Neuveriteľné tipy, ako pripraviť pôdu na zemiaky pre bohatú a zdravú úrodu!

Rate this post

Zemiaky (Solanum tuberosum L.) sú jednou z najdôležitejších plodín na svete a vďaka svojej výživovej hodnote a univerzálnosti sú neoddeliteľnou súčasťou našej stravy. Na Slovensku sa zemiaky dostali asi v 18. storočí a patria medzi hospodársky najvýznamnejšie plodiny. Ich pestovanie je nenáročné, no pre dosiahnutie bohatej úrody je dôležité poznať správny termín výsadby, požiadavky na pôdu, spôsob zálievky a výživu rastlín. Tento článok ponúka prehľad odborných odporúčaní pre efektívne pestovanie zemiakov, vrátane ekologických alternatív hnojenia.

Príprava pôdy pred sadením zemiakov

Prvým krokom pred samotným sadením je príprava pôdy, do ktorej sa budú zemiaky sadiť. Ak chcete mať dobrú úrodu zemiakov, musíte začať pôdou. Ak ju dobre pripravíte, úspech je takmer zaručený. Zemiaky majú radi kyprú, prevzdušnenú pôdu, ktorá je dobre priepustná. Ideálnym typom pôd sú piesčito-hlinité pôdy s vysokým obsahom organických látok. Piesčité pôdy, ktoré nezadržiavajú vlhkosť, sú vhodnejšie skôr pre skoré odrody, treba pri nich dbať na pravidelné zavlažovanie a hnojenie. Ťažké ílovité pôdy, ktoré zadržiavajú nadbytočnú vodu, môžu spôsobiť hnitie hľúz a deformácie rastlín. Zemiakom vyhovujú chránené polohy, nevhodné pre pestovanie sú len ťažké zamokrené pôdy. Ideálnym pH pôdy pre pestovanie zemiakov je 5,5 až 6,0. pH vyššie ako 6,0 zvyšuje pravdepodobnosť chrastavitosti. Samozrejme, pôdu sa dá aj upraviť - do ťažkej pôdy pridáme piesok a do ľahkej primiešame zase hlinitú, chýbajúce látky môžeme doplniť rôznymi prípravkami.

Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme maštaľný hnoj, prípadne kompost. Tradične sa zapracováva hnojivo (vyzretý hnoj, kompost, prípadne iné hnojivá) do pôdy orbou alebo výsevom zeleného hnojiva počas jesene a následne sa pôda prekyprí (kultivátorom alebo ručne) na jar. Pred výsadbou treba zem ešte raz rozrýľovať a dodať jej živiny pomocou prírodného hnojiva ako je napríklad kompost, maštaľného, zeleného hnojiva, no nič sa nestane pokiaľ pohnojíte zem aj umelým hnojivom pred samotným sadením zemiakov. Výbornou alternatívou je frass, hmyzí trus, ktorý poskytuje vyvážený obsah živín a zároveň podporuje pôdnu mikroflóru. Takto prekyprená zem obohatená o hnojivo je pripravená na sadenie.

Tip: Ak sa chcete vyhnúť problémom s pásavkou zemiakovou, pridajte do zeme prípravky s obsahom draselnej soli.

Striedanie plodín pre zdravie pôdy

Bežné rady hovoria, že plodiny sa majú striedať. Niečo na tom zrejme bude. Pestovanie zemiakov rok čo rok na tom istom mieste vedie k znižovaniu úrody. Zemiaky pôdu vyčerpávajú a zvyšujú tlak škodcov a chorôb. Striedanie plodín je kľúčové pre udržanie zdravia pôdy a prevenciu problémov spojených s monokultúrnym pestovaním. Ak po zemiakoch nasadíte plodinu z tej istej čeľade, nezlomíte infekčný cyklus a pôda sa zbytočne ďalej vyčerpáva. Skúsenosti záhradkárov potvrdzujú, že striedanie plodín má pozitívny vplyv na úrodu. Naopak, dlhodobé pestovanie tej istej plodiny na jednom mieste (monokultúra) môže viesť k zníženiu úrody a zvýšenému výskytu chorôb a škodcov. Aj keď niektorí záhradkári pestujú rovnaké plodiny pod fóliovníkmi s úspechom, vyžaduje si to intenzívne hnojenie a starostlivosť.

