Špargľa lekárska (Asparagus officinalis) je obľúbená sezónna zelenina, ktorá má široké kulinárske využitie. Vďaka svojej sviežej chuti, nízkemu obsahu kalórií a vysokému podielu vitamínov a minerálov je ideálnou surovinou pre jarné a letné pokrmy. Tento článok sa zameriava na pestovanie bielej špargle, od výberu vhodného miesta až po zber a skladovanie.
Charakteristika špargle lekárskej
Špargľa je trváca bylina s drevnatým podzemkom, ktorá dorastá do výšky 40 až 150 centimetrov. Rastlina sa skladá z dužinatej stonky, drevnatého podzemku a fylokladií, čo sú útvary stonky pripomínajúce a plniace funkciu listov. Špargľa lekárska je v strednej Európe pôvodným druhom a rastie voľne v nížinách a teplejších oblastiach.
Výber miesta a príprava pôdy
Pred samotným pestovaním je dôležité vybrať si vhodné miesto. Špargľa preferuje slnečné a dobre odvodnené pozemky s neutrálnou až mierne kyslou pôdou (pH 6 až 6,5). Pôda by mala byť ľahká, hlinitopiesočnatá a priepustná, dôkladne premiešaná s kompostom. V ílovitých pôdach je vhodnejšie pestovať zelenú špargľu.
Špargľa má rozsiahly koreňový systém, ktorý zasahuje hlboko pod povrch, až do hĺbky 6 metrov. Preto je dôležité záhon prekypriť skutočne hlboko, pokojne aj 90 centimetrov. Pred výsadbou je dobré pôdu na jeseň pripraviť rigolovaním do hĺbky 50 - 90 cm. Do brázdy potom uložte vrstvu kompostovej zeminy zmiešanej s dobre rozloženým maštaľným hnojom. Kyslejšiu pôdu upravte vápnením.
Pestovanie zo semienok
Pestovanie špargle zo semienok vyžaduje trpezlivosť a dodržiavanie správnych postupov. Semená je možné predpestovať v skleníku alebo parenisku na jar. Na klíčenie použite záhradný substrát s neutrálnym pH. Pred samotným výsevom máčajte semienka deň až dva v čistej vode. Potom ich zasejte do sadbovača s pripraveným substrátom (prípadne do kvetináčov či rovno do zeme, podľa vašich preferencií) a pravidelne zalievajte. Na vyklíčenie potrebujú stálu teplotu 20 stupňov. Ak chcete semienka vysievať priamo do záhonov, musíte počkať na koniec apríla až začiatok mája.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť bielu a zelenú špargľu
Alternatívne, semená špargle vysejte vonku v marci alebo apríli natenko do cestičky s hĺbkou 2,5 cm. Medzi riadkami nechajte 30-45 cm. Sadenice prerieďte na vzdialenosť 15 cm od seba a chráňte ich pred slimákmi a slizniakmi. Semená špargle zasejte vo februári pri teplote 13-16 °C. Naplňte modulárny podnos alebo malé kvetináče vlhkým kompostom bez rašeliny a do každého zasejte jedno semienko. Sadenice udržiavajte v teple na svetlom mieste a dobre polievajte. Desať dní predtým, ako plánujete vysadiť sadenice špargle (začiatkom júna), začnite ich otužovať, aby si zvykli na vonkajšie podmienky. Prvý deň ich dajte na slnko len na hodinu. Na druhý deň predĺžte čas na slnku na dve hodiny.
Výsadba sadeníc
Špargľu nemusíte pestovať iba zo semienok, zakúpiť môžete aj už predpestované sadenice. Uľahčíte si prácu s klíčením a predpestovávaním sadeníc, ktoré je navyše bez skleníka či pareniska náročné. Optimálny termín výsadby je marec až máj.
