Na Slovensku študuje na vysokej škole viac ako 130 tisíc študentov a každý rok úspešne svoje štúdium skončí približne 40 tisíc absolventov. Úspešné absolvovanie vysokej školy však nie je garanciou dobrého uplatnenia v praxi a už vôbec nie je garanciou uplatnenia v odbore. Podľa štatistík je to približne len 50 % absolventov, ktorí sa uplatnia v odbore, ktorý v skutočnosti vyštudovali. Preto je dôležité sa na štúdium na vysokej škole dobre pripraviť.
Výber vysokej školy
Zvažovať výber vysokej školy v maturitnom ročníku nie je tak jednoduché, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Nielenže si stredoškoláci vyberajú zameranie, ktorému sa budú najbližšie roky venovať, ale istým spôsobom aj svoje profesijné smerovanie, teda budúcu prácu. Odpoveďou na túto dilemu by mala byť škola, ktorá ponúka kvalitné akademické zázemie, podporuje svojich študentov, rozvíja ich talent, je inštitúciou, ktorá vyniká vo svojom zameraní a v neposlednom rade pripravuje študentov na prax už počas štúdia.
Prvým dobrým znakom pri výbere vysokej školy je ponuka študijných programov a ich špecializácia. Už samotné programy Drevárskej fakulty TUZVO sú koncipované tak, aby pripravovali svojich študentov na prácu v konkrétnom sektore na trhu práce. Na svoje si tu prídu záujemcovia o spracovanie dreva, tvorbu a konštrukciu nábytku, či v súčasnosti populárne drevené stavby. Drevárska fakulta je správnou voľbou aj pre umelecké duše zamerané na dizajn nábytku a interiéru, ale dokonca aj záujemcovia o ekonomiku a manažment podnikov drevospracujúceho priemyslu a protipožiarnu ochranu a bezpečnosť.
S čím častokrát bojujú mnohí absolventi vysokých škôl, je konkurencia na trhu práce. Plynie to z toho, že v mnohých prípadoch sa dá študovať rovnaký odbor na niekoľkých vysokých školách, čo spôsobuje väčší prísun absolventov ako sa na danom trhu dokáže uplatniť. Dôkazom toho, ako sa štúdium na vysokej škole a znalosti z nej vzájomne dopĺňajú s praxou je aj študent Lukáš Nemec, ktorý je zároveň šéfom univerzitnej organizácie Woodenworld.
Ďalším dôležitým kritériom pri posudzovaní vysokej školy je aj vedecká činnosť jej akademikov a doktorandských študentov. Akademická pôda je totiž zdrojom hodnotných a najmä nových informácií pre celú oblasť. V tom nezaostáva ani Drevárska fakulta TUZVO, ktorá navyše svoju činnosť a vedu popularizuje medzi verejnosťou. Vybrať si vysokú školu je veľmi zodpovedné rozhodnutie.
Prečítajte si tiež: Príprava steaku zo sviečkovice
Stratégie pre úspešné štúdium
Pre niektorých študentov je cieľom len vysokú školu absolvovať, získať titul a nájsť si dobre platenú prácu. No mnohým študentom záleží aj na tom, aby školu ukončili úspešne a aby sa aj skutočne niečo naučili. Určite ste sa už aj vy zamýšľali nad tým, prečo niektorí študenti dosahujú lepšie výsledky a iní nie. Prečo sa niektorým učí ľahšie a iným zase ťažšie? Psychológovia ponúkajú viacero vysvetlení. Dávno je už zistené, že mozog lepšie reaguje na učenie, ktoré je rozložené v čase než na bifľovanie sa raz začas. Mozog si tiež lepšie pamätá, keď namiesto neustáleho opakovania sa človek snaží spomenúť si na informácie pomocou dávania si otázok. Tiež je vhodné učiť sa informácie pomocou asociácií za pomoci mnemotechnických pomôcok. Všetky potrebné stratégie a zvyky si môžete osvojiť.