Prečítajte si tiež: Úprava drobných sladkostí pre cukrárske účely

Zelené hnojenie ako riešenie pre vyčerpanú pôdu

Ak sa pôda po pestovaní zemiakov stáva menej úrodnou, je vhodné použiť zelené hnojenie. Zelené hnojenie je popri hnojení kompostom rýchlym zdrojom organickej hmoty a živín v pôde, ktoré sú ľahko prístupné pre kultúrne rastliny. Týmto hnojením sa pôda obohacuje o dôležité látky, vyľahčuje sa, dokáže lepšie prijímať a zadržiavať vodu a živiny a je odolnejšia voči veternej a vodnej erózii oproti hnojeniu priemyselnými hnojivami, ktoré navyše pôdu zasoľujú. Pôdy, na ktorých sú vysiate rastliny na zelené hnojenie majú navyše obmedzený výpar, nevytvára sa na nich pôdny prísušok, zabraňuje sa ich zaburiňovaniu, detoxikujú sa a zbavujú pôdnej únavy. Niektoré druhy používané pri zelenom hnojení dokážu mať navyše nematocídny účinok - jedná sa o niektoré odrody horčíc, ktoré významne potláčajú háďatko repné, a repka olejná, ktorá má tieto účinky aj proti iným háďatkám, ako je háďatko zemiakové, cesnakové, cibuľové a ďalším škodcom. Významné je aj využitie bôbovitých rastlín pre výživu pôdy. Táto čeľaď má hrčkotvorné baktérie, ktoré viažu vzdušný dusík a následne oň obohacujú pôdu.

V súčasnej dobe, keď sa stále viac hovorí o udržateľnosti a ekologickej rovnováhe, nadobúda zelené hnojenie na dôležitosti. Táto metóda spočíva v pestovaní konkrétnych rastlín s cieľom obnoviť a zlepšiť pôdnu štruktúru a plodnosť. Zelené hnojenie je organický spôsob, ako obnoviť a oživiť pôdu s využitím špecifických plodín, ako sú ďatelina, facélia, horčica a lucerna.

Strukoviny: Hrach, fazuľa, bôb, vika sú vynikajúce na obohatenie pôdy o dusík.
Repka a horčica: Rýchlo rastú a zlepšujú štruktúru pôdy.
Obilninovo-strukovinové miešanky: Kombinujú výhody oboch skupín rastlín.
Ďatelina: Ak máte možnosť nechať pôdu dlhšie odpočinúť, ďatelina je skvelá voľba.
Facélia (svazenka vraticolista): Rýchlo rastie, ale rýchlo nastupuje do kvetu. Ak ste skončili so zberom v lete (skoré zemiaky), stihnete ešte rýchlu listovú zeleninu: šaláty, špenát, rukola, endívia, reďkovka.

Postup pri zelenom hnojení

Výsev: Po zbere zemiakov povrch urovnajte a vysejte vybranú plodinu na zelené hnojenie.
Rast: Nechajte rastlinu rásť, kým nedosiahne výšku približne 10-30 cm (v závislosti od druhu rastliny).
Zapravenie do pôdy: Rastlinu pokoste alebo posekajte a zapravte ju do pôdy. Môžete pridať aj maštaľný hnoj alebo kompost.
Rozklad: Nechajte rastlinné zvyšky rozložiť sa v pôde. Tento proces trvá niekoľko týždňov.

Postup pri zelenom hnojení je jednoduchý a dostupný pre každého pestovateľa. Vykonávať sa môže celoplošne alebo úsekovo.

