V súčasnosti je na trhu obrovský výber semien rôznych odrôd na pestovanie. Ak ste si však kúpili mimoriadne chutnú paradajku a chcete pestovať presne túto odrodu, ako na to? Riešením je dopestovanie si vlastného osiva, čo je výborná vec nielen z finančného, ale hlavne z trvalo udržateľného a ekologického hľadiska. Najmä ak si chcete dopestovať zdravé a chutné potraviny s vysokou výživovou hodnotou a nie kupovať prešľachtené, geneticky upravované či chemicky striekané osivo.
Výber vhodných paradajok na osivo
Na semená sú vhodné len zrelé plody, nie tie, ktoré dozrievajú doma na parapetnej doske. Aby vám vlastné vypestované semená urobili skutočnú radosť, musia pochádzať zo zdravej, nenapadnutej rastliny. Z materskej rastliny odoberajte semená v plne vyzretom stave, ale nečakajte príliš dlho, aby vás nepredbehli vtáky alebo vietor.
Celkom pochopiteľný je vplyv dobrých alebo zlých podmienok na vývoj semien na materskej rastline. Menej známy, a pritom veľmi nebezpečný, je vplyv susedných rastlín. Nežiaduce skríženie prináša nekvalitné potomstvo. Z hybridných rastlín sa zber semienok neodporúča. Naopak, samoopelivé rastliny, medzi ktoré patria okrem iného paradajky, sú na rozmnožovanie ideálne. Z takýchto voľne rastúcich rastlín môžete zobrať semená bez obáv. V budúcom roku vám z nich vyrastú rastliny rovnaké, ako bola pôvodná odroda. Oveľa zložitejšia situácia je pri druhoch cudzoopelivých.
Získavanie semien z plodov
Semená sa najčastejšie získavajú prerezaním plodu, ktorý ich obsahuje. Semená niektorých plodových zelenín sú v plode obalené slizom. Ak by ste semená z plodu vybrali a priamo sušili, sliz na nich zaschne a zostanú v nich látky, ktoré zabraňujú klíčeniu. Semená paradajok, uhoriek a tekvíc je preto nutné po vybratí z plodov nechať vykvasiť v nádobke s vodou.
Fermentácia semien
Ak sa rozhodnete odstrániť vrstvu, ktorá bráni klíčeniu, môžete to urobiť tak, že vložíte semienka vrátane dužiny do pohára a naplníte ho vodou. Pohár by mal byť umiestnený na teplom mieste tri dni. Raz denne zamiešajte tekutinu v pohári. Dávajte pozor, aby ste neprekročili odporúčanú dobu troch dní, inak semená začnú klíčiť.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca pestovaním šalátu
Po tomto procese fermentácie preceďte tekutinu cez sitko, pridajte trochu čerstvej vody a opatrne pretrepte. Vďaka tomu sa semená zbavia zostávajúcej dužiny. Tento postup opakujte tak dlho, kým nie je voda čistá. Ak tieto semienka zasadíte do pôdy, uvidíte, že k procesu klíčenia dôjde okamžite, pretože tomu nebráni žiadna vrstva na povrchu semena.
Sušenie a skladovanie semien
Semená nechajte sušiť na liste papiera, látky, na servítke, alebo gáze v suchom a chladnejšom prostredí. Čo najdokonalejšie vysušenie prospeje všetkým druhom semien. Keď sú dokonale vysušené, baľte ich do papierových vreciek či do uzavretých pohárov s uzatvárateľným viečkom. Ak máte semená rôznych odrôd zeleniny, odporúčame zodpovedajúcim spôsobom označiť každý jednotlivý pohár či vrecúško. Poháre skladujte na tmavom a chladnom mieste. Ak však vysušené semená chcete uskladniť cez zimu, nemusíte ich umývať.
Predpestovanie priesad
Teraz, koncom februára, ste už všetci nedočkaví a vo veľkom začínate vysievať. Lenže pokiaľ nemáte skleník, na niektoré druhy zeleniny je ešte priskoro. Napríklad rajčiaky. Vyznačujú sa rýchlym rastom a úplne zbytočne ich v týchto dňoch vysejete. Pokojne im totiž stačí 6 týždňov na to, aby od sejby dosiahli veľkosť vhodnú na výsadbu. Počkajte ešte a výsev načasujte na začiatok marca, najlepšie na polovicu mesiaca. Takto budú mať priesady dva mesiace na to, aby dostatočne narástli. I tak ich vysadíte v druhej polovici mája, samozrejme, ak to nerisknete a nevysadíte ich skôr. Lenže potom hrozí, že opäť prídