Ktorý rodič by nechcel, aby jeho dieťa bolo úspešné v škole? Táto otázka napadne snáď každého rodiča. Zároveň sú vodou na mlyn rôznym výrobcom pomôcok na zvyšovanie IQ. Je dobré vedieť, že ešte neobjavili žiadny taký program, ktorý by reálne navyšoval IQ. Ak aj nejaký funguje, jeho efektivita sa rokmi stráca. IQ vo veľkej miere závisí od dedičnosti, do nejakej miery od prostredia a čosi môžeme dosiahnuť usilovnou prácou vo vyššom veku. Rozdiely, ktoré takto vieme urobiť, sú rádovo v jednotkách.
Návrat do školy môže byť pre niektoré deti stresujúci. Rozprávajte sa so svojimi deťmi o ich obavách a umožnite im bezproblémový návrat do školských lavíc. Školáci môžu z rôznych dôvodov zažívať stres a úzkosť. Všímajte si svoje dieťa a nepodceňujte jeho psychické zdravie.
Tento článok sa zameriava na to, ako sa psychicky pripraviť na školu, a to ako pre študentov, tak aj pre rodičov, ktorí chcú svojim deťom pomôcť zvládnuť túto dôležitú etapu života.
Príprava dieťaťa v maternici a v ranom detstve
Netreba podporné rozvojové programy, dieťa nepotrebuje v maternici počúvať klasickú hudbu. Bábätko v maternici potrebuje pokoj, pretože intenzívne pracuje na svojom vývine. Všetko sa programuje samo a k dobrému výsledku. Množstvo drobných krehkých mechanizmov, väčšine ktorých nerozumieme, môžeme svojimi sloními zásahmi skôr narušiť, než niečomu napomôcť. V pokoji sa programuje najlepšie. Pokoj znamená najmä pokoj pre matku. Stres má negatívne vplyvy na telo matky a tiež na plod. Pokoj by mal byť psychický a telo by malo byť primerane aktívne.
Vedeli ste, že pri každom pohybe ženy plod urobí drobný protipohyb, ktorým reaguje na pohyb matky? Náročný fyzický pohyb nepotrebujeme, lebo telo sa bude snažiť okysličiť nositeľa a ak je problém, tak aj na úkor plodu. Úplne postačí strečing, tehotenská joga, prechádzky. Pridajme primeranú výživu. Treba si uvedomiť, že každé odporúčanie má svoj strop. Látka/okolnosť pôsobia pozitívne len do určitej miery.
Prečítajte si tiež: Príprava steaku zo sviečkovice
Skladba materinského mlieka obsahuje oproti iným mliekam látky, ktoré výrazne pôsobia na rozvoj centrálnej nervovej sústavy. Plne dojčené deti majú v priemere vyššie IQ než ich nedojčení rovesníci. Dojčiť je lepšie, ako nedojčiť. Dojčenie vylepšuje situáciu o niekoľko bodov, nie dramaticky. Nemôžeme dojčiť? Netrápte sa. Lobovala by som najmä za investíciu do vzťahov. Mozog má hlbokú potrebu prežitia a náš druh má vpísané vo vzorcoch prežitia, že sa musí vzťahovať k ostatným. Vzťahy sú pre optimálne fungovanie človeka kľúčové. Partnerský vzťah je na prvom mieste. Dobré rozhovory, drobnôstky, o ktorých vieme, že potešia partnera, tolerancia, intímne chvíľky namiesto naháňania sa. Spokojnosť rodičov vo vzťahu tvorí prvú istotu dieťaťa. Následne je v poradí vzťah k dieťaťu. Druhé miesto v poradí neznamená, že dieťaťu sa niečo upiera. Ako sa najlepšie pestuje vzťah k dieťaťu? Na začiatku cez fyzický kontakt a starostlivosť. Dieťa upokojuje bezpečie, predvídateľnosť reakcií rodiča. Nerozbieha sa stresová odpoveď, ktorá negatívne pôsobí na nervový systém. Pre pokračujúce správne programovanie potrebuje bábätko pokoj a veľa spánku. Vo chvíľkach bdenia stačí ako stimulácia bežná starostlivosť.
