Genetika živočíchov sa v praxi venuje predovšetkým šľachteniu hospodárskych zvierat. Hospodársky významné zvieratá sú tie, ktoré človeka sprevádzajú od nepamäti a zohrali kľúčovú úlohu pri jeho prechode k usadlejšiemu spôsobu života. V zmysle legislatívy sa považujú za zvieratá chované za účelom ich ekonomického zhodnotenia.
Domestikácia a Genetické Princípy
Proces, ktorý viedol k prispôsobeniu divých zvierat človeku prostredníctvom selektívneho chovu, sa nazýva domestikácia. Každý jedinec nesie genetickú informáciu v podobe génov, ktoré ovplyvňujú charakteristiky ako produkcia mlieka, rast svaloviny alebo odolnosť voči chorobám. Šľachtenie je preto cielené využívanie týchto genetických princípov. Šľachtitelia vyberajú zvieratá s požadovanými vlastnosťami na základe analýzy ich genotypu (genetickej výbavy) a fenotypu (vonkajších prejavov týchto génov). Vďaka moderným genetickým metódam, ako je genomická selekcia, môžu chovatelia identifikovať jedince s najlepšími genetickými predpokladmi ešte predtým, než sa tieto znaky prejavia vo výkone alebo produkcii. Táto selekcia zahŕňa aj odstránenie nežiaducich znakov. Šľachtenie teda zahŕňa cielený umelý výber jedincov s požadovanými genetickými vlastnosťami a ich následné kríženie (hybridizáciu). Tento proces vedie k zlepšovaniu existujúcich plemien alebo k vzniku nových plemien, ak sú zmeny dostatočne výrazné a stabilné, aby sa udržali v populácii počas viacerých generácií. Plemeno predstavuje skupinu zvierat v rámci jedného druhu, ktorá sa odlišuje špecifickými znakmi a vlastnosťami, ako sú napríklad vzhľad, fyziológia alebo správanie. Pri hodnotení plemien sa zohľadňuje hlavne ich úžitkovosť a vyrovnanosť populácie. Práve vďaka genetike je možné nielen zlepšovať existujúce plemená, ale aj vytvárať úplne nové plemená so špecifickými vlastnosťami, ako je napríklad odolnosť voči chorobám, vyššia mliečna úžitkovosť či lepšia kvalita mäsa. Plemená sa delia podľa rôznych kritérií, ako napríklad pôvod (primitívne, prechodné, zošľachtené) alebo úžitkové zameranie (špecializované, kombinované).
Domestikácia Husí a Ich Význam
Domestikácia husi domácej je mierne komplikovaná, pretože existujú dve hlavné línie domestikovaných husí, ktoré prispeli k vzniku moderných plemien:
- Európska hus domáca: Väčšina husí v Európe pochádza z divokej husi divej (Anser anser), ktorá bola domestikovaná pred približne 3 000 rokmi v Európe a západnej Ázii. Je základom pre väčšinu európskych plemien husí.
- Ázijská hus domáca: Na východe Ázie, predovšetkým v Číne, bola domestikovaná hus labutia (Anser cygnoides). Z tejto línie pochádzajú napríklad čínske a africké plemená.
Niektoré moderné plemená domácich husí môžu byť hybridmi týchto dvoch línií (Anser anser × Anser cygnoides), čo vedie k vzniku plemien so špecifickými vlastnosťami z oboch druhov. Kedže si tieto druhy zachovávajú genetickú kompatibilitu aj po domestikácii, existujú aj hybridy medzi divými formami a už domestikovanými.
Hospodársky význam husi spočíva v produkcii mäsa, vajec, peria a tuku. Husi sú známe svojou plodnosťou, niektoré plemená môžu zniesť až 500 vajec ročne.
