Článok sa zameriava na prezentáciu chorôb hospodárskeho dobytka, ich prevenciu a opatrenia na zamedzenie ich šírenia. Zohľadňuje aktuálne informácie, legislatívu a odporúčania veterinárnych autorít.
Dôležitosť zdravia hospodárskeho dobytka
Zdravie hospodárskeho dobytka má zásadný vplyv na ekonomiku, produkciu potravín a verejné zdravie. Choroby zvierat môžu spôsobiť značné ekonomické straty, zníženie produkcie a v niektorých prípadoch aj ohrozenie ľudského zdravia. Preto je dôležité venovať pozornosť prevencii, diagnostike a liečbe chorôb hospodárskeho dobytka.
Slintačka a krívačka (SLAK)
Ide o vysoko nákazlivú vírusovú chorobu hospodárskych zvierat, predovšetkým hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec a kôz. Všetky druhy zveri a antilopy, ako aj slony a žirafy sú tiež vnímavé na slintačku a krívačku.
Príznaky a šírenie
Medzi hlavné príznaky patrí horúčka a tvorba pľuzgierov (vezikúl, áft) na sliznici dutiny ústnej (na lícach, ďasnách, jazyku, rypáku), na ceckoch vemena, v medziprstových priestoroch a na korunkovom okraji paznechtov, paprčiek a ratíc. Postihnutie končatín býva spojené s bolestivosťou a krívaním, častokrát spojeným až s vyzutím rohového puzdra. Postihnutie dutiny ústnej má za následok nechutenstvo a sťažený príjem krmiva.
Zdrojom infekcie sú choré živé alebo mŕtve zvieratá, ich sekréty, exkréty a všetky produkty, ktoré z nich pochádzajú. Z nákazového hľadiska je mimoriadne nebezpečné, že vylučovanie vírusu sa začína už počas inkubačnej doby choroby, kedy nie sú ešte pozorované žiadne klinické príznaky. Okrem priameho prenosu vírusu kontaktom chorého zvieraťa so zdravým sa SLAK šíri najmä nepriamym prenosom, pomocou živých a neživých vektorov.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť hovädzí steak pre fitness
Opatrenia
Vakcinácia proti tejto chorobe je v EÚ zakázaná a je možná len núdzová vakcinácia po potvrdení choroby za dodržania legislatívnej procedúry. Slintačka a krívačka je choroba podliehajúca povinnému hláseniu v rámci EÚ, ako aj Svetovej organizácii pre zdravie zvierat (OIE).
V prípade výskytu choroby je nutné dodržiavať mimoriadne núdzové opatrenia, ktoré vydáva Štátna veterinárna a potravinová správa SR (ŠVPS SR). Tieto opatrenia môžu zahŕňať obmedzenia premiestňovania zvierat a živočíšnych produktov, zriadenie reštrikčných pásiem a mimoriadne povolenie lovu raticovej zveri s príznakmi ochorenia.
Mor ošípaných
Klasický mor ošípaných (KMO)
Ide o vysokokontagiózne vírusové ochorenie, ktoré postihuje ošípané a diviaky. Ochorenie nie je prenosné na ľudí, ale rýchlosťou šírenia predstavuje ekonomicky závažnú infekciu.
Príznaky a šírenie
Klinické príznaky klasického moru ošípaných sú variabilné. Akútnu formu najčastejšie sprevádzajú depresia, vysoká horúčka, nechutenstvo, hnačka, kŕče, zápal a výtok očí, poruchy pohybu a kožné podliatiny.
Infekcia sa šíri priamym kontaktom zvierat, ale aj nepriamo, kontaminovanými nástrojmi, pomôckami, odevmi a krmivom. Zdrojom infekcie môže byť aj čerstvý moč, trus, sekréty a výlučky infikovaných zvierat. Vírus sa tiež môže prenášať prostredníctvom infikovaného mäsa a mäsových výrobkov, kuchynských odpadov, splaškových vôd, ktoré neboli predtým dostatočne tepelne opracované.
