Pestovanie ovocia a zeleniny sa v súčasnosti stretáva s novými výzvami. Zhoršujúce sa podmienky pre opeľovanie, masové používanie pesticídov a úbytok hmyzu si vyžadujú nové prístupy a dôkladnejšiu prípravu. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na prípravu pôdy pre výsev, ochranu pred škodcami a podporu opeľovačov, s cieľom dosiahnuť zdravú a bohatú úrodu.
Problémy v modernom pestovaní
Kedysi stačilo zasadiť strom, ostrihať ho a tešiť sa z úrody po generácie. Dnes sa však stretávame s problémom opeľovania, ktorý je spôsobený úbytkom včiel. Včelárstvo nezažíva najlepšie obdobie a namiesto zakladania úľov ľudia kupujú med v obchodoch. Existujúce včelstvá sú preťažené a cestujú po krajine za kvitnúcimi sadmi. Alternatívou sú divo žijúce opeľovače, ako divé včely a čmeliaky, ktorých skutočná hodnota je často podceňovaná. Čmeliaky sú efektívnejšie ako včely, no včely opeľujú kvety vďaka ich väčšiemu počtu.
Masové používanie pesticídov a jeho dôsledky
Hlavnou príčinou úhynu včiel je masové používanie pesticídov. Každý si môže kúpiť jedy a vyhubiť nimi hmyz. Hoci je na obale napísané "pesticíd", neznamená to, že pre ostatné živočíchy nie je jedovatý. Dlhodobé používanie pesticídov má negatívne zdravotné následky pre farmárov a ich rodiny. Bezpečnostné upozornenia na obaloch by mali byť varovaním. Tvrdenia o neškodnosti niektorých pesticídov pre včely sú často mylné. Mnohé pesticídy, ktoré boli kedysi považované za bezpečné, neskôr spôsobili masové úhyny včiel. Je len otázkou času, kedy sa súčasné pesticídy označia za karcinogénne a nahradia sa novými, s rovnakým potenciálom škodiť.
Šľachtenie včiel a ich znížená odolnosť
Ďalším dôvodom úhynu včiel je šľachtenie zamerané na výkonnosť. Včely sú šľachtené na väčšie množstvo opelených kvetov a medu, čo vedie k nižšej odolnosti voči chorobám, parazitom a mrazu. Včely sa chránia pred mrazom generovaním vlastného tepla, no šľachtením o túto schopnosť prichádzajú. Často sa nedokážu zoskupiť do gule a zimu neprežijú. Podobne, šľachtením zameraným na výkonnosť strácajú imunitu voči chorobám a parazitom. Ďalším faktorom, ktorý neprospieva imunite včiel, je jednotvárna strava. Namiesto pestrej stravy z lúk a lesov majú k dispozícii len monokultúrne sadové výsadby. Rovnako ako ľudské telo, aj telo včiel potrebuje rôzne chemické zlúčeniny pre správne fungovanie. Ak v strave chýbajú, rôzne procesy v tele živočíchov nefungujú správne. Tento problém sa rieši výživovými doplnkami.
Úbytok hmyzu a jeho dôsledky pre ekosystém
Masový úhyn medonosných včiel je zdokumentovaný, no medonosné včely tvoria len malý zlomok z 20 000 známych druhov včiel. Opeľovačmi sú aj chrobáky, osy, muchy a ďalšie druhy hmyzu, ktorých úloha v ekosystéme je často neznáma. Používaním pesticídov ich hubíme. Mnohí si všimli, že hmyzu ubúda. V minulosti bol hmyz všade, no dnes je situácia iná. Lezúci hmyz je na tom lepšie v ekozáhradách, no lietajúci hmyz je ohrozený postrekmi. Pesticídy zvírené pri orbe sa dokážu niesť vzduchom kilometre.
