Výberové konanie do štátnej správy predstavuje pre mnohých uchádzačov významný krok v ich kariére. Úspešné zvládnutie tohto procesu si vyžaduje dôkladnú prípravu, stratégiu a sebavedomé vystupovanie. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, ako sa efektívne pripraviť na výberové konanie, s dôrazom na praktické tipy a triky overené odborníkmi.
Príprava na výberové konanie
Úspešná príprava na výberové konanie začína dôkladným zoznámením sa s firmou alebo budúcim zamestnávateľom. Znalosť "terénu" vám dodáva väčšiu sebadôveru, presvedčivosť argumentov a preukazuje vašu motiváciu. Vhodné zdroje informácií zahŕňajú výročné správy, štatistický úrad, internet, noviny, časopisy, veľtrhy a sieť osobných kontaktov.
Dôležitosť prvého dojmu
Vedeli ste, že prvý dojem si o vás ľudia vytvoria už v priebehu 30 sekúnd až 4 minút? A roky v nich zotrvá. Je preto extrémne dôležité vytvoriť výborný prvý dojem. Váš úsmev, stisk ruky, vôňa, výzor a hlas rozhodnú o tom, či ste druhej strane sympatický alebo nesympatický a tiež, v akom duchu bude vedený pracovný pohovor. Rovnako dôležitý je aj ďalší krok - vaša sebaprezentácia počas pohovoru.
Logistika a organizácia
Ak idete na nové miesto / adresu, dôležité je si naplánovať cestovanie (autom, dopravným prostriedkom, možnosti parkovania) a preveriť čas potrebný na cestovanie. Vždy si nechávajte časovú rezervu minimálne 15 minút. Ak idete v čase dopravnej špičky, aj viac. Presnú adresu si overte na mape a majte k dispozícii meno a telefónne číslo na vašu kontaktnú osobu. Svoje oblečenie prispôsobte typu pozície a druhu organizácie. Formálnym oblečením však nikdy nič nepokazíte.
Príprava dokumentov
Pripravte si tie dokumenty, ktoré vyžaduje váš budúci zamestnávateľ a tie, ktoré slúžia na sebaprezentáciu (CV, certifikáty, fotokópie diplomov alebo maturitných vysvedčení, referenčné listy, posudky). Majte poruke aj text inzerátu, aby ste doň mohli v prípade potreby nahliadnuť. Majte pripravený zoznam vlastných otázok na zamestnávateľa. Tiež si môžete pribaliť poznámkový blok spolu s diárom - v prípade ďalšieho stretnutia.
Prečítajte si tiež: Príprava steaku zo sviečkovice
Taktika a správanie počas pracovného pohovoru
Počas samotného pohovoru je dôležité zvoliť správnu taktiku a správanie, ktoré zvýšia vaše šance na úspech.
Buďte príjemný a profesionálny
Buďte príjemný na každého, koho stretnete. Pamätajte na silu prvého dojmu (priamy očný kontakt, pevný stisk ruky, úsmev, primeraná vzdialenosť / gestikulácia / intenzita hlasu a tempo reči). Ak je v prijímacej komisii viac ľudí, udržujte očný kontakt s každým z nich. Snažte sa byť príjemný a uvoľnený. Pokiaľ ste nervózny, zvážte, či prijmete ponúkané nápoje (zostaňte maximálne pri pohári vody). Oslovujte ľudí formálne, pokiaľ vás nevyzvú, aby ste boli neformálny.
Stručnosť a vecnosť
Buďte stručný, vecný a držte sa témy. Nehovorte príliš zoširoka a vyhýbajte sa žargónu. Podstatné veci, ktoré chcete, aby vynikli, povedzte hneď na začiatku a na záver ich ešte zopakujte. Môžete ich rovnako použiť pri otázke: „Povedzte mi / nám niečo o sebe,“ ktorá zvykne prísť hneď v prvých minútach pohovoru. Hovorte o svojich dosiahnutých pracovných úspechoch.
Pozitívny jazyk a entuziazmus
Používajte pozitívny jazyk na vyjadrenie entuziazmu. Entuziazmus a skutočné nadšenie sú často jedným z kľúčových faktorov pri rozhodovaní o prijatí. Nikdy neohovárajte a nekritizujte minulého zamestnávateľa. Buďte pripravení odpovedať aj na ťažké otázky a problémy.