Celoplošné zelené hnojenie predstavuje hnojenie celej plochy záhrady alebo pestovateľskej plochy. Takéto hnojenie sa vykonáva napríklad po zlikvidovaní starej ovocnej výsadby alebo pokiaľ sa na ploche pestovala iba jedna kultúrna plodina, napríklad zemiaky. Po zlikvidovaní výsadby alebo zbere úrody sa povrch pôdy musí rozrušiť plytkou orbou v prípade zatrávnených ovocných výsadieb alebo rozhrabaním poprípade rozbránením po zbere úrody zeleniny. Na povrch pôdy sa rozmetadlom alebo ručným rozhodením vyseje zmes na zelené hnojenie a následne sa povrch pôdy zaseká hrabľami alebo sa pobráni, aby sa osivo zapracovalo do pôdy.
Úsekové zelené hnojenie sa vykonáva na malých častiach zeleninovej záhrady po zbere úrody, napríklad uhoriek, cibule alebo cesnaku. Po výseve zmesi sa môže plocha zavlažiť, nie je to však nutnosťou. Často krát postačia atmosférické zrážky. Osivo začne postupne do dvoch týždňov klíčiť a vysiatu plochu zarastať. O takúto plochu nie je potrebné sa starať, rastliny sa nechajú voľne rásť. Dôležitým obdobím je začiatok kvitnutia rastlín. V tomto období je potrebné zmes rastlín na zelené hnojenie pokosiť a zapracovať do pôdy, pretože obsahujú najviac potrebných látok a živín pre pôdu. Na veľkých plochách je vhodné vykonať hlbokú orbu, menšie plochy sa môžu porýľovať. Je to však fyzicky náročnejšia práca.

Na predaj sú ponúkané rôzne zmesi a rastliny na zelené hnojenie. Ako monokultúra sa používa napríklad repka, horčica, hrach alebo facélia. Vhodnejšie je však používať miešané balené zmesi, ktoré sú druhovo pestré a do pôdy dodávajú viac živín. Príklad zloženia zmesi: hrach žltý 30%, vika jarná 30 %, horčica 30 %, ovos 10 %. Tieto zmesi navyše ponúkajú na začiatku obdobia kvitnutia potravu pre včely.

Hnojenie zemiakov pre bohatú úrodu

Hnojenie zemiakov je kľúčové na zabezpečenie dobrej úrody. Zemiaky potrebujú dostatok dusíka, draslíka a fosforu pre správny rast a vývoj. Pri hnojení zemiakov je dôležité používať hnojivá v súlade s pokynmi na obale a pridávať ich postupne počas rastu rastlín.

Prečítajte si tiež: Jeseter: Kráľovská pochúťka

Druhy hnojív

Organické hnojivá: Hnoj alebo kompost poskytujú pomalšie uvoľňovanie živín a dlhodobú výživu rastlín. Maštaľný hnoj je neoceniteľným zdrojom živín. Používajte dobre vyzretý maštaľný hnoj v primeranom množstve.
Anorganické hnojivá: Rýchlejšie uvoľňujú živiny, ale môžu spôsobiť nadmerné hnojenie, pokiaľ nie sú používané správne.
Granulovaný hnoj: Fermentovaný a lisovaný do granúl, čistý, neobsahuje burinové semená a často je bez zápachu.

Ako hnojiť zemiaky

Príprava pôdy: Počas prípravy pôdy na výsadbu môže byť pôda obohatená hnojom alebo kompostom. Pôda by mala byť bohatá na organickú hmotu a dusík. Pri použití hnoja by mal byť aplikovaný aspoň mesiac pred výsadbou, aby sa zabránilo spáleniu koreňov zemiakov.
Počas rastu: Počas rastu zemiakov je dôležité pravidelne sledovať pH pôdy, aby sa zistilo, či sú v pôde správne podmienky pre rast a vývoj zemiakov. Ak je pH pôdy príliš kyslé alebo príliš zásadité, môžu byť pridané vhodné prísady na reguláciu pH.
Dávkovanie: Ideálne podľa výsledkov pôdneho rozboru a potrieb pestovaných plodín sa odporúča od 5 do 40 kg hnoja na štvorcový meter. Desať litrov sušeného hnoja by vám malo vystačiť asi na 3,5 štvorcového metra hriadky.

