Židovská kuchyňa, siahajúca hlboko do histórie, je presiaknutá rituálmi a tradíciami, ktoré ovplyvňujú nielen zloženie jedál, ale aj spôsob ich prípravy a konzumácie. Dodržiavanie biblických predpisov, známych ako kóšer, je pre mnohých Židov dôležitou súčasťou ich identity a kultúry. Tieto predpisy ovplyvňujú výber surovín, ich kombinácie a celkový prístup k jedlu.
Kóšer stravovanie: Základné princípy
Kóšer stravovanie sa riadi prísnymi pravidlami, ktoré určujú, ktoré potraviny sú povolené a ktoré zakázané. Medzi zakázané potraviny patrí mäso zo svíň, koní, oslov a iných neprežúvavcov. Dôležitý je aj spôsob zabitia zvieraťa, ktoré musí byť vykonané nožom mäsiarom so špeciálnym povolením, ktorý pretne zvieraťu naraz hrtan aj tepnu, aby zviera ihneď vykrvácalo. Židia veria, že v krvi je duša, a preto sa krv nesmie konzumovať. Z rýb sú povolené len tie, ktoré majú plutvy a šupiny a zároveň sa množia ikrami.
Ďalším dôležitým princípom kóšer stravovania je prísne oddelenie pokrmov z mäsa od pokrmov z mlieka. V kóšer reštauráciách sa často nachádzajú dve oddelené kuchyne s rovnakým vybavením, aby sa zabezpečilo, že nádoby používané na prípravu mäsa neprídu do styku s mliekom. Po konzumácii mäsitého pokrmu musia Židia počkať až šesť hodín, kým môžu jesť mliečne pokrmy. Ak najprv jedia mlieko, majú počkať aspoň hodinu, kým pristúpia ku konzumácii mäsa. U syrov je táto doba dlhšia. Existuje aj tretia skupina surovín, ktoré sú neutrálne, ako napríklad ovocie, zelenina a strukoviny.
Rituálne stolovanie a sviatky
Židia sa v priebehu dejín roztrúsili z Palestíny do celého sveta, no ich stravovacie návyky zostali vo veľkej miere rovnaké vďaka dodržiavaniu rituálnych zvykov pri stravovaní. Napríklad každú sobotu svätia okrem iného aj rituálnym stolovaním. K sobotňajším jedlám patria „gefilte fiš", vykostené rybacie mäso v rôsolovitej omáčke, iné rybacie jedlá a polievky, teľacie nožičky, sladký dezert „cimes".
Hlavným jedlom celého dňa je u Židov večera. V piatok večer si celá rodina sadne za stôl prestretý bielym obrusom, pani domu zapáli dve sviece a odrieka modlitbu. Na stole ležia dva bochníky „chaly“ prikryté obrusom. Je to židovský chlieb, ktorý je podobný našej vianočke. Pečú sa vždy dve a ich konzumácia je rituálna. V piatok večer hlava rodiny nakrája väčší chlieb a jeho kúsky rozdá spolustolujúcim. V sobotu sa zas konzumuje ten druhý, spravidla menší chlieb. Obľúbeným predkrmom je na sviatočnom stole „židovský kaviár“. Ide o vajíčka s cibuľou a odkrvenou pečeňou. Hlavným chodom v sobotu je „šolet“. Keďže Židia nesmú v sobotu vôbec nič robiť, pripravuje sa už v piatok dopoludnia. Ide o pomaly zapekané mäso s krúpami a fazuľou. V minulosti ho celú noc nechávali v teplej peci. Ako príloha je podávaná cestovinová ryža alebo „kugl", čo je vlastne istý druh zemiakovej placky. Šolet sa najčastejšie pripravuje z hydiny, no niekedy aj z hovädziny. Na záver svätenia soboty všetci stolujúci ovoniavajú koreniny, aby ich vôňou pozdravili sláviacu dušu v ich tele.