Prečítajte si tiež: Recept na vegánsku bielu čokoládu
Slovenská Biela Husa: Národné Plemeno
Slovenská biela hus spolu so Suchovskou husou sú dvojicou našich národných plemien husí. Keďže bola vyšľachtená na Slovensku, je prispôsobená našim podmienkam a jej chov je pomerne nenáročný. Okrem pekného zovňajšku je to najmä mäso, pečeň, ale aj perie. Navyše vám vypasie trávnik okolo domu, pretože veľmi dobre zužitkuje pastvu. Je tiež dobrým strážnikom, niekedy lepším než pes. Slovenskú bielu hus začal šľachtiť v štyridsiatych rokoch pán Július Godál v Nitre. Základom pri šľachtení boli miestne krajové populácie husí bielych a sivostrakatých z okolia Nitry a Levíc. Do šľachtenia zaradil emdenské husi a krajové plemená husí z Maďarska. V súčasnosti však na Slovensku nájdete len málo chovných jedincov. Ich počet sa pohybuje v desiatkach. „Odhadujem do dvesto kusov. Slovenská biela hus je stredne ťažké plemeno, gunár dosahuje približne 7kg, hus okolo 6kg. Je to dlhoveké plemeno hydiny. Dožíva sa v priemere 12 rokov, maximálne 27 rokov. Jej využitie na plemenitbu je 6 rokov. Samozrejme, to závisí od chovných podmienok. Jatočnú hmotnosť okolo 4kg váhy dosahuje pri extenzívnom chove asi za štyri mesiace, pri intenzívnejšom kŕmení a menšom výbehu asi o jeden mesiac skôr. Na prelome februára a marca znesie 14 až 18 vajec, z ktorých samá vysedí a vyvedie mláďatá, o ktoré sa vzorne stará. Jej chov je nenáročný. Keďže bola vyšľachtená pre podmienky našej krajiny, je pomerne otužilá. Potrebuje však možnosť pastvy, alebo aspoň každodenný prísun nasekaného zeleného krmiva. Najmä v zimnom období je dôležitá vláknina vo forme nasekaného drobného sena, nevymlátenej ovsenej slamy, kapusty, mrkvy či jabĺk. Ako hovorí F. Staňo, na večer sa odporúča mimo obdobia znášky pridávať jačmeň. V zime a v predjarí ovos. V období znášky husi, ako každá hydina, potrebujú na tvorbu vaječnej škrupiny vápnik. Ten sa dodáva vo forme suchých škrupín, vápenca a minerálov. Vhodné je dodávať im aj kŕmne zmesi. Veľkou výhodou je, ak má voľný prístup k vode, kde sa môže kúpať, a tak si udržiavať biele perie v potrebnej kvalite a čistote. V menších chovoch môže postačiť aj nádoba s vodou s rozmermi približne 1x1x0,4m. V domácej chovnej skupine sa odporúča jeden gunár na jednu až päť husí.
História Šľachtenia Slovenskej Bielej Husi
Na území Slovenska sa chovali husi od raného feudalizmu. Boli zaužívaným desiatkovým poplatkom zemskej i cirkevnej vrchnosti. Vtedajšie veľmi rozšírené chovy mali základ v jestvujúcich prírodných podmienkach, pri ktorých boli husi naj-úžitkovejším domácim zvieraťom. Zatrávnené lokality okolo potokov, močiarov a hojné vodné plochy poskytovali im zdroje výživy po väčšiu časť roka. S výnimkou počiatočného odchovu, kedy bolo treba chrániť husi pred dravcami a extrémnou nepohodou, nevyžadovali si žiadnu starostlivosť. V medzivojnovom období začali roľníci realizovať husi a husacie perie na trhu. Prišlo aj k čiastočným zmenám v úžitkovosti, a to k zvyšovaniu ich hmotnosti, dosahovaniu rýchlejšieho rastu a lepšej osvalenosti. Dobre predajným artiklom sa stávala husacia pečeň. Prvé pokusy so šľachtením krajového rázu slovenských husí uskutočnil v štyridsiatych rokoch nášho storočia na biskupských a neskôr štátnych majetkoch v Nitre pán Július Godál. Základom, z ktorého pri šľachtení vychádzal, boli miestne krajové populácie husí bielych a sivostraka-tých z okolia Nitry a Levíc. V chovnom cieli si stanovil získať hus s vyššou živou hmotnosťou, lepšou znáškou a dobrou kvalitou peria. Šľachtenú populáciu najskôr vyselektoval na vyrovnanosť v hmotnosti a získanie jednoznačného bieleho operenia. Do šľachtenia zaradil emdenské husi nemeckého typu, ktoré však okrem zvýšenia znášky spôsobili aj nevyrovnanosť v hmotnosti a v exteréri. Na konsolidovanie zaradil krajové plemená husí dovezených z Maďarska. Okrem väčšej vyrovnanosti v hmotnosti získali týmto krížením hrubé línie hlavy a značne sa narušila kvalita peria. Tieto nežiaduce znaky a vlastnosti sa mu podarilo napraviť až krvou gunárov populačnej línie Szikilaba z okolia Sarvaša. Šľachtenie narušila kolektivizácia v r. 1948, ktorá so sebou priniesla zničenie prírodných