšia sladivosť, a tak je pri používaní užitočné dávať si pozor na to, či náhodou nevyrovnávame jeho nižšie sladivé účinky väčšou porciou. Nie je to však pravidlo, pretože niektoré výrobky sú na tom kaloricky takmer rovnako ako klasický cukor. Záleží to totiž od metód spracovania jednotlivých výrobcov.
Agávový sirup
Agávový sirup je vyrobený zo šťavy sukulentu agáve a jeho proces výroby pripomína výrobu fruktózového sirupu. Jednoduché cukry tvoria cca 70 % jeho podielu, pričom cca 55 % obsahu sirupu predstavuje práve fruktóza. Preto je typický vyššou sladivosťou a stačí nižšia porcia na to, aby sme dosiahli podobný sladivý efekt ako má klasický biely cukor. Kvôli vysokému obsahu fruktózy sa tento sirup vyznačuje aj nižším glykemickým indexom. Fruktóza totiž zvyšuje hladinu cukru v krvi (glykémiu) iba mierne, a preto je sirup z agáve niekedy označovaný aj ako vhodné sladidlo pre diabetikov. Tento možný benefit by sme však mali brať s rezervou, pretože glykemický index potravín ovplyvňuje veľa faktorov. Ak si teda pridáme agávový sirup do jedla, vôbec to neznamená, že konečná hodnota jeho glykemického indexu bude nízka. Samotný obsah fruktózy však môže byť práve tou najviac problematickou stránkou agávového sirupu. Fruktóza sa totiž v tele spracováva inak ako glukóza a ukazuje sa, že jej nadmerný príjem môže súvisieť s ukladaním tuku v oblasti pečene. Stukovatenie pečene je spojené napríklad s vyšším rizikom kardiovaskulárnych ochorení či inzulínovou rezistenciou. Samotný sirup nemusí byť z pohľadu obsahu fruktózy problém, ale je možné, že môže byť jedným z kúskov skladačky v jej zvýšenom príjme. Energetická hodnota agávového sirupu je porovnateľná s bielym cukrom, a tak v kombinácii s vysokým podielom fruktózy nejde o jeho ideálnu náhradu.
Čakankový sirup
Čakankový sirup je vyrobený z koreňa čakanky a je typický obsahom vlákniny inulín a oligo-fruktózy. Práve inulín prepožičiava sirupu jeho sladkú chuť a zároveň môže pozitívne ovplyvňovať zloženie črevného mikrobiómu. Pôsobí totiž ako prebiotikum, čiže potrava pre prospešné črevné baktérie. Keďže väčšinu obsahu sirupu tvorí vláknina, nezostáva toľko priestoru pre cukor. Ten tak tvorí iba zhruba 5 % podiel. Aj energetická hodnota čakankového sirupu je tak kvôli tomu nízka, a to až o 60 % nižšia v porovnaní s bielym cukrom. Ide tak o celkom výnimočný produkt, ktorý má nízky obsah cukru, výrazne menej kalórií ako biely cukor a navyše má vysoký podiel vlákniny. Aj tak je ale sladký, pričom jeho sladivosť je zhruba polovičná v porovnaní s klasickým cukrom.
Datľový sirup
Datľový sirup je sirup, ktorý sa vyrába z datlí a bežne sa používa v ázijskej kuchyni.
Polyalkoholy (Alkoholové cukry)
Názov polyalkoholy (nazývané aj alkoholové cukry) by mohol nabádať k myšlienkam, že sú to akési škodlivé chemické látky, ktoré nemajú čo robiť v zdravom jedálničku. Ich nevýhodou však je, že niektorým citlivejším jedincom môžu spôsobovať tráviaci diskomfort. Ten sa zvykne prejavovať napríklad plynatosťou či hnačkami. Polyalkoholy totiž nie sú v tráviacom trakte kompletne vstrebané, a tak časť z nich prechádza do hrubého čreva, kde sa ich ujmú črevné baktérie.