Odporúčané živiny pre rast zemiakov:

(N) - dusík stimuluje rýchly rast, zvyšuje počet listov a zvyšuje ich fotosyntetickú aktivitu.
(P) - fosfor je v tomto období najvýznamnejšou živinou. Podporuje rast koreňového systému a vedie k skorému klíčeniu.
(Ca / Mg) - vápnik je potrebný pre rast koreňov, listov a vyvíjajúcich sa tkanív a pomáha rastline prekonať akýkoľvek environmentálny stres.

Počas tvorby hľúz:

(N) - dusík podporuje silnú fotosyntetickú aktivitu listov, ktorá je potrebná na tvorbu hľúz.
(P) - fosfor ovplyvňuje tvorbu hľúz viac ako akékoľvek iné živiny.

Počas rastu hľúz:

(N) - dusík významne prispieva k rastu hľúz.
(P) - Počas tohto času plnenia má fosfor rozhodujúci vplyv na konečnú veľkosť hľúz.
(Κ) - Počas fázy rastu hľúz je draslík prvkom absorbovaným najrýchlejšou rýchlosťou a v najväčších množstvách plodinou. Prispieva k produkcii uhľohydrátov v listoch a ich migrácii do hľúz.
(Mg / Ca) - horčík a vápnik majú rozhodujúci vplyv na vývoj hľúz. Horčík zvyšuje fotosyntetickú aktivitu a zvyšuje migráciu uhľovodíkov do hľúz.

Tabuľka odporúčaného hnojenia zemiakov:

Živina	Účinok
Dusík (N)	Stimuluje rast listov a fotosyntetickú aktivitu
Fosfor (P)	Podporuje rast koreňového systému a tvorbu hľúz
Draslík (K)	Prispieva k produkcii uhľohydrátov a ich migrácii do hľúz
Vápnik (Ca) a Horčík (Mg)	Majú vplyv na vývoj hľúz a zvyšujú fotosyntetickú aktivitu

Čomu sa vyhnúť

Pozor na plodiny ako cibuľa, petržlen a mrkva, ktoré nie sú vhodné pre hnojenie maštaľným hnojom.

Výber odrôd zemiakov

Zemiaky sa delia do niekoľkých kategórií podľa doby dozrievania, veľkosti a farby. Pri výbere odrôd a príprave pôdy je však dôležité venovať pozornosť niekoľkým kľúčovým faktorom, ktoré môžu výrazne ovplyvniť úrodu a zdravie vašich zemiakov. Ak chcete konzumovať zemiaky zo svojej záhrady už v júni, skorú odrodu by ste mali sadiť už teraz. V záhradníctvach kúpite niekoľko desiatok odrôd.

Rané odrody: zrejú už po 70 až 90 dňoch a sú ideálne pre záhradkárov, ktorí si chcú vychutnať úrodu skôr. Sú vynikajúcou voľbou pre oblasti s kratšou rastovou sezónou. Majú jemnú šupku a sú obľúbené pre svoju sladkú chuť.
Poloneskorý zemiak: Tento typ zemiakov dozrieva o niečo neskôr ako rané odrody, zvyčajne po 120 dňoch. Majú pevnejšiu štruktúru a vydržia dlhšie skladovanie.
Neskoré odrody: potrebujú 120 až 140 dní na zrenie a sú vhodné pre dlhšiu rastovú sezónu, pričom často ponúkajú lepšiu dlhodobú skladovateľnosť.
Neskorý zemiak: Neskoré zemiaky dozrievajú najdlhšie, až okolo 150 dní po výsadbe. Sú veľmi vhodné na dlhodobé skladovanie a používanie v zime.
Odrody Odolné voči Chorobám: Vyberajte odrôdy, ktoré sú prirodzene odolné voči bežným chorobám, ako je zemiaková plesňa, vírusové choroby a hniloba. Tieto odrody znižujú potrebu chemických ošetrení a zvyšujú šance na zdravú úrodu.
Farebné zemiaky: Niektoré odrody zemiakov majú zaujímavé farby, ako sú fialové alebo červené zemiaky. Tieto zemiaky sú bohaté na antioxidanty a pridajú jedlu zaujímavý vizuálny a chuťový prvok.