Prečítajte si tiež: Tipy na hovädzí vývar
Opatrenia
Pri výskyte a potvrdení tohto ochorenia je dôležité dodržiavať všetky ochranné opatrenia nariadené príslušným zodpovedným úradom, ako v ohnisku, tak aj v pásme ochrannom (priemer 3 km) a pásme dohľadu (priemer 10 km). Chovatelia a ošetrovatelia ošípaných musia používať v práci v ustajňovacích objektoch pracovné odevy a obuv, ktoré po skončení prác musia zostať na pracovisku.
Aujeszkyho choroba (pseudobesnota)
Spôsobuje ju herpes vírus (SHV-1). Prirodzeným hostiteľom a rezervoárom vírusu sú sviňovité, teda aj diviačia zver. Človek nie je vnímavý na toto ochorenie. U nakazeného iného druhu zvieraťa sa ochorenie prejaví takmer vždy klinicky manifestnou formou a končí sa úhynom.
U domácich ošípaných patogenita vírusu závisí od veku zvieraťa. U dospelých má ochorenie zväčša mierny priebeh, často bez zjavných klinických príznakov a nikdy nie je pre ne smrteľné (s výnimkou najmladších prasiatok).
Mor králikov (vírusová hemoragická septikémia)
Ide o relatívne nové ochorenie, prvý krát opísané v r. 1984 v Číne. Pôvodca: Kalicivírus, pomerne jednoduchý vírus zo skupiny RNA vírusov.
Príznaky a prenos
Mor králikov prebieha najčastejšie v perakútnej alebo akútnej forme, chronická a subchronická forma sú výnimočné. Klinické príznaky sú najprv nenápadné: malátnosť, somnolencia, inapetencia, v priebehu niekoľkých hodín sa môžu objaviť nervové príznaky - parézy, paralýzy, kŕče, epistaxis, edém spojiviek, prípadne cyanóza. Priebeh je väčšinou veľmi rýchly - zviera uhynie počas 12-24 hodín po objavení prvých klinických príznakov. Často nachádzame už mŕtve králiky bez akýchkoľvek príznakov, väčšinou v dobrej kondícii. Pri pitve zisťujeme krvácaniny na pohrudnici, pobrušnici a obličkách.
Prečítajte si tiež: Ako uvariť ten najlepší guláš
Prenos: Priamym kontaktom, vzduchom, prachom, bodavým hmyzom, krmivom, chovateľskými pomôckami.
Prevencia
Terapia moru králikov neexistuje, jedinou účinnou ochranou je včasná a pravidelná vakcinácia králikov. Veľký význam pre vytvorenie zdravého a odolného chovu má správne dodržiavanie vakcinačnej schémy.
Besnota
Ide o akútne vírusové ochorenie zvierat (cicavcov) prenosné aj na človeka. Postihuje pritom predovšetkým centrálny nervový systém v dôsledku čoho sa pozorujú poruchy vedomia, zvýšená dráždivosť, parézy a paralýzy.
Príznaky a prenos
Vírus sa do organizmu dostáva pohryzením besným zvieraťom, pretože sa vylučuje prakticky iba slinami chorého zvieraťa. Vnímavosť na besnotu je u jednotlivých druhov zvierat rôzna, v prírodných podmienkach sú prameňom nákazy predovšetkým mäsožravce a netopiere. Extrémne vnímavé na besnotu sú líšky a z hospodárskych zvierat hovädzí dobytok.
Opatrenia
Základnou podmienkou pri eradikácii besnoty u domácich zvierat je evidencia a identifikácia psov ustanovená zákonom. Vlastník alebo držiteľ zvieraťa vnímavého druhu mäsožravca (pes, mačka, fretka, kožušinové zvieratá), je povinný zabezpečiť pri zvieratách starších ako 3 mesiace jeho vakcináciu a revakcináciu proti besnote. Od roku 1994 sa v SR úspešne realizuje orálna vakcinácia líšok proti besnote.
