Deti sú prirodzene zvedavé a hravé, a preto je dôležité ponúkať im aktivity, ktoré podporujú ich rozvoj a zároveň ich bavia. Jednou z takýchto aktivít je kreslenie kriedou a mliekom. Táto jednoduchá, ale zároveň fascinujúca aktivita v sebe skrýva vedecký princíp, ktorý deti môžu objavovať a učiť sa hrou.
Pohyb a Rozvoj Batoľaťa v 14. Mesiaci
Dieťa v 14. mesiaci je nesmierne pohyblivé a akčné. Ak sa ešte nezrieklo lozenia po štyroch, asi má túto disciplínu zvládnutú natoľko, že sa dokáže bleskurýchlo premiestniť aj z jednej miestnosti do druhej. Bez vašej podpory sa vie postaviť a zhodiť sošku z poličky. Najúžasnejšie je, že sa naučilo chodiť a neustále vám vyráža dych novými kúskami - ak mu stoja v ceste schody, vie sa na ne vyšplhať, však? Zároveň si každý deň aktívne rozširuje slovnú zásobu a precvičuje nové slová. Čoraz výraznejšie sa prejavuje jeho osobnosť. Rozporuplné emócie a snaha prekračovať zákazy signalizujú, že sa blíži obdobie vzdoru, na druhej strane ešte stále môže pretrvávať strach z odlúčenia.
V 2. roku života sa váš miláčik stáva osobnosťou, ktorá sa snaží čoraz viac osamostatňovať. Drobček sa na svojej ceste za nezávislosťou nevyhne menším zraneniam, modrinám a slzičkám. Nedarí sa vám ochrániť ho pred všetkými zakopnutiami či pádmi? Môže sa stať, že v tomto období sa výraznejšie presadzuje motorický vývoj batoľaťa, zatiaľ čo vývoj reči trochu zaostáva. Niektoré deti sa zameriavajú výlučne na aktuálne nadobudnutú zručnosť, až potom sa začnú sústrediť na ďalšiu. Je to úplne normálne a dokazuje to, ako odlišne sa každý človiečik v 2.
Váš poklad rastie a priberá pomalšie, no niektoré zmeny neprehliadnete. Napríklad vlásky - aj vy máte synčeka, ktorý v tomto mesiaci absolvoval prvé strihanie? Alebo ste si práve tento mesiac uvedomili, že vaša malá dcérka má na hlávke prvé ozajstné kučierky? Výška a obvod hlavičky sa menia v týchto mesiacoch len nebadane - o pár milimetrov. Kabátiky, nohavice, šatočky aj topánočky teraz vydržia dlhšie, nemusíte ich vymieňať každú chvíľu. Až pri ďalšom vývojovom skoku si všimnete, že človiečik zrazu zo všetkého vyrástol.
Tešíte sa už z prvých samostatných krôčikov? Po neistých pokusoch posúvať sa vpred si váš poklad bude postupne precvičovať aj iné druhy pohybu: poskakovanie, chodenie v kruhu, kráčanie dozadu, udržiavanie rovnováhy a stability. Drobček bude nesmierne nadšený, keď mu dovolíte šantiť v kaluži, vyliezť na obrubník a balansovať na ňom - samozrejme, s vašou pomocou a pod vaším dohľadom - alebo keď sa s ním budete „pretekať“. Tento krátky, ale intenzívny pohyb je pre batoľa náročný a rýchlo ho vyčerpá. Malý nezbedník si po výdatnom pohybe zvyčajne „dobíja baterky“ v maminom či otcovom náručí. Potrebuje sa pritúliť, pomaznať, cítiť vašu blízkosť.
