Rajecká Lesná, v minulosti známa aj ako Friwald, je malebná obec ležiaca v údolí pod južným hrebeňom Malej Fatry. Táto oblasť, vzdialená 25 km od Žiliny a 5 km juhovýchodne od Rajca, sa rozprestiera pod majestátnym vrchom Kľak v nadmorskej výške 513 m n. m. História obce je bohatá a siaha až do druhej polovice 14. storočia.
Založenie a nemecký vplyv
Obec bola založená v druhej polovici 14. storočia. Počas reformácie v 16. storočí sa do Rajeckej Lesnej prisťahovali nemeckí vysťahovalci, ktorí výrazne ovplyvnili charakter dediny. Dôkazom ich prítomnosti sú dodnes zachované názvy dolín ako Weidnár, Hepnár, Wohnschlicht, Gleisegrund, Hondzebach a názvy gruntov ako Rechtrandriský (Richter-Andris), Schichnanovský, Muocky, Venczel a ďalšie.
Architektúra a tradície
Rajecká Lesná si dodnes zachovala svoju rázovitú architektúru. V obci sa nachádza množstvo drevených domov, hospodárskych stavieb a sypární, ktoré kedysi slúžili na uskladnenie potravín a šatstva. Stará architektúra je citlivo dopĺňaná novými rodinnými domami. Okrem architektúry sa v obci zachovali aj staré ľudové zvyky, kroje a nárečie, čo dodáva Rajeckej Lesnej jedinečný charakter.
Prírodné krásy a rekreácia
Obec leží v nádhernom prostredí, obklopená krásnou prírodou, skalnatými a jaskynnými útvarmi. Každý návštevník, domáci aj zahraničný, tu nájde miesto na oddych a zotavenie. Rekreačné možnosti sú široké:
- Letná rekreácia: V doline Lesnianka je možné rekreovať sa vo voľnej prírode, kúpať sa v potoku, podnikať turistické vychádzky lesom, skalnatými útvarmi na Vranínskych skalách, nad horárňou do doliny Lesnianka, na Srnáku a v doline Rybná.
- Zimná rekreácia: V zimnom období je možné lyžovanie s využitím vlekov, ako aj beh na bežkách dolinou Lesnianka.
Okolitá príroda ponúka bohaté možnosti pre turistiku a športové aktivity.
Prečítajte si tiež: Recept na vegánsku bielu čokoládu
Poľnohospodárstvo
V Rajeckej Lesnej sa nachádza oblasť, kde nie je kvalitná pôda, preto sa tu väčšinou pestujú obilniny a zemiaky. Tam, kde je pôda kvalitnejšia, pestuje sa zelenina. Z porastov okolo potoka rastie topoľ a lipa. V záhradách sa zasa pestujú slivky, hrušky a jablone. Orechu sa v tejto oblasti nedarí, nakoľko potrebuje byť chránený pred zimou.
Kultúrne pamiatky a zaujímavosti
Obec ponúka mnohé možnosti kultúrneho vyžitia, a to návštevou kalvárie s liečivou vodou, pútnického kostola Narodenia Panny Márie, ako aj návštevou unikátneho diela pohyblivého Slovenského betlehema, ktorý svojím rozmerom a jedinečnosťou je najväčší nielen na Slovensku, ale aj v Európe. Na námestí si treba povšimnúť presbytérium starého kostola zo 14. storočia, ktorý bol zasvätený Panne Márii Kráľovnej anjelov. Z nových stavieb si môže návštevník pozrieť Dom kultúry, postavený v rokoch 1992 - 1994 a taktiež areál námestia a kostola.
Pohostinstvo a ubytovanie
Pre oddych a občerstvenie slúži súkromné pohostinstvo u Hromadov (smer ku kalvárii) alebo cukráreň Božo na námestí a hostinec Jednota. V doline Lesnianka (3 km od obce) je možnosť občerstvenia v chate Žiar a ubytovať sa v rôznych ubytovacích zariadeniach. Cirkevným spoločenstvám možnosť ubytovania poskytuje Rímsko-katolícky farský úrad.
Rozvoj obce
V obci sa postavil Dom smútku, zregulovala sa časť potoka, postavil sa nový most, materská škôlka pre 65 detí. V roku 1988 sa začala individuálna bytová výstavba na Záplotí a nová miestna komunikácia. Od roku 1990 sa začala výstavba niektorých potrebnejších stavieb pre vybavenosť obce, zlepšenie prostredia a účelnosti využitia.
Z pohľadu vybavenosti a potreby obce je ešte veľa vecí, ktoré nás trápia a chýbajú, ako napríklad športový areál, plynofikácia, kanalizácia, úprava miestnych komunikácií, dokončenie regulácie potoka, zriadenia centrálneho parkoviska, sociálneho domu pre dôchodcov, umiestnenie novej požiarnej budovy, obecného úradu, vypracovanie štúdie a následne projektu centra obce, rekreačnej oblasti doliny Lesnianka a ešte mnoho ďalších objektov, ktoré treba vybudovať.