Varné typy zemiakov

Varný typ A - šalátové zemiaky: sú pevné, lojovité, majú jemnú štruktúru, slabo múčnaté, priemerne vlhké.
Varný typ B - prílohové zemiaky: polopevné, čo znamená, že pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ zemiakov B je univerzálny, to znamená, že sa hodí ako príloha, do šalátov, do polievok, aj na pečenie a restovanie.
Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: pri varení mäknú a krehnú, sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých typov. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Varný typ C sa teda najlepšie hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. A ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C.
Varný typ D: V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
Zmiešané typy: AB alebo BC a podobne. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov. Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC a pod. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov.

Klíčenie zemiakov v troch jednoduchých krokoch

Pripraviť si však treba aj zemiaky. Asi najdôležitejšie je nechať hľuzy pred výsadbou riadne naklíčiť.

Krok č. 1: Zemiaky, ktoré chcete nechať naklíčiť si musíte vybrať buď spomedzi vami dopestovaných zemiakov z poslednej sezóny alebo si kúpiť sadbové zemiaky a to či už osobne, od suseda alebo cez internet necháme na vás.
Krok č. 2: Uložte ich do debničky tak, aby smerovali púčikmi (očkami) hore. Debničku uložíme na miesto, kde sa teplota pohybuje v rozmedzí 12-15 °C. Niekedy sa zemiaky zvyknú v debničke prikryť tenkou vrstvou zeminy, aby im bolo zabezpečené teplo. Najlepšie už začiatkom marca hľuzy naukladáme do debničiek tak, aby očkami smerovali nahor. Debničky postavíme do svetlej miestnosti s teplotami 12 - 15 °C a až do doby výsadby necháme hľuzy klíčiť. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predkličovať do tmy! Predklíčenie spočíva v tom, že zemiaky položíte na svetlé miesto s izbovou teplotou (ideálne okolo 15-20 °C) na niekoľko týždňov, kým nezačnú vytvárať malé výhonky dlhé 1-2 cm.
Krok č. 3: Čo ak mám zemiakov na klíčenie málo? Môžete si počet zdvojnásobiť ich rozrezaním. Krájanie zemiakov na sadenie je bežná prax, ktorú používali už naši starí rodičia. Menšie množstvo sadiva možno rozdeliť - rezať je vhodné pozdĺžne od tzv. korunky, aby každá časť obsahovala aspoň jedno očko. Ak sú vaše sadbové zemiaky väčšie, môžete ich nakrájať na menšie kúsky, pričom každý kus by mal mať aspoň jedno „oko" (púčik).

Kedy je najlepší čas na sadenie zemiakov

Polovica až koniec apríla by mal byť ideálny čas na sadenie zemiakov. Zemiaky vysádzame na jar, keď je pôda dostatočne teplá, ideálne medzi aprílom a májom. Dôležité je zdôrazniť, že sa nemožno vždy riadiť presnými termínmi o ktorých sa neraz dočítame v článkoch. Hoci zemiaky znesú mierny chlad, ideálny čas výsadby je od marca do mája, podľa konkrétnej odrody. Predpokladáme, že máte zemiaky naklíčené a vonku je pekne, slnečno.