Prečítajte si tiež: Rozvíjajte zručnosti s narodeninovou tortou
Znepokojuje vás, že vaše dieťa sa ešte neodvažuje samo chodiť? Vykročí, len keď sa s istotou drží vašich rúk či nábytku? V tomto veku je to úplne v poriadku, na pohybový tréning má stále dosť času. Zdravé batoľatá sa spravidla naučia samostatne chodiť do 18. Buďte dieťaťu trpezlivou oporou. Buďte mu stále nablízku. Veľmi dobrou pomôckou na nácvik chôdze sú odrážadlá - najmä v tvare autíčka či malého bicykla, s vodiacou tyčou alebo bez nej - plus stabilné väčšie hračky na kolieskach, ktoré dieťa môže tlačiť a zároveň sa o ne trochu oprieť, napríklad kočík s bábikou, detská kosačka, prípadne aj obyčajná kartónová škatuľa. Batoľa sa niekedy pomocou nich naučí chodiť rýchlejšie a bezpečnejšie než jeho rovesník, ktorému pri chôdzi asistuje rodič. Dobrou motiváciou je aj hra, napríklad: „Tvoj plyšový medvedík je hladný, musíme mu dať papať. Ak chcete súčasne podporovať rozvoj emocionálnych aj motorických zručností, zahrajte sa na zrkadlo. Posaďte sa oproti dcérke či synčekovi na zem alebo na pohovku. Robte smiešne grimasy, hýbte rukami a nohami a smejte sa. Vaša ratolesť bude so záujmom sledovať, čo to stvárate, a začne vás napodobňovať. Rozvoj koncentrácie podporíte pokojnejšími aktivitami, napríklad hrou na hľadanie nálepiek. Potrebujete k tomu nalepovacie hviezdičky, zvieratká, autíčka, smajlíky. Nalepte ich na stránky obľúbených obrázkových leporel dieťaťa a vyzvite ho, aby hľadalo tie s rovnakým motívom. Stavajte s dieťaťom veže z drevených kociek či rôznych stavebníc. Táto klasická, ale mimoriadne obľúbená aktivita je zábavná a zároveň rozvíja jeho priestorovú predstavivosť, koncentráciu a jemnú motoriku. Niektoré deti kladú kocky na seba sústredene, iným trpezlivosť chýba a po dvoch-troch nepodarených pokusoch sa chcú venovať inej činnosti. Ďalšie počkajú, kým vežu nepostavíte vy, a potom ju s chuťou zbúrajú.
Uprednostňuje váš miláčik pokojnejšie hry? V lete niet nad klasické pieskovisko. Dieťa sa na ňom dosýta pohrá bez toho, aby sa príliš rozšantilo. Ak máte domáce mini pieskovisko v záhrade či na terase, je to bez problémov. V prípade, že navštevujete verejné pieskovisko na sídlisku či pri nákupnom centre, situácia môže byť trochu komplikovanejšia. Pokojná aktivita sa raz-dva zmení na hádku s rovesníkom, ktorý má záujem o to isté vedierko či formičky ako vaše dieťa. V chladnom období je dobrou náhradou za pieskovisko domáca detská kuchynka, obchodík či dielnička, ale aj malý stan alebo hrad z vankúšov.
Výživa a Prieberčivosť v Strave
Mliečnych zúbkov v ústach 14-mesačného dieťaťa pribúda, takže mu už môžete ponúkať aj pokrmy, ktoré by doteraz nerozhrýzlo a nepožulo. Zatiaľ čo mnohé batoľatá ochotne ochutnajú a spapajú, čokoľvek im ponúknete, iné si tvrdohlavo pýtajú stále to isté a nové jedlá odmietajú. Máte pocit, že aj váš drobec patrí k „picky eaters“, teda k vyberavým jedákom? Ak dostane na raňajky chlebík s maslom a jemným syrom, akým je mozzarella, alebo s natvrdo uvareným vajíčkom a dáte mu k nemu i krásny kúsok červenej paradajky, zlíže len maslo a ostatné nechá tak? Alebo zje len chlebík, v ktorom nie je rasca? Na obed si dá výlučne pár špagiet bez omáčky alebo vyzobká z taniera len mäsko? Ovocia a zeleniny sa nedotkne, ak to nie je jeho obľúbený druh? Vyberavý jedák dokáže rodičov takmer priviesť k zúfalstvu. Želáte si, aby mal pestrú stravu plnú výživných látok a vlákniny, a namiesto toho sa musíte uspokojiť s tým, že zje kúsok sladkej palacinky bez ovocia či džemu.
