Hlávková kapusta (Brassica oleracea var. capitata) patrí medzi obľúbenú zeleninu, ktorá sprevádza ľudstvo už od dávnych čias. Využíva sa v kuchyni, ľudovom liečiteľstve a dá sa dobre skladovať, najmä v kvasenej podobe. Kvasená kapusta bola neoceniteľným zdrojom vitamínu C pre námorníkov v 18. storočí, ktorí vďaka nej predišli skorbutu počas dlhých plavieb. Tento článok vás prevedie celým procesom pestovania hlávkovej kapusty, od výsevu až po zber a uskladnenie.
História a súčasnosť pestovania kapusty
Hlávková kapusta sa vo veľkom pestuje len v niektorých oblastiach. V Česku sa jej darí najmä v oblasti Hané, Polabí a Podkrušnohorí, na Slovensku v nížinách a podhorských oblastiach. Kapusta vyžaduje úrodné pôdy s miernym podnebím a dostatkom vlahy. Rastline neprospievajú vysoké teploty a chudobné, ľahko zhutňujúce sa pôdy, vtedy zastavuje rast. Najlepšie rastie pri teplotách okolo 20 °C.
Šľachtenie hlávkovej kapusty má na našom území dlhú tradíciu. Známy bol šľachtiteľský rod Pourovcov, ktorý pôsobil v oblasti dnešného Hradca Králové už od 18. storočia. Dodnes je v predaji odroda Pourova kapusta, registrovaná v roku 1939, ktorá sa vyznačuje výbornými chuťovými vlastnosťami. Moderné odrody sú však odolnejšie voči chorobám, škodcom a klimatickým výkyvom.
Výber odrody kapusty
Pri výbere odrody kapusty je dôležité zvážiť jej využitie. Niektoré odrody sú vhodné na priamu konzumáciu, iné na kvasenie alebo dlhodobé skladovanie. Kapustu delíme podľa farby na biele a červené variety.
Medzi obľúbené odrody bielej kapusty patria:
Prečítajte si tiež: Hlávková kapusta: Recepty
- Brunswick: Odolná odroda ideálna pre jesenný zber.
- Golden Acre: Rýchlorastúca odroda, ktorá sa zberá už počas leta.
- Krautman: Vhodná na kvasenie.
- Kamenná hlava: Neskorá odroda s mimoriadne pevnými a hustými hlávkami, ktoré výborne držia tvar a sú vhodné na dlhodobé skladovanie a kvasenie.
Z červených odrôd sú populárne:
- Red Drumhead: Klasická odroda s tmavo červeno-fialovou farbou a pevnými hlávkami.
- Ruby Perfection: Vytvára stredne veľké hlávky rubínovej farby.
Na prípravu ázijských pokrmov a šalátov sa hodí pekinská kapusta:
- Wong Bok: Tradičná odroda s dlhými listami.
- Napa: Vyniká jemnou chuťou a štruktúrou.
Pestovanie kapusty
Predpestovanie sadeníc
Kapustu spravidla pestujeme zo sadeníc. Kapusta na klíčenie nepotrebuje vysoké teploty ako plodová zelenina. Pri relatívne nízkej teplote 11 °C klíči približne 10 - 14 dní, avšak pri teplotách okolo 20 °C stačí na klíčenie 3 - 5 dní. Preto nám na výsev stačí bežné parenisko alebo skleník. Optimálna teplota na predpestovanie sadeníc je okolo 18 °C cez deň a 15 °C v noci. Predpestovanie sadeníc trvá približne 30 dní (pri skorých výsevoch, napríklad vo februári, trvá dlhšie, až 50 dní) a podľa miesta a termínu plánovanej výsadby potom volíme aj termín výsevu.
Skoré odrody vysievame do pareniska alebo skleníka od polovice februára. Poloskoré môžeme zasiať do pareniska počas marca. Neskoré odrody sa vysievajú v druhej polovici apríla.
Mladé rastlinky po vyklíčení by mali zvládnuť krátkodobo až -6° C, dobre otužené sadenice skorých a letných odrôd podobne okolo -7° C, poloneskoré a neskoré odrody s pevnejšími rastlinkami až -15° C.
Prečítajte si tiež: Tipy na pestovanie kapusty
Priame výsevy sú vhodné pre poloskoré, poloneskoré a neskoré odrody.
Výsadba
Kapusta je na živiny náročná plodina a potrebuje pôdy s priepustnou ornicou hlbokou najlepšie 40 cm a viac. Pôdu pre kapustu pripravte už na jeseň zrýľovaním. Kapuste vyhovuje tiež jesenné hnojenie maštaľným hnojom alebo kompostom. Pestujte ju v I. trati. Môžete ju sadiť po strukovinách, koreňovej zelenine alebo šaláte.