Xylitol (Brezový cukor)
Xylitol, známy aj pod názvom brezový cukor, sa prirodzene vyskytuje napríklad v ovocí či hubách a ako napovedá názov, je získavaný z brezového dreva. Tento cukerný alkohol sa na prvý pohľad podobá kryštálovému cukru, pričom má ale v porovnaní s ním zhruba o 40 % menej kalórií. Výhodou navyše je, že má porovnateľnú sladivosť ako cukor, a tak stačí použiť rovnaké množstvo a pritom prijať iba zhruba polovičnú nálož energie. Výhodou xylitolu je aj jeho minimálny glykemický index. V porovnaní s glukózou, ktorá má GI 100, xylitol má hodnotu 7. Hladinu cukru v krvi tak prakticky nezvyšuje alebo len veľmi minimálne, a tak je vhodným sladidlom aj pre diabetikov. Okrem toho je známy aj svojim pozitívnym pôsobením na zuby a zrejme znižuje riziko vzniku zubného kazu. Aj preto sa s ním typicky stretneme v žuvačkách bez cukru. Pre xylitol nie je stanovený presný akceptovateľný denný príjem (ADI), ktorý by udával hornú povolenú hranicu, ale panuje zhoda na tom, že ide zhruba o dávku 40 - 50 g. Po prekročení tohto množstva sa už častejšie prejavujú tráviace problémy. Nemusíte sa však obávať, v bežnej strave je takú dávku ťažké presiahnuť.
Erytritol
Erytritol sa prirodzene nachádza v niektorých druhoch ovocia, ako napríklad hrozne, broskyniach či melóne, ale zároveň sa vyrába fermentáciou glukózy. Podobne ako xylitol, aj on pripomína kryštálový cukor. Na rozdiel od neho má však nulovú kalorickú hodnotu, pretože sa v tele nemetabolizuje a odchádza močom v nezmenenej podobe. Vďaka tomu navyše nezvyšuje hladinu cukru v krvi a je tak vhodným produktom aj pre diabetikov. Jeho sladivosť je na úrovni 60 - 80 % sladivosti cukru. Výhodou ale je, že nemá špecifickú pachuť, a tak môže byť kombinovaný s inými sladidlami, čím vieme dosiahnuť vyššiu sladivosť. Bežne sa tak používa napríklad v spojení so stéviou. Ani pre erytritol neexistuje stanovená hodnota ADI, ale udáva sa, že dobre tolerované sú dávky vo výške až 0,66 g/ kg telesnej hmotnosti u mužov a 0,8 g/ kg u žien.
Stévia
Stévia je rastlina, ktorej dodávajú jej sladivé účinky obsiahnuté steviozidy (steviol-glykozidy). Práve z nich je vyrobené sladidlo, ktoré môžeme zohnať napríklad vo forme prášku, tabliet či dokonca kvapiek. Výhodou stévie je jej nulová kalorická hodnota, pričom ale sladí až 200 až 300-krát výraznejšie ako cukor. Stévia je tak vhodnou alternatívou cukru, ktorá navyše nezvyšuje glykémiu a nie je typická žiadnymi negatívnymi účinkami na trávenie. Jej jedinou nevýhodou je špecifická chuť, ktorá nemusí vyhovovať každému. Tá sa dá ale jednoducho zakryť kombináciou s inými sladidlami, ako je napríklad už spomínaný erytritol.
Stratégie pre maximalizáciu cukornatosti cukrovej repy
O úspechu pestovateľa cukrovej repy rozhodne v závere sezóny obsah cukru v repe, resp. percento cukornatosti. Tá sa má pohybovať na úrovni minimálne 16 %. Na túto hodnotu je stanovená výkupná cena. Ak pestovateľ požadovaných 16 % nedosiahne, je postihovaný nižšou cenou. A naopak, za vyššiu cukornatosť dostáva zaplatené viac.
Keďže každý z nás chce predať čo najlepšie, v nasledujúcich riadkoch prinášame niekoľko osvedčených rád, ktoré v praxi fungujú a vďaka ktorým vás úroda ani cukornatosť nesklamú. Hoci hneď v úvode je potrebné zdôrazniť, že na cukornatosť má vplyv celý rad faktorov. A pokiaľ za pomoci niektorých vieme tvorbu cukrov podporiť, na iné vplyv nemáme - napríklad počasie.
Cukornatosť cukrovej repy
Cukor sa tvorí v listoch cukrovej repy a ukladá sa v buľve. Tieto procesy prebiehajú za pomoci biochemickej reakcie nazývanej fotosyntéza. Na jej rýchlosť a priebeh vplývajú okrem teploty vzduchu a pôdy aj ďalšie vonkajšie a vnútorné činitele, ako sú vlhkosť pôdy a ovzdušia, dostupnosť a množstvo minerálnych živín, svetlo, vlastnosti chlorofylu, rýchlosť ukladania cukrov, odrodové vlastnosti, choroby a podobne.