Následne sa oplatí investovať do vzťahov so širšou rodinou či priateľmi. Osamelosť je pre človeka stresujúca a stres produkuje neurochemické látky, ktoré poškodzujú mozog. Naopak, láska sprevádzaná fyzickými dotykmi podporuje produkciu látok, ktoré budujú mozog. Ak máte problém vo vzťahu a trápi vás, že malého nezoberú do špeciálnej jazykovej základnej školy, tak sa treba určite zamerať najprv na vzťah.
V prvých mesiacoch najvýraznejšiu stimuláciu dozrievania centrálnej nervovej sústavy prináša pohyb. Najprv sú pohyby nekoordinované a dieťa nad nimi nemá takmer žiadnu kontrolu. V akcii je veľa inštinktívnych reakcií, ktoré pomáhajú dieťa „rozpohybovať“. Čím viac skúseností, hoci aj so zle koordinovaným pohybom, tým efektívnejšie začína fungovať mozog a pohyb sa dostáva pod stále väčšiu kontrolu. Dieťa potrebuje kvalitný priestor, ktorý neobmedzuje jeho pohyb. Mäkké vankúše, ležadlá, sedadlá, chodúľky a hojdacie kresielka znemožňujú rozvoj prirodzených pohybov. Dieťa v ranom veku potrebuje náruč starostlivého človeka a pevnú rovnú podložku, ktorá neobmedzuje v pohybe. To sú dve prostredia, kde sa má dieťa do 1 roka vyskytovať. Napríklad dvíhanie hlavičky vedie k získaniu kontroly nad hlavou, bude pomáhať, aby vo vyššom veku dieťa neležalo na lavici, lebo nemá dostatočne rozvinutú kontrolu nad vlastným telom. Práve v prvých mesiacoch sa budujú základné štruktúry, v ktorých sa bude odohrávať myslenie, reč a organizovať mentálna činnosť. V posledných desaťročiach sa u detí zredukoval perimeter pohybu o 90 percent a my sa čudujeme, kde sa berie toľko porúch.
Budem citovať neurovedkyňu Wendy Suzuki, ktorá sa už tridsať rokov venuje výskumu mozgu: „Štúdia za štúdiou preukazujú, že pohyb a cvičenie je najefektívnejšia transformačná sila pre zmenu funkčnosti centrálnej nervovej sústavy.“ Na pohyb, resp. jeho nedostatok je asi najcitlivejší hipokampus. Ten má na starosti dlhodobú pamäť a tiež prepájanie jednotlivých „priečinkov“, ktoré skladujú rozmanité množstvo informácií do zmysluplného celku. Chcete mať múdre deti? Doprajte im čo najviac pohybu. Netreba špičkový tenisový klub. Klasické pobehovanie po ihrisku s inými deťmi, prechádzka v prírode po nerovnom teréne, bežné detské hry, naháňačky, preliezačky, lezenie na stromy.
Inteligentnejšie sú tie deti, na ktoré sa veľa rozprávalo v ranom veku. Veľa nezaslúženej kritiky schytáva spôsob, akým komunikujeme s dojčiatkami. Pišťavý hlások, komentovanie zjavných vecí, krátka vzdialenosť od tváre bábätka, preferovanie krátkych slov, dlhšie pauzy medzi slovami, naťahovanie hlások, viacnásobné opakovanie slov a slovných spojení plus časté opakovanie hlasových prejavov bábätka. Imitujeme aj vzorec konverzácie. Podvedome urobíme pauzu a počkáme, kým dieťa vydá nejaké blá-blá. Keď sa nám dostane odozvy, pokračujeme ďalej. Často je to sprevádzané prejavmi, ktoré sa spájajú s pozitívnymi emóciami. Trošku viac pleštíme oči než bežne, usmievame sa, prejavujeme radosť a obsah prepletáme lichôtkami. Toto je definícia rodičtiny (angl. Intuitívne týmto spôsobom hovoria na bábätká dospelí aj deti staršie ako tri roky na celom svete. A bábätká to milujú. Tento spôsob rozhovoru s deťmi pomáha rozvíjať jazykové schopnosti dieťaťa. Dieťatko sa učí vzorcu komunikácie, učí sa, že je dobré snažiť sa hovoriť, lebo to spôsobuje u iného človeka pozitívnu odozvu. Vysokým tónom hovoríme, lebo v ranom veku dieťa lepšie spracúva vyššie tóny. Naťahujeme slabiky, spomaľujeme, opakujme a robíme pauzy, lebo sluchové spracúvanie sa ešte len vyvíja. Týmto spôsobom uľahčujeme spracovanie zvukov reči a dieťa si ich ľahšie osvojuje. Kvalitnejšie nadobúdanie reči, zdá sa, súvisí aj s intelektom. Podľa niektorých výskumov môžeme povedať, že rozprávanie s dieťaťom zvyšuje intelekt.
