Hmyz v šaláte: Druhy, škody a ochrana

sabor peruano
Rate this post

Skleníky a fóliovníky umožňujú pestovanie zeleniny počas celého roka, čím zabezpečujú stály prísun vitamínov. V skleníkoch sa pestuje krehká a rýchlozrejúca zelenina, čo obmedzuje použitie klasických ochranných prostriedkov. Preto sa uprednostňujú prírodné metódy ochrany, ako sú živočíšni predátori, aktívne predátorské huby a rastlinné výťažky. Rovnako ako človek miluje túto listovú zeleninu, vyhľadáva ho aj hmyz či bylinožravce. Títo obyvatelia záhrady patria určite medzi 5 škodcov šalátu. Niekedy sa oň vôbec nepodelia a krátko po vzídení tejto chutnej zeleniny vám zostane po nej len obhryzený pahýľ, ktorý iba naznačuje, že tam niekedy nejaká zelenina bola.

Bežné druhy hmyzu v šaláte

Medzi najčastejšie druhy hmyzu, ktoré sa vyskytujú v šaláte, patria:

  • Vošky
  • Strapky
  • Molice
  • Slimáky a slizniaky
  • Skočky
  • Bzdochy
  • Medvedík obyčajný
  • Larvy kováčikovitých chrobákov
  • Siatice
  • Tipule
  • Chrústy
  • Kvetárka cibuľová
  • Mlynárik kapustový
  • Ucholaky

Vošky

Vošky sú malé (1 - 4 mm), slabo viditeľné tvory s hladkým hruškovitým telom rôznych farieb. Všetky vošky majú dve tykadlá a typické je pre ne vylučovanie lepkavej tekutiny známej ako medovica, ktorá priťahuje mravce a podporuje vznik plesní na listoch. Vošky napádajú široké spektrum rastlín, vrátane ovocných stromov a papriky. Nymfy i dospelé jedince vošiek tak intenzívne vyciciavajú rastlinné šťavy, že výrazne oslabia odolnosť napadnutej zeleniny a narušia i rovnováhu rastových látok. Okrem toho sú vošky prenášačmi vírusov, ktoré zeleninu znehodnocujú.

Ochrana:

  • Mechanické odstránenie: Odstránenie vošiek mechanicky.
  • Nimbový olej: Zmiešanie nimbového oleja s vodou a jemným saponátom.
  • Banker plants: Prenesenie mladého obilia napadnutého voškami, kde sa zároveň prirodzene nachádzajú aj predátory vošiek.

Strapky

Strapky sú drobný, 1,5 - 2 mm dlhý pohyblivý štíhly hmyz, často sa vyskytujúci na spodnej strane listov, prípadne i v kvetoch. Ide o drobný, 1 - 3 mm veľký škodca, ktorý má krídla na konci rozstrapkané. Napadnuté časti rastlín sú najprv striebristo lesklé, nepravidelne škvrnité, s drobnými čiernymi hrčkami trusu. Neskoršie silne napadnuté miesta nekrotizujú. Strapky prezimujú ako dospelé jedince hlavne v povrchových vrstvách pôdy a v zostatkoch rastlín. Podľa druhu majú do roka 1 až 7 generácií. Vývoj strapky tabakovej trvá pri 25 °C na uhorkách asi 15 dní a jedna samica nakladie asi 20 vajíčok. Väčšinou sa tu vyskytujú strapky tabakové a západné, ktoré pri premnožení silne poškodzujú porasty uhoriek, čo významne ovplyvní aj ich plodnosť. Škodia dospelé jedince i larvy.

Ochrana:

  • Biologická ochrana: Použitie dravých roztočov Amblyseius cucumeris alebo ploštice z rodu Orius.
  • Postrek na báze predátorskej huby: Verticillium lecanii.
  • Preventívna ochrana: Rovnaká ako pri strapkách.

Molice

Molice sú drobný, asi 2 mm dlhý lietavý hmyz, ktorý sa zhromažďuje na spodnej strane listov vrcholových častí rastlín vo forme kukiel, z ktorých pri dotyku prudko vyletujú roje bielych molíc. Molice patria medzi najúpornejšie škodce, napádajú hlavne skleníkovú zeleninu ako rajčiny, papriky, baklažány, uhorky, ale i karfiol, brokolicu, kel a ružičkový kel. Neškodia len cicaním rastlinných štiav, teda oslabovaním rastlín či usádzaním hubovej černe na molicami vylučovanej medovici - najviac škody narobia prenášaním rastlinných vírusov. Molica tabaková i skleníková u nás prezimuje len v chránených uzavretých priestoroch.