Vykopte si brázdu širokú 30 cm a hlbokú 20 cm. Na dno umiestnite záhradný kompost alebo dobre prehnitý hnoj a potom prikryte 5 cm vrstvou vykopanej zeminy. Vytvorte hrebeň pôdy pozdĺž stredu výkopu, 10 cm vysoký. Umiestnite korunky na vrchol tohto hrebeňa tak, aby rastové body alebo nové výhonky boli navrchu, vo vzdialenosti 30-45 cm od seba. Korene rovnomerne rozložte, ale zaobchádzajte s nimi opatrne, pretože sa ľahko lámu. Primiešajte organickú hmotu do vykopanej zeminy v priekope, potom jemne vráťte túto obohatenú zeminu späť do priekopy, pričom budú viditeľné len konce púčikov. Rozmiestnite riadky 45 cm od seba a umiestnite rastliny medzi susedné riadky. Optimálny rozostup medzi jednotlivými rastlinami je 30-35 centimetrov pri bielej špargli a 25 centimetrov pri zelenej. Rozostupy medzi jednotlivými riadkami činia asi 1,5 metrov.
Po výsadbe nezabúdajte na pravidelnú zálievku. Tá je nevyhnutná na správne zakorenenie mladých rastlín. Rovnomerná a dôsledná zálievka je pre špargľu dôležitá počas celého vegetačného obdobia, ale najmä počas počiatočnej fázy výsadby. Vyhnite sa vrchnému zalievaniu a aplikujte vodu iba na úroveň zeme. Špargľa je naozaj skvelým kandidátom na kvapkovú závlahu, pretože zavlažovacie potrubie aj rastliny môžu zostať na mieste po mnoho rokov.
Starostlivosť o rastliny
Pre úspešné pestovanie špargle je kľúčový práve prvý rok, kedy musí rastlina dostatočne zakoreniť. V prvom roku po výsadbe nezberáme špargľu vôbec. Prvý zber špargle vykonávame až v druhom, prípadne treťom roku po výsadbe.
Prečítajte si tiež: Zapekaná špargľa: Jednoduchý recept
Špargľa potrebuje relatívne veľa hnojiva. Najlepšie je použiť organické plné hnojivá na jar. Skoro v lete môžete hnojenie ešte raz zopakovať. Na konci zimy naneste na pôdu hrubú vrstvu mulča, aby ste zabránili prerastaniu buriny a udržali vlhkosť v pôde. Môžete tiež zvážiť zakrytie pôdy membránou od jesene do konca zimy, keď je špargľa v kľude, aby ste zabránili klíčeniu jednoročných burín.
Udržujte pôdu bez buriny, pretože špargľa rastie lepšie bez konkurencie iných rastlín. Burinu odstraňujte radšej ručne ako motykou, pretože rastliny špargle majú plytké korene, ktoré sa ľahko poškodia. Ak máte samičie rastliny (ktoré produkujú oranžovo-červené bobule), vyraďte všetky sadenice.
Špargľa cez leto vyrastie do vysokej pernatej rastliny. Aby ste zabránili lámaniu stoniek pri veternom počasí, čo by mohlo poškodiť korunu, podoprite rastliny kolíkmi a špagátom, aby ste vytvorili „plot“ na oboch stranách radu. Na jeseň sa zrezávajú suché zvyšky.
Pestovanie bielej špargle
Pre pestovanie bielej špargle je kľúčové zabrániť prístupu svetla k výhonkom. Dosiahnete to nahrnutím pôdy nad rastliny, čím vytvoríte hrobčeky vysoké asi 25 cm. Ak chcete zberať bielu špargľu, musíte ju vytiahnuť z asi 25 cm vysokého násypu, keď spozorujeme na povrchu násypu jemné nezrovnalosti.
V polovici marca nahrňte nad riadkami 50 cm vysoké a široké kopčeky, vrcholy pritlačte, alebo celé rady pokryte čiernou, netkanou textíliou. Asi koncom apríla sa začne povrch zeme alebo fólie nadvihovať. Potom môžete odhrnúť pôdu a výhonok v dĺžke 25 až 30 cm odrezať. Kopček opäť prihrňte. Takto môžete zbierať úrodu až do konca júna. Potom zber ukončite rozhrnutím kopčekov. Ďalšie výhony nechajte voľne rásť až do jesene, aby rastliny nabrali silu.