Prečítajte si tiež: Lahodné tvarohové koláče
Pozor na premotivovanie. Už som videla aj leták, ktorý vyzýva rodičov, aby takto na dieťa hovorili čo najčastejšie. Treba použiť sedliacky rozum. Nezrelý nervový systém bábätka sa ľahko preťaží. Nečítajte si, prosím, návody. Zdá sa, že rodičtina je vrodená. Nechajte sa viesť intuíciou. Keď má bábo dosť, tak má dosť. Ak je systém preťažený, viac do neho od tej chvíle nedostanete.
Keď je dieťa staršie, okolo roku, dvoch, už pokojne spolu môžeme čítať. Ukazujeme mu obrázky, rozprávame. Spoločné čítanie sa ukazuje ako účinný spôsob rozvoja jazykových kompetencií. Máme to potvrdené aj výskumami. Ako som už spomenula, pre úspech v škole či v živote nestačí len vysoké IQ. Významným dielom prispievajú tzv. exekutívne funkcie. To sú schopnosti ako sebaregulácia, plánovanie, organizácia činnosti, riešenie problémov či predvídanie. Samotný intelekt bez týchto schopností dieru do sveta neurobí.
Čo rozvíja tieto funkcie? Nenechajte sa chytiť na life koučov a mentorov pre deti. Existuje prirodzená činnosť, kde sa tieto funkcie rozvíjajú najefektívnejšie, a to v spoločnosti iných detí počas neštruktúrovanej hry, ideálne vo vekovo zmiešanej skupine. Dôležité je slovo neštruktúrovaná. Áno, deti sa vtedy často povadia. Hrajú sa a zrazu sa poškriepia, a potom sa zas hrajú. Prirodzený cyklus interakcie medzi deťmi. Nám prekáža tá časť vyplnená škriepením. Prípadne sa nám zdá, že deti nič poriadne nerobia. Raz sa hrajú na obchod, raz len behajú, lebo sú „muchy“ a potom sa chvíľku hrajú na policajtov. Vstúpime do procesu a začneme štruktúrovať: ty budeš robiť toto, ty toto, aby ste sa nehádali, tu máte rovnaké hračky, nech to pekne plynie. Celé zle. Práve momenty frustrácie ich učia, že nemôžu postupovať tak, ako postupovali. Sú nútené vykonať veľa psychickej práce, aby prekonali rozpory a vymysleli novú hru. Verte, či nie, ale mozog nikdy nespí. Dokonca, keď telo spí, tak vtedy je mozog najaktívnejší.
Dieťa sa moce, nudí sa a otravuje nás. Ako sa už len v tomto stave môže niečo naučiť? Počas nudy sú aktívne oblasti pre „negatívne“ emócie a tiež prefrontálne oblasti. Pre to prvé nás dieťa otravuje. Necíti sa dobre a to je super. Prosím vás, neberte mu tieto pocity. V tejto chvíli sa totiž aktivuje tá oblasť, ktorá zabezpečuje práve tie super schopnosti sebaregulácie, plánovania, riešenia problémov a vlastne väčšinu tých funkcií, ktoré nás robia ľuďmi. Dieťa práve pracuje na tom, ako z nepríjemného von. Neprerušujte nudu!
Zabudnite na väčšinu drahých vecí. Aj keď by sa mohlo zdať, že elektronické novinky prinášajú skvelú stimuláciu, nie je to tak. V niekoľkých výskumoch hračiek, teda hra a následný výkon dieťaťa, najlepšie obstáli obyčajné kocky.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť bolonskú
Všetky uvedené odporúčania sú výsledkom vedeckého overovania - okrem nudy. Tá sa sem dostala, lebo si myslím, že je to veľmi cenná skúsenosť a do pozornosti výskumníkov sa ešte len dostane, a tiež preto, lebo ju odporúča 9 z 10 psychológov a psychiatrov. Nedostali sa sem pracovné listy pre predškolákov ani iné typické aktivity. Grafomotorické zručnosti stoja na zvládnutých základoch hrubej motoriky. Nechce predškolák vyfarbovať a písať? Nenúťte ho. Zamerajte sa radšej na rozvoj všeobecných pohybových zručností. Všetko, čo som sem vybrala, sú elementárne veci, ale majú najvýraznejší stimulujúci efekt na dozrievanie mozgu a tvorbu kvalitných neuronálnych štruktúr na zvládanie akademických výziev. Nevyžadujú si extra náklady.