podmienok. Nastal rapídny pokles v stavoch husí, ale i záujmu o chov. Najdlhšie sa zachovali vyšľachtené populácie na dvoroch ŠM v Lukáčovciach a Andači. Oživenie záujmu o slovenskú bielu hus prinieslo vytvorenie Slovenského zväzu chovateľov (vyčlenením z Československého zväzu chovateľov), ktorý si vytýčil ako prvoradú úlohu zachovať a rozšíriť všetky slovenské národné plemená malých zvierat. Prvý rámcový štandard slovenskej bielej husi uverejnil Ing. V. Malík v publikácii „Atlas plemien hydiny" v r. 1966. V r. 1977 vznikol Klub chovateľov vodnej hydiny so sídlom v Suchej nad Parnou. Prevzal na seba úlohu zušľachťovať a rozširovať chovy slovenskej bielej husi. Slovenská biela hus je svojím rámcom stredne ťažkým plemenom, pevnej konštitúcie. Vyznačuje sa kompaktným, mierne zošikmené držaným telom, ušľachtilého vzhľadu. Je otužilá, dobre zužitkováva pastvu. Má zachovaný pud kvoka-nia, to jest sama si vysedí a odvodí mláďatá; dobrú dispozíciu rjre vykŕm a tvorbu lahôdkových pečení; veľmi kvalitné perie.
Štandard Slovenskej Bielej Husi
- Pôvod: Slovensko, okolie Nitry
- Chovný cieľ, vlastnosti a znaky: stredne ťažké plemeno husí ušľachtilého vzhľadu, pevnej konštitúcie. Veľmi dobre zužitkováva pastvu a má zachovaný pud kvokavosti.
- Znáška: 14 až 18 vajec, s priemernou hmotnosťou ľ60 g, bielou farbou škru- piny.
- Zobák: kratší, klinovitý, oranžovočervený, na hrote s výraznejším svetlejším nechtom.
- Krk: vzpriamený, dlhší. V dížke krku sa prejavuje pohlavný dimorfizmus.
- Chrbát: široký, do strán zaoblený, v profilovej línii sa smerom dozadu zvažuje.
- Chvost: uzavretý do polkruhového zovretého vejára.
- Operenie: čisto biele, tvorené veľmi kvalitným perím. Objemový podiel páperia prevyšuje objemový podiel krycieho peria.
- Vyraďujúce chyby: iný podbrušok ako určuje štandard, biele letky, u husi tmavá farba bez prímesy žltej, hmotnosť u gunára menej ako 6,- kg.
Chov a Starostlivosť o Slovenskú Bielu Husu
Chovné páry sa zostavujú najneskôr v októbri. Pri odchove húsat treba dbať na to, aby neboli ustajnené na mokrej podstielke a v prievane. Hus je síce odolná, ale to neplatí, keď má na bruchu prachové perie. Na podstielanie je najlepšia slama. Výživa húsat musí byť pestrá. Odporúča sa zmes obilnín, kukurica, ovos, jačmeň a vitamíny. Husi sú veľmi zvedavé a ostražité. Veľmi radi všetko skúšajú zobákom. Preto skúsený chovateľ odporúča stromčeky a kríky v záhrade zabezpečiť proti ohrýzaniu. Aj chovné zariadenie by malo byť z pevnejšieho materiálu.
Iné Plemená Husí
Plemená Husí a Ich Charakteristiky
Domestikované husi sú jedným z najstarších druhov hydiny chovaných pre svoje vynikajúce produkty, ako sú mäso a perie. Pôvod týchto plemien siaha do dávnych čias, kde boli vyšľachtené stovky odrod z divých prémií, napríklad z divých druhov ako je hus divá (Anser anser) v Európe a hus labutia (Cygnopsis cygnoides) v Ázii. Chov husí je populárny v mnohých regiónoch sveta, vrátane Slovenska, kde je napríklad rozšírené plemeno ako slovenská biela hus. Táto hus sa vyznačuje strednou hmotnosťou, kde gunár dosahuje približne 7 kg a hus 6 kg. Sú to dlhoveké a odolné vtáky, ktoré sa môžu dožívať až 12-27 rokov a sú cenene pre svoje vysokokvalitné mäso aj perie. Pohľad na rôzne plemená husí odhalí široký spekter charakteristík, ako sú veľkosť, farba, znášanlivosť a kvalita peňaťových výrobkov. Niektoré plemená, ako sú stredne veľké až veľké sivostrakaté husi, sú obľúbené pre ich robustnosť a dobre vyvinuté materinské inštinkty. V starovekom Egypte sa začalo so zdomácnením divých husí, konkrétne husi veľkej (Anser anser), ktoré sa ďalej chovom a selekciou vyvíjali do rôznych plemien. Jednou z domestifikovaných druhov bol aj husica egyptská (Alopochen aegyptiacus), známa svojou adaptabilitou a odolnosťou. Plemená husí sa postupne rozšírili z Egypta do rôznych častí sveta, včetne Európy a Ázie. Medzi významné európske plemená patrí česká hus, ktorá je známa pre svoje kvalitné mäso a peří. V Rusku bol chov husí tiež populárny - russké plemena hus, ako je adlerská hus alebo russká hus, sú cené pre svoju hmotnosť a plodnosť. Pri výbere plemena husí je dôležité zvážiť účel chovu - či už pre mäso, vajcia alebo perie.