Nie ste v tom sami - mimoriadne prieberčivých detí je vo veku 1 až 3 roky pomerne dosť. Niektoré uprednostňujú len istý typ pokrmov, iné zjedia z každej porcie sotva pár hltov, ďalšie úplne odmietajú nové potraviny a jedlá. Syndróm nadmernej prieberčivosti nie je úplne vysvetlený. Na príčine môže byť stravovanie tehotnej a dojčiacej matky, ďalej to, či dieťa bolo dojčené alebo nie, vzor staršieho súrodenca alebo rodičov, ale aj genetická predispozícia či ochorenie. V 14 mesiacoch je stále veľmi dôležité konzultovať prieberčivosť a odmietanie jedla s pediatrom.
Batoľa potrebuje niekedy aj 14 pokusov, kým si zvykne na nové potraviny a jedlá. Najlepšou stratégiou je ponúkať mu ich znova a znova, ale bez nátlaku. Skúste vyberavému jedákovi vyčariť na tanieri niečo nové podľa rôznych farieb a tvarov. K aranžmánu pridajte zaujímavé vysvetlenie alebo lákavý príbeh:
Prečítajte si tiež: Zábavné učenie: Ovocie a zelenina
- Pripravte mu pestrý výber ovocia a zeleniny podľa farieb dúhy.
- Vykrojte zo zeleniny, z ovocia či iných vhodných pokrmov geometrické tvary alebo zvieracie motívy. Použite na to formičky na pečenie medovníkov alebo perníkov.
- Usporiadajte jedlo na tanieri do podoby tváre.
- Ponúknite mu pokrm, napríklad obľúbené cestoviny, v špeciálnej miske s priehradkami alebo na viacerých tanierikoch. Niektoré deti sú ochotné zjesť jedlo len vtedy, ak sú jednotlivé súčasti, napríklad špagety, omáčka, mäso či zelenina, od seba oddelené.
Ak drobček vašu snahu naďalej tvrdohlavo ignoruje, skúste mu ponúknuť nové jedlo až po osvedčenom pokrme a len ako malú porciu - na lyžičke alebo do prštekov. Nehnevajte sa na neho, keď ju odmietne ochutnať. Nedávajte najavo stres či nervozitu. Neodvádzajte jeho pozornosť od jedenia zapnutým televízorom, tabletom alebo mobilom. Mal by jesť v pravidelných časových intervaloch a pri jedení sedieť za stolom.
Ďalšie užitočné tipy na kŕmenie prieberčivých batoliat:
- Desiate vždy malé, ale pravidelné, aby bol prílišný výmyselník na obed hladný.
- Mlieko a ovocné šťavy vždy až po obede, inak ho zbytočne vopred zasýtia.
- Nezvykajte maličké dieťa na jedlo pri televízii, tablete či smartfóne!
- Dovoľte mu papať samému a „pomáhať“ vám s prípravou jedla a s prestieraním.
- Do jedla ho nenúťte, nekričte, nebúchajte vecami po stole, nevyhrážajte sa, netrestajte. Hoci je to náročné, skúste aj v najťažších chvíľach zostať v neutrálnej rovine. Ak je to možné, napriek všetkému vytvárajte pri stole pohodovú atmosféru s konverzáciou a so zdravou interakciou medzi členmi rodiny.
Zatiaľ čo niektorí rodičia sa snažia systematicky zavádzať do jedálneho lístka dieťaťa nové pokrmy, iní radšej trpezlivo čakajú, kým bude ich ratolesť dostatočne zvedavá, aby si sama vyskúšala, čo jej chutí a čo nie. Aj v 14.
Odvykanie od Dojčenskej Fľaše a Nočné Kŕmenie
Pokračujte v odvykaní dieťaťa od dojčenskej fľaše. Odborníci odporúčajú už po 8. mesiaci ponúkať dieťatku mlieko z hrnčeka. Rovnako ostatné tekutiny ponúkajte z obyčajného pohára, prípadne z hrnčeka so špeciálnym vrchnákom, s náustkom alebo so slamkou. Drobčekovi neustále prízvukujte, že veľké deti už pijú mliečko a čajík z pohára alebo hrnčeka.