Prečítajte si tiež: Torta Autíčko Chrobák: Postup

Ochrana:

  • Preventívna ochrana: V zásade taká istá ako pri strapkách.
  • Biologický predátor: Osička Encarsia formosa - napadnuté pupária molice skleníkovej sú sfarbené do antracitovočiernej a sú nepriehľadné. Pupária molice tabakovej napadnuté touto osičkou sú hnedé a znútra presvitá farba parazitoida. Ak sú však molice skleníkové napadnuté osičkou Encarsia eremicus, tak sú pupária žlté a temer transparentné, zatiaľ čo pupária molice tabakovej sú tiež žlté, ale viac priehľadné.

Slimáky a slizniaky

Hlavným rozdielom medzi slimákmi a slizniakmi je v ulite. Slizniaky na druhej strane sú bezulitové. Slizniaky si na šalátoch radi pochutnávajú. 8. Slimáky a slizniaky patria medzi najčastejších a najškodlivejších škodcov záhrad. Ich výskyt je typický najmä po daždivých dňoch, počas teplých nocí a vo vlhkom prostredí.

Ochrana:

  • Zber: Ručný zber slimákov a slizniakov.
  • Pivná pasca: Zakopanie pohára s pivom do zeme.
  • Pasca z misky alebo fľaše: Vytvorenie pasce z misky alebo plastovej fľaše.

Skočky

Skočky sú malé, čierne chrobáčiky, ktorým sa vyvinul tretí pár skákavých nôh, od čoho je odvodený ich názov skočky. Na krovkách (krídla chrobákov) majú žlté alebo biele pásiky a na hlave krátke tykadlá, ktoré sú pre nich typickým poznávacím znamením. Skočky sú známym záškodníkom v úžitkových záhradách. Vyskytujú sa najmä na kapuste a repke. Vyhryzú do nej diery a repka už vzíde zo zeme poškodená. Takisto radi poškodzujú čínsku kapustu.

Ochrana:

  • Chemická ochrana: Vo veľa prípadoch je chemická ochrana jediným spôsobom ako zabrániť škodcom zničiť celú vašu úrodu, najmä, keď sú kolónie veľmi premnožené.

Bzdochy

Pod pojmom bzdocha si môžeme predstaviť rôzne druhy škodcov, keďže tento druh pokrýva takmer 40 000 bzdôch. Bzdocha je typická pre svoj zápach. Nesmrdí však stále. Potravu prijímajú cez bodec, s ktorým vás vedia v prípade potreby aj poštípať. Bzdochy si radi pochutia na rôznych druhoch zeleniny, ovocia, okrasných rastlín aj stromov.

Ochrana:

  • Prirodzení predátori: Lienky a zlatoočky.
  • Parazitická osička: Kladie vajíčka do vajíčok bzdôch.
  • Vtáky: Konkrétne oriešok obyčajný.

Medvedík obyčajný

Všetky tri pomenovania sa vzťahujú na jedného škodcu, ktorý je každý rokom kvôli menej studeným zimám viac rozšírený. Od mája do októbra možno na záhonoch vidieť pásy zdvihnutej pôdy, ktorá sa dvíha nad plytkými chodbičkami vyrytými larvami i dospelými medvedíkmi obyčajnými (Gryllotalpa gryllotalpa). V týchto miestach sú korene rastlín prehryznuté alebo nahryznuté, často vynesené na povrch so zemou a rastliny vädnú a schnú. Najviac škodí priesadám zeleniny, v pareniskách, skleníkoch, porastoch hrachu a mladým ovocným stromom. Dospelec je dlhý asi 6 cm, má svetlohnedo zamatovo ochlpené telo. Predný pár nôh je krátky, zhrubnutý a prispôsobený na hrabanie. Má krídla, ale lieta len ťarbavo. Mladé larvy sa podobajú mravcom, staršie už dospelým medvedíkom.

Ochrana:

  • Ničenie hniezd: Počas vegetácie ho hľadáme podľa povrchových stôp a ničíme hniezda.
  • Pasce: Vytvoríme ich z črepníkov alebo pohárov zakopaných zarovno s povrchom pôdy. Okolo nich trochu vtlačíme do pôdy drevené latky, ktoré smerujú k pasciam.
  • Otrávené návnady: Niekedy sa tiež používajú otrávené návnady.