Prečítajte si tiež: Význam farieb v akvaristike
Predhistorické osídlenie
Archeologické nálezy a výskum Dr. Petrovického Šichmana z posledných rokov ukazujú, že rajecká kotlina, na ktorej južnej strane sa nachádza Friwald, bola osídlená už v predhistorických dobách. Z tohoto obdobia neexistujú žiadne písomné doklady, preto jediným dôkazom života a ľudskej činnosti na tomto území sú archeologické nálezy.
Z doby eneolitickej, ktorá je prechodom k dobe bronzovej (približne 2000 - 1800 rokov pred n. 1.) pochádza nález malej medenej sekierky z Durčinej, čiže z bezprostrednej blízkosti Friwaldu.
V samotnej obci Friwald boli objavené keltské mince pochádzajúce z doby laténskej, ktorá sa nazýva aj dobou keltskou (približne od roku 400 pred n. 1. až do začiatku nášho letopočtu). Tieto strieborné mince v počte 28 kusov sa privlastňujú kmeňu Eraviskov.
Samotný poklad mincí je tiež dôkazom, že popri Rajčianke viedla už v týchto dobách obchodná cesta, ktorá spájala Žilinu s okolím Nitry.
Depot mincí z osady Trstená pri Rajeckej Lesnej prvý publikoval vtedajší zberateľ najstarších pamiatok Július Neudeck. Domnieval sa, že ide o mince germánskych Kvádov, pretože nápis na reverze 10 mincí prečítal ako VANNIV, čo by znamenalo meno kvádskeho kráľa Vannia.
Prečítajte si tiež: Recepty s bielou čokoládou
Vyobrazenie jednej z týchto mincí v Eisnerovom Praveku Slovenska a potom fotografia ďalšej mince v časopise MSS jasne hovoria, že na minciach je meno RAVIS, čiže ide o Eraviskov, a nie Kvádov. Za vyše 100 rokov, ktoré uplynuli od nálezu, sa už stalo to, že mince lokalizovali aj inde, nielen do Rajeckej Lesnej.
V odbornej literatúre sú zmienky, že sa našli v Žilinealebo dokonca v Trstenej na Orave. Tieto nepresné údaje vyvolávajú dojem, akoby to boli 2-3 poklady mincí, a pritom stále ide o ten istý, ktorý pochádza z Rajeckej Lesnej (predtým Frývald alebo Frívald) a našiel sa pri osade Trstená, ktorá je na ľavej strane Rajčianky, čiže západne od obce.
Mincí bolo pôvodne 100 kusov a boli medzi nimi razby rímske aj barbarské (Eraviskov). Žiaľ, poklad sa nezachoval až do dnešných dní, a preto sa vyskytujú aj rozdielne údaje o pôvodnom počte týchto mincí. Pri viacnásobnom publikovaní tohto nálezu sa stalo, že sa uvádza raz 100 kusov mincí, inokedy 30 alebo 28 kusov, prípadne 100 kusov a z toho 30 barbarských. Dnes sa už tieto skutočnosti dajú ťažko overiť, pretože poklad sa stratil počas II. svetovej vojny / uložený bol vo Vlastivednom múzeu v Prahe/.
Môžeme iba konštatovať, že aspoň časť mincí patrila keltskému kmeňu Eraviskov, ktorí ich razili v 1 .st. n. 1.
Ako predlohu používali rímske republikánske mince konzulov Cornelia, Didia, Naevia, Papia, Postumia, Rocsia, pričom váha týchto m incí sa zhodovala s váhou rímskych denárov.
Z územia Slovenska sa spomínajú ešte nálezy podobných mincí z Vrábľov, Spišských Matiašoviec a pravdepodobne aj z Brehová. Eraviskovia boli jediným kmeňom v Karpatskej doline, ktorý razil mince so svojím menom. Iba na jednej minci tzv. veľkobystereckého typu, ktorá sa našla mimo územia Slovenska, sa objavil nápis CAT, čo môže byť meno keltského kmeňa Kotínov, ktorí žili na rozhraní letopočtov na území severného Slovenska a podieľali sa na formovaní púchovskej kultúry.
Všetky ostatné nápisy na keltských minciach z územia Slovenska sa pripisujú menám keltských kniežat, pričom najväčší počet reprezentujú biateky nazvané podľa mena BIATEC, ktoré razili najmä na území dnešnej Bratislavy alebo v blízkom okolí, pretože tu sa našlo doteraz už 8 pokladov. Väčšina keltských mincí sa spája s určitými kmeňmi, ktoré ich používali predovšetkým na území nimi obsadenom a obývanom. Keď ich nájdu mimo tohto regiónu, možno predpokladať, že ich hodnota sa uznávala aj v širšom teritóriu.