Prečítajte si tiež: Príprava steaku zo sviečkovice
Alternatívy k pesticídom a podpora hmyzu
V rámci poľnohospodárstva by malo ukončenie používania pesticídov katastrofálne následky v podobe nedostatočnej úrody. V prírode nie je dosť hmyzích predátorov na to, aby sa s masívnym zvýšením populácie škodcov vysporiadali. Existujú alternatívy, ako nasadenie prirodzených predátorov škodlivého hmyzu do ovocných sadov, zvýšenie diverzity výsadby, obydlia pre hmyz (vetrolamy, domčeky pre hmyz, podzemné dutiny, kopy raždia). Ich aplikácia a rozbehnutie ich vplyvu zaberie roky. Dovtedy nezostáva nič iné než používať ekologickejšie postreky, postrekovať keď akurát stromy nikto neopeľuje, súčasne rozbiehať alternatívne metódy boja proti škodcom a podporiť lokálnu populáciu divých včiel a ďalšieho hmyzu vybudovaním vhodných biotopov.
Otázky pre záhradkárov
V rámci záhrady si treba položiť pár otázok:
- Čo mi spôsobí väčšiu stratu na úrode - počet červavých jabĺk v dôsledku absencie postreku, alebo počet jabĺk ktoré sa vôbec nevytvorili v dôsledku nedostatku opeľovačov?
- Potrebujem mať ovocie bezchybné ak nejde na predaj len na priamy konzum a spracovanie u mňa doma?
- Pesticídy používané v záhradách sú neporovnateľne drahšie než postreky používané v poľnohospodárstve. Úroda adekvátne množstvu rastlín naopak zanedbateľná. Stojí mi to stále za to z finančného hľadiska?
- Viem pestovanú zeleninu, ovocný krík alebo aj mladý strom vymeniť za odrodu odolnú voči škodcom a ušetriť si tak kopec času a financií za každoročné postrekovanie?
- Nevyjde ma výhodnejšie skleník alebo fóliovník ktorý úrodu ochráni pred množstvom škodcov než roky postrekovania? Môžem k tomu ešte prirátať plus úrodu ktorú viem v skleníku dosiahnuť.
- Čo viem spraviť aby som vo svojej záhrade nemusel používať pesticídy, resp. aby mi ich stačilo používať čím ďalej tým menej?
Tipy na zníženie používania pesticídov v záhrade
Odpovedí na poslednú otázku je mnoho. Hneď pri zakladaní záhrady treba myslieť na diverzitu výsadby. Ovocné stromy a kríky, ak sú vysadené na striedačku s inými druhmi sú na tom lepšie než ich vysadiť v skupinkách. Škodce budú musieť ďalší strom hľadať. Pri skupinovej výsadbe im stačí preskočiť na susedný konár. Zeleninové záhony vysadené pásmi rôznych rastlín zďaleka nie sú tak dobre viditeľnou pristávacou plochou pre škodce ako niekoľko metrov štvorcových šťavnatého šalátu. Výsadba na striedačku v záhrade nerobí problémy pretože úroda sa zbiera ručne a nie kombajnom ani ničím podobným.
Pri výseve zeleniny aj výsadbe ovocných stromov a krov je dobré si najprv zistiť, voči ktorým chorobám sú dané odrody rezistentné a zároveň voči ktorým chorobám a škodcom je potrebné ich postrekovať aby vôbec niečo urodili. Správny postrek vyžaduje okrem iného aj správne načasovanie na ktoré víkendový záhradkár nemá vždy čas. Výberom odolných odrôd sa dá predísť množstvu sklamania.
Domčeky pre hmyz, hromada starého raždia, štrbinový múrik zo starých škridiel, nekosený kus lúky a iné malé biotopy pre hmyz pomôžu záhrade hneď dvoma spôsobmi. Jednak poskytnú úkryt a miesto na rozmnožovanie opeľovačom, zároveň poskytnú domov aj hmyzím predátorom ktorí sa postarajú o škodcov v záhrade namiesto pesticídov.
Prečítajte si tiež: Lahodné tvarohové koláče
Aj úžitková záhrada môže mať úžitok z okrasných rastlín. Kvitnúce rastliny prilákajú do záhrady opeľovače ktoré sa následne postarajú aj o opelenie úžitkových rastlín. Je veľmi dobré mať v záhrade aj obzvlášť skoro kvitnúce rastliny. Tie do záhrady prilákajú otužilé čmeliaky ktoré na jar vylietavajú skôr než včely. V záhrade s dostatkom potravy sa môžu aj uhniezdiť. Celoročné kvitnutie dosiahnuté dobre naplánovanou výsadbou opeľovače udrží v záhrade celú sezónu. Budú nablízku keď ich budeme potrebovať na opelenie ďalšej úžitkovej plodiny.
Okrasná záhrada vie podporiť populáciu opeľovačov v závislosti od toho ako je nadizajnovaná. Vhodnými úpravami sú napríklad premena nepoužívanej plochy trávnika na rozkvitnutú lúku, živý plot vysadený z rôznych kvitnúcich rastlín namiesto klasickej jednodruhovej výsadby tují, výsadba v rámci ktorej stále niečo kvitne od skorej jari do neskorej jesene.
Ako sa zbaviť uhorkových chrobákov
Uhorkové chrobáky (Acalymma vittatum a Diabrotica undecimpunctata) sú nebezpečnými škodcami uhoriek, tekvíc, cukiet a melónov. Spôsobujú vädnutie rastlín, likvidujú listy, kvety a plody. Dospelí jedinci prezimujú v starom dreve a kladú vajíčka na základňu rastlín. Dospievajúce chrobáky si pochutia aj na väčších častiach. Uhorkové chrobáky prenášajú bakteriálne vädnutie.
- Prevencia: Mladé rastliny prikryte sieťovinou alebo textíliou.
- Ručný zber: Každodenný ručný zber dospelých chrobákov.
- Pasce: Použite pasce na uhorkové chrobáky.
- Neemový olej: Postriekajte rastliny roztokom neemového oleja a vody.
Choroby uhoriek a ekologické postreky
Poškodenie listov uhoriek môže byť spôsobené hubovou chorobou - múčnatkou. Ochrana spočíva v odstránení pozberových zvyškov. Z chemických prípravkov sú vhodné Kumulus WG a Thiovit Jet. Rastliny treba ošetriť preventívne po zistení prvých príznakov ochorenia (zvyčajne v júli) v 7- až 10-dňových intervaloch. Poškodenie listov poukazuje aj na možnosť napadnutia rastlín roztočcom chmeľovým. Z chemických prípravkov možno proti nemu použiť Neemazal - T/S alebo Vertimec 018 EC. V skleníkoch a fóliovníkoch možno použiť aj ekologickú biologickú ochranu.
Choroby a škodcovia tují
Tuje môžu napadnúť rôzne choroby a škodcovia. Medzi časté problémy patria:
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť bolonskú
- Zlý závlahový režim: Po výsadbe treba zaliať, ale nie utopiť sadenice.
- Zimné presychanie: Spôsobené nedostatkom vlahy v pôde.
- Prehnojenie: Nedávajte hnojivo ku koreňom hneď pri výsadbe.
- Nedostatok živín: Staršie stromy hrdzavejú, chýba im horčík v pôde.
- Zimné oteplenie: A následné veľké mrazy spôsobujú popraskanie pletív vytekajúcou miazgou.
- Zimné zasolenie: Živé ploty pri komunikáciách trpia presakovaním soli z vozovky.
- Napadnutie hubami: Koncom leta sa objavujú odumreté výhony s čiernymi plodničkami.
- Napadnutie škodcami: Larvy niektorých motýlikov molovka tujová sa zavŕtajú do vetvičiek, ktoré následne koncom leta zasychajú.