Väčšina batoliat sa v 14. mesiaci naďalej v noci budí. Potrebuje váš poklad ešte stále nočné dojčenie či fľašu? Ak by ste to radi „ustrihli“, vyskúšajte tieto tipy:
Prečítajte si tiež: Aktivity pre lepšie Slovensko
- Pri odstavovaní stanovte dieťaťu jasný časový rámec, keď už nedostane prsník. Samozrejme, 14-mesačné batoľa ešte nerozumie pojmu čas, zvoľte si preto na vysvetlenie pochopiteľné referenčné hodnoty. Napríklad: „Teraz je tma a budeme spinkať. Teraz si dáš mliečko od maminky a potom znova, až keď bude za oknom svetlo/zazvoní tatinkov budík do práce.“
- Dieťatku novú situáciu vysvetľujte, hoci sa môže zdať, že je príliš malé na to, aby ju chápalo. Batoľatá dokážu porozumieť prostredníctvom tónu hlasu aj pomocou gest.
- Ak sa v noci zobudí a dožaduje sa prsníka, snažte sa ho upokojiť a ponúknite mu ako náhradu pohár vody alebo čaju. Sací reflex je ešte stále veľmi silný, skúste ho prekonať intenzívnym láskaním, túlením dieťaťa k svojmu telu. Drobček nesmie mať pocit neistoty a báť sa, že by vás mohol stratiť. Na druhej strane, vyhýbajte sa polohám, ktoré mu môžu pripomínať dojčenie, napríklad držaniu v náručí.
- Veľmi nápomocný môže byť partner. Požiadajte ho, aby pár nocí vstával k batoliatku on a ponúkal mu pohár vody alebo čaju. Keď dieťa zaregistruje vašu neprítomnosť a pochopí, že ocko mu prsník nemôže dať, postupne prestane nočné dojčenie vyžadovať. Otecko môže svojou prítomnosťou vytvoriť drobcovi aj nový uspávací rituál s rozprávkovou knižkou, hojdaním, hladkaním.
- Ak dieťa pri odstavovaní stále srdcervúco plače, máte dve možnosti: buď vydržíte, alebo mu znovu ponúknete prsník. Najmä počas prvých nocí nie je vhodné radikálne odstavovanie. Nezabudnite však, že deti sa v tomto veku nebudia primárne preto, aby jedli a pili.
Niektoré deti si od prsníka či fľaše odvyknú ľahšie, iné sa rituálu nočného kŕmenia dlho nevedia vzdať, pretože bradavka alebo cumlík fľaše sú pre ne najlepšou uspávankou. A povedzme si na rovinu, nemálo mám zistí, že nočné dojčenie je pohodlnejšie a menej únavné než nočné vstávanie a podávanie vody, a tak sa v dojčení rozhodnú ešte chvíľu pokračovať.
Podľa kalendára preventívnych prehliadok vás najbližšia návšteva u detského lekára čaká v 15. mesiaci.
Obdobie Vzdoru a Fáza Autonómie
Bez ohľadu na to, či máte synčeka alebo dcérku, doma máte každým dňom sebavedomejšiu a samostatnejšiu bytosť. Objavuje vlastnú vôľu a začína skúšať, kam až môže zájsť, čo všetko si smie dovoliť. Zrazu zisťujete, že milé a poslušné batoľa sa z večera do rána zmenilo na nezvládnuteľného krikľúňa, ktorý odmieta čokoľvek a kohokoľvek. Dieťa na všetko, čo ešte včera bez problémov prijalo alebo spravilo, dnes rázne odpovedá nie. Toto obdobie sa nazýva obdobím vzdoru alebo fázou autonómie. Je to dôležitý krok vo vývoji a začína sa približne v 13. mesiaci.
Ako si poradiť so vzdorom batoľaťa?
- Nevyčítajte si, že ste vo výchove spravili chybu, a neberte vzdor dieťaťa osobne. Touto fázou autonómie - ale aj tou, ktorá sa začína približne v 3. roku života - musí prejsť každý človiečik. Je veľmi dôležitá pre jeho ďalší emocionálny vývoj.