Prečítajte si tiež: Príprava steaku zo sviečkovice
Jedlo u Židov, jeho príprava a stolovanie je prísne rituálnou záležitosťou. Ku ostatným židovským sviatkom tiež patria tradičné recepty. „Roš-ha-šana" je sviatkom Nového roka. Základom jedál konzumovaných na Roš ha-šana sú jablká, mrkva a med. Z ovocia najmä granátové jablko, ktoré skrýva obrovské množstvo zrniečok má symbolizovať „plodný“ nový rok. Pripravuje sa napríklad Mrkvové tzimes pozostávajúce z mrkvy, masla, soli, cukru, medu, mletej škorice a pomarančovej šťavy. Sviatočným zákuskom je napríklad Lekach. Pripravuje sa z čiernej kávy, masla, medu, vajec, rumu, hnedého cukru, olivového oleja, perníkovej múky, prášku do pečiva, jedlej sódy, mletej škorice, perníkového korenia, sušených hrozienok, posekaných vlašských orechov, kandizovanej citrónovej kôry alebo ovocia a nastrúhaná kôry z polovice citróna.
„Jom Kippur" je deň, kedy sa Židia 24 hodín postia a tento pôst je napokon ukončený hostinou. „Tu bi-Švat" je sviatkom stromov a rastlín, a najlepším spôsobom ako ho osláviť, je dať si nejaké vegetariánske jedlo. Židia pripravujú napríklad Perzský ovocný šalát alebo Izraelský baklažánovo-paradajkový šalát. „Chanuka" je sviatkom svetiel. Vtedy sa konzumuje najmä jedlá pripravované na oleji, keďže svetlo má spätosť najmä s olejom. Medzi obľúbené pokrmy patrí napríklad Latkes, čo je podobné jedlo ako naša zemiaková placka, alebo Tradičné chanukové šišky. „Sukot“ je sviatok zberu úrody, ktorý možno prirovnať k „dožinkám“, v jedlách, typických pre tento sviatok, prevládajú čerstvá zelenina a ovocie. Je to najmä rôznymi spôsobmi plnená zelenina, napríklad Plnená paprika alebo Plnené kapustné listy. Ako dezert môžeme podávať šalát z čerstvého ovocia.
"Purim" je dňom karnevalu na počesť kráľovnej Ester. Kráľovná Ester je významnou biblickou postavou, o ktorej sa dočítame v starom zákone. Pre tento sviatok sú typické jedlá ako napríklad Hamentašen, taštičky plnené zmesou z maku, vanilkového cukru, marhuľového džemu, škorice, rumu a masla. Počas celého sviatku „Pesach“ je zakázané konzumovať jedlá, ktoré obsahujú niečo kvasené, na pamiatku odchodu Hebrejov z Egypta, keď nestihol vykvasiť chlieb. Typickým a asi najznámejším pokrmom obdobia Pesachu je maces (nekvasený chlieb). Významnou je najmä sederova večera na začiatku tohto sviatku. Podáva sa vtedy Charoset z nastrúhaných jabĺk, orechov a vína, alebo Zlatá kuracia polievka s macesovými knedličkami. Ako zákusok sa v tento deň servíruje Studený macesový koláč. „Šavuot“ je sviatkom, keď sa slávi prijatie Tóry, a keď vrcholí obdobie počítania omeru. Keďže bola Izraelitom prisľúbená zem oplývajúca mliekom a medom, je zvykom pripravovať v tento deň práve jedlá z mlieka. Snáď najtypickejším jedlom sú Blintzes, niečo ako naše palacinky s tvarohovou plnkou. Zo slaných jedál sa pripravuje napríklad Zapekaný špenát so syrom.
Vplyvy a moderná izraelská kuchyňa
Od dôb Palestíny sa veľa pre Židov zmenilo. Dnešná Izraelská kuchyňa je pretkávaná vplyvmi libanonskej aj arabskej kuchyne. Tiež je tu vplyv jemenskej kuchyne aj iných afrických kuchýň. Obľúbené sú tu šaláty, falafel, tahin, chumus, grilované mäsá ako napríklad šašlík alebo kebab z mletého mäsa. Medzi najpoužívanejšie orientálne prísady patria sezam, škorica, mäta, datle, pomaranče, hrozno, koriander, ružový olej alebo med. Arabská kuchyňa tu prišla v záľube olejov a tučných jedál. U nás si Židia obľúbili zas viedenské rezne a maďarský guláš. Obľúbeným chlebom je tu „hallah“, čo je jemnejšia forma nášho chleba, ďalej sa obľube teší aj sladký chlieb máčaný do čokolády alebo s hrozienkami. V arabských pekárňach sa pečie „pitta“ . Známou sladkosťou je baklava. Je to zákusok z mletej praženej pšenice s pistáciami alebo lieskovcami ponorený do medu.