Nie je vylúčené, že nález pokladu mincí Eraviskov patrí do tejto kategórie, pretože sa objavil v prostredí púchovskej kutlúiy, ktorého jednou z hlavných zložiek bol aj keltský kmeň Kotínov.
Keltských mincí sa na území severného Slovenska vyskytuje viac druhov a podľa doterajších nálezov (Veľký Bysterec, Puchov, Divinka,Liptovská Mara, Spišský hrad) si každé centrálne hradisko razilo vlastné mince pre výmenný obchod v rámci kmeňového územia, do tohto prichádzali ďalšie keltské mince z iných oblastí (zjuhozápadného Slovenska, Moravy, Čiech), ako aj prvé mince rímskej republiky a neskôr najmä cisárstva.
Dnes sú pre nás tieto veci vzdialené, ale v období pred dvoma tisícročiami boli súčasťou života tunajšieho ľudu. A tak nález pokladu mincí Eraviskov z Rajeckej Lesnej nieje len dôkazom obchodnej cesty, ktorá viedla týmto územím, ale aj dôkazom zložitých a značne rozvinutých obchodných stykov ľudu púchovskej kultúry, ktorý práve pred koncom 1. st. pred n. 1. dosiahol najvyšší stupeň rozvoja svojej hospodárskej základne. V prvých desaťročiach n. 1. ho síce postihla katastrofa v podobe vpádu germánskych kmeňov, ktoré zničili väčšinu sídlisk a hradísk, ale v priebehu 1. a najmä 2. st. sa pomery už značne stabilizovali, až kým neprišli markomanské vojny, a na ich konci definitívny zánik púchovskej kultúry.
Dňa 29. júna 1970 priniesol do Považského múzea v Žiline pán Ivan Tarábek železný hrot kopije, ktorý našiel v Rajeckej Lesnej pri osade Trstená. Predmet vypadol pravdepodobne zo svahu nad cestou. Železný hrot má plochý listovitý tvar bez stredového rebra a ťulajku, ktorá sa mierne rozširuje a na konci je prevŕtaná priečnym otvorom. Hrot je pomerne dobre zachovaný a zakrytý vrstvou hrdze. Hroty železných oštepov a kopijí sa držali veľmi dlhú dobu bez väčších zmien, preto je aj pomerne zložité takýto ojedinelý nález časovo a kultúrne zaradiť.
Rozmery: dĺžky 190 mm; dĺžka listu 118 mm; šírka listu 35 mm; dĺžka ťulajky 72 mm, priemer ťulajky 15 mm. Evidenčné číslo 908. Je pravdepodobné, že nález pochádza z 1. st. pred. n. 1.
Najčastejšie sa tvary so širokým listom vyskytujú v mladšej dobe železnej - laténe. Keďže v tejto oblasti už boli objavené keltské mince kmeňa Eraviskov, je pravdepodobné, že obidva tieto nálezy sú súčasné a pochádzajú z rovnakého obdobia.
Prvá písomná zmienka
Najstaršia listina o obci Friwald pochádza z 22. októbra 1413.
My Stibor, Transylvánsky vojvoda, župan Trenčianskej, Bystrickej a Solnockej stolice, a tiež večitý pán Váhu, atď. Znením prítomnej listiny dávame na známosť všetkým, ktorí do nej nahliadnu, že šľachtický muž Michal Walach náš verný a milý služobník, s naším súhlasom a našou vôľou v dedine nazývanej Friwald……1 tamže vo Friwalde richtárstvo a súdnictvo s kúriou, alebo tiež základinou, všetkými plodmi, príjmami, úžitkami, poplatkami a uloženými povinnosťami, obrábanými oráčinami, lúkami, vrchmi, pasienkami, lesmi, kríkmi, a tiež akýmikoľvek manami nazývanými príslušnosťami, ktoré oddávna k tejže kúrii náležia a patria, nič nevynímajúc: jemu, jeho dedičom a nástupcom dedičov večito a neodvolateľne vydané a za 50 uhorských hrivien, bežne počítaných, v pravých a zákonitých peniazoch zložených, kúpil úplne a s plnou mocou a právom vlastniť, ovládať, spravovať, scudzovať, predať, zamieňať a zálohovať.
Pre našu náklonnosť všetkými spôsobmi prenechávame, prepúšťame, dávame a darujeme prítomným znením / listiny/ majetok náš a našich nástupcov, s odstránením súčastných aj budúcich prekážok, vysporiadané, slobodne a voľne bez všetkých akýchkoľvek dávok a …