- Zostaňte pokojní, trpezliví a priateľskí. Riešte jednotlivé situácie podľa ich závažnosti. Je rozdiel, keď sa dieťa s krikom hádže na zem v nákupnom centre a keď s vami nechce spolupracovať doma pri obliekaní.
- Zistite, v čom je problém. Prečo si drobček odmieta obuť topánočky? Pretože je zaujatý hrou, ktorú ho teraz nútite ukončiť? Pretože si ich chce obuť sám? Pretože v tých, ktoré mu núkate, sa necíti pohodlne?
- Budujte pozitívne prostredie, v ktorom dominuje áno a v ktorom len zriedka musíte povedať nie.
- V prípade výbuchu hnevu, odporu, plaču či iných negatívnych emócií si kľaknite k dieťaťu tak, aby ste sa mu pozerali do očí. Chyťte ho za rúčky a potichu sa mu prihovárajte.
- Nie vždy môžete brať ohľad na želania dieťaťa. V cestnej premávke je dôležitejšia bezpečnosť ako fakt, že vás práve nechce držať za ruku. Ak máte dôležitú schôdzku, musíte prerušiť jeho hru, či sa mu to páči alebo nie. Určite mu nedovolíte hrať sa s vodou vo fontáne, keď je vonku sychravo alebo veterno.
Dieťa bude s vami ochotnejšie spolupracovať, keď mu:
- v dostatočnom časovom predstihu oznámite, čo sa chystá,
- aktivitu, ktorú ste vopred oznámili, budete robiť pokojne, bez zvýšeného hlasu a už vôbec nie pod hrozbou trestu.
Dieťa rovnako ako dospelý bude vždy prejavovať emócie - či už negatívne, napríklad smútok a hnev, alebo pozitívne, ako radosť a spokojnosť. Fáza vzdoru je prvým krokom k poznávaniu a vyjadrovaniu svojich pocitov a zároveň k emocionálnej samoregulácii. Je dôležité, aby ste ako rodič pocity batoľaťa vnímali, prijímali a mali pre ne pochopenie. Na druhej strane, povzbudzujte dieťa, aby vedelo svoje vnútorné prežívanie vyjadriť.
V tomto veku už dieťa potrebuje priestor a slobodu na skúmanie okolitého prostredia, to však neznamená, že nemusí akceptovať hranice, ktoré ste mu stanovili. Učte ho vyrovnávať sa so zákazmi a s príkazmi - nielen kvôli jeho bezpečnosti, ale aj kvôli podpore sociálneho správania. Nepoľavujte, buďte dôslední. Stručne a čo najskôr malému nezbedníkovi vysvetlite, čo zlé spravil a prečo to už nesmie robiť. Dobrým spôsobom je aj odviesť pozornosť k inej činnosti. Trestom a kriku sa vyhýbajte.
Vzdorovitý potomok dokáže pripraviť rodičom, ale najmä matke, ktorá sa o neho spravidla stará nonstop, horúce chvíle. Psychicky sa pripravte na toto neľahké, ale dôležité obdobie vo vývine batoľaťa. Rozprávajte sa s partnerom o kritických situáciách a snažte sa spolu nastaviť výchovné mantinely. Ak treba, požiadajte ho o väčšiu podporu. Určite vám radi pomôžu aj starí rodičia - dieťa je už natoľko samostatné, že ho povarujú alebo s ním pôjdu na prechádzku. Život s batoľaťom je nesmierne náročný a zároveň povznášajúci. Je to obrovská výzva. Vo dne v noci znášate vrtochy malého človeka, prispôsobujete sa jeho režimu, po nociach bdiete a cez deň zaspávate od únavy.
Trpezlivosť je krásna cnosť, no prvé chvíle detského vzdoru dokážu rodičov nepríjemne zaskočiť a ukázať im úplne iný obraz o samých sebe. Rodinný terapeut Jesper Juul k tejto téme povedal: „Dobrí rodičia urobia aspoň 20 chýb denne.“
Príprava na Dojčenie a Podpora Prirodzených Procesov
Keď prichádza bábätko na svet, je to proces. Tento proces je úzko viazaný na procesy a prežívanie mamičky. Príprava na dojčenie sa začína omnoho skôr ako samotný pôrod. Začína sa prirodzenými procesmi v matkinom tele. Ani u detí, ktoré sa rodia s Downovým syndrómom to nie je inak. I keď štart do života potom môžeme vnímať do určitej miery ako znevýhodnený.