Výsadba zemiakov

Sadba zemiakov má svoje pravidlá. Čím plytšie je zemiak zasadený, tým skôr dozrieva, avšak je v tom jeden háčik. Zemiak by nemal byť vystavený priamemu slnku, preto pri plytkom zasadení zemiaku budete musieť okolo neho kopcovať zeminu. Napriek tomu viacero záhradkárov odporúča pestovať zemiaky v hĺbke iba cca 6-8 cm a po vzídení rastliny kopcovať zeminu (3 - 4 krát), čím sa vytvárajú tzv. hrobčeky vo výške 20 - 30 cm. Sadiť ich treba do plytkých brázd vzdialených od seba asi 70 cm, hľuzy ukladáme približne tridsať centimetrov od seba a nad brázdami vytvoríme hrobčeky. Sadiť ich treba do plytkých brázd vzdialených od seba asi 60 cm, do hĺbky približne 8 až 10 centimetrov, pričom hľuzy ukladáme vo vzdialenosti asi tridsať centimetrov od seba. Nad brázdou potom vytvárame tzv. hrobčeky. Hľuzy vysádzajte do hĺbky približne 10 cm v riadkoch, pričom jednotlivé rastliny by mali byť od seba vzdialené asi 30 cm. Vzdialenosť medzi riadkami by mala byť približne 60 cm, čo poskytne dostatok priestoru pre rast rastlín a pre pohodlné hrnutie pôdy.

Prečítajte si tiež: Sladké a slané s mascarpone

Odporúčané rozostupy (spon) medzi jednotlivými sadbovými zemiakmi sú pomerne veľké: 20 až 40 cm a 40 až 60 cm medzi výsadbovými riadkami (väčšia vzdialenosť medzi riadkami je dôležitá najmä kvôli väčšej vzdušnosti a priestoru pre rastliny ako aj pracovnému priestoru na odburiňovanie a prekyprovanie pôdy). Keď už máme zemiaky rozložené v brázdach, opatrne ich zasypeme zeminou nakopcovanou okolo nich tak, aby sme nepoškodili klíčky a zarovnáme.

Starostlivosť o zemiaky po zasadení

Niekedy nás vie počasie poriadne prekvapiť. Zasa tu platí pravidlo, že je nutné sledovať predpoveď počasia, aby nás mrazy nezastihli prekvapených. Poškodenie mrazom sa stáva najmä pri skorom sadení zemiakov. Pokiaľ ste zvládli zemiaky zasadiť, gratulujeme, zvládli ste najťažšiu časť. Starať sa o zemiaky špeciálne netreba. Je však potrebné polievať ich, aspoň dvakrát ich okopať a taktiež počas obdobia rastu vyplieť burinu. Prihŕňanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Tento proces spočíva v nahrnutí pôdy k spodným častiam rastlín, čím zakryjete spodnú časť stoniek.

Zálievka

Zemiaky potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas obdobia rastu a tvorby hľúz. Zemiaky potrebujú konzistentné zavlažovanie, obzvlášť počas obdobia tvorby hľúz (2-3 týždne po tom, ako rastliny začnú kvitnúť). Zalievanie by malo byť výdatné, raz až dvakrát týždenne, najmä v období sucha a vysokých teplôt, voda sa musí dostať do hĺbky koreňovej zóny. Poskytujte 1-2 palce vody týždenne, zavlažujte hlboko, aby voda dosiahla korene, a vyhýbajte sa nadmernému zavlažovaniu, ktoré by mohlo spôsobiť hnilobu hľúz. Zemiaky potrebujú pravidelnú a rovnomernú zálievku, najmä počas rastu a tvorby hľúz. Suchá pôda môže spomaliť rast rastlín a znížiť kvalitu hľúz, zatiaľ čo premočená pôda môže viesť k hnilobe a plesňovým ochoreniam. Najdôležitejšie je udržiavať pôdu vlhkú počas fázy tvorby hľúz, čo je obdobie, keď rastliny začnú kvitnúť.