Príprava na školu v predškolskom veku
Problematika prípravy detí na školu je pre mnohých rodičov dosť náročná. Niektorí začínajú so samostatnou prípravou dávno pred nástupom do prvej triedy, niektorí sa obracajú na detské rozvojové centrá a niektorí sa predškolskej príprave vôbec nevenujú. Nadobudnutie zručností v čítaní a písaní v škole sa stáva obzvlášť dôležitou etapou pre tie deti, ktoré sa nepripravovali na základnú školu. Po štúdiu vo vývojových centrách je to na prvom stupni nuda, keďže dopredu vedia, čo budú študovať. Z tohto dôvodu môžu strácať motiváciu, ktorá je nevyhnutná pre produktívny proces učenia.
Úlohou rodičov je vytvoriť pre svoje dieťa jasnú hranicu medzi životom pred školou a nástupom do prvej triedy. Je dôležité, aby hovoril o štúdiu v škole ako o zaujímavom a vzrušujúcom dobrodružstve. Pred pohovorom s učiteľom nie je potrebné absolvovať celý program prvého stupňa. Aby ste u svojho dieťaťa udržali túžbu chodiť do školy a pocit novosti, nemali by ste kupovať školskú výbavu a potreby vopred.
Pre budúceho prváka je dôležitý najmä rozvoj sociálnych zručností. Dieťa musí byť schopné počúvať ostatných, vyjadrovať svoje myšlienky a komunikovať s rovesníkmi aj dospelými. Malo by vedieť čakať, sústrediť sa, hromadiť poznatky a aplikovať ich v praxi. Aby sa dieťa prispôsobilo kolektívu, potrebuje sa orientovať vo svojich vzoroch a pochopiť, či môže byť vodcom, či ho iné deti uznávajú a aké emócie jeho vlastné činy vyvolávajú v iných. Deti vo veku 6-7 rokov by mali vedieť, aké činy spôsobujú u rodičov radosť, hnev, rozhorčenie a potešenie.
Počas hodiny nie je potrebné vyvíjať tlak na dieťa v očakávaní bleskových výsledkov. Pre dieťa nastupujúce do prvej triedy sú dôležité aj kognitívne schopnosti. Musí vedieť sumarizovať a systematizovať informácie, vedieť triediť predmety podľa farby a tvaru a nájsť ich charakteristické črty. Schopnosť skladať príbehy na základe obrázkov - nezávisle vymýšľať dej a hlavné postavy - bude účinná. Dieťa v predškolskom veku musí presne uviesť svoje priezvisko, krajinu a mesto bydliska a adresu bydliska. Mal by poznať aj ročné obdobia, názvy mesiacov a dní v týždni, najčastejšie rastliny a živočíchy, sviatky a povolania, mená známych básnikov a spisovateľov. Dieťa musí mať vyvinutú koordináciu pohybov, musí vidieť a rozumieť rozdielu medzi vtákmi a rybami, zeleninou a ovocím, zvukmi a písmenami. Takéto základné veci treba deti učiť doma, keďže v škole sa predpokladá, že základné vedomosti už majú.
Aby sa dieťa rýchlo adaptovalo na veľký kolektív, potrebuje poznať svoje zdroje, sklony a schopnosti. Keď dieťa nastúpi do prvej triedy, zažíva veľa stresu. Mení sa mu životný štýl, každodenné povinnosti, podmienky a denný režim. Keď sa dieťa dostane do kolektívu, čelí rôznym infekciám a vírusom, a preto je vystavené imunologickému stresu. Vo veľkej skupine sa potrebuje prispôsobiť a v procese zvykania si na rovesníkov prežíva sociálny stres. V detskej psychológii existuje aj pojem výchovná stresová porucha. Pre prváka je ťažké zvyknúť si na potrebu sedieť 45 minút na jednom mieste a odpovedať na otázky učiteľa zdvihnutím ruky. Aby sa všetky tri stresy nestali pre prváka vážnym problémom, musíte predchádzať možným nepríjemným situáciám. Ak dieťa nechodí tri roky do škôlky, môžeme ho tam dať aj rok pred nástupom do školy.