Majte jasno v tom, čo chcete na univerzite získať
Mnohí študenti idú na univerzitu bez toho, aby sa dlho zamýšľali nad tým, že prečo to robia. Výber školy skutočne patrí k témam, nad ktorými by ste sa mali hlboko zamyslieť. Univerzita si vyžaduje obrovské výdavky, čas a energiu. Zaťažuje rodinný rozpočet a často vyžaduje aj od študentov množstvo brigád, aby si dokázali štúdium zaplatiť. Ale aj napriek tejto realite, mnohí študenti si vyberajú školu náhodne alebo pod vplyvom okolia, kamarátov, spolužiakov a nie podľa vlastného presvedčenia. Niektorým študentom je jedno, ktorú školu ukončia, potrebujú len titul, pretože vychádzajú z presvedčenia, že vysokú školu je potrebné v dnešnej dobe ukončiť, lebo bez nej sa jednoducho žiť nedá . Keď človek nie je presvedčený na sto percent, že chce niečo konkrétne robiť, je potrebné si najprv vyskúšať prácu v odbore, aspoň formou brigády na pár dní, kým začnete určitý odbor študovať. Ak vás brigáda presvedčí, že ide o správny výber, tak začnite študovať na vysokej škole.
Možno chcete ísť na vysokú školu preto, lebo všetci vo vašej sociálnej skupine idú. Alebo preto, že to od vás rodičia očakávajú a ak to neurobíte, budú sklamaní. Alebo preto, že to považujete za vrchol rebríčka, po ktorom ste od škôlky usilovne stúpali. Ak je niektorý z týchto dôvodov vaším hlavným dôvodom, tak si to všetko ešte raz poriadne premyslite. Vysokoškolskí pedagógovia zistili, že študenti, ktorí z univerzity vyťažia maximum, sú tí, ktorí majú dobrý dôvod tam byť.
Prevezmite zodpovednosť za svoje vysokoškolské štúdium
Úspešní ľudia majú svoj vlastný štýl myslenia, používajú vlastné princípy a techniky. Sú sami sebou, idú za tým, čo si vytýčia ako cieľ. Mnoho psychológov tiež hovorí, že sebamotivácia je vlastne jediný druh skutočnej motivácie. Ani jeden motivátor či osobný tréner nemôže človeka priviesť k úspechu, ak človek sám nechce. Je možné, že človek môže človeka povzbudiť, ukázať mu cestu, ale reálne kroky musíte urobiť sami za seba. Preto je tak dôležité vedieť motivovať samých seba. Aj napriek tomuto poznaniu niektorí ľudia akoby stále túžili mať vedľa seba niekoho, kto im bude neustále vravieť, čo majú robiť, ako to majú robiť a kde majú smerovať. Toto však nie je tá najsprávnejšia cesta. Človek musí prevziať zodpovednosť za svoj život. Až vtedy, keď presne vie, kde chce smerovať, dokáže sa aj motivovať. A preto je tak veľmi potrebné sebapoznávanie už od raného detstva. Totiž všetko, čo robíte, by malo mať nejaký reálny motív alebo dôvod, malo by vychádzať z potrieb, ktoré hlboko v sebe cítite. Keď sa sústredíte na nadšenie z objavovania, zlepšovanie, skúmanie a experimentovanie, dodáte tým palivo aj vašej motivácii. Ak sa sústredíte na výsledky, motivácia bude slabá. Ak narazíte na problém, postupne sa stratí. Preto kľúčom je sústredenie sa na cestu a nie na cieľ. Premýšľajte nad tým, čo nové sa v procese učíte a ako sa môžete zlepšiť. Najťažšie to majú tí študenti, ktorí študujú len kvôli nejakému titulu. Úžasné je študovať veci, ktoré vás skutočne bavia.
Súčasťou prevzatia zodpovednosti na univerzite je aj pozorné čítanie a pochopenie všetkých pravidiel a nariadení, čo musíte urobiť, aby ste postupne prechádzali z ročníka do ročníka. Všetky požiadavky bývajú väčšinou napísané na webovej stránke alebo v nejakej študentskej príručke. Univerzitní administrátori majú malý súcit so študentmi, ktorí nesplnili požiadavky, pretože „o nich nevedeli“. Jednou z výhod skorého pochopenia požiadaviek je, že zistíte, že máte väčšiu slobodu, ako ste si mysleli. Väčšina kurzov, ktoré absolvujete, je vaša vlastná voľba.