Kopcovanie

Prečo je nutné kopcovať zemiaky? Pretože hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Keď teda nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu. Okopávanie udržuje pôdu voľnú a bez burín, zatiaľ čo nahŕňanie pôdy okolo rastlín podporuje tvorbu hľúz a zabraňuje ich zelenaniu v dôsledku expozície slnku. Pravidelne okopávajte a pridávajte vrstvu pôdy okolo stoniek, keď dosiahnu výšku približne 20 cm, a opakujte, ak je to potrebné, aby ste udržiavali hľuzy zakryté.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Ak vy alebo váš sused pestujete zemiaky rok čo rok po sebe, v tomto prípade s najvyššou pravdepodobnosťou prezimovala pásavka zemiaková na záhone, kde boli zemiaky vlani. A veľmi skoro nájde aj vňate tohtoročných zemiakov. Len čo sa pásavka objaví, budete musieť denne alebo každý druhý deň tohto škodcu z listov a stoniek pozbierať a zlikvidovať. Zemiaky je potrebné počas sezóny aj odburiňovať. Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine ich rastu. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na to, aby sa rast burín potlačil.

Pravidelná kontrola rastlín na prítomnosť škodcov a známky chorôb je kľúčová. Všímajte si príznaky ako sú poškodené listy, škvrny na hľúzach, alebo neobvyklý rast, ktoré môžu signalizovať problémy. Využívajte biologické metódy kontroly škodcov, ako sú postreky na báze Bacillus thuringiensis proti larvám zemiakového chrobáka, alebo využitie prirodzených nepriateľov škodcov, ako sú užitočné hmyzie druhy. Pravidelná rotácia zemiakov s inými plodinami v priebehu rokov pomáha predchádzať akumulácii škodcov a chorôb v pôde a znižuje potrebu chemických ošetrení.

Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Ochranná lehota je potom do desiatich dní. Postreky sú vhodné aj v prípadoch, kedy sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie. Pokiaľ sú tu ale aj hnilobné infekcie, ktoré sa držia v ťažších pôdach, nedá sa urobiť nič iné, ako zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom“.

Neskorá pleseň: je jednou z najvýznamnejších chorôb zemiakov. Príznaky plesne na listoch sa všeobecne objavujú ako tmavé škvrny nepravidelného tvaru, ktoré sa s rozvojom choroby zväčšujú. Príznaky infekcie hľúz sú tmavo hnedé, niekedy fialkasté , oblasti na povrchu hľúz. Vnútorná hniloba je červenohnedá granulovaná hniloba, ktorá môže zostať blízko povrchu alebo postupovať do stredu hľuzy. Vývoj je nepravidelný a niekedy nitkovitý cez dužinu hľúz.
Zemiaková antraknóza: je spôsobená hubou Colletotrichum coccodesa hoci ide o ľahšie ochorenie, ide o jednu z najproblematickejších škvrnitých chorôb. Tento patogén napáda korene, stolóny, podzemnú časť stoniek a niekedy aj hľuzy . Príznaky napadnutia sa prejavujú v druhej polovici vegetácie.
Alternaria: tiež známa ako alternáriová škvrnitosť zemiakov, je hubový patogén prenášaný prevažne pôdou , ktorá postihuje plodiny zemiakov. Diagnostika môže byť problematická, pretože symptómy môžu byť zamenené za nedostatok živín alebo vädnutie Verticillium. Alternaria spôsobuje lézie…

Kedy sú zemiaky pripravené na vybratie z pôdy?

Zemiaky sú pripravené na zber ako náhle začnú ich listy a stonky žltnúť a vädnúť. Potom už hľuzy nerastú a môžu sa stať potravou pre rôznych škodcov, takže ich je vhodné čo najskôr pozbierať. Zber zemiakov sa líši podľa spôsobu ich sadenia. V prípade tradičnej výsadby do pôdy ich je potrebné vyberať z pôdy pomocou ručného náradia (motyka, rýľovacie vidly), prípadne vyorávaním. Pri sadení zemiakov do mulču (kompost, slama) ich je možné vyberať aj rukami.

Zber zemiakov sa vykonáva vždy až po odkvete. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Ale keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, tieto sú jedovaté), môžeme začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé. Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať.

Alternatívne metódy pestovania zemiakov

Okrem tradičného pestovania existujú aj alternatívne metódy, ktoré môžu byť zaujímavé pre záhradkárov s obmedzeným priestorom alebo špecifickými podmienkami.