Vtáčia chrípka
Je infekčné ochorenie spôsobené vírusom z čeľade Orthomyxoviridae. Vyskytuje sa hlavne u moriek, kačiek, husí, kury domácej, perličiek, prepelíc, holubov, bažantov, jarabíc, labutí, kormoránov, čajok, hrdličiek, škorcov, drozdov, lastovičiek, vrabcov, u predstaviteľov nadradu Bežce ( pštrosy, emu ).
Vysokopatogénna aviárna influenza (HPAI) subtypu H5N8 na Slovensku bola ku dňu 01.02.2017 u voľne žijúceho vtáctva pozitívne potvrdená už 35 prípadoch. Oblasti v okolí miesta nálezu pozitívneho vtáctva o polomere minimálne 3 km boli vyhlásené za monitorovacie oblasti. Dotknutým obciam, chovateľom vtáctva a užívateľom poľovných revírov boli nariadené veterinárne opatrenia na zamedzenie ďalšieho šírenia nákazy.
Myxomatóza
V prípade, ak bola v poľovnom revíri alebo v jeho bezprostrednom okolí myxomatóza potvrdená, je v záujme zabránenia jej ďalšieho šírenia nevyhnutné zabezpečiť aktívne vyhľadávanie a bezpečné odstraňovanie uhynutej zajačej zveri, ako aj ulovenej zajačej zveri s príznakmi ochorenia. Užívateľ poľovného revíru je povinný sledovať početnosť zajačej zveri v poľovnom revíri a pri poklese stavu zajačej zveri, ak sú ohrozené normované kmeňové stavy, je povinný podľa § 26 ods.
Z hľadiska interakcie medzi vírusom a hostiteľom je potrebné mať na zreteli, že ide o sezónne ochorenie, ktoré so zánikom aktivity hmyzu samo zanikne.
Ďalšie choroby
Okrem vyššie uvedených chorôb existuje množstvo ďalších chorôb, ktoré môžu postihnúť hospodársky dobytok. Medzi ne patria napríklad:
- Herpesvírus opíc (Herpesvirus simiae)
- Mycobacterium avium subsp.
- Leptospiróza (L. interrogans serovary u psov : L. canicola, L. icterohaemorrhagie)
- Lymská borelióza
- Malária
- Meningitída
Cestovanie a infekčné choroby
Cestovatelia sú vystavení množstvu infekčných chorôb. Riziko nákazy sa líši podľa destinácie, plánovaných aktivít, intineráru cesty, štandardu ubytovania a správania sa samotného cestovateľa. Medzi najčastejšie infekčné choroby, ktorým sú cestovatelia vystavení, patria:
- Antrax
- Brucelóza
- Brušný týfus
- Dengue
- Chikungunya
- Cholera
- Chrípka
- Filariózy
- Giardiáza
- Hantavírusové ochorenia
- Hemoragické horúčky
- Hepatitída A, B, C, D, E
- HIV
- Japonská encefalitída
- Kliešťová encefalitída
- Legionelóza
- Leišmanióza
Prevencia a ochrana
Prevencia a ochrana pred chorobami hospodárskeho dobytka je komplexná a vyžaduje si spoluprácu chovateľov, veterinárnych lekárov a štátnych orgánov. Medzi základné preventívne opatrenia patria:
- Dodržiavanie hygienických zásad (čistenie a dezinfekcia priestorov, používanie ochranných odevov a obuvi)
- Vakcinácia (pravidelné očkovanie zvierat proti chorobám, proti ktorým existuje vakcína)
- Monitoring zdravotného stavu zvierat (pravidelné prehliadky zvierat, odber vzoriek na laboratórne vyšetrenie)
- Karanténa nových zvierat (umiestnenie nových zvierat do karantény pred zaradením do chovu)
- Kontrola krmiva a vody (zabezpečenie kvalitného krmiva a pitnej vody)
- Ochrana pred prenosom chorôb (kontrola hlodavcov a hmyzu, obmedzenie vstupu cudzích osôb do chovu)
Legislatíva
Problematika zdravia hospodárskeho dobytka je upravená legislatívou Slovenskej republiky a Európskej únie. Medzi najdôležitejšie právne predpisy patria:
- Zákon č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti
- Nariadenia Európskej únie