Záver pohovoru
Na záver sa uistite, že poznáte ďalší postup a poďakujte komisii alebo tomu, kto s vami viedol rozhovor, za to, že sa s vami stretol a venoval vám svoj čas. Ak máte o prácu veľký záujem, povedzte to hneď na mieste. Učte sa z pohovorov - analyzujte ich.
Prečítajte si tiež: Lahodné tvarohové koláče
Manažment dojmu
Pracovné interview je situácia, ktorá môže človeku zmeniť život. Všetko spomenuté spadá pod fenomén, s ktorým sa pri výberových konaniach stretávame často: manažment dojmu (známy aj pod originálnym názvom impression management). Ukazovanie sa v lepšom svetle nie je výhradne záležitosťou pracovných pohovorov. Takéto správanie sa vyskytuje vo veľkom množstve sociálnych situácií, z ktorých môžeme menovite spomenúť napríklad rande. Počas neho sa aktéri (najmä pokiaľ sa rande vyvíja sľubne 🙂 ) navzájom snažia oslniť toho druhého a vytvoriť v jeho mysli čo najpozitívnejší obraz svojej osoby.
Taktiky sebaprezentácie
Ovplyvňovanie názoru personalistu a/alebo manažéra môže mať viac či menej radikálnu formu. Okrem už spomínaných môže ísť napríklad o zdôrazňovanie a opisovanie kvalifikácií či kompetencií atraktívnejším spôsobom či sofistikované lichotenie zástupcovi organizácie. Z praxe sa však najčastejšou taktikou ukazuje vylepšovanie či dokonca úplné vymýšľanie si svojich zručností a kvalifikácií.
Akceptovateľná sebaprezentácia vs. preháňanie
Určitá sebaprezentácia je v primeranej miere akceptovateľná. Horší prípad nastáva, pokiaľ uchádzač naozaj niektoré dispozície a schopnosti výrazne preháňa až simuluje a v skutočnosti nie je taký šikovný a kompetentný, za akého sme ho mali na základe pohovoru. Výsledky jasne preukázali, že používanie sebaprezentujúcich taktík uchádzačom významne ovplyvnilo hodnotenie daného uchádzača zo strany interviewerov.
Ako odhaliť sebaprikrášľujúce taktiky
Čo sa skrýva za tým, že personalisti často nedokážu tieto taktiky odhaliť? Hlavnou príčinou je pravdepodobne obmedzený časový úsek ako aj limitované množstvo informácií, ktoré počas pohovoru dokážeme o kandidátovi získať. Prvé stretnutie s konkrétnou osobou (uchádzačom) je zároveň často zdrojom hodnotiacich chýb ako chyba prvého dojmu či haló efekt.
Ako teda tieto sebaprikrášľujúce taktiky prekuknúť a založiť svoje výberové rozhodnutie na čo najobjektívnejších a najpravdivejších faktoroch? Rovnako ako niekoľkokrát v minulosti, aj v tomto prípade odporúčame spolu s autormi metaštúdie využívanie štruktúrovaných spôsobov vedenia interview. Možnosťou je aj dopytovanie sa na schopnosti nie štandardným (nedajbože sugestívnym) spôsobom, ale behaviorálne; teda žiadosťou o opísanie konkrétnej situácie, v ktorej bola daná schopnosť demonštrovaná (napríklad “Uveďte mi príklad pracovnej úlohy, pri ktorej ste využili Vaše pokročilé schopnosti ovládania MS Excelu” s následným dopytovaním sa, aké veci presne v tomto systéme urobil). Túto techniku je možné použiť aj na overovanie vecí popísaných v životopise. V neposlednom rade je taktiež užitočné neustále sa vzdelávať v oblasti vedenia výberového pohovoru, napríklad absolvovaním formálnych školení či samovzdelávaním z relevantných a kvalitných zdrojov.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť bolonskú
Kompetencie a temperament
Doba ide dopredu míľovými krokmi. Vo svete práce hrá zásadnú úlohu modernizácia. Existujú kompetencie, ktoré pretrvávajú desaťročia a potrebovali ich ešte naši rodičia či prarodičia. Inovácia v podobe príchodu na trh s novým produktom, platformou či konceptom je len jednou zložkou úspechu. Druhou, často rozhodujúcou je schopnosť presvedčiť cieľovú skupinu, že práve Váš produkt či služba je ten najlepší a oplatí sa kúpiť. A na to potrebujete zamestnancov so schopnosťou rozoznať čo na koho platí a ako vplývať na zákazníka konštruktívnym spôsobom zameraným na to, aby si vybral Vás.