Po pôrode sa u mamičky aj u dieťatka dejú v mozgu významné zmeny. Ľudské mláďa hľadá napojenie na zdroj svojho života, a to je telo matky. Matka zase hľadá zmysel svojho konania, ktoré prichádza cez kontakt s dieťatkom. Odrazu sa počas krátkych okamihov dejú zmeny s ďalekosiahlym vplyvom. Pri bábätkách so špeciálnymi potrebami je podpora prirodzených procesov o to dôležitejšia.
Niektoré zdravotné postupy majú zároveň vplyv na možnosť realizovať prirodzené procesy. Čo by pomohlo? Čím je miera ťažkostí väčšia, tým viac sa zvyčajne stupňuje aj miera stresu. Čiže to, čo najviac pomáha znížiť stres a prijať ponúkanú pomoc, je ľudský kontakt. Keď sa stretneme s mamičkou individuálne a diskutujeme na tému dojčenia, je dôležité najskôr zistiť, čo prežíva. A až potom prídu na rad otázky, ktorými chceme zistiť, ako o dojčení uvažuje, čo už skúšala, čo funguje, čo nefunguje a aj to, ako by si predstavovala svoj cieľ. Až potom si dovolím ponúkať moje poradenské riešenia. Samotné riešenia však nezaberajú. Opäť je potrebné skúmať, či ich mamička pochopila, či má dostatok energie, sebadôvery či ochoty prijať a skúsiť ponúkané rady. Pri dojčení sa okolnosti, teda aj otázky menia. Dôležité je zostať ďalej v partnerskom poradenskom kontakte.
Dojčenie je pre matku aj dieťa biologicky prirodzené. Podobne ako dýchanie, jedenie, pohyb… a je nezmysel niekoho nútiť. Nemyslím si, že je vhodné vnímať dojčenie detí s Downovým syndrómom cez diagnózu.
Maminy si na seba kladú príliš veľké nároky. “Oprávnenie materstvo” nemožno získať absolvovaním kurzu, ako je to napr. pri vodičskom preukaze. Ako som už spomínala, materstvo sa začína množstvom zmien v mozgu u ženy. Ak do tohto procesu zasiahli stresové faktory, zanechá to prirodzene aj stopy na materskom prežívaní a sebavedomí. Výroky matiek majú teda v pozadí spoločné otázky: Som dosť dobrá? Kompetentná? Schopná? Mám na to? Z psychologického hľadiska sú to vážne otázky. Z biologického hľadiska sú nezmyselné. Mozog matky akoby hlásil alarm. Čiže emócie a znepokojenia sú namieste. Napr. maminy majú strach dotýkať sa svojich krehkých bábätiek. Avšak po každej ďalšej skúsenosti s dotýkaním rastú v tejto kompetencii. Mozog matky reaguje na dotyk hormonálne. Akoby pripútaval matku k dieťatku. Na vytvorenie takéhoto materského centra v mozgu treba čas a priestor. Chce to aj veľa trpezlivosti okolia, aj veľa trpezlivosti každej maminy k sebe samej.
Odborná literatúra opisuje, že ak je obdobie po pôrode pre rodinu krízové, na vytváranie rodičovských kompetencií bude potrebné dvakrát dlhšie obdobie. Je to proces. Na jednej strane je veľmi dôležité, aby mamine (teda rodičom spolu) bolo poskytnuté sprevádzanie na rozvoj rodičovských kompetencií. A na druhej strane treba trpezlivo prijímať stále sa objavujúce „alarmy“ zraneného rodičovstva. Rodičovstvo je najlepšia pôda, na ktorej dieťatko môže rásť a rozvíjať sa. V opačnom prípade stretávame maminy, ktoré nedostatok rodičovskej sebadôvery nahrádzajú závislosťou od rád lekárov, terapeutov, internetových poradní atď., dlhodobo u nich pretrváva zneistenie, strach, že buď robia chybu a zlyhajú, alebo že nerobia pre svoje dieťatko dosť.