Larvy kováčikovitých chrobákov (Drôtovce)

Sú to larvy kováčikovitých chrobákov viacerých druhov, napríklad kováčika tmavého (Agriotes obscurus), kováčika locikového (Agriotes sputator), kováčika lesklého (Corymbites aeneus), kováčika čierneho (Athous niger) či kováčika sivého (Agrypnus murinus). Tieto chrobáky majú pretiahnuté telo s dĺžkou podľa druhu od 8 do 15 mm. Ich krovky sú sivé, hnedočierne až čierne. Ich larvy sú žravé pôdne škodce najmä koreňov a buliev zelenín, a to kapustovitých, koreňových, šalátov, uhoriek, rajčín, zeleru, zemiakov, kukurice, repy i jahôd. Vyhrýzajú do nich jamky a chodbičky, ničia jemné korienky, čo vedie k úhynu celej rastliny. Keďže vývoj lariev trvá 3 až 5 rokov, v zamorenej pôde sú prítomné vlastne stále.

Prečítajte si tiež: Zelený chrobák: pomocník pre pôdu

Ochrana:

  • Zmena kultúry: Zmeníme pestovanú kultúru za takú, ktorú škodca nenapáda, napríklad strukoviny, proso, ľan, horčicu.
  • Návnady: Chytáme ich na návnady z kúskov zemiakov, repy alebo mrkvy, ktoré zakopeme na označené miesta.
  • Sliepky: Po zbere úrody záhon prekopeme a pustíme ich naň.
  • Dezinfekcia pôdy: V skleníkoch ich ničíme dezinfekciou pôdy preparovaním.

Siatice (Agrotis)

Patria sem siatica oziminová (Agrotis segetum), siatica ypsilonová (Agrotis ypsilon) a siatica výkričníková (Agrotis exclamotionis). Sú to vlastne nočné motýle dlhé 20 mm s rozpätím krídel až 45 mm. Najväčším škodcom sú ich húsenice dlhé 50 mm, hrubé, valcovité, tmavoolivové. Žijú pod povrchom pôdy, nemajú rady svetlo. Pri vyrušení sa okamžite stáčajú. Škodia mnohým rastlinám v suchších oblastiach a v rokoch so suchou jarou, predovšetkým zelenine.

Ochrana:

  • Hydina: Osvedčilo sa vypúšťanie hydiny na zamorené pozemky.
  • Odchyt motýľov: Úspešné je aj odchytávanie nočných motýľov na svetlo.
  • Postrekovanie vodou: Používame aj cielené postrekovanie vodou v čase kladenia vajíčok, citlivých na vyššiu vlhkosť.
  • Bioprípravok Trichogramma: Na likvidáciu vajíčok kladených koncom leta môžeme použiť aj bioprípravok Trichogramma.

Tipule (Tipula)

Patrí sem tipuľa bahenná (Tipula paludosa) a tipuľa kapustová (Tipula oleracea). Sú to dvojkrídlovce podobné veľkým dlhonohým komárom. Ich larvy sa vyznačujú veľkou žravosťou. Na rastlinách pod zemou i nad zemou sú schopné narobiť veľké škody. Žijú najmä vo vlhkých pôdach bohatých na organické látky. Spočiatku sa larvy živia klíčiacimi semenami, neskôr jemnými a potom aj hrubšími korienkami. V noci vyliezajú na povrch pôdy a obžierajú nadzemné časti mladých rastlín a klíčky. Mladé rastliny často podhrýzajú a vťahujú do pôdy, kde ich cez deň konzumujú. V mladej výsadbe zeleniny tak vznikajú úplne holé miesta.

Ochrana:

  • Vysúšanie pôd: Dôležité je vysúšanie prevlhčených pôd.
  • Odburiňovanie:
  • Dezinfekcia pôdy:
  • Otrávené návnady:

Chrústy (Melolontha)

Chrústy boli ako škodcovia v poľnohospodárstve v polovici 20. storočia takmer vyhubené. Od 80. rokov ich množstvo opäť stúpa. Chrúst obyčajný (Melolontha melolontha) a chrúst pagaštanový (Melolontha hippocastani) sú škodlivé ako dospelé, aj ako larvy. Chrobáky dokážu za krátky čas mnoho druhov stromov takmer odlistiť, z ovocných stromov sa to týka najmä rodu Prunus. Vývoj pôdnych lariev trvá v pôde 3 - 4 roky. Vtedy sa intenzívne pasú na podzemných častiach mnohých druhov zelenín, ale i drevín, a to tak intenzívne, že zničia celé plochy.