Prečítajte si tiež: Ako variť bielu špargľu
Zber a skladovanie
Keď špargľa dosiahne výšku približne 20 až 25 centimetrov, môžete začať zber stoniek. Optimálny priemer stonky je potom 1 až 2 centimetre. Na zber použite ostrý nástroj, napríklad záhradnícke nožnice, nôž a podobne - je totiž nevyhnutné dbať na to, aby bol rez čo najšetrnejší a rastlinu príliš nepoškodil. Výhonky je najlepšie odrezať 2,5 cm pod úrovňou pôdy.
Zber špargle by sa mal vykonávať pravidelne, obvykle raz až dvakrát týždenne, nové výhony rastú rýchlo a v kuchyni ich najlepšie využijete, keď sú čo najmladšie a nemajú spodnú časť drevnatú. Doba zberu obvykle trvá niekoľko týždňov a končí obvykle koncom júna alebo začiatkom júla, kedy sa výhonky začínajú predlžovať a strácať na kvalite. Dbajte na to, aby sa pri zbere nepoškodili iné časti rastliny. Pri správnom zbere a nastavení optimálnych podmienok pre rastliny môžete čerstvé výhonky zberať aj niekoľko rokov. Zber ukončite 24. júna, aby rastlina stihla do jesene spevnieť.
Špargľa je najlepšia, keď si ju vychutnáte čerstvú zo záhrady, preto si ju naplánujte podávať v deň zberu alebo čo najskôr. Môžete ju aj skladovať niekoľko týždňov pri teplote 1 °C a vysokej relatívnej vlhkosti, ale sladkosť a chuť sa zhoršia. Ošúpanú a zamrazenú ju skladujte až 6 mesiacov pri teplote − 18 ⁰C.
Choroby a škodcovia
Rast a kvalitu špargle môže v menej priepustných pôdach významne ovplyvniť hniloba koreňov. Preto venujte pozornosť aj príprave pôdy. Nebezpečenstvo predstavujú pôdne huby, hrdze a rôzni škodcovia koreňov. Na mladých rastlinách škodí najmä tzv. špargľovník.
Medzi najčastejších škodcov a choroby špargle patria:
- Vošky špargľové: Spôsobujú deformácie a zaostávanie v raste, poškodzujú špice výhonkov svojím kŕmením.
- Fuzarióza (Fusarium culmozum): Pôdna alebo semenná huba, ktorá spôsobuje hnilobu koreňov, koreňový krček a celkové vädnutie.
- Hrdza špargľová (Puccinia asparagi): Huba, ktorá môže oslabiť rastliny špargle, takže výsadba sa časom stáva menej produktívnou.
- Špargľovec obyčajný (Crioceris asparagi) a špargľovec dvanásťbodkový (Crioceris duodecimpunctata): Chrobáky, ktoré sú dôležitými škodcami špargle.
Problémy so škodcami a chorobami špargle možno prekonať výberom odolných odrôd a použitím organickej regulácie. Kryty riadkov môžu zabrániť mnohým hmyzím škodcom v kladení vajíčok.
Odrody špargle
Na Slovensku sú v predaji semienka rôznych odrôd. Vo veľkovýrobe sa najviac pestujú holandské odrody, napríklad skorá ‘Gijnlim’, neskoršia ‘Backlim’ alebo ‘Grolim’ a ‘Herkulim’ s hrubšími výhonkami. Z nemeckých odrôd je to ‘Ramos’, ‘Ravel’, ‘Ramires’, ‘Kmulus’. Všeobecne sa v strednej Európe najviac pestuje spomínaný ‘Gijnlim’. Na predĺženie sezóny až do Jána je vhodná ‘Backlim’, zo zelených odrôd sú to ‘Schneewitchen’, ‘Steinivia’. V ponuke Záhradníctva Brozany nájdete hneď niekoľko sadeníc špargle. Vyskúšať môžete kvalitné samčie hybridy, ktoré sú vhodné na pestovanie zelenej i bielej špargle - špargľa Gijnlim a špargľa Backlim.