- Emdenská hus (Emdenská husa): Toto veľké plemeno pochádza z Nemecka a vyniká masívnym telom. Husy Emdenského plemena majú vysokú produkciu mäsa.
- Suchovská hus (Suchovská husa): Pochádzajúca z Ruska, Suchovská hus je známa svojou dobrou mrazuvzdornosťou a schopnosťou adaptácie na rôzne životné podmienky.
- Shetlandská hus (Shetlandská husa): Tento malý druh husy je pôvodom zo Severného ostrova Shetland.
- Americká chocholatá hus (Americká chocholatá husa): Charakteristická svojím chocholom na hlave, priťahuje pozornosť nezvyčajným vzhľadom.
- Africká hus: Toto plemeno sa odlišuje dlhým krkom a vysokým hlasom.
- Arzamašská hus: Pochádza z Ruska a je to plemeno s dobrou adaptabilitou na rôzne prostredia.
Chov husí vyžaduje dostatočný priestor pre pohyb, prístup k čistej vode a kryté priestory pre ochranu pred nepriaznivým počasím. Je dôležité poskytnúť husiam možnosť pravidelného pásačky, čo prispeje k ich fyzickej kondícii a zníži náklady na krmivo. Šlechtění husí je proces zameraný na zlepšenie produkčných charakteristík plemien, ako sú živá hmotnosť a schopnosť znášať vajcia. Plemená ako Emdenská hus a Cholmogorská hus sú vyhľadávané pre svoju veľkú živú hmotnosť a schopnosť produkovať vysoký počet vajec. Produkty z husí zahŕňajú mäso, sádlo, vajcia a husie jatra, pričom každé plemeno môže byť špecializované na rôzne produkty. Emdenská hus je známa svojím objemným a kvalitným mäsom. Hus Pilgrimská poskytuje nielen chutné mäso, ale aj hodnotné pevné škrupinové vajcia. Husacie mäso je vyhľadávanou pochúťkou vďaka svojej šťavnatej a charakteristickej chuti. Berneška veľká, plemeno ceněné pre svoje kvalitné mäso, je častou voľbou pre prípravu sviatočných pokrmov. Husacie mäso sa spravidla predáva ako celé, alebo v menších častiach ako sú prsia a stehná. Udržateľnosť chovu husi a ochrana plemien sú kľúčové aspekty pre zachovanie genetickej diverzity a tradičných plemien, ako sú Slovenská biela hus či Pomoranská hus. Toto plemeno bolo vyšľachtené na Slovensku a vyznačuje sa dobrým prispôsobením na lokálne podmienky. Zodpovedný chov husí sa nezameriava len na produktivitu, ale aj na zachovanie genetického zázemia a zdravých populácií.
Prečítajte si tiež: Význam farieb v akvaristike
Plemená Husí na Mäso
- Toulouská hus: Najväčšie a najťažšie plemeno pôvodom z Francúzska. Patrí medzi najťažšie a najmäsitejšie plemeno. Je ideálne na produkciu mäsa a veľkej pečene (foie gras), no chovateľ z husí získa aj množstvo kvalitného peria. Vyznačuje sa svojím mohutným telom so širokým a krátkym trupom, vysokou výťažnosťou mäsa a tuku. Hmotnosť pečene môže dosahovať až 1kg. Vajcia sú vhodné ako na liahnutie, tak aj na konzum.