Školský výkon dieťaťa bude priamo závisieť od toho, ako dobre sa dokázalo adaptovať na nový kolektív, ako vnímalo požiadavky učiteľa a zmenu aktivity. Všetky tieto faktory majú veľký vplyv na pohodu prváka. Niektorí rodičia sa obracajú na centrá rozvoja detí so žiadosťou o pomoc s prípravou svojich detí na prvú triedu.
Tipy pre rodičov prváčikov
Nástup do školy je v živote každého dieťaťa veľkou udalosťou. Ako vieme zistiť, či je dieťa na nástup do školy už pripravené? O tejto zrelosti dieťaťa hovorí tzv. školská zrelosť, ktorú posudzujú pedagógovia a psychológovia.
Zápis do školy má dve funkcie: diagnostickú a preventívnu. Mal by rozlíšiť medzi deťmi tie, ktoré sú pripravené na nástup do školy a tie, pre ktoré je vhodný odklad. Počas zápisu môžu pedagógovia upozorniť rodiča, v čom je dieťa nezrelé a rovnako aj navrhnúť možné riešenie.
V predškolskom veku je dôležité venovať pozornosť práve tým schopnostiam, na ktorých podklade sa v budúcnosti utvárajú ďalšie: reč, zrakové a sluchové vnímanie a základné matematické predstavy.
Pre posudzovanie školskej zrelosti sú dôležité tieto oblasti:
- Telesný a zdravotný stav
- Úroveň kognitívnych funkcií
- Pracovné predpoklady a návyky
- Osobnostná zrelosť
Rozumové schopnosti na určitej úrovni a rovnomerný vývin v jednotlivých oblastiach poznávania sú základom pre zvládnutie písania, čítania a počítania. Treba posúdiť, či dieťa zaostáva celkovo v každom z týchto predpokladov. Motorické schopnosti majú súvis so všetkými ostatnými oblasťami vývinu. Hrubá motorika dovoľuje deťom objavovať svet okolo nich, manipulovať s predmetmi a osamostatňovať sa. Na reč predškoláka sú kladené v škole pomerne vysoké nároky: dieťa musí rozumieť výkladu, vedieť zdieľať vlastné myšlienkové pochody a komunikovať v kolektíve. Prax hovorí, že deti s oneskoreným vývinom reči majú i problémy s písaním a čítaním.
Základom pre rozvoj každej oblasti poznávacích schopností je záujem o učenie. U dieťaťa musí byť vyvinutá schopnosť koncentrovať sa, zmysel pre povinnosť a zodpovednosť. Od školáka sa pri prechode od jednej činnosti k druhej a pri vypracovávaní úloh vyžaduje určitá miera samostatnosti.
Osobnosť dieťaťa zrelú na nástup do školy ťažko presne vyjadriť, pretože každé dieťa je iné. Po príchode do školy sú na dieťa kladené vysoké nároky, ako v oblasti emocionálnej, tak i v sociálnej. Od dieťaťa sa očakáva istá miera emocionálnej stability, veku primerané zvládanie emócií, sebaovládanie, odolnosť voči frustrácii. Sociálna vyspelosť sa prejavuje najmä v schopnosti začleniť sa do kolektívu a komunikovať v ňom, odlúčiť sa od rodiny, rešpektovať cudziu autoritu a spolupracovať s ostatnými.
Pedagógovia začali popri školskej zrelosti používať pojem školská pripravenosť. V podstate ide o kompetencie v oblasti poznávacej, emocionálno-sociálnej, pracovnej a telesnej, ktoré dieťa nadobúda učením a sociálnymi skúsenosťami.
Podľa Golemana (1997), autora knihy Emočná inteligencia, pripravenosť dieťaťa na nástup do školy, závisí od najzákladnejšej zo všetkých znalostí - ako sa učiť. Má sedem aspektov:
- Sebavedomie
- Zvedavosť
- Schopnosť smerovať k cieľu
- Sebaovládanie
- Schopnosť pracovať s ostatnými
- Schopnosť komunikovať
- Schopnosť spolupracovať a nájsť pritom rovnováhu medzi vlastnými potrebami a potrebami ostatných.