Maminy rozprávali, čo všetko si myslia, že potrebujú ich bábätká na zabezpečenie zdravého vývinu. Spýtali sme sa ich, či by im pomohlo, keby si mohli z nemocnice zadarmo odniesť pomôcku, ktorá by všestranne podporovala ich dieťatko. Pomôcku, ktorá bude dieťatku pomáhať stabilizovať telesnú teplotu, udržiavať srdcový rytmus a stabilné dýchanie, pomôcku, ktorá by stimulovala dobré trávenie a spánok. Pomôcku, ktorá by pomáhala dieťatku hýbať sa a vyladiť tonus tela. Pomôcku, ktorá by bola dieťatku príjemná na dotyk, voňala by mu, mala by príjemné zvuky a dokázala by dieťatko polohovať a všemožne uspokojiť. Niektoré maminy túto hádanku odhalili. Vytušili, že sa hovorí o nich.
To, čo sa odohráva v náručí matky pri kontakte s dieťatkom “koža na kožu”, je veľmi efektívny proces pre spomínané faktory. Teda stabilizácia srdcového rytmu, teploty, dýchania, spánku, trávenia atď. Dieťatko sa tiež vyzbrojí správnymi baktériami, ktoré sú motorom pre imunitný systém v tráviacej sústave. Mamina teda nemusí nič kupovať, zháňať. Stačí jej náruč, akú má a prsia také, aké má. Pri dotykoch sa uvoľňuje hormón oxytocín. Hovorí sa mu aj vzťahový hormón. Okrem iného sa vylučuje aj pri uvoľňovaní mlieka z prsníkov. Vtedy by sa mal v mozgu matky akoby zastaviť čas. Celú svoju pozornosť sa snaží sústrediť na dieťatko. Maminy sú niekedy sklamané, že ich dojčenie nenaplní príjemnými pocitmi hneď. To nie je to hlavné. Po takej skúsenosti je mamina následne posilnená hormónom dopamín, ktorý ju disponuje na novú ochotu celé to skúšať znovu a znovu. “Naväzuje” sa na bábätko. Profesor Newman - odborník na dojčenie - poznamenal, že podľa neho je „hormonálny okruh medzi matkou a dieťaťom návykový“. Podobne ako závislosť od akejsi úžasne zdravej drogy.
Aj mozog dieťatka sa potrebuje naladiť na matku. Mechanizmy na prežitie sú nachystané už počas vnútromaternicového vývoja. Ak je bábätko opäť stimulované prítomnosťou matky a dotykmi, tieto mechanizmy sa časom postupne prebúdzajú. Bábätko je akoby jeden veľký vnímavý orgán. Celou bytosťou je pripravené prijímať signály na prežitie a využiť ich. Celá jeho životná energia je schopná nasmerovať sa na zdroj prežitia, ktorým je matka. Napojenie na zdroj prináša uspokojenie mnohých potrieb. Napojenie na prsník pomôže dieťatku „uspoKOJIŤ“ sa.
Bábätká sa však neprisávajú iba z dôvodu hladu. Ešte nevedia rozlišovať svoje potreby. Nevedia, či sú hladné, či im je zima, či ich niečo bolí, či sú unavené a chcú spať, či chcú pohnúť trávenie alebo sa vykakať… Vedia rozlíšiť len dve polohy. „Je mi dobre“ alebo „nie je mi dobre“. Každý podnet vyhodnotený ako „nie je mi dobre“ vedie bábätko k potrebe napojiť sa a uspokojiť sa. Nerozmýšľa a nehodnotí, či je mamina dosť múdra a šikovná, aký má tvar a veľkosť prsníka, či si verí alebo neverí. Bábätko chce napojenie - vzťah. To je najlepšie podhubie aj pre následný psychomotorický vývin. A možno je dobré pripomenúť, že práve toto silné podhubie dáva do budúcna základ zdravému koreňu osobnosti. Dojčenie je naprojektované od prírody, aby sprevádzalo vývin.