Ochrana:

  • Mechanická ochrana: Dobrým spracovaním pôdy rotavátorom.
  • Hydina: Po prekopaní pôdy nám pomôže aj vpustenie hydiny na pôdu.
  • Havranovité vtáky a čajky: Zbierajú ich aj havranovité vtáky a čajky.
  • Entomopatogénne huby: Aplikovať môžeme entomopatogénne huby rodu Beauveria a Metarhizium, prípadne hlístice Neoaplectana bibionis či parazitujúce nematódy rodu Mermithis.

Kvetárka cibuľová (Delia antiqua)

Kvetárka cibuľová (Delia antiqua) je dvojkrídly muchovitý hmyz spôsobujúci na porastoch cibule, póru, ale aj na šaláte veľké škody. Napáda cibule z výsevu i zo sadzačky. Škodí jednak poškodzovaním koreňového kŕčka, jednak vyžieraním vnútra cibule a navvyše umožňuje vznik druhotnej nákazy cibule. Na vývoj kvetárok jedna cibuľa nestačí, tak preliezajú aj na susedné.

Ochrana:

  • Likvidácia napadnutých rastlín: Napadnuté rastliny ihneď zlikvidujeme.
  • Hlboká orba: Po zbere treba urobiť hlbokú orbu, aby sa zabránilo vylietavaniu múch z kukly.
  • Morenie semien: Vhodné je aj morenie semien pred výsevom, ale len pri cibuli nasucho, nie nazeleno.
  • Striedanie kultúr: Dôležité je striedanie kultúr.
  • Netkaná textília: Účinné je pokrytie výsevu alebo výsadby netkanou textíliou, ktorú ponecháme na poraste pomerne dlho.

Mlynárik kapustový

Mlynárik kapustový je motýľ, ktorého inak biele krídla majú jemný žltý nádych. Mlynárik kladie prvú generáciu vajec na ploty a múry. Ak nechcete zvoliť chemický postrek, vyskúšať môžete aj pomoc rastlín. Ten ničí húsenice škodlivých motýľov.

Prečítajte si tiež: Zaujímavosti o lajniakovi obyčajnom

Ochrana:

  • Pomoc rastlín: Názov rastliny, ktorá ničí húsenice škodlivých motýľov, nebol uvedený.
  • Lumčík žltonohý: Prirodzeným nepriateľom húseníc Mlynárika kapustového je lumčík žltonohý.

Ucholaky

Ucholaky napriek svojej strašnej povesti, patria neodmysliteľne k záhrade. Nájdete ich všade tam, kde sú sladké plody. No nepohrdnú ani vašim hlávkovým šalátom.

Ochrana:

  • Kvetináče s novinami: Vezmite si niekoľko nepotrebných kvetináčov a zaplňte ich starými novinami. Nechajte ich cez noc a ráno opatrne vložte kvetináče do vedra s mydlovou vodou.

Ďalší škodcovia

  • Húsenice: Šalát je pre húsenice obzvlášť atraktívny.
  • Vtáky: Robia problém najmä pestovateľom ovocných stromov, no niektoré druhy si dokážu pochutnať aj na vašom hlávkovom šaláte. Najmä na mladých sadeniciach.

Preventívne opatrenia

  • Včasný zásah: Ak budeme podrobnejšie poznať vývojové štádiá a podmienky rozmnožovania škodcov, budeme schopní efektívne a preventívne zasiahnuť ešte pred výsevom alebo výsadbou pestovanej zeleniny.
  • Nechemické zásahy: Po napadnutí sa snažíme použiť nechemické zásahy, najmä mechanické, ako sú ručný zber a rôzne pasce, alebo biologické, ako sú komerčne pripravované parazitické huby či parazitický hmyz.
  • Biologické preparáty: Biologické preparáty sú tu často výhodnejšie - nielenže sú pre nás a prírodu menej nebezpečné ako chemické insekticídy, ale aj preto, že napr.
  • Postreky proti cicavému hmyzu: Postreky proti cicavému hmyzu si môžete vyrobiť aj doma.

