Atopická dermatitída a alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) sú dve odlišné, ale často sa vyskytujúce ochorenia, najmä u detí. Atopická dermatitída je chronické zápalové ochorenie kože, zatiaľ čo ABKM je alergická reakcia na bielkoviny obsiahnuté v kravskom mlieku. Hoci majú odlišné príčiny, môžu sa u detí vyskytovať súčasne a ich príznaky sa môžu prekrývať, čo sťažuje diagnostiku.
Atopická dermatitída: Chronické zápalové ochorenie kože
Atopická dermatitída, známa aj ako atopický ekzém, je jedným z najčastejších kožných ochorení, ktoré postihuje deti aj dospelých. Jej výskyt stúpa a odhaduje sa, že postihuje približne 3 až 10 % populácie. Toto chronické, zápalové a ťažko zvládateľné ochorenie kože sa prejavuje suchými, svrbivými začervenanými ložiskami kože, zvyčajne na tvári, rukách a nohách.
Príčiny a mechanizmy atopickej dermatitídy
Atopickú dermatitídu spôsobuje dysregulácia vzájomne prepojených imunitných mechanizmov v koži a porušená kožná bariéra (porucha lipidov v medzibunkových spojeniach), čo vedie k zápalovej reakcii. Dehydratáciu a suchosť kože spôsobuje voda, ktorá uniká smerom von. Okrem nerovnováhy imunitného systému zohrávajú pri vzniku atopickej dermatitídy úlohu aj faktory prostredia, ktoré u zdravého človeka nespôsobujú žiadne ťažkosti. Ak rodič trpí jedným z týchto dedičných ochorení, existuje 50 % pravdepodobnosť, že sa ochorenie vyskytne aj u jeho dieťaťa.
Prejavy a lokalizácia atopickej dermatitídy
Atopický ekzém najčastejšie postihuje oblasti ako sú kolená, lakte, krk, dlane a líca, no môže sa vyskytnúť na ktorejkoľvek časti tela. Aj keď pacient aktuálne netrpí svrbením a jeho pokožka je čistá, bez prejavov, zápal pod povrchom kože môže byť stále aktívny a je len otázkou času, kedy sa prejavy opäť objavia.
Svrbenie: Závažný problém pri atopickej dermatitíde
Osobitnou a veľmi závažnou témou pri atopickej dermatitíde je svrbenie, ktoré núti pacienta neustále sa škrabať. Je to vnemový signál kože, kedy imunitný systém dáva vedieť, že sa „niečo" deje. Mechanické porušenie integrity kože škrabaním vedie k ďalšiemu uvoľneniu zápalových mediátorov a vývoju ekzémových prejavov. Následné zosilnenie svrbenia uzatvára kruh, ktorého prerušenie je jedným z predpokladov úspešnosti terapie. Navyše, škriabanie poškodzuje kožu, zhoršuje zápal a zvyšuje riziko vzniku bakteriálnej a vírusovej infekcie. Následkom nepríjemného neutíšiteľného svrbenia je mrzutosť, u detí aj plač, nesústredenosť, nedostatok oddychu a prerušovanie spánku.
Prečítajte si tiež: Čo viete o skorocelovom sirupe a alergiách?
Psychologický dopad atopickej dermatitídy
Atopická dermatitída je ochorenie, ktoré napáda nielen kožu, ale do značnej miery ovplyvňuje aj psychiku. Viditeľné príznaky sa často objavujú na rukách a tvári, čo vedie k pocitom hanby a vyhýbaniu sa kontaktu s ľuďmi a spoločenským aktivitám.
Pridružené atopické a alergické ochorenia
U pacientov sa často vyskytujú aj ďalšie pridružené atopické či alergické ochorenia vyvolané spoločným východiskovým zápalovým procesom. Prejavuje sa od 2. až 3. roku života.
Diagnostika atopickej dermatitídy
Závažnosť ekzému posudzuje odborník - dermatológ a imunológ podľa medzinárodných skórovacích systémov. Používa sa škála SCORAD (SCORing Atopic Dermatitis), ktorá zohľadňuje mieru suchosti, začervenania, mokvania, opuchu, škrabancov, zhrubnutia a svrbenia pokožky. Pre hodnotenie ekzému sa ešte na základe oblasti výskytu a stupňa závažnosti sa v praxi veľmi často využíva aj tzv.
Liečba atopickej dermatitídy
Terapia atopickej dermatitídy predstavuje kombináciu dodržiavania zásad atopickej životosprávy, vrátane úpravy životného prostredia s odstránením známych alergénov a iritantov, starostlivosti o suchú kožu, lokálnu a celkovú medikamentóznu terapiu, fyzikálne liečebné metódy, klimatickú liečbu a psychoterapiu.
Lokálna liečba
Prvým krokom je vždy liečba vonkajšia, tzv. lokálna, nazývaná aj topická. Výber vhodnej liečby ovplyvňuje nielen diagnóza, ale aj rozsah ochorenia, vek, lokalita ekzému, prítomnosť infekcie, ročné obdobie a v neposlednom rade skúsenosti lekára.