Kóšer v súčasnosti
Pojem „kóšer“ znamená v hebrejčine „čistý, spôsobilý, vhodný“. V súvislosti s jedlom u Židov má tento pojem zákonný až rituálny charakter. Napríklad ale Židia na Slovensku to vôbec nemajú ľahké. Prísne predpisy v súvislosti s čistotou a prípravou surovín im neumožňujú dodržiavať zásady a jesť „kóšer“. Napríklad ale v USA, kde je dostupnosť kóšer potravín bežná, dodržiava tieto pravidlá len zhruba jedna pätina Židov.
Prečítajte si tiež: Lahodné tvarohové koláče
Stravovacie návyky v starovekom Izraeli
Angličania majú jedno príslovie, ktoré hovorí: - Raňajky zjedz sám, o obed sa podeľ s priateľom a večeru daruj svojmu nepriateľovi. V starozmluvnom Izraeli (aj v krajinách celého Blízkeho východu) to ale bolo presne opačne. Starí Izraelci jedli obyčajne iba dva razy za deň, ak nepočítame ľahučké raňajky, skladajúce sa iba z niekoľkých olív alebo iného ovocia. Sýto jesť hneď zrána sa považovalo za zvrátenosť (Kaz 10, 16). Prvé denné jedlo (chlieb, ovocie, mlieko) sa jedlo až okolo poludnia, kedy slnečná žiara nútila k odpočinku od práce (Rút 2, 14). Ale aj toto jedlo bolo ľahké (chlieb namočený v ľahkom víne, alebo chlieb s kúskom ryby - J 21, 13). Iba mimoriadni hostia, ktorých bolo potrebné si uctiť, dostávali aj napoludnie mäso a víno (1M 43, 16). Až večer, po západe slnka, keď sa dokončila práca na poli, sa zasadalo k hlavnému jedlu, ktorým bola večera (L 17, 7-8).
V predpotopnej dobe bola potrava výhradne rastlinná (1M 1, 29). Až po potope bolo dovolené jesť aj zvieratá, ale s podmienkou, že z nich bude odstránená krv (1M 9, 4). Strava priemerného Izraelca bola tiež takmer výhradne rastlinná. Iba pri rodinných slávnostiach, pri vzácnej návšteve (1M 18, 7) a samozrejme pri obetných hostinách vo svätyni sa konzumovalo aj mäso. Základom stravy bolo obilie (najmä pšenica a jačmeň). Zrno sa jedlo priamo bez akejkoľvek úpravy alebo upražené. Obilie sa tiež mlelo na múku, z ktorej sa piekol chlieb a iné pečivo. Ďalšími potravinami boli strukoviny, zelenina a samozrejme ovocie. Za božskú stravu sa pokladal med domácich aj divokých včiel.
Jedlo malo v starozmluvnej dobe veľmi často kultický význam. Zahajovalo sa (1S 9, 13) aj končilo (5M 8, 10) modlitbou. Jesť s niekým znamenalo najužšie spoločenstvo (1S 9,19), obetné hody znamenali spoločenstvo s božstvom. Preto bolo zakázané uzatvárať zmluvy s pohanmi, lebo to predpokladalo zapojenie sa do kultického spoločenstva s ich božstvami (2M 34, 15). Zmluva s Bohom sa uzatvárala obetou a stolovaním (2M 24,1-11). Časť dobytka sa spálila pre Hospodina (3M 1, 1), v niektorých prípadoch (podľa druhu obeti) zvyšok zjedli buď samotní kňazi alebo kňazi spolu s obetujúcimi.
Kóšer predpisy a ich vývoj
Kultické (alebo rituálne) predpisy sa v židovstve zachovali až do dnešných čias. Tradícia ich v mnohých prípadoch rozšírila a spresnila. Nájsť ich môžeme v Talmude, ktorý je židovským nábožensko-právnym kódexom. Jedná sa v podstate o súbor výkladov k Starej zmluve, najmä k Tóre (Desatoru Božích prikázaní). Tieto predpisy určovali, a dodnes určujú kóšerný ráz židovskej kuchyne (kóšer znamená v hebrejčine zodpovedný, ale aj vhodný či schopný).