Častou chorobou u tují býva fytoftorová hniloba koreňa (Phytophthora spp.). Napadnutie sa prejavuje hnednutím a hnilobou koreňového krčku. Korene postupne mäknú a rozpadávajú sa. Ochrana proti fytoftorové hnilobe spočíva v dodržiavaní preventívnych opatrení. V prvom rade sa treba vyhnúť výsadbe v oblastiach, ktoré sú zhutnené, nedostatočne odtekajú alebo sú príliš vlhké V druhom rade zabezpečiť dobrú drenáž pod koreňmi na odvod vody a tým sa vyhnúť vlhkým podmienkam v ktorých sa patogénu darí. V treťom rade to znamená brať odrezky len zo zdravých rastlín a systematicky odstraňovať v škôlke rastliny s príznakmi fytoftorovej hniloby. Chemická ochrana spočíva v dôkladnej zálievke vytriedených rastlín 0,2% prípravkom Aliette 80 WG, 0,05% prípravkom Polyversum alebo 0,25% prípravkom Proplant v dávke 4 l vody / m².
Častou chorobou u mladých jedincov tují, jeden až štyri roky starých je hnednutie ihlíc tují (Didymascella thujina). Príznaky ochorenia sa objavujú na mladých rastlinách obvykle v polovici leta. Šupinovité listy, hlavne na spodných vetvách majú na hornej strane žltohnedé nekrotické škvrny, ktoré neskôr hnednú. Preventívna ochrana proti hnednutiu ihličia spočíva v správnom rastovom režime tj. Výsevy alebo zakorenené odrezky zalievať zrána, aby rastliny do večera oschli. Ďalšou príčinou zasychania ihlíc tují a iných ihličnanov huba (Pestalotia funerea)(Pestalotiopsis funerea).Najčastejšie sa vyskytuje na šupinatých lístkoch druhov r. Thuja a Juniperus, napáda aj druhy r. Chamaecyparis, Cupressus .Napadnuté časti od vrcholov výhonov žltnú a hnednú. Parazit napáda predovšetkým oslabené rastliny (nedostatok alebo nadbytok výživy, nevhodné stanovište, poškodenie imisiami, hustá výsadba spojená s nadmernou vlhkosťou a pod.). Ochrana spočíva v odstránení napadnutých častí , v zmene oslabujúcich faktorov a v aplikácii fungicídov s účinnou látkou tebuconazol, tebuconazol s trifloxystrobinom alebo triticonazalom, ktoré sú účinnejšie pri prevenčnej aplikácii.
Odumieranie ihlíc tují, borievok a ďalších druhov č. Cupresaceae môže mať viac príčin. Jednou z možných pôvodcov je huba Kabatina thujae, ktorá sa často vyskytuje ako sekundárny parazit. Výrazným príznakom je hnednutie jednotlivých šupinových lístkov alebo vrcholových častí výhonov. Huba prezimuje v napadnutých výhonoch. Podobné symptómy spôsobuje aj molovka Argyresthia trifasciata. Podobné symptómy môžu byť vyvolané aj nedostatkom svetla či poškodenie mrazom. Nedostatkom živín tiež podporuje výskyt patogénu. V druhej polovici vegetačného obdobia dochádza zvyčajne k prirodzenému hnednutie a usychanie bočných vetiev tují, borievok aj cyprusov . V posledných rokoch sa však na týchto ihličnanoch objavuje škodca , ktorý spôsobuje podobné príznaky - týmto nepríjemným škodcom je lykokaz tujový (Phloeosinus thujae) . Lykokaz má počas roka jednu generáciu a hlavným obdobím rojenia chrobákov je máj a jún. Zhnednutie koncov výhonkov je prvým príznakom napadnutia mínerkou tujovou. Poškodenie je estetické, opakovane napadané dreviny však môžu uhynúť. Z preventívnej ochrany je nutné zabezpečiť tujám a ostatným druhom optimálne podmienky, ako je správne miesto, zálievka a výživa. Chemická ochrana spravidla nie je nutná., v prípade veľkého výskytu je možné použiť klasické alebo biologické insekticídy v termíne výletu, ktorý možno sledovať pomocou feromónových lapačov. Najvhodnejší termín chemickej ochrany je obdobie aktívneho letu motýľov a kladenia vajíčok.