Skoré odrody, ktoré pestujete na priesady, budú už v tejto fáze potrebovať dostatok priestoru. Pre priesady kapusty skyprite hriadky a vytvorte na nich malé jamky. Presádzajte, keď majú 4 - 5 pravých lístkov a vložte ich do pôdy až po srdiečko. Pre skoré odrody to bude koncom marca, poloskoré koncom apríla a neskoré až v máji a začiatkom júna. Dodržiavajte pritom vzdialenosť 0,5 m pre skoršie odrody, pre neskoré až 0,6 m.
Sadenice sa sadia na vonkajšie slnečné stanovisko približne v polovici mája do sponu aspoň 50 x 50 cm (a viac). Kapusta potrebuje priepustnú pôdu, dobre zásobenú živinami, s pH 6,5 - 7. Pôda by mala byť dobre pohnojená hnojom z chlieva, mala by mať dostatok dusíka (ale nie príliš - väčšinu dusíku dodá samotný hnoj). Na hnojenie dusíkom sa dá využiť dusíkaté vápno či liadok vápenatý, príp. NPK hnojivo. Rastliny pomerne dobre znášajú nízke teploty, ale i napriek tomu je lepšie presadené sadenice prekryť netkanou textíliou, ktorá zaistí stabilné teplotné podmienky a zároveň ochráni pred prípadnými škodcami.
Opakované pestovanie hlúbovín sa neodporúča práve z dôvodu vysokého odberu živín z pôdy, ale aj pre jeho následnú náchylnosť k chorobám, ako sú rôzne listové škvrnitosti a problematické hnilobné bakteriózy, ktoré môžu prežívať na rastlinných zvyškoch z predchádzajúceho pestovania v pôde aj niekoľko rokov.
Prečítajte si tiež: Recept na vegánsku bielu čokoládu
Starostlivosť o porast
Kapusta je takzvaná nitrofilná plodina, čo znamená, že vyžaduje pomerne výdatné zásobenie dusíkom, ale aj fosforom a draslíkom. Preto je zaradená do prvej trate. Prihnojujeme ju v závislosti od výdatnosti jesenného vyhnojenia hnojom, a to na jar, 30 dní po výsadbe a v období tvorby hlávky môžeme ešte doplnkovo.
Kapusta potrebuje k úspešnému rastu dostatok vlahy, a to nielen v podobe zálievky, ale taktiež v podobe vlhkosti vzduchu. Vhodné sú teda polohy s nižšou teplotou a vyšším množstvom zrážok. Zálievku volíme primerane podľa potreby a obdobia. Pri vysokých teplotách zalievame obozretne, aby rastliny nezvädli a neuschli a intenzívnejšie môžeme zalievať pri poklese teplôt, keď kapusta rastie a lepšie profituje.
Dnes sú obľúbené aj zmiešané záhony. Dá sa hlávková kapusta pestovať spoločne s inou zeleninou? Áno, zmiešané záhony sú čoraz obľúbenejšie a vďaka kombinácii vhodných druhov môžeme využiť ich vlastnosti. Musíme však myslieť na dostatok potrebného životného priestoru pre jednotlivé plodiny.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Vzhľadom na mierny priebeh zimných období nám, bohužiaľ, prezimuje čoraz väčšie množstvo škodcov, ktorí následne v značnej miere spôsobujú problémy od skorých jarných období. Ďalšou možnosťou je používanie zakrývacích netkaných textílií ako mechanických zábran, aspoň v období najsilnejších náletov škodcov. Môžeme používať aj žlté a modré lepové doštičky na zachytenie prvých príletov a ako signalizáciu pre ďalšie opatrenia.
Repka v susedstve, ale dokonca aj v niekoľkokilometrovej vzdialenosti je jedným z rizikových faktorov pre silné nálety blyskáčikov, skočiek a krytonoscov, ktorí dokážu celkom zničiť mladé sadenice, ale aj dozrievajúce hlávky.
Medzi najčastejšie choroby kapusty patria:
- Alternáriová škvrnitosť: Hubová choroba s výskytom bodkovanej škvrnitosti na listoch a neskôr na hlávkach.
- Fómová hniloba: Prejavuje sa vo forme takzvanej „čiernej nohy“, čo je odhnívanie stoniek a následne celých hlávok v skladoch.
- Bakteriálna mäkká hniloba a hnedá bakterióza kapustovitých.