Kóšerné predpisy obsahujú opäť delenie zvierat a ich mäsa na čisté a nečisté. Pre dokumentáciu toho, ako neskoršia tradícia niektoré nariadenia upresňovala, uvediem jeden príklad: 5. kniha Mojžišova uvádza medzi „čistými“ zvieratami aj niektoré voľne žijúce zvieratá (jeleň, gazela, srnec a ďalšie - 5M 14, 5). Nariadenia týkajúce sa zákazu požívania krvi predpisujú, že zabíjanie aj spracovávanie mäsa pre potreby kóšernej kuchyne musí robiť židovský mäsiar - šochet. Každý kus rozporcovaného mäsa musí byť označený šochetovou pečiatkou. Tradícia ďalej prikazuje dôsledné oddeľovanie niektorých surovín, predovšetkým mliečnych produktov a mäsa. Pravdepodobný pôvod tohto nariadenia nachádzame v 2. knihe Mojžišovej (23, 19 a 34, 26), ale aj v 5. knihe Mojžišovej (14, 21). Vo všetkých týchto prípadoch sa hovorí: „Nevar kozľa v mlieku jeho matky!“ Talmud povoľuje jesť mliečne jedlá po mäsitých až po uplynutí šiestich hodín. Obrátené poradie je povolené iba s podmienkou, že stolovník si medzi týmito jedlami vypláchne ústa a zahryzne kúsok chleba. Ad absurdum tento predpis priviedlo nariadenie používať dve sady kuchynského riadu. V kóšernej kuchyni sa používajú aj neutrálne suroviny nazývané parve (zelenina, ovocie, múka, vajcia, cukor), ktoré sa môžu konzumovať zároveň s mäsom i mliečnymi produktmi.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť bolonskú
Symbolika jedál počas sviatku Pesach
Väčšina jedál má symbolický a sviatočný ráz: kosť pečeného jahňaťa symbolizuje obety Bohu, vajce predstavuje symbol života, chren príchuť egyptskej nevôle. Niektoré jedlá majú pripomínať murársku maltu, ktorú používali židovskí otroci na egyptských stavbách. Tieto nariadenia symbolizujú utrpenie v Egypte (horké byliny) a chvat pri úteku z neho (nekvasený chlieb, lebo nebol čas na prípravu kvaseného cesta; obuv, palice). Tento nekvasený chlieb je súčasťou mnohých jedál (aj rozdrvený ako naša strúhanka). Poznáme ho pod názvom maces. V neskoršom židovstve musel byť aj on pripravený z kulticky čistej múky (tzv. jomtivik múka - osvedčenie o jej kultickej čistote potvrdzoval rabín svojou pečiatkou).
Sabatové jedlo: Šolet
Originálne a zvláštne sú jedlá, ktoré Židia jedávajú cez sabat. Počas neho nie je dovolené vykonávať nijakú prácu, teda ani pripravovať jedlá a zakladať oheň v sporáku. Preto sa jedlo musí starostlivo pripraviť vopred. Najznámejším sabatovým jedlom je šolet.
Suroviny: 1 kg hovädzieho mäsa z rebier, 250 g pliecka, 500 g cícera alebo fazule, 250 g ryže, 2 kg stredne veľkých zemiakov, 1 teľacia nožička, 10 natvrdo uvarených vajec, 1 pohár olivového oleja, 1 hlávka cesnaku, 1 balíček šafranu.
Postup: Cícer alebo fazuľu preberieme, opláchneme a namočíme na noc do studenej vody. Na druhý deň scedíme, prepláchneme a vysypeme na pekáč. Pridáme soľ, olej, ryžu, šafran a neolúpanú hlávku cesnaku. Na to položíme mäso a teľaciu nožičku preseknutú napoly. Mleté mäso, loj, strúhané macesy, koreniny a posekanú petržlenovú vňať spojíme, dobre premiešame a pridáme vajcia a olej. Sformujeme guľu a zabalíme ju do gázy. Guľu z plnky položíme doprostred hrnca, obložíme zemiakmi a natvrdo uvarenými vajcami. Podľa chuti pridáme soľ, mleté čierne korenie a podlejeme vodou. Pekáč so šoletom vložíme do vyhriatej rúry a pečieme 3 až 4 hodiny pri teplote 180°C. Upečené mäso aj guľu z macesov rozdelíme na porcie a preložíme na zohriatu misu.