Priadzovček smrekovcový (Argyresthia dilectella, A. trifasciata). Zhnednutie listových šupín a ich presvetlenie od špičiek výhonkov, sú prvým príznakom poškodenia týmto škodcom. Ochorenie zapríčiňujú dva druhy motýľov Argyresthia dilectella, A. trifasciata. Chemická ochrana spravidla nie je nutná., v prípade veľkého výskytu je možné použiť klasické alebo biologické insekticídy v termíne výletu, ktorý možno sledovať pomocou feromónových lapačov. Najvhodnejší termín chemickej ochrany je obdobie aktívneho letu motýľov a kladenia vajíčok.
Jedným zo škodlivých druhov, ktorý v posledných rokoch čím ďalej častejšie trápi pestovateľov tují, cypruštekov a borievok je štítnička borievková (Carulaspis juniperi). Samičky kladú v máji vajíčka pod ochranu svojich štítkov a umierajú. V júni sa liahnu nymfy, ktoré sa menia v dospelé jedince až neskoro na jeseň. Samčekovia po párení umierajú, prezimujú iba samičky. Hromadným saním, kedy sú vetvy pokryté veľkým počtom jedincov, spôsobujú štítničky poruchy rastu, deformácie, žltnutie ihlíc, usychanie výhonov a konárov, niekedy aj celých kríkov. Pri veľmi silnom výskyte sú kríky pokryté lepkavú medovicou. Proti štítničkám zasahujeme čo najskôr po ich zistení. Keďže ich telo je pokryté ochrannou voskovou vrstvou, do postrekovej kvapaliny sa odporúča pridať aj zmáčadlo (napr. Citowett). Ošetrenie treba v 7 až 10 - dňových intervaloch aspoň dvakrát zopakovať. Na každý však musíte použiť iný prípravok - treba ich vždy prestriedať. Na prvý postrek aplikujte napríklad Dursban 480 EC alebo Reldan 22, na druhý za desať dní použite prípravok Karate Zeon 5 CS.
Ochrana olivovníkov pred škodcami a chorobami
Krajiny strednej Európy nemajú zďaleka podnebie také, ako je podnebie rastlín žijúcich v blízkosti stredozemného mora. Máme tu chladné a vlhké zimy a daždivé letá čo sa výzamne podiela na chorobnosti rastlín a ich odolnosti voči škodcom. Ak je záhradník včas informovaný o možnostiach chorôb, môže zabrániť ich šíreniu už v ich zárodku.
Pre boj so škodcami z pohľadu zberu úrody - olív z olivovníkov sa vždy doporučuje prednostne pred použitím chemických prípravkov ekologické ošetrenie.
Baktéria požiaru (Xylella fastidiosa): Spôsobila ničivé škody v kultivačných oblastiach olivovníkov. Baktéria sa usadzuje v xyleme olivovníka, kde dochádza k upchatiu. Listy, výhonky a kvety žltnú, vyschnú a odumierajú. Na prvý pohľad postihnutý olivovník vykazuje príznaky stresu zo sucha. Ohnivá baktéria sa neobmedzuje iba na olivovníky. Až 595 hostiteľských rastlín, medzi ktoré patria i mandle, broskyne a citróny, oleandre, broskyňa, slivka, vinič a ďalšie stredomorské rastliny. Časté je pozorovanie príznakov len na niekoľkých konárikoch, avšak s postupom času dochádza k rozšíreniu symptómov na celú rastlinu.
Chloróza: Spôsobená nevyhovujúcimi podmienkami pre rast rastlín, nedostatkom živín (dusíka, železa, draslíka, horčíka, síry, zinku, mangánu, medi, bóru, molybdénu). Príliš vysoký obsah vápnika v zásaditom rozmedzí viac ako 8 blokuje absorpciu stopových prvkov. Aby sme dlhodobo napravili nedostatok živín, vysaďíme olivovník do vedra s čerstvým substrátom s hodnotou pH medzi 7 a 8.
