Plytvanie potravinami je globálny problém, ktorý má významný dopad na životné prostredie, ekonomiku a spoločnosť. Na Slovensku, ako aj v celej Európskej únii, sa ročne vyhodí obrovské množstvo potravín, pričom veľká časť z nich by sa dala ešte skonzumovať. Tento článok ponúka komplexný pohľad na problematiku plytvania potravinami a poskytuje praktické rady a stratégie, ako ho efektívne znížiť v domácnostiach, školách a komunitách.
Úvod do problematiky plytvania potravinami
Plytvanie potravinami je komplexný problém, ktorý sa prejavuje vo všetkých fázach poľnohospodársko-potravinárskeho reťazca, od pestovania až po spotrebu. Podľa štatistík sa až tretina všetkých potravín na svete nikdy nedostane na naše taniere. To predstavuje 1,3 miliardy ton jedla ročne, čo by mohlo nasýtiť až 3 miliardy ľudí. V Európskej únii sa ročne vyhodí približne 59 miliónov ton potravín, čo zodpovedá približne 131 kg na osobu. Alarmujúce je, že viac ako polovica tohto odpadu vzniká v domácnostiach.
Na Slovensku plytvá potravinami až 60 % domácností, pričom každý obyvateľ vyhodí priemerne 0,44 kilogramu potravín denne. Najčastejšími dôvodmi sú nesprávne skladovanie, nedostatok plánovania a vyhadzovanie jedla, ktoré "vyzerá zle", hoci je ešte stále jedlé. Reprezentatívny prieskum spoločnosti Munch odhalil, že až 37 percent Slovákov vyhodí jedlo aspoň raz týždenne a viac než 63 percent minimálne raz mesačne. Medzi najčastejšie dôvody patria pokazené potraviny (51 percent) a uplynutý dátum spotreby (takmer 40 percent).
Dôsledky plytvania potravinami
Plytvanie potravinami má rozsiahle negatívne dôsledky:
- Ekonomické dopady: Vyhadzovanie jedla je ako vyhadzovanie peňazí. Priemerná štvorčlenná slovenská rodina vyhodí ročne jedlo v hodnote minimálnej mzdy. Spotrebitelia by si mali uvedomiť, že vyhodené jedlo je aj o vyhodených peniazoch, obzvlášť v čase, keď ceny potravín rastú.
- Environmentálne dopady: Produkcia potravín, ktoré sa nakoniec vyhodia, vyžaduje obrovské množstvo zdrojov, ako sú voda, pôda, energia a hnojivá. Plytvanie potravinami prispieva k odlesňovaniu, erózii pôdy, znečisteniu vody a emisiám skleníkových plynov. Rozklad potravín na skládkach produkuje metán, silný skleníkový plyn, ktorý prispieva ku klimatickým zmenám.
- Sociálne dopady: Kým jedni vyhadzujú jedlo, iní si ho nemôžu dovoliť. V EÚ si približne 42 miliónov ľudí nemôže dovoliť kvalitné jedlo každý druhý deň. Na Slovensku má problém s plnohodnotným jedlom každý druhý deň približne každý šiesty človek.
Ako znížiť plytvanie potravinami v domácnosti
Zníženie plytvania potravinami v domácnosti je jednoduché a efektívne. Stačí osvojiť si niekoľko praktických návykov:
Prečítajte si tiež: Tipy pre gurmánov na cestách
- Plánovanie nákupov:
- Naplánujte si jedlo na celý týždeň a pripravte si nákupný zoznam.
- Pred nákupom skontrolujte domáce zásoby, aby ste nekúpili to, čo už máte.
- Nakupujte len potrebné potraviny a dávajte si pozor na "super výhodné" akcie, ktoré supermarkety ponúkajú.
- Nenakupujte hladní, pretože vtedy máte tendenciu kúpiť viac, ako potrebujete.
- Skladovanie potravín:
- Potraviny s krátkym dátumom spotreby nakupujte len vtedy, ak ich chcete okamžite spotrebovať.
- Dodržujte pravidlo FIFO (first in - first out): staršie potraviny uložte dopredu a nahor, novšie dozadu a nadol.
- Na balených potravinách si všímajte odporúčaný spôsob skladovania.
- Uložte potraviny v chladničke podľa zón teploty (1 až 5 °C). Vo vrchných poličkách skladujte syry, vajcia, maslo, v stredných poličkách mliečne výrobky, údeniny a polotovary, na spodných poličkách zvyšky vareného jedla, mäso, ryby.
- Zemiaky a zeleninu skladujte v priedušných nádobách, ktoré ich chránia pred svetlom a udržiavajú ideálnu vlhkosť.
- Ovocie a zeleninu nechajte v pôvodnom stave, kým ich nebudete pripravení použiť.
- Varenie a spotreba potravín:
- Naučte sa variť správne veľké porcie jedla.
- Spotrebujte všetky potraviny. Ak vám zostanú načaté potraviny a kúsky zeleniny alebo ovocia, urobte guláš, ražniči, ovocný šalát.
- Starší chlieb sa dá zapiecť, prezreté ovocie je výborné do nepečeného jogurtového dezertu a zvyšky vareného mäsa môžeme pomlieť a použiť do nátierky či omáčky na cestoviny.
- Zvyšky jedla môžete využiť aj na ďalší deň. Ošúpte klíčiace zemiaky, odstráňte klíčky a spracujte ich na pyré, knedle alebo hranolky.
- Ak máte zvyšky alebo jedlo, o ktorom si myslíte, že ho nestihnete spotrebovať skôr, ako sa pokazí, ihneď ho vložte do mrazničky.
- Konzervovanie, sušenie a mrazenie:
- Ak vám zostanú potraviny a viete, že ich nebudete v najbližšej dobe používať, môžete ich konzervovať zavarením, sušením alebo mrazením.