Recept na nekvasený chlieb z ryže
V kontexte diétnych obmedzení, či už z dôvodu intolerancie na droždie alebo iných zdravotných problémov, sa stáva nekvasený chlieb cennou alternatívou. Hľadanie receptu, ktorý by bol chutný, ľahko stráviteľný a zároveň spĺňal požiadavky na zdravú výživu, môže byť výzvou. Nasledujúci recept na nekvasený chlieb z ryže je inšpirovaný skúsenosťami ľudí, ktorí sa s podobnými výzvami stretli.
Ing. Martina P. sa podelila o svoje skúsenosti s pečením nekvaseného chleba pre svoju dcéru, ktorá mala zdravotné problémy. Pôvodne chcela zverejniť recept na polovičnú dávku, ktorý sa jej presne vošiel do chlebíkovej formy. Nebola s ním veľmi spokojná, pretože bol po rozkrojení akoby nedopečený a veľmi hutný. Chuťovo však bol dobrý a chutil aj jej dcéram. Bol veľmi drobivý, čo pripisovala celozrnnej múke. Postupovala presne podľa receptu zo stránky od Mira Veselého, ale chlieb sa jej nezdal dopečený.
Postup Martiny P.:
- Príprava: Priliala acidko, med a čaj.
- Pečenie: Vložila do formy vyloženej PNP, potrela slanou vodou, urobila zárezy a dala do rúry na 20 minút pri teplote 220 stupňov. Do rúry vložila hrniec s vodou, aby chlebík nevysychal.
- Dopekanie: Po 20 minútach vybrala, potrela znova slanou vodou, teplotu znížila na 200 stupňov a piekla ešte 15 minút.
- Výsledok: Chlieb bol na kompletku upečený a pekne voňal, ale po rozkrojení bol taký, že sa jej nezdal dopečený. Vrátila ho naspäť do rúry a piekla ešte asi 10 minút (bez vody), čím sa kôrka úplne vysušila a o peknom krájaní nemohlo byť ani reči.
Jana S. sa pýtala Martiny P. na jej skúsenosti s týmto chlebom, pretože ju odrádzalo rozpadávanie a konzistencia. Pečie v domácej pekárni a má skúsenosť, že čím viac celozrnnej múky, tým je chlieb drobivejší a ťažší. Martina P. odpovedala, že rozpadávanie je príznačné pri veľkom alebo úplnom použití celozrnnej múky. Začala namiešavať alebo kombinovať celozrnnú s hladkou špaldovou, prípadne, ak ju nemala, tak použila obyčajnú bielu hladkú. Kombinácia s bielou múkou bola v pomere asi 50:50.
Ďalšie tipy a triky pre nekvasený chlieb
- Slavomíra B. hľadala nejaký zdravý chlebík a natrafila na recept Martiny P.
- Veronika G. piekla zo špaldovej múky, ktorá je najzdravšia zo všetkých múk, ale je drahá.
- Beáta B. sa pýtala, či by to mal byť taký ten čierny chlieb, čo sa predáva v obchodoch väčšinou v takých malých kockách, že? Ten je taký ťažký, hutný, čo by mal byť ozaj celozrnný oproti tým "akože" celozrnným.
- Janka T. experimentovala s celozrnnou múkou a dala 1 diel cel. múky, 1 diel jemných vločiek s vlákninou Emco, 1 vajicko, sol, koreniny, sodu a na spracovanie cesta použila pochutkovu smotanu a trosku mlieka. Robila z toho niečo ako posuchy, take hrubsie placky a niektore som vyvalkala a naplnila vsetkym moznym, co som doma nasla.