Je potrebné citlivo vnímať konkrétne dieťa, poskytovať mu podnety a klásť naň také nároky, ktoré sú v súlade s jeho možnosťami a zároveň požiadavkami školy. V prípade, že sa ukáže, že dieťa nie je zrelé na školu, môžete požiadať o odklad povinnej školskej dochádzky.
Úrad verejného zdravotníctva pripravil zopár tipov, ako prváčika psychicky pripraviť do školy a ako sa ľahšie zabehnúť v novom živote:
- Dieťa je nevyhnutné pripraviť na školu formou spoločných rozhovorov, napríklad vysvetliť, čo ho v škole čaká, objasniť mu, že škola má iné pravidlá a organizáciu dňa ako škôlka, že ako školák bude mať aj zodpovednosť a do školy sa chodiť musí.
- Nestrašte dieťa vetami: „Počkaj, až pôjdeš do školy …" alebo „Oni ťa v tej škole dajú do poriadku!" Takisto je nežiaduce prenášať pochybnosti na dieťa, budúci školák si tak môže vybudovať zbytočný odpor, neistotu alebo strach ku škole a už samotný štart bude veľmi negatívne poznačený.
- Vhodné je už zo začiatku vypestovať u dieťaťa potrebné režimové prvky - vstávať v určitú hodinu a chodievať spať v rovnaký čas. Po nástupe do školy si treba určiť, kedy sa rodič bude s dieťaťom učiť. Najvhodnejší čas nastáva, keď sa dieťa vráti zo školy a jednu až dve hodiny si odpočinie. Školská príprava predstavuje nielen samotné úlohy, ale aj upratovanie v taške, overenie ostrosti farbičiek a ceruziek, prípravu vecí na ďalší deň atď. Spočiatku je na mieste s týmito činnosťami dieťaťu pomáhať, a to napríklad formou vysvetlenia, čo je potrebné do tašky vložiť, vybrať, aké úlohy urobiť.
- Pokiaľ má dieťa spočiatku problémy zoznámiť sa so spolužiakmi, treba mu vysvetliť, že to niekedy jednoducho chvíľu trvá, než sa v triede s niekým skamaráti, ale že si určite čoskoro nejakého kamaráta nájde. Je vhodné dieťa upozorniť, že s niektorými deťmi bude tráviť viac času a s inými menej a jeho skutočnými kamarátmi sa stanú len niektorí. V prípade, že dieťa ťažko nadväzuje vzťahy, môže byť výnimočné v inej oblasti a je užitočné nájsť mu nejaké krúžky, ktoré by kopírovali jeho záujmy. Ak je dieťa v niečom dobré, prípadne ho určitá vec baví, skôr sa v spoločnosti podobne zameraných detí uvoľní.
- Špecifické príznaky stresového stavu žiaka sa prejavujú v tom, že prestáva hovoriť o škole a dáva rodičom len informácie, na ktoré sa sami spýtajú. Medzi ďalšie ukazovatele patria nezvyčajné prerieknutia a neobratnosti v jednoduchých motorických zručnostiach. Už vo štvrtok 2. septembra sa žiaci a študenti vracajú naspäť do škôl. Aspoň zatiaľ sa majú učiť normálne prezenčne, čo bude po minulom roku strávenom doma určite trochu nezvyk. Najdôležitejšia je psychická pohoda. Tá počas pandémie trochu utrpela, no ak budeš chcieť a budeš sa snažiť, určite to zvládneš.
Praktické tipy pre študentov stredných a vysokých škôl
Začiatok vysokej školy je jedným z najväčších životných míľnikov. Pre mnohých znamená nielen zmenu školy, ale aj presťahovanie do nového mesta, odchod z rodinného prostredia a nástup úplne iného režimu učenia. Namiesto pevného rozvrhu stredoškoláka zrazu čakajú prednášky, ktoré nikto nekontroluje, semináre, ktoré vyžadujú vlastnú prípravu, a skúškové obdobie, v ktorom je všetko na vás. Nie je preto prekvapením, že prvé týždne môžu pôsobiť ako šok.
- Ešte pred začiatkom semestra si ujasnite, čo od vysokej školy očakávate. Premyslite si, čo chcete štúdiom získať - či už sú to vedomosti, prax, kontakty alebo priestor na sebapoznanie. Prakticky sa oplatí hneď od začiatku pracovať s diárom alebo aplikáciou na plánovanie. Na rozdiel od strednej školy vás už nikto nebude upozorňovať na blížiace sa termíny. Zapíšte si dátumy odovzdania prác a skúšok hneď, ako ich dostanete.