Zber a uskladnenie
Termín zberu sa riadi vegetačným obdobím od výsadby. Zber kapusty prebieha štandardne odrezaním hlávky na poli, ale je možné ich vytiahnuť aj s koreňovým balom.
Ako spoznám pri letných odrodách, že nastal čas zberu? Ako pri jesenných a zimných? Doba zberu sa spozná podľa pevnej a dobre rozvinutej hlávky, ktorá sa odrezáva tesne pri zemi. Tento rez dá priestor rastu nových menších hlávok.
Samotné praskanie hláv súvisí so zberovou skorosťou, keď skorá a letná kapusta sú najnáchylnejšie a je potrebné ich včas pozberať. O niečo dlhšie zberové obdobie majú poloneskorá kapusta na rezanie, kde sú najnáchylnejšie staré odrody, pričom nové už majú vysokú odolnosť proti praskaniu hlávok (spomeniem ‘Avak F1’, ‘Magion F1’, ‘Madison F1’).
Štandardne prebieha zber odrezaním hlávky na poli, ale je možné tiež vytiahnutie aj s koreňovým balom na prípadné uskladnenie v debničkách v pivnici. V prípade zdravého porastu môžeme nechať hlúby s koreňmi rozložiť v pôde alebo kompostovať, ale ak sme sa stretli s akoukoľvek chorobou, je lepšie ich odstránenie a likvidácia mimo pozemku a mimo kompostu.
Vhodné je nechať hlávky pár dní na vzdušnom mieste a pod strechou, odstránenie rozložených spodných listov a následné opatrné uloženie v debničkách. Na uskladnenie sú vhodné pravidelne vetrané miestnosti. Teplota by sa mala pohybovať okolo 0 °C, relatívna vlhkosť vzduchu by mala byť v rozmedzí od 93 až 98 %. Kapustu pravidelne kontrolujte a prekladajte.
Dva až tri týždne pred zberom ukončite závlahu, pretože hlávky kapusty sa pod vplyvom nadbytku vody zle skladujú, predčasne hnijú alebo praskajú. Hlávky zberajte za suchého a chladného počasia, a to odrezaním hlúbu tesne nad povrchom pôdy. Mali by byť suché a dostatočne vyzreté. Ideálny termín zberu sa začína od konca septembra. Pozberajte ich skôr, ako začne mrznúť. Na dlhodobejšie uskladnenie sú najvhodnejšie hlávky s hmotnosťou 2 až 2,5 kg. Majú mať tri obalové listy, ktoré ich budú dostatočne chrániť počas celého obdobia skladovania či manipulácii s nimi. Ostatné listy sú prebytočné, preto ich treba odstrániť.
Pozberané hlávky pred skladovaním rozložte tak, aby sa vlhkosť vytvorená ich dýchaním rýchlejšie odparila. Povrchové listy obschnú a na reznej rane hlúbu sa vytvorí ochranná vrstvička, ktorá sa zasuší a zabráni hnilobným procesom a usychaniu. Až po dostatočnom obschnutí môžete hlávky v skladovacích priestoroch uložiť na seba.
Využitie v kuchyni
Kapusta má široké využitie v kuchyni. Skorá a letná kapusta majú vysoký podiel vody, stredný obsah cukrov a málo sušiny, takže sa hodia na priamy konzum do letných čerstvých šalátov a len na krátkodobé uskladnenie. Poloneskoré odrody kapusty sú vhodné na strúhanie, nakladanie aj zaváranie. Neskoré kultivary sú okrem iného vhodné aj na uskladnenie.
Kapusta sa dá jesť surová, najčastejšie vo forme miešaných šalátov, môže sa dusiť i zapekať. Výborné sú z nej polievky, najčastejšie sa konzumuje dusená ako príloha k pečenému mäsu.
Medzi obľúbené jedlá z kapusty patria:
- Šalát Coleslaw: Šalát z bielej kapusty s mrkvou, cibuľou a majonézovou zálievkou.
- Šalát z červenej kapusty: Jednoduchý šalát z červenej kapusty s cibuľou, octom a olejom.
- Kyslá kapusta: Kvasená kapusta, ktorá je bohatá na vitamín C a probiotiká.
Pestovanie kapusty v nádobách
Kapustu nemusíme vysádzať iba do klasického záhona. Využiť môžeme aj rôzne typy nádob. Medzi záhradkármi je veľmi obľúbené pestovanie kapusty v prepravkách. Následne kvetináče či prepravky naplníme kvalitným záhradným substrátom zmiešaným s hnojom či kompostom, doprostred umiestnime sadenicu a na plnom slnku necháme hlávky dozrieť.