Schopnosť spolupráce
Áno, spomínate si dobre, schopnosť spolupracovať sme spomínali ako príklad kompetencie, ktorá “odoláva zubu času”. Jej charakter sa však za posledné obdobie mierne zmenil. Spolupráca už nie je iba o tom konštruktívne a efektívne pracovať s ľuďmi, s ktorými sedíte v jednej kancelárii. V dnešnom svete plnom prepojení je tak veľmi náročné uspieť s výrazne individualistickým prístupom k veciam.
Prispôsobivosť a time management
Prispôsobivosť v kontexte dnešnej dynamickej doby hovorí zrejme sama za seba. Kto nedokáže naskočiť na vlak s novými trendmi a úspešne sa akomodovať na každú zmenu či novinku, neuspeje. Aj v dynamickom a často nepredpovedateľnom pracovnom dni je potrebné byť schopný si vytvoriť ako taký časový rozvrh, inak hrozí zbláznenie sa. Manažovať treba vedieť nielen svoj čas, ale aj ľudí. Pozícia známa pod mnohými menami (manažér, nadriadený, riaditeľ, líder…), však taktiež zmenila charakter.
Skúsenosti uchádzačov
Vo výskumoch sa veľmi často stretneme so sledovaním a skúmaním výberového procesu z perspektívy personalistov či organizácie. Z každodennej praxe vieme, že veľká časť uchádzačov počas výberového konania zažíva stres a napätie. Kandidát sa často domnieva, že musí kontrolovať aj svoju neverbalitu. Rovnako ako interviewer potrebuje zistiť o kandidátovi čo najviac, aj uchádzač chce zistiť o organizácii a práci všetko, čo sa dá. Ako sa na želané informácie pýtať tak, aby otázky nezanechali nežiaduci dojem? Významným faktorom, ktorý ovplyvňuje samotný priebeh výberu, je aj osoba interviewera/interviewerov.
Názory uchádzačov
Aby sme overili závery týchto štúdii, rozhodli sme sa realizovať vlastný „miniprieskum“ a pozreli sme sa na názory uchádzačov, o ktoré sa delia na rôznych internetových fórach a diskusiách. Prekvapivo, pozitívne skúsenosti malo len zopár prispievateľov (predpokladáme, že sa jedná najmä o názory odmietnutých uchádzačov, čo asi vysvetľuje ich prevažne negatívnu povahu. No i tak je dobré sa s nimi oboznámiť a preto uvedieme aj my zopár príkladov 🙂 ). Podľa správania personalistu si uchádzač vyvodzuje závery aj o samotnej organizácii.
Obľúbenosť metód výberu
Smither (1993) testoval postoj uchádzačov k testom kognitívnych schopností (podobné našim IQ testom). Podľa jeho výsledkov uchádzači pozitívnejšie vnímajú testy, ktoré pracujú s konkrétnymi položkami (napr. slovné alebo matematické úlohy) než tie, ktoré sú založené na abstraktných obrázkoch. Ešte pozitívnejšie vnímajú testovanie vtedy, ak sú okrem testov kognitívnych schopností brané do úvahy aj vzorky ich predchádzajúcej práce - napr. Rozhodne najobľúbenejšou metódou je interview. Uchádzači ho považujú za relevantné a férové, oceňujú, že ich výkon a prejav majú sami vo vlastných rukách. Tento trend sa potvrdzuje aj na medzinárodnej úrovni. Naprieč rôznymi krajinami a kultúrami majú uchádzači najkladnejší postoj k interview a vzorkám práce; najmenej kladný postoj zaujímajú ku grafológii a odvodzovaniu informácií z referencií od bývalých zamestnávateľov.