- Diana T. držala palce dcére Martiny P., aby bola čo najskôr ok. A čo sa týka celozrnných chlebov oni su naozaj hutne ak tam nie je ziadna biela muka, velmi dobre zasytia. Skús popripade na Mirovej stranke aj forum, je tam neskutocne vela sikovnych ludi co sa v chlebikoch, ale aj veci co sa chudnutia tyka vyznaju, mozno ti niekto poradi. A mozno to bude aj sam Miro. Mozes otazku polozit aj priamo jemu. Len sa tusim musis zaregistrovat.
- Gabriela T. robí najviac ten Írsky sodový od Adriky ten jej najviac chuti, ale posledne dni si kúpila aj Maces nekysnutý chlebík ten je fajn, a mam vzdy v zasove take tie ryzove chlebiky a este jeden druh kupujem v Kauflande ale neviem znacku, predsa len niekedy si nestihnem napiecť chlieb tak nech nám náhradu.
- Slavka H. si myslí, že je to normálne, lebo tam nejde biela chlebova muka,ktora by urobila cesto nadychanejsim.myslim si,ze si vobec nic nepokazila,to je proste 100% zdravy chlieb,od ktoreho pravdaze nemozeme cakat,ze bude chutovo ci vzhladovo uzasny.neslo tam ani drozdie ani gram chlebovej bielej muky,takze sa necuduj.Lepsi nebude nikdy,ver mi. Ale ze je z najzdravsich,o tom nepochybuj.
Alternatívne recepty a tipy na nekvasený chlieb
- Írsky chlieb: Na internete je viac chlebov označených ako Írsky chlieb. droždia alebo kvásku, ktorý sa ľahko a rýchlo pripraví.
- Írsky chlieb so špaldovou múkou a jogurtom: Do vandlíka som dala preosiatu špaldovú múku, cukor, soľ a soda bicarbonu. Pridala som hustý biely neochutený biely jogurt, mala som domáci vlastný, môžete použiť aj kupovaný, najlepšie hustý jogurt gréckeho typu. V žiadnom prípade sa nesmie vypracovávať a vonkoncom sa nesmie miesiť!!! Jenskú misu pred pečením netreba vyhriaťn v trúbe!!! Vrch cesta som posypala 3 PL špaldovej múky, nemusí sa posypať múkou. Piekla som ho v trúbe vyhriatej na 190 stupňov C 50 minút. Chlieb sa vdaka pečiacemu papieru ľahko vyberie z jenskej misy, dala som ho úplne vychladnúť na mriežku. Pohľad z blízka na prierez chlebíkom, dobre vidno, že je ľahučký, nadýchaný, pórovitý s veľkými okami. Predchádzajúci chlieb sa minul, potrebovala som rýchlo a prakticky bez námahy upiecť dobrý chleb, ktorý má aj vynikajúcu chuť a podarilo sa. Na povrchu dobre je vypečená kôrka s múkou a vo vnútri mäkkučká nadýchaná a vzdušná striedka. Chlieb sa výborne krája a je vláčny i na druhý deň. Navyše neobsahuje tento Írsky chlieb droždie, teda nenadýma, obsahuje kyslo-mliečny produkt - jogurt a môžu ho konzumovať aj tí, ktorí z akýchkoľvek dôvodov nesmú mlieko.
- Pohánkový chlieb bez miesenia: 900ml teplej vody ( max. Pohánkovú múku (celozrnnú, alebo mix 1/2 celozrnnej a 1/2 bielej pohánkovej múky) zmiešajte so soľou, mletou rascou ( 2 čaj. Všetko premiešajte a pridajte 900 ml teplej vody ( max. Cesto zdvojnásobí svoj objem. Ak je v miestnosti veľmi teplo je to skôr ako 24 hodín. Počas celého času s cestom nič nerobte. Po uplynutí času vložte do rúry nádobu , v ktorej budete bochník piecť a nahrejte rúru na 230°C . Z uvedeného množstva je bochník s hmotnosťou cca.