- Nové mesto a kolektív môžu byť spočiatku odstrašujúce, no väčšina prvákov je v rovnakej situácii - nikto nikoho nepozná a všetci hľadajú kamarátov. Stačí trochu odvahy: sadnite si na prednáške k niekomu, koho nepoznáte, spýtajte sa na poznámky alebo ponúknite, že pôjdete spolu na obed. Výborným spôsobom, ako si rýchlo vytvoriť okruh známych, je zapojiť sa do študentských spolkov alebo športových tímov.
- Sloboda na vysokej škole láka - nikto vás nenúti chodiť na prednášky či učiť sa priebežne. Práve tu však veľa študentov narazí: rýchlo sa vytvorí návyk nočných maratónov a prespávania dňa. Skúste si nastaviť jednoduchý režim - chodiť spať v podobnom čase, pravidelne jesť a venovať sa pohybu.
- Mnohé vysoké školy ponúkajú poradenské centrá, psychologickú pomoc či tutoriálne programy. Ak sa cítite stratení alebo preťažení, neváhajte ich využiť - nie je to prejav slabosti, ale zodpovednosti voči sebe.
- Najdôležitejšie je uvedomiť si, že adaptácia potrebuje čas. Nie je nutné mať hneď prvý mesiac pocit, že máte všetko pod kontrolou. Dajte si priestor spoznať nový systém, ľudí aj seba samého v novej situácii.
Ako uľahčiť deťom návrat do školy po prázdninách
September je už za dverami, a preto by sme mali riešiť prípravu na štart nového školského roka so svojimi školákmi. Je veľmi dôležité dostatočne včas zmeniť režim dňa. Deti by mali chodiť skôr spať, mali by mať aktivity, ktoré ich nebudú veľmi rozptyľovať, ako napríklad dovolenka či prázdniny u babky a rovnako by mali začať vstávať skôr. Nemusíte ich budiť o 6.00, ale mali by ste pomaly upraviť ich prázdninový režim na školský. No a posledný týždeň pred školou už fungujte v zabehnutých koľajach.
Deti si sladké nič nerobenie, hry a výlety prirodzene užívajú a nemyslia na to, že o chvíľku ich opäť čakajú ich každodenné povinnosti, vstávanie, krúžky a učenie. Vy ste tu na to, aby ste ich usmernili, pripravili ich a len vďaka vám zvládnu prechod z voľných dní do školského tempa čo najlepšie. Je úlohou a povinnosťou rodičov, aby deti na školu psychicky pripravili.
Školákom treba hovoriť o pozitívnych veciach, spomenúť kamarátov, a že ich čakajú nové zážitky a nové vedomosti, ktoré nikde inde nezískajú. Naopak, prváčikovia, ktorí prekročia brány základnej školy po prvýkrát ešte nevedia, do čoho idú a na školu sa väčšinou tešia. Prvý ročník je pre deti najúžasnejší, pretože zažívajú všetko nové. Ale, niektoré deti môžu v škole plakať, pretože nie každý dobre zvláda nový kolektív. V tomto prípade ich treba na to pripraviť v štýle, že my to spolu zvládneme a strach spolu prekonáme.
Deťom školu nikdy nevykresľujte negatívne a nestavajte do pozície, že je to niečo za trest. V žiadnom prípade ich školou nemôžete strašiť. Keď dieťa niečo nechce vykonať, tak mu nepovedzte - veď počkaj, v škole ťa to naučia! Toto je to najhoršie, čo môžete urobiť, lebo deti sa školy začnú prirodzene báť. Naopak, o škole hovorte v pozitívnom svetle a zaspomínajte si na svoje veselé príhody so spolužiakmi, na ktorých sa vaši drobci radi pobavia.
Snažte sa deťmi prirodzene opakovať hravou formou to, čo už vedia. Nechajte ich prečítať v jedálnom lístku, čo je tam napísané, alebo nech vám v obchode spočítajú, koľko budete platiť. Vtedy si najlepšie precvičia svoje vedomosti.
Spoločné nákupy s rodičmi sú veľmi dôležité, lebo dieťa začne mať pocit, že sa spolu na školu tešíte. Pozor ale, deti by zo strany rodičov nemali cítiť to, že rodičia sa tešia, že prázdniny skončia a budú mať od nich pokoj. To určite nie.