Pesticídy a ich vplyv

Často sa stretávame s pojmom pesticídy, herbicídy, insekticídy. Čo to vlastne je, ako sa nás to dotýka, kde všade sa môžeme s touto chémiou stretnúť a ako môžu tieto chemické preparáty ovplyvňovať naše zdravie a naše bytie sa pokúsim v stručnosti zhrnúť v tomto krátkom článku.

Pesticídy sú chemické látky, ktoré sa používajú na ničenie, odpudzovanie živočíšnych škodcov, hmyzu, húb, plesní, vírusov, buriny ale zároveň ničia aj užitočné organizmy. Škodlivosť pesticídov spočíva v tom, že používaním sa uvoľňujú do pôdy, ovzdušia, životného prostredia a ich úlohou je zničiť živé organizmy.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa všetky druhy pesticídov považujú za nebezpečné. Používanie pesticídov zvyšuje riziko ochorenia dýchacieho systému, Parkinsonovu chorobu, rakovinu, leukémiu a malígnym lymfómom. Pesticídy sa v pôde rozkladajú pomaly a dlhý čas zostávajú v pôde. Čím sa pomalšie rozkladajú, tým napáchajú väčšie škody. Problémom sa stáva aj nadpoužívanie pesticídov. Riziko je v tom, že čím viac sa pesticídy používajú, tým viac sa škodcovia stávajú voči nim rezistentní a to je dôvod, prečo sa vyvíjajú čoraz agresívnejšie preparáty.

Prijaté pesticídy v potravinách človekom sa ukladajú do podkožného tuku, čo môže spôsobiť zdravotné problémy ale aj vznik rakovinových nádorov. Ďalším rizikom sú kontaminované ryby a zvieratá, ktoré žijú v kontaminovaných vodách a pijú kontaminovanú vodu a živia sa kontaminovanými rastlinami. Človek konzumáciou kontaminovaného mäsa a rastlín absorbuje pesticídy, čím hladina tejto chemickej látky v jeho organizme môže byť vyššia ako sa jej nachádza v danej potravine.

Používanie pesticídov v Európskej únii.

Európsky parlament a Rada (ES) v Nariadení č. 396/2005 stanovila pre používanie pesticídov určité limity vo vode a potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu, avšak zatiaľ sa nezohľadňuje dlhodobý vplyv a vzájomné pôsobenie chemických preparátov , ktoré sa bežne v surovinách a potravinách nachádzajú. Podľa Európskej únie sa každý rok uvoľňuje do pôdy a životného prostredia viac ako 200 tisíc ton pesticídov.

Ktoré potraviny sú najviac ohrozené?

Medzi najproblematickejšie potraviny patrí ovocie a zelenina, ovocie je ohrozené viac ako zelenina. V tomto ovocí sa pesticídy nachádzajú takmer vždy: ananás, jablká, čerešne, hrušky, broskyne, banány, marhule, slivky, jahody, hrozno, čučoriedky, citrusové ovocie ako grapefruity, mandarinky, pomaranče, citróny, limetky. V zelenine: špenát, paradajky, uhorky, brokolica, mrkva fazuľa. V plodinách a potravinách z produkcie slovenských výrobcov sa pestícídy nachádzajú v najnižšej miere.

Ktoré ochorenia sú spájané s pesticídmi?

Autizmus, poruchy učenia, vrodené poruchy, obezita, respiračné problémy, astma, Parkinsonova a Alzheimerova choroba, cukrovka, leukémia, rakovina. Pesticídy spôsobujú aj ochorenia nervového systému. Používanie pesticídov v poľnohospodárstve , v domácnostiach je spájané s mnohými ochoreniami, ktoré sa nemusia prejaviť hneď ale s odstupom času, preto by sme sa mali pesticídom vyhýbať tak ako je to len možné.

Ako sa pesticídom čo najviac vyhnúť?

  • Kupujte potraviny a suroviny v BIO kvalite.
  • Používajte filtrovanú vodu.
  • Eliminujte pesticídy čo najviac vo vašej domácnosti.
  • Ovocie a zeleninu môžete aspoň čiastočne zbaviť pesticídov tak, keď zeleninu a ovocie namočíte do roztoku jablčného octu a vody v pomere 1 diel octu : 9 dielov vody, necháte zopár minút v tomto kúpeli, ovocie a zeleninu opláchnite čistou vodou. Pozor, nepoužívajte pri krehkom ovocí ako jahody, maliny apod.