- Naan (kysnutý chlieb z Indie): Naan sme si doma obľúbili už dávno. Skvelý druh chleba, ktorý sa hodí na grilovačky, dojedačky zbytkov z chladničky alebo aj typicky k indickému jedlu. Jedná sa o plochý kysnutý chlieb zo pšeničnej múky, ktorý sa pôvodne pečie v tradičnej peci, nazývanej tandoor. Ide o hlinenú alebo kovovú pec, ktorá má podobu valca. Je asi meter vysoká a zapustená do zeme. Varí sa v nej, aj sa v nej pečie. Chlebové placky sa vyformujú a prilepia o stenu rozhorúčenej pece. Stačí len pár sekúnd a chlieb je hotový. Z jednej strany sa upečie teplom pečiacej plochy a v priestore zasa sálajúcou horúčavou z ohňa. Úchvatné! Vznikol v krajinách Blízkeho Východu a má viacero obmien. Kedysi som brala ploský druh chleba- tvz.chlebové placky za jedno a to isté. Avšak viem si predstaviť, že by to niekoho mohlo aj pohoršiť. Najmä ak sa jedná o jeho národné jedlo. Tortilla- úplne pôvodne sa jedná o španielske nekvasené jedlo z cíceru, avšak pri kolonizácii Mexika sa tu tortilla veľmi udomácnila. Pita- rodisko má v Blízkom Východe a v Stredozemí. Ide o pšeničný chlieb s kvasnicami. Je typicky vydutý, má teda vnútri dieru. Chapati- Tiež pochádza z Indie a veľmi podobný tortille. Naan- naša dnešná hviezda. 🙂 Domov zrodu je v Iráne, veľmi obľúbený je po celom Indickom subkontinente. Je hrubší ako tortilla. TIP: Urobte si svoje domáce tortilly.
- Naan z kvásku (bez kvasníc): 350 g pšeničnej chlebovej múky (použila som zn. Rozpustené maslo (príp.iný tuk, resp. Naan je veľmi jednoduchý na prípravu a páči sa mi, ako si môžem cesto pripraviť do chladničky, kde ma počká. Suroviny navážime do misky v postupnosti, ako sú uvedené v recepte. Ak je to možné, jogurt vytiahnime z chladničky o niečo skôr a nechajme ho trochu otepliť. Skúšala som minule ho miesiť na linke, lebo som si suroviny navážila do nešikovnej misky. Išlo to aj na linke bez zbytočného podsypávania a zahusťovania cesta. Miesenie však muselo byť rýchlejšie. Keď som spomaľovala, cesto sa hneď všade lepilo. Keď má cesto pekne hladkú konzistenciu, nemiesime ďalej, cesto by sme mohli premiesiť. Aj keď toto cesto je veľmi mäkké, poddajné, veľmi príjemne sa s ním pracuje. Ručné miesenie je pri tomto druhu cesta obzvlášť kvalitný relax. Preto sa nezabudnime pri miesení. Necháme pri izbovej teplote 3 - 4 hodiny, v polovici času zľahka premiesime. Cesto dáme v mise hneď do chladničky, kde nás bude čakať aj 2 dni. Najskôr sa dá použiť v momente, keď na ňom vidíme nárast do objemu. Cesto necháme 1 - 2 hodiny rozbehnúť pri izbovej teplote a následne skryjeme do chladničky. Následne vyklopíme cesto na pomúčenú dosku a rozdelíme na 8 rovnakých častí, stačí odoka. Každú časť premiesime rukami a vytvarujeme do bochníčka. Každopádne, cesto je dobré vytvarovať rukami, resp.prstami. Cesto končekmi prstov roztlačíme. Pomaly od stredu ho začneme naťahovať až smerom k okrajom. Využívame pritom gravitáciu, cesto sa tak naťahuje samé. Valčekom si pomôžeme až nakoniec, ak je to potrebné. Tvarovaniu valčekom sa ale vyhýbame, naozaj ho použijeme len na posledné roztiahnutie okrajom cesta- aby naan nebol ako pizza s okrajmi. Ak sa to stane, nie je to taká pohroma (aj keď neviem, čo by povedali Indovia), stále je to chuťová mňamka. Opečený naan dáme na tanier a môžeme/nemusíme ho veľmi jemne potrieť rozpusteným maslom. Hotovo! Čo k nim? Čokoľvek! 🙂 Ryža, strukoviny, mäso, omáčky, avokádo, zeleninu, syr, vajíčka… aj všetko dokopy! 🙂 Či už na párty, grilovačku, alebo čo pozostávalo v chladničke a chcete dať jedlu nový trendy look.