Prečítajte si tiež: Lahodné tvarohové koláče
Starajte sa o seba, a to aj po fyzickej, aj po psychickej stránke
Ak sa sami o seba nepostaráte, nikto sa o vás starať nebude. Myslite na svoje psychické i fyzické zdravie. Naučte sa relaxovať a snažte sa aspoň občas športovať. Zamyslite sa aj nad tým, čo jete. To, čo si dávate do tela, môže mať obrovský vplyv na vašu náladu a hladinu energie počas celého dňa.
- Jedzte viac omega-3 mastných kyselín, aby ste zvýšili svoju náladu.
- Pite alkohol s mierou.
Mnohí študenti počas skúškového obdobia trpia nespavosťou, výkyvmi telesnej hmotnosti, stresom, problémami so žalúdkom a podobne. Aj rôzne vitamíny a minerály vám môžu pomôcť. Vitamín B1 zlepšuje náladu, ale najmä pomáha pri premieňaní cukrov na energiu. Taktiež prispieva k rovnováhe nervového systému, srdca a pečene. Ak ho má človek nedostatok, môže mu spôsobiť oslabenie pamäti či zvýšenú precitlivenosť. Ak vám chýba energia, pomôže vám ju doplniť vitamín B6, ktorý pozitívne ovplyvňuje chuť do jedla. Ak vám chýba, prejavuje sa tak, že budete zrejme nervózni a podráždení. Nájsť ho môžete v rybách, banánoch, orechoch, kukurici, sóji či zemiakoch. Vitamín B12- ako jediný vitamín obsahuje aj kov kobalt. Nájdete ho v rybách, vo vajciach, v mlieku a mäse. Vitamín E - podobne ako ginko pôsobí ako antioxidant a vychytáva voľné radikály. Ginko má veľmi dobré účinky na pamäť a lepšie myslenie. Okrem iného výskumy dokazujú, že ginko môže pozitívne pôsobiť na osoby, ktoré trpia prejavmi úzkosti. Ginko obsahuje vysoké množstvo antioxidantov, ktoré napomáhajú k stimulovaniu nervového systému. Dôležité je však vedieť, že užitím napríklad niekoľkých tabletiek, sa vám pamäť hneď nezlepší. Lecitín je látka, ktorá dokáže pozitívne ovplyvniť intenzitu myslenia. Kde ho môžeme nájsť? Lecitín sa nachádza sa napríklad v rybách, pšenici, vajciach či v sóji. Okrem iného má pozitívne účinky na vysoký cholesterol, znižuje krvný tlak či urýchľuje regeneráciu. Ak chcete uspieť na vysokej škole, musíte sa o seba postarať.
Naplánujte si každý deň a plán dodržiavajte
Plánovanie je kľúčom k úspechu. Ak vaše dni nie sú zorganizované, stratíte veľa času premýšľaním nad tým, čo urobiť ďalej, s ktorou úlohou začať a podobne. Robte si na každý deň zoznam úloh, ktoré treba vykonať a pred spánkom si kontrolujte, čo z toho sa vám podarilo naplniť. A nezabudnite aj na ciele. Keď viete, čo máte urobiť, tak sa vám to bude robiť ľahšie i rýchlejšie. Dobrá príprava a plánovanie je kľúčom k ušetreniu nejakého času. Niektorí ľudia strávia príliš veľa času rannou prípravou do školy, robením raňajok a hľadaním vecí. Avšak polovicu z týchto vecí si môžete spraviť už večer a ušetriť si ráno množstvo času.
Mnohí študenti už dávno zistili, že najlepším liekom na úzkosť je, napísať si každý večer pred spaním rozvrh toho, čo a kedy budú robiť na druhý deň. Bez plánovania vlastného života existuje veľké riziko, že stratíte veľa času zbytočne, že budete robiť veci, ktoré pre vás nie sú vôbec dôležité a nevyhnutné. Plánovanie je teda veľmi dôležité už len preto, aby ste si mohli postupne napĺňať svoje sny počas vysokoškolského štúdia. Dnes už veľké množstvo výskumov potvrdzuje, že premyslené plánovanie predstavuje predchádzanie chaosu a pomáha aj v ďalších oblastiach:
- znižuje stres,
- zvyšuje produktivitu,
- pomáha predchádzať chybám,
- zabezpečuje viac voľného času,
- chráni pred plytvaním času.