- Emdenská hus: Veľmi staré a rozšírené plemeno zo severného Nemecka. Je známe rýchlym rastom a vysokou hmotnosťou. Kvôli vyššej hmotnosti plemena nelieta, no potrebuje dostatok priestoru na pohyb. Mäso tohto plemena je veľmi kvalitné, s nízkym obsahom tuku, pečeň je veľká.
- Landeská hus: Francúzske stredne ťažké plemenoz regiónu Landais, známe najmä vďaka produkcii veľkej lahôdkovej pečene, ale aj kvalitného mäsa. Má kompaktné pevné telo s dvojitým podbruškom, je otužilá, odolná voči chorobám a vhodná aj do drsnejších podmienok. Nenáročná a vhodná hus aj pre začiatočníkov a menej skúsených chovateľov.
- Veľká šedá hus: Plemeno husi vyšľachtené na Ukrajine krížením Toulouskej a Romenskej husi. Je to jedno z najlepších plemien na mäso ako v domácom chove, tak aj v komerčnom chove. Má široký a hlboký, dobre osvalený hrudník, stredne dlhý a hrubý krk. Rýchlo rastie a dosahuje vysokú hmotnosť (húsatáv 9. týždni už môžu vážiť 4,5kg) - má dobrú výťažnosť mäsa. Pečeň dosahuje hmotnosť 350 - 450g.
- Rýnska hus: Tradičné európske plemeno, ktorépochádza z oblasti povodia Rýna v Nemecku a patrí medzi najstaršie európske plemená husí. Je to stredne ťažké až ťažké plemeno, mápevnú kostru a dobre vyvinuté svalstvo. Vyšľachtená bola najmä za účelom produkcie mäsa. Mäso je kvalitné, šťavnaté a veľmi chutné, s výborným pomerom mäsa k tuku. Vhodná na domáci hobby chov aj na ten farmársky.
- Gorká (Lindovská) hus: Plemeno pochádzajúce z Ruska, vyšľachtené v oblasti Nižného Novgorodu, krížením miestnych plemien s čínskou husou s cieľom vyššej produkcie mäsa a väčšej odolnosti. Je to rýchlo rastúce plemeno s vysokou hmotnosťou a dobrou liahnivosťou húsat. Húsatá dosahujú vysokú hmotnosť už v dvoch mesiacoch - 4 až 5 kg. Hus vhodná na intenzívny chov a produkciu mäsa, pričom mäso je chutné a v rámci úžitkovosti sa cení aj ich kvalitné perie.
- Kubánska hus: Pomerne nové menšie mäsové plemeno, ktorého vznik prišlo v krížením čínskej a africkej husi. Stredne veľké plemeno s vypuklým hrudníkom a krátkymi no svalnatými nohami. Rýchlo rastie a má veľmi dobrú - vysokú produkciu vajec. Húsatá dosahujú hmotnosť 3 až 3,5kg už v dvoch mesiacoch veku. Celkovo tieto husi dospievajú už v 8 až 9 mesiacoch. Mäso je chutné a má nižší obsah tuku. Vhodná aj na intenzívny chov a rýchly výkrm mláďat.
Tipy pre Chov Husi
Ak hľadáte pre seba to najlepšie plemeno husí na mäso, treba vyberať zo stredne ťažkých až ťažkých plemien, pričom treba prihliadať aj na podmienky, v akých môžete husi chovať, aj na Vaše skúsenosti z predošlým chovom. Zároveň si ešte pred určením konkrétneho plemena treba určiť, čo je priorita, či dosahovanie vysokých hmotností, alebo rýchly výkrm mláďat či chcete získať z chovaných zvierat čo najkvalitnejšiu a čo najväčšiu lahodnú pečeň. Ak by ste sa predsa len nevedeli rozhodnúť a chceli sa trochu inšpirovať inými - v domácom chove sa na Slovensku chová predovšetkým Slovenská biela hus a Suchovská hus. V intenzívnom veľkochove sa využívajú najmä hybridné a zahraničné plemená husí.