- Chlieb, mäso, ryby, zeleninu, ovocie, vňate, bylinky, mliečne výrobky veľmi dobre znášajú mrazenie.
- Kompostovanie:
- Šupy zo zeleniny, ovocia, zvyšky varenej stravy, pokazené potraviny, ovsené vločky a múka, ktoré našli mole, môžeme skompostovať v domácom kompostovisku.
- Získame tak kvalitné hnojivo - kompost.
- Solidarita:
- Ak zistíte, že máte doma prebytok nejakých potravín, včas ich ponúknite známym, darujme sociálne slabším ľuďom alebo organizáciám, ktoré varia napr.
Zníženie plytvania potravinami v školách
Plytvanie potravinami je problémom aj v školských jedálňach. Podľa zamestnancov školských jedální skončí denne ako odpad 20 až 35 % pripraveného jedla. Tento stav sa dá zmeniť spoločným úsilím:
- Zistite so žiakmi, koľko jedla sa v jedálni reálne vyhadzuje.
- Na základe výsledkov auditu stanovte konkrétny cieľ na zníženie odpadu (napríklad o 20 % alebo 30 %).
- Zapojte do projektu celú školu - učiteľov, žiakov aj rodičov.
- Organizujte diskusie, výstavy či výtvarné aktivity na tému plytvania jedlom.
- Inšpirujte sa projektmi, ktoré realizujú iné školy.
Ako na to: Osvojte si funkčné návyky u vás doma. Čo neviete spotrebovať, darujte!
Zmena sa začína mapovaním. Urobte si prehľad o zásobách a nastavte jednoduchý systém v chladničke, špajzi a mrazničke (napr. polica „Zjesť tento týždeň“, štítky s dátumami).
Pri ukladaní potravín sa držte pravidla FIFO (first in - first out): staršie potraviny dopredu a nahor, novšie dozadu a nadol. Podľa toho plánujte aj varenie. Možno to znie zbytočne komplikovane a ako zbytočná práca, ale vo výsledku to reálne ušetrí ako čas, tak následne aj peniaze - a zníženie zbytočného plytvania je len čerešnička na torte.
Pred každým väčším nákupom spravte rýchlu kontrolu - často stačí fotografia zo skrinky či z chladničky. Na nákup nechoďte hladní.
Rozpočet 50-30-20 pomáha udržať rovnováhu: 50 percent na bežné denné jedlá, 30 percent na týždenné doplnky, 20 percent na „zážitky“.
Prečítajte si tiež: Mrkva a jej vplyv na zdravie
V mrazničke porciujte a označujte, aby sa jedlo nestrácalo.
Sledujte a zapisujte, čo vyhadzujete - rýchlo tak odhalíte slabé miesta.
Digitálne platformy vedia zladiť plán s ponukou
Spotrebitelia na Slovensku majú v súčasnosti k dispozícii aplikáciu Munch, vďaka ktorej vedia do plánovaného jedálnička zakomponovať za veľmi priaznivú cenu chutné a pestré denné menu, hotové raňajky či poobedné snacky, nedeľné sladké pohostenie alebo aj časť denného nákupu v podobe bežných potravín a pod.
Dátum spotreby vs. dátum minimálnej trvanlivosti
Je dôležité rozlišovať medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti:
- Dátum spotreby ("spotrebujte do") sa uvádza na potravinách podliehajúcich rýchlej skaze (mliečne výrobky, čerstvé mäso, čerstvé ryby). Je to dátum, do ktorého je možné potravinu bezpečne konzumovať.
- Dátum minimálnej trvanlivosti ("dátum minimálnej trvanlivosti") uvádza dátum, do ktorého si potraviny pri správnom skladovaní uchovávajú svoje špecifické vlastnosti (aróma, chuť, konzistencia). Je uvedený na širokej škále mrazených, sušených (cestoviny, ryža), konzervovaných a iných potravinách (rastlinný olej, čokoláda). Aj po tomto dátume je potravina bezpečná na konzumáciu za predpokladu, že sú dodržiavané návody na skladovanie a balenie nie je poškodené.
Potravinový odpad a jeho druhy
Food waste alebo potravinový odpad môžeme rozdeliť na dve skupiny, a to strata potravy (food loss) a plytvanie potravinami (food waste). Ide o zníženie množstva, respektíve zníženie kvality potravín v dôsledku rôznych rozhodnutí a krokov, ktoré vykonajú dodávatelia. Patrí sem potravinový odpad, ktorý vzniká pri produkcii (zhnité kusy ovocia, skazené potraviny pri preprave,…). Food loss, teda vo voľnom preklade strata potravy, je problém spojený najmä s veľkými potravinovými reťazcami, ktoré dodržiavajú vládnej nariadenia najjednoduchšími spôsobmi a takéto jedlo okamžite vyhadzujú.
Prečítajte si tiež: Sladké jedlá pre deti
Sem patrí všetok odpad, ktorý vzniká v dôsledku rozhodnutí maloobchodníkov, poskytovateľov stravovacích služieb a konečných spotrebiteľov. Napríklad ak príde do obchodu dodávka s ovocím a obchodníci si vyberajú, ktoré kusy ovocia chcú predať a ktoré nie (napríklad pre “horší” vzhľad alebo farbu), ide o food waste. Taktiež sem patrí všetko jedlo, ktoré vyhodíme v domácnostiach alebo ktoré vyhodia či nespracujú reštauračné reťazce.
Zníženie potravinového odpadu
61% odpadu sa dá predísť - jedlo, ktoré by sa mohlo jesť, keby sme s ním lepšie hospodárili.
19% odpadu sa nevyhneme - veci ako čajové sáčky alebo kuracie kosti.
20% odpadu by bolo možné využiť.