Nerobte veľa vecí naraz. Pracovať na mnohých projektoch môže byť veľkou výzvou, ak však máte veľa úloh a chcete ich spraviť správne, nerobte ich všetky naraz. Môžete na niečo zabudnúť, spravíte chyby, nepodarí sa vám dostať z vás to najlepšie. Venujte sa naraz iba jednej, maximálne dvom úlohám a urobte ich najlepšie, ako viete. Dajte si tiež pozor na rozptyľovanie. Rozptýlenia vám bránia spraviť veci rýchlo a poriadne. Ak by ste sa ocitli v uzavretej miestnosti a okolo vás by nebolo nič iba vaša úloha, urobili by ste ju veľmi rýchlo. A preto, vyhraďte si počas dňa aspoň dve - tri hodiny, kedy nemôžete byť nikým rušení. Vypnite si zvonenie na telefóne, zavrite všetky nepotrebné webové stránky a pustite sa do práce.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť bolonskú
Systematicky študujte
Ak ste sa už rozhodli študovať, máte stanovený cieľ, tak začnite štúdium brať vážne. Ja viem, že na každom kroku na vás číha množstvo lákadiel, ktoré vás chcú odviesť o vašej cesty. Na porovnanie, priemerný študent míňa 50% času v škole surfovaním na internete, zbytočnou komunikáciou takmer o ničom, denným snívaním a inými rozptýleniami. Ak dokážete zmierniť tieto aktivity, tak môžete okamžite niekoľkonásobne zvýšiť vašu produktivitu a dokončiť viac úloh za menej času. Využite čas v škole na maximum. Pýtajte sa na veľa vecí učiteľov, robte rôzne aktivity a projekty navyše, buďte aktívni. Veľa sa naučíte a tiež si vás obľúbia učitelia, čo nikdy nie je na zahodenie. A urobte aj doma niečo navyše. Ak vám môžem poradiť, čítajte aspoň pol hodinu denne z kníh. Zistilo sa, že mozog ľudí, ktorí čítajú, je štruktúrovaný ináč ako mozog tých, ktorí nečítajú. Neurovedec Manfred Spitzer vyštudoval medicínu a filozofiu. Nakoniec sa zameral na psychiatriu. Pôsobil ako hosťujúci profesor na Harvarde. Vedie kliniku v Ulme a na stanici BR-alpha, moderuje vlastný program. Je jedným z najvýznamnejších bádateľov v oblasti neurovedy a problematike čítania sa venuje už desiatky rokov. Je to vedec, ktorý skúma ľudský mozog, jeho fungovanie a evolúciu. K najdôležitejším poznatkom v neurobiológii patrí, že mozog sa používaním neustále mení. Dnes dokážeme plastické, neustále sa meniace spoje medzi nervovými bunkami schopné viesť elektrické signály fotografovať. Počas procesu učenia sa menia. Čas strávený s digitálnymi médiami zanecháva v mozgu tiež svoje stopy. Sú však iného druhu. Na toto prišli aj kanadskí psychológovia a Keith Oatley. Tí zistili, že pri čítaní z monitorov dochádza k inej štrukturalizácii v mozgu ako pri čítaní z papiera. Hovoria, že pri čítaní z displejov sa menej rozvíja slovná zásoba, tvorivosť, emócie. Pri čítaní z papierovej knihy dochádza k hlbokému čítaniu, ktoré pohltí celého človeka a viac sa rozvíja nielen jeho poznanie, ale aj emocionalita a duchovný rozvoj. Čítanie z displejov spôsobuje povrchnosť pri čítaní. Pretože platí, čím povrchnejšie sa nejakým vecným obsahom zaoberáte, tým menej synapsií sa vám v mozgu aktivuje, a tým menej sa teda učíte. Digitálne zariadenia môžu viesť k väčšej povrchnosti v učení, lebo predtým sa texty „čítali“, dnes sa „skenujú“ (povrchne preletia očami). Predtým sa do látky „prenikalo“, dnes sa namiesto toho po sieti „surfuje“ (teda kĺže po obsahovom povrchu). A ak teda nechcete vôbec čítať z kníh, zbytočne nesurfujte na internete.