Mať na stole vlastnou pomocou odchovanú hus je viac ako len skvelé. Každý z nás určite uprednostní domácu hus pred kupovanou, odchovanou vo veľkochove. Už len preto, že pasúca sa na slniečku, na tráve odchovaná hydina, je jednoznačne chutnejšia, ako rýchlo vykrmované kusy zabalené vo fólii na regáli. Nie každý sa však odváži ísť do vlastného chovu, pretože husi nie sú len úžitok vo forme pečeného mäska, ale predovšetkým, než dosiahnu jatočnú hmotnosť aj nie málo starostí a zodpovednosti. Na začiatok si treba uvedomiť, že treba mať nielen podmienky na chov, ale treba si vybrať aj správne plemeno husí, ktoré chceme chovať, podľa požiadaviek na výsledok, aký chcete dosiahnuť. Plemien husí je veľa, od ľahkých až po ťažké. Pri chove na mäso treba vyberať práve stredné až ťažké plemená, ktoré sú vyšľachtené tak, aby rýchlo rástli, dosahovali vysokú hmotnosť a mali dostatočne kvalitné mäso.
Migrácia Divých Husí
Je čas sezónnej migrácie. Kŕdle divých husí sa presúvajú po oblohe za hlasného gagotu. Vo vzduchu, ale aj na zemi vydávajú zvolávacie či varovné zvuky. Majú vlastnú reč, ktorá im umožňuje udržať skupinu pohromade. Pre husi už Slovensko ostané roky nebýva len „tranzitná krajina“. Čoraz častejšie u nás tieto sťahovavé vodné vtáky trávia miernejšie zimy. Najmä na Východoslovenskej a v Podunajskej nížine, v povodí Ipľa, Latorice, Moravy a Dunaja. Ich prezimovanie závisí od počasia. S príchodom tuhších mrazov a snehovej pokrývky sa väčšina kŕdľov presunie do južnejších oblastí Európy.
Hus Divá a Hus Bieločelá
Hus divá (Anser anser) je najväčšia zo všetkých husí, no i tak veľmi plachá. V minulosti sme na Slovensku vídali divé husi v období migrácie viac-menej len ako typické útvary na oblohe, ktoré cez naše územie s hlasným gagotom prelietali. Let v klinovom útvare im šetrí energiu. Členovia kŕdľa majú o sebe dobrý prehľad. Sledujú súkmeňovca na čele formácie. Keď sa ten unaví, vo vedení ho vystrieda iný. Husi sú schopné prekonať bez zastávok veľmi veľké vzdialenosti. Významným migračným koridorom je práve oblasť Dunaja. Ostatné roky však u nás i v zimnom období vídať celé kŕdle husí pásť sa na oráčinách, lánoch ozimín a kukuričniskách. Okrajmi zobákov odštipujú najjemnejšie výhonky. Časť z nich potom na jar pravidelne hniezdi na Záhorí, čoraz viac aj na Podunajskej nížine a na východe krajiny. Ich hniezdenie bolo zaznamenané tiež pri Leviciach či na Oravskej priehrade. Okrem času rozmnožovania s nasledujúcim jarným hniezdením a výchovou mláďat, keď sa určité druhy držia v izolovaných pároch, žijú husi vždy v skupinách. Sú monogamné, čo znamená, že vytvárajú páriky na celý život. Ak uhynie jeden z partnerov, druhý si málokedy nájde nového. Partnerské vyhľadávanie spočíva v opatrnom, ale vytrvalom približovaní sa, za súčasného gagotania. Pár vzniká vtedy, keď oba vtáky gagocú spoločne. Husi sú napohľad mohutnejšie než kačice, majú dlhší krk, samce a samice sa od seba farebne nelíšia tak ako u kačíc. O mláďatá sa starajú obaja rodičia. Až do nasledujúcej jari zostáva celá rodina pohromade.
Hus bieločelá (Anser albifrons) sa od divej odlišuje hlavne bielim sfarbením koreňovej časti zobáka a čela. Patrí k najpočetnejším európskym druhom divých husí. Hniezdi v severnej Európe, v pásme tajgy a tundry od Škandinávie až po východnú Sibír a v Grónsku. Je veľmi podobná husi divej. Odlišuje sa farbou krku a hlavy, na ktorej výrazne svieti biela koreňová časť zobáka a čela. Je veľmi spoločenská. Často sa ozýva jasným dvojslabičným hlasom, ktorý znie vyššie a rýchlejšie ako u husi divej. Sme zimoviskom aj týchto husí. Môžeme ich pozorovať na poliach, kam prilietajú za potravou a odpočívajú na vodných plochách. Najmä na Východoslovenskej nížine sa pasú stovky husí bieločelých, ktoré prilietajú zo severu Európy, aby tu prečkali zimu. Na oba uvedené druhy u nás možno poľovať od 1. októbra do 20. januára.
Prečítajte si tiež: Recepty s bielou čokoládou