Prečítajte si tiež: Ako vybrať steakové korenie
- Kúpanie a sprchovanie: Kúpanie a sprchovanie by malo byť krátke, maximálne do 10 minút. Po umytí je odporúčané premazať telo mastným základom.
- Emolienciá: Dôležitou súčasťou starostlivosti o atopickú pokožku sú aj zvláčňujúce krémy (emolienciá) - v zime mastnejšie (maste), v lete ľahšie (emulzie, hydrolócia). Najvhodnejšie sú s mierne kyslým pH - zlepšujú porušenú bariérovú funkciu pokožky, hospodárenie kože s vodou, pokožka je vláčna, odstraňujú sa praskliny a zamedzuje sa prenikaniu cudzorodých látok do kože. Emolienciá sa vtierajú nielen na ložiská ekzému ale všade tam, kde je koža suchá. Krému alebo masti sa aplikuje len toľko, aby sa obsah vstrebal, pretože nadmerné množstvo je nevhodné.
- Lokálne kortikosteroidy: V lokálnej liečbe akútneho vzplanutia atopickej dermatitídy sa uplatňujú najmä obklady a lokálne kortikosteroidy.
- Nesteroidné protizápalové prípravky: V terapii chronických ekzémových zmien majú svoje miesto nesteroidné protizápalové prípravky. Dlhodobo sa využívajú prípravky s obsahom ichtamolu, ktorý má protizápalové účinky a tlmí svrbivé pocity.
Celková liečba
Postup celkovej liečby atopickej dermatitídy najčastejšie zahŕňa podávanie tabliet. Využívajú sa antihistaminiká na potlačenie výrazného svrbenia, nemajú však vplyv na zápalovú zložku ochorenia. K systémovej liečbe patria aj antibiotiká a imunomodulanciá. Systémové kortikosteroidy sú pri liečbe ochorenia používané len vo výnimočných prípadoch mimoriadne ťažkého priebehu a nepatria do štandardnej liečebnej schémy, keďže z dlhodobého hľadiska je ich použitie limitované. Pokrok v štúdiu podstaty atopickej dermatitídy však so sebou prináša vývoj nových systémových liekov, ktoré cielene zasahujú do zápalového procesu, ktorý sa podieľa na vývoji tohto ochorenia.
Prevencia
Pri atopickom ekzéme platí, že najlepšou formou liečby je prevencia. Atopický ekzém je ochorenie, ktorého podkladom je vrodená predispozícia k zápalovej reakcii kože. Ani najúčinnejšie lieky nedokážu odstrániť vrodený sklon k chorobe, ktorý pretrváva po celý život. To si však vyžaduje veľkú trpezlivosť celej rodiny (hlavne rodičov), nájdenie a odstránenie faktorov, ktoré zhoršujú priebeh ochorenia a zavedenie vhodnej životosprávy.
Alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM): Imunitná reakcia na mliečne bielkoviny
Kravské mlieko obsahuje viacero bielkovín - alergénov, ktoré môžu vyvolávať imunitnú reakciu. Prejavy nie sú závislé od objemu prijatých alergénov, reakcia môže byť spôsobená aj nepatrným množstvom mlieka.
Príznaky alergie na bielkovinu kravského mlieka
Alergia na BKM má u 50 - 80 % postihnutých prejavy v tráviacom trakte, 20 - 40 % detí má kožné prejavy a respiračné ťažkosti sa vyskytujú u 10 - 25 % pacientov.
Diagnostika alergie na bielkovinu kravského mlieka
Diagnostika ABKM zahŕňa rôzne testy, ako napríklad kožné testy, krvné testy na stanovenie hladiny špecifických protilátok IgE proti mliečnym bielkovinám a eliminačno-provokačný test, pri ktorom sa na určitý čas vylúči kravské mlieko zo stravy a následne sa opäť zaradí, aby sa sledovala reakcia organizmu.
Prečítajte si tiež: Praktické rady pre skríženú alergiu
Liečba alergie na bielkovinu kravského mlieka
Základom liečby ABKM je vylúčenie kravského mlieka a všetkých mliečnych výrobkov zo stravy. U dojčiat sa odporúča výlučné dojčenie alebo podávanie špeciálnych hypoalergénnych mliečnych formúl. U starších detí a dospelých je potrebné dôkladne čítať zloženie potravín a vyhýbať sa potravinám, ktoré obsahujú mliečne bielkoviny. V prípade akútnej alergickej reakcie sa podávajú antihistaminiká alebo kortikosteroidy.
Rozdiel medzi alergiou na mlieko a intoleranciou laktózy
Je dôležité rozlišovať medzi alergiou na mlieko a intoleranciou laktózy. Alergia na mlieko je imunitná reakcia na mliečne bielkoviny, zatiaľ čo intolerancia laktózy je spôsobená nedostatkom enzýmu laktázy, ktorý štiepi mliečny cukor (laktózu). Pri alergii na mlieko reaguje imunitný systém na prítomnosť mliečnych bielkovín, zatiaľ čo pri intolerancii laktózy telo nedokáže stráviť laktózu, čo vedie k tráviacim ťažkostiam.