Nezabúdajte na vytrvalosť
Čím viac skutočne veríte v to, čo robíte, tým väčšiu vytrvalosť budete mať. A čím väčšiu vytrvalosť budete mať, tým viac budete veriť v seba a v hodnotu toho, čo robíte. Svoju sebadisciplínu a vytrvalosť preukážete hlavne vtedy, keď prídu aj menej úspešné dni, keď vám niečo nevyjde podľa predstáv a aj vtedy, keď stretnete ľudí, ktorí vás budú odhovárať od vášho snaženia. Ak veľmi po niečom túžite, vydržte! So sebadisciplínou dokáže človek dosiahnuť čokoľvek a má silu prekonať všetky prekážky až kým neuspeje. Zdroj: Stephen R.
Tipy poradenského centra pre vysokoškolských študentov
Začiatok akademického roka pre každého študenta znamená niečo iné. Obdobie štúdia na vysokej škole môže pre niektorých študentov predstavovať pomerne náročné obdobie z hľadiska času, termínov či náročných a záťažových situácií. Najmä začiatky môžu byť pre viacerých naozaj veľmi ťažké, spojené s veľkým počtom nových informácií, novým prostredím, ľuďmi a s pomerne veľkým množstvom povinností.
Zároveň sa však štúdium na vysokej škole môže stať najkrajším obdobím života. Ponúka študentom neobmedzený priestor a čas venovať sa samým sebe, pracovať na svojom sebarozvoji. Tiež je to obdobie obrovského množstva príležitostí, napr. získať nové informácie, spoznať zaujímavých ľudí či vycestovať do zahraničia za skvelými zážitkami. Je to obdobie bezodných možností!
Rozhodnutie je len na študentovi. Je skutočne dôležité, aký postoj k štúdiu si zvolí. Nemusí sa však obávať, že na to bude sám. Snahou Katolíckej univerzity je sprevádzať svojich študentov počas celého štúdia a vytvoriť pre nich priateľské a bezpečné prostredie pre kvalitné vzdelanie a prispieť k ich osobnému i odbornému rastu. Príručka obsahuje tipy, ktoré môžu študentovi pomôcť úspešne zvládnuť vysokoškolské štúdium. Venuje sa motivácii, získavaniu informácií, časovému manažmentu, koncentrácii pozornosti, technikám učenia sa a pamäťovým technikám. Autorky prezentujú aj poznatky ohľadom prokrastinácie, návrhy na zvládanie krízových situácií, prácu s trémou, so stresom. Priestor v publikácii je venovaný aj psychohygiene a sebarozvoju vysokoškolských študentov. Ak chceš uspieť na univerzite, stačí, ak si osvojíš zopár dôležitých návykov.
Schopnosti potrebné pre úspešné štúdium
Pre niektorých študentov vysokej školy je cieľom len preplávať, získať titul a nájsť si dobre platenú prácu, avšak mnohým študentom zároveň záleží aj na tom, aby školu ukončili úspešne. Nezávisle od konkrétnej definície, úspech sa zakladá na študentských schopnostiach. Ako teda zlepšiť svoje schopnosti alebo motiváciu, aby si školu zvládol úspešne? Aké schopnosti pomáhajú k úspechu?
Na úspech v práci, v živote, ale aj v škole sú potrebné určité schopnosti. Time-management je prvou z týchto schopností. Chodenie do školy nie je rovnaké ako práca. Nedeje sa každý deň v rovnakom čase od ôsmej rána do štvrtej poobede. Často je nepravidelné, a v dôsledku toho, že mnohí študenti popri škole pracujú, zaberá rána, noci či prázdniny. Nemalo by byť pre teba však menej dôležité. Je jasné, že nie je ľahké žonglovať s toľkými povinnosťami, avšak ak chceš byť úspešný, musíš sa to naučiť. Nauč sa organizovať, určiť si, čo sú tvoje priority v ktorom čase a trénuj si sebadisciplínu.
Odolnosť je druhou schopnosťou, dôležitou pre úspech na vysokej škole. Dotkne sa ťa aj drobná kritika? Potom to na vysokej škole budeš mať veľmi ťažké, pretože nie všetkým profesorom sa vždy budú páčiť tvoje práce a seminárky. Ani tvoje odpovede na skúškach. Radšej sa priprav na množstvo zmien a prepisovania. Na zvládnutie kritiky je potrebná božská trpezlivosť a obrovská odolnosť.