Podpora fotosyntézy
Ako sme už spomenuli, percento cukornatosti závisí aj od priebehu fotosyntézy. Tento proces podporíme, ak vytvorenú listovú plochu budeme udržiavať čo najdlhšie zdravú, ale aj aplikáciou správnych mikro- a makroživín. Významnú úlohu zohráva v tomto prípade meď - Cu. Jej dôležitosť potvrdzuje skutočnosť, že 75 % všetkej medi v listoch sa nachádza práve v chloroplastoch. Meď urýchľuje tvorbu rastových hormónov (auxínov), je súčasťou chlorofylu a zabraňuje jeho predčasnému rozpadu, zohráva dôležitú úlohu pri nitrifikácii, posilňuje bunkové steny, pozitívne vplýva na zdravotný stav rastlín. Aby vyššie spomenuté procesy prebehli správne, potrebujeme tento mikroprvok dodať aj počas vegetácie aplikáciou na list. Dôvodom je jeho nízka pohyblivosť v rastline. V prípade potreby doplnenia medi je vhodné siahnuť po prípravku, ako je napríklad UNI Cu s obsahom medi 9,2 % a 11,5 % síry. Obidva prvky navyše priaznivo vplývajú aj na dobrý zdravotný stav rastliny. Ak chceme riešiť predovšetkým zdravotný stav repy, je vhodnejšie siahnuť po prípravku Beta Cu, pretože obsahuje meď (18,9 %) vo forme oxychloridu. Aplikácia Beta Cu výrazne podporuje tvorbu fenolov, čím sa rastlina stáva odolnejšou. Oba prípravky sa môžu aplikovať súčasne s fungicídnym ošetrením porastov.
Prvenstvo pre draslík
Spomedzi makroživín stojí (nielen) v tejto fáze vegetácie na piedestáli draslík - K. Práve za jeho prítomnosti dochádza k tvorbe cukrov. A hoci otázka hnojenia cukrovej repy draslíkom je dobre prebádanou oblasťou, jeho aplikácia, správne načasovanie a voľba vhodného hnojiva v praxi až taká jednoduchá nie je. V súčasnosti musíme myslieť aj na to, že extrémne počasie ovplyvňuje metabolizmus repy. Rastliny trpiace suchom nedokážu prijímať živiny do takej miery, ako by to robili za optimálnych poveternostných podmienok. Aby sme docielili očakávaný efekt z hnojenia, rastliny sužované počasím je potrebné primerane stimulovať. Pomocnú ruku im podáme v podobe prírodných prípravkov z radu Humofolátov, ktoré sú výborným pomocníkom pestovateľov v boji s extrémnymi vplyvmi počasia.
V radoch pestovateľov sa osvedčil prípravok z radu Humofolátov KALIUM Plus s vysokým obsahom draslíka (až 30 % K2O a mikroelementov v chelátovej väzbe). Ide o bioaktívne hnojivo, ktoré v suchom období napomáha prekonávať stresové podmienky rastu rastlín, kedy je veľakrát zhoršený príjem živín z pôdy. KALIUM Plus pozitívne ovplyvňuje vyzrievanie pletív, pevnosť bunkových stien, ovplyvňuje hospodárenie s vodou, a ako už bolo spomenuté, zohráva významnú úlohu pri zvyšovaní cukornatosti. Hlavnou zložkou prípravku je zložka Humofolátu, ktorá vďaka supramolekulárnej štruktúre s nízkou molekulárnou hmotnosťou zabezpečuje efektivitu a vysokú biologickú aktivitu prípravku.
Dusík cukornatosť znižuje!
Pri hnojení dusíkom - N buďme opatrní! U cukrovej repy sa potvrdilo, že zvyšovanie dávky dusíka síce napomáha vyššej úrode buliev, no cukornatosť repy klesá. Pri nadmernom hnojení, ako aj nevyrovnanom pomere medzi dusíkom a draslíkom sa znižuje technologická kvalita cukrovej repy. Je to preto, lebo každá zvýšená dávka N podporuje v rastlinách cukrovej repy dusíkatý metabolizmus na úkor glycidového. Spôsobuje intenzívny nárast listov, čím dochádza k presunu asimilátov do nadzemných orgánov rastliny. A to má negatívny dopad na pokles cukornatosti v buľve cukrovej repy. To, že cukrová repa začína vytvárať nové listy na úkor sacharózy, sa prejavuje zníženou cukornatosťou až o 1,2 - 1,6 %.
Jesenná výživa, jarný výkon
Premenlivé počasie posledných rokov a časté obdobia sucha alebo naopak mokra kladú na pestovateľov repky pri riadení výživy vysoké nároky. Koreňový systém je rozhodujúcim faktorom úspechu, zabezpečuje nielen prísun vody a živín, ale aj stabilitu porastu a jeho odolnosť voči stresu. Pre optimálne fungovanie koreňov je kľúčové správne zásobenie viacerými živinami, pričom mimoriadne dôležitú úlohu zohrávajú fosfor, draslík, síra, bór a meď.