Rakovina olivovníkov: Patogén využíva každú maličkú ranu ako bránu na implantáciu hlboko do tkaniva. V pokročilom štádiu rastú bunky - smerom von, nad povrch rastliny. Ak okamžite nie sú k dispozícii účinné obranné látky, ani v ekologickej, ani v chemickej forme, napadnuté časti rastliny by mali byť vyrezané a spálené. Nakoľko infekcia sa často vyskytuje pri použití nečistých nožníc a nožov, mali by byť vždy dezinfikované. Lokalita by mala byť ochránená pred dažďom a zabránením zavlažovaniu nad korunou , pomáha to zabezpečiť, aby si patogény rakoviny olivových stromov nenašli žiadny cieľ. Okrem toho si správne vyberte termín pre rezy na jar, keď sa rany rýchlo hoja.
Škvrny na ovocí: Toto ochorenie postihuje stromy počas vegetačného obdobia a môže spôsobiť značné straty na úrode. Choroba spôsobuje na ovocí škvrny, oneskoruje dozrievanie a znižuje výťažnosť oleja. Môže dôjsť k odlisteniu a v závažných prípadoch k odumretiu vetvičky, ktorá môže mať na stromy dlhodobé zdravotné následky. U mladých listov sa vyvinú väčšie príznaky ako u stredne starých alebo starých listov. Choroba sa môže šíriť hmyzom a vetrom, lokálne dažďovou vodou. Choroba sa zvyčajne infikuje vo vlhké dni - na jeseň, v zime a na jar. Preferovaný teplotný rozsah pre tvorbu plesne je od 14 do 24°C. Nedostatok živín alebo nerovnováha v pôde súvisia so zvýšenou citlivosťou. Ochrana: Odstráňte všetky napadnuté listy a zlikvidujte ich v odpadkovom koši. Preventívne by sa malo odstrániť aj opadané lístie. Najúčinnejší spôsob ošetrenia je elektrický postrekovač s vysokým tlakom. Postrek pomáha pokryť celý povrch každého listu. Forma postreku hydroxidom meďnatým, oxychloridom meďnatým, trojsýtnym síranom meďnatým a oxidom meďnatým. Je potrebné poznamenať, že postrek meďou je takmer nemožné zmyť.
Savý hmyz: Škodcovia sajú listové tkanivo svojimi výraznými ústami, aby sa dostali k vytúženej šťave. Ak neochránime rastlinu, strom pomaly zomiera pod zvyšujúcim sa tlakom napadnutia. Ak svoj olivovník umiestnite vonku až do prvého mrazu, môžete sa tomuto moru vyhnúť bez ďalších opatrení. Ak hmyz našiel a napadol rastlinu, potierajte kolonizované listy mäkkou handričkou namočenou v alkohole. Ťažko dostupné miesta na zamorenie opakovane potierajte vatovými tampónmi, ktoré ste predtým namočili do alkoholu. Ďalej klasický mydlový roztok minimálne ničí savý hmyz bez štítu alebo ochranného viečka. Napadnutie hmyzom možno na prvý pohľad zameniť za rakovinu olivovú.
Peniarka: Peniarka sú hnedasté až čierne chrobáky, 6-7 mm dlhé vyliezajú za súmraku, aby hľadali jedlo v záhrade. Je nebezpečná aj z dôvodu že dokáže prenášať chorobu xylella fastidiosa.
Nosánik: Sú čierne, až 10 mm dlhé a vychádzajú za súmraku, aby sa po záhrade pozreli na jedlo. Nosánik neignoruje ani olivovník s hustými vždyzelenými listami. Na boj s ním existuje celý rad ekologických prostriedkov. Žravé larvy sa dajú spoľahlivo zničiť hlístmi. Tieto škrkavky sa aplikujú pomocou zálievky alebo striekačky na ochranu rastlín a parazitujú na larvách. Pre optimálny úspech je potrebná opakovaná aplikácia. Ak je boj s nematódami príliš časovo náročný, do substrátu sa zapracujte neemový olej. Neemový olej sa do olivovníka absorbuje koreňmi olivovníka a zastavuje kŕmenie lariev a chrobákov.