Networking je dôležitý nielen v škole, ale aj osobnom živote. Pre väčšinu ľudí však neexistuje nič ťažšie ako vojsť do miestnosti plnej neznámych ľudí a socializovať sa, či prihovoriť sa osobe, s ktorou sa už dlho chceli spoznať. Avšak schopnosť networkingu dokáže značne uľahčiť akademický život, najmä pre doktorandov. Ako na to, aby pre teba networking nepredstavoval nočnú moru, ale aby si si získavanie kontaktov vedel aj užiť? Vytvor si pozitívny postoj k novým ľuďom, aj keď si plachý introvert.
Prezentačné zručnosti sa spomínajú neustále, avšak to len zdôrazňuje, aké sú dnes dôležité. Ako môžeš ešte prispieť k svojmu úspechu?
- Obklop sa správnymi ľuďmi.
- Vyhni sa používaniu laptopu.
- Správne sa obliekaj.
- Vyhni sa multitaskingu.
- Dávaj si pozor na jedlo.
- Nezostávaj hore celú noc.
- Nájdi si brigádu.
- Plať si sám za seba.
Čo môže pomôcť zo strany školy
Okrem študenta, jeho aktivít a schopností zohráva určitú úlohu aj škola. Najdôležitejšia je ľudská stránka vzdelávania, teda nie vzdelávanie samé o sebe, ale priatelia, pocit, že človek na školu patrí a istota. Tieto tri zložky sú pre úspech na škole nevyhnutné. Vysoké školy a univerzity by sa mali zamerať na to, aby ich aktivity dokázali študentov zaujať. Mali by byť informatívne, inšpiratívne a relevantné k súčasnosti, ale aj budúcnosti študenta. Ich základom by mala byť kolaborácia s ostatnými študentami a členmi školy.
Skúška testuje základné schopnosti potrebné pre úspešné štúdium na vysokej škole. Nie je to vedomostný test: jeho cieľom nie je zistiť, koľko stredoškolského učiva ste si zapamätali. Test je preto spravodlivejší - jeho výsledok nezáleží na tom, na akej kvalitné strednej škole kto študoval. Na každý oddiel je stanovený čas. Úlohy testujú schopnosť pracovať s kvantitatívnymi údajmi, pracovať so súbormi informácií, zorientovať sa v sade podmienok a vyvodzovať z nich. Test je porovnávací - pre dosiahnutie dobrého výsledku nie je nutné odpovedať na všetky otázky.
Prvý rok na vysokej škole
Prvý rok na vysokej škole je pre nejedného novopečeného študenta náročný. Viac nových ľudí, viac vyučujúcich a viac učiva - aj o tom je vysoká škola. Ničoho sa však neboj. Prvým krokom k štúdiu na vysokej škole bolo pravdepodobne podanie prihlášky. Niektoré školy vyžadujú aj rôzne testy a prijímacie skúšky.
Študijný odbor vs. Študijný program
Čo môže byť pre teba zo začiatku mätúce,je rozdiel medzi študijným odborom a študijným programom. Často sa to uvádza v rôznych dokumentoch, no niekedy je ťažké spoznať rozdiel. Obsah študijného odboru teda možno popísať ako rozsah vedomostí, schopností a zručností, ktoré určujú profil absolventa. Študijný program naopak predstavuje súhrn študijných predmetov a súbor určitých pravidiel. Tie určujú, ako dané predmety absolvovať.
Akademický rok a semestre
Akademický rok sa zvyčajne začína 1. septembra bežného roka a končí sa 31. augusta nasledujúceho roka. Väčšina vysokoškolákov však nastupuje na vyučovanie o čosi neskôr. Akademický rok sa skladá z dvoch semestrov - zimného a letného, prípadne z troch trimestrov. Každý semester trvá minimálne 12 týždňov, počas ktorých prebieha výučba. Niektoré univerzity u nás využívajú aj konzultačné týždne - obdobie pred skúškami, keď môžeš dobehnúť resty, poradiť sa s vyučujúcimi alebo požiadať ich o vysvetlenie učiva, ak ti v priebehu semestra nebolo niečo jasné. Na výučbové týždne sa viaže maximálne 6-týždňové skúškové obdobie. Študenti posledného ročníka štúdia môžu mať v letnom semestri upravený počet výučbových týždňov, a to v závislosti od toho, kedy majú stanovené štátne skúšky.