Intolerancia laktózy: Nedostatok enzýmu laktázy
Laktóza, alebo aj mliečny cukor, sa prirodzene vyskytuje v materskom mlieku, ale aj mlieku kráv, oviec, kôz a v mliečnych produktoch. Pôsobením enzýmov sa štiepi na glukózu a galaktózu. Glukóza slúži v organizme ako zdroj energie, galaktóza zohráva úlohu vo vývoji centrálnej nervovej sústavy. V tráviacom trakte laktóza napomáha vstrebávaniu minerálov, hlavne vápnika, ale tiež horčíka a zinku. V porovnaní s bežným stolovým cukrom je menej sladká.
Za normálnych okolností dochádza v tenkom čreve k štiepeniu laktózy enzýmom s podobným názvom - laktáza. Ten sa vytvára už počas vývoja plodu v maternici a jeho množstvo stúpa až do pôrodu. Klesať začína približne po druhom roku života dieťaťa, keďže v jeho strave postupne ubúda mliečna zložka.
Pri laktózovej intolerancii (LI) hovoríme o enzymatickej poruche. Dochádza k neznášanlivosti mliečneho cukru z dôvodu nedostatku alebo úplného chýbania enzýmu (laktázy) potrebného na jeho štiepenie. Nerozštiepený mliečny cukor sa hromadí v tenkom a hrubom čreve a postihnutému spôsobuje gastrointestinálne (žalúdočno - črevné) ťažkosti.
Asi 65 % ľudí na svete má problém so štiepením laktózy. V niektorých oblastiach vo Východnej Ázii trpí laktózovou intoleranciou necelých 100 % obyvateľov.
Príčiny intolerancie laktózy
- Intolerancia laktózy v dôsledku starnutia: Najčastejšia príčina laktózovej intolerancie. Súvisí s poklesom hladiny laktázy približne po druhom roku života dieťaťa. Pacienti môžu individuálne tolerovať isté množstvo laktózy bez ťažkostí.
- Laktózová intolerancia u predčasne narodených detí: Súvisí s nedostatočne vyvinutým tráviacim traktom u nedonosených novorodencov.
- Vrodená intolerancia na laktózu: Buď sa laktáza vôbec v tenkom čreve netvorí alebo sa síce tvorí, ale nie je funkčná. Jedná sa o veľmi zriedkavú príčinu intolerancie laktózy.
Postihnutých tiež môžu obťažovať bolesti svalov, hlavy a celková únava.
Diagnostika intolerancie laktózy
- Dychový test: Pri nedostatku laktázy sa neštiepená laktóza dostáva do hrubého čreva, kde dochádza pôsobením baktérií k uvoľneniu vodíka, ktorý sa dostáva do krvi a následne do pľúc. Jeho zvýšená koncentrácia vo vydychovanom vzduchu signalizuje problém so štiepením laktózy. Pacientovi sa najprv odmeria koncentrácia vodíka vo vydychovanom vzduchu nalačno.
- Meranie pH stolice: Jedná sa o jednoduchý a rýchly test. Kyslé pH stolice poukazuje na možnú laktózovú intoleranciu.
Liečba intolerancie laktózy
Pri vrodenej intolerancii je nevyhnutné okamžité vylúčenie laktózy zo stravy. Pri intolerancii u predčasne narodených detí sa podávajú špeciálne mliečne formuly s nižším obsahom laktózy. Pri získanej LI je žiaduce dočasné eliminovanie laktózy v strave. U pacientov s LI v dôsledku starnutia je určité množstvo laktózy zvyčajne dobre tolerované. Nie je preto potrebné vyradiť všetky potraviny s jej obsahom.
Na trhu sú dnes dostupné viaceré výživové doplnky s enzýmom laktáza, ktoré sú určené k užitiu pred alebo počas konzumácie mliečnych produktov. Vo všeobecnosti sú dobre znášané malé jednorazové dávky laktózy. Laktóza je lepšie stráviteľná v „tučných“ potravinách, ako napríklad smotana na šľahanie. Tuk zapríčiní pomalšie vyprázdňovanie žalúdka, čo v konečnom dôsledku znamená, že sa do tenkého čreva dostáva postupne menšie množstvo laktózy. Fermentované mliečne produkty (jogurty, kefír a iné) sú obvykle dobre tolerované.
Na trhu je dnes dostupných mnoho rôznych bezlaktózových potravín alebo potravín so zníženým obsahom mliečneho cukru. Bezlaktózové potraviny nesú označenie laktofree, lactose free, lacto zero a ďalšie podobné ekvivalenty. Obsah laktózy v takýchto potravinách je maximálne 10 mg / 100g alebo 100 ml. Na výber sú bezlaktózové mlieka, smotany, syry, maslá, jogurty, nátierky či rôzne pochutiny.
Laktóza sa veľmi často využíva v potravinárskom, ale napríklad aj farmaceutickom priemysle. Nachádza sa preto v mnohých potravinách, a to aj v takých, v ktorých by ste ju nehľadali.