Tituly vyučujúcich
Niektorí majú v tomto trošku zmätok. Docent, doktor, profesor, inžinier? Určite si hovoríš: Kto sa v tom má vyznať? Neboj sa, aj v tomto ti poradíme. Mysli na to, že vyučujúci vás všetkých považujú za uvedomelých a slušných dospelých ľudí, ktorí sa vedia na akademickej pôde správať. K vyučujúcim pristupuj s rešpektom a pokorou, no zároveň ukáž, čo je v tebe, komunikuj a predkladaj relevantné tvrdenia a názory. Ešte predtým, ako sa vôbec pustíš do debaty, over si, aký titul má tvoj vyučujúci. Starostlivo si pozri, aký titul majú tvoji pedagógovia a vždy ich oslovuj podľa najvyššie získaného. Dám ti dobrý príklad - väčšina vyučujúcich na akademickej pôde má minimálne PhD. za menom, čo im umožňuje stať sa prednášajúcim. Ak má teda daná osoba meno ako napríklad Mgr. Peter Novák, PhD., vždy ho oslovuj pán doktor. Pozor na staršie tituly, ako CSc. a Dr., ktoré sa v tejto dobe už neudeľujú. Tie totiž postupne nahradil titul PhD. Titul DrSc. spadá pod vedeckú hodnosť.
Organizácia štúdia
Vždy si vopred starostlivo odsleduj, v ktorej učebni máš prednášku, prípadne cvičenie. Školy ponúkajú aj aplikácie a návody na to, ako sa k jednotlivým učebniam, labákom či aulám dostať čo najrýchlejšie a najkratšie. Prvé dni však nepodceňuj dĺžku trasy a čas, za ktorý sa dostaneš do školy alebo na jednotlivé prednášky. Vysoké školy alebo univerzity majú všetky miesta na výučbu starostlivo rozdelené a označené. Ak by si ich nevedel nájsť, opýtaj sa starších žiakov, tí ti určite poradia. Vysoké školy majú svoju vlastnú stupnicu. Známkuje sa zvyčajne od A po Fx. Ak prvýkrát skúšku neurobíš, nezúfaj, máš ešte dva pokusy. Niektorí sú však prví rok radi, že im vôbec svieti akademický systém na zeleno. Inak povedané, všetko od A po D je super! Samozrejme, týmto ťa rozhodne nenavádzam mať horšie známky. Ak chceš mať lepšie výsledky, makaj na sebe viac. Výška je občas drina, pretože prináša aj viac učiva. Na prednášky a cvičenia chodievaj pravidelne, pretože niektorí vyučujúci si značia aj dochádzku, najmä teda cvičenia. Zisti si, na ktoré predmety chodiť musíš. Ak sa budeš flákať a nebudeš navštevovať hodiny, môže sa stať, že u vyučujúceho neprejdeš daným predmetom. Dokonca aj vtedy, keď vyučujúci hovorí, že nemusíš. Na hodinách buď aktívny, no všetko s mierou. Nájdi si kamošov, resp. študijnú skupinku, s ktorými si navzájom pomôžete, poradíte sa, prípadne vysvetlíte učivo, ktoré vám robí ťažkosti. Okrem povinných predmetov máš aj povinne voliteľné predmety (tie ktoré musíš mať, no môžeš si z nich vybrať) a nepovinné predmety (ktoré mať nemusíš, ale zvyčajne kvôli kreditom si musíš navoliť aspoň jeden z tejto kategórie). V prípade, že trikrát nespravíš skúšku v rámci povinného predmetu, ktorý musíš absolvovať, si nútený preniesť si predmet do ďalšieho ročníka. To znamená, že na daný predmet budeš musieť chodiť spolu so študentmi o ročník nižšie. Výhodou však je, že už pravdepodobne vieš, čo ťa čaká. Dobre sa preto na tento predmet pripravuj, navštevuj na prednášky a cvičenia. Mysli na to, že na skúšku máš nárok len dvakrát. Niekedy sa môže stať, že prenášaný predmet sa bude križovať s inými predmetmi, ktoré v danom čase bežia súbežne. Skús sa potom s niekým vymeniť alebo prestúpiť do inej študijnej skupinky - ak vás bude veľa, pedagógovia vás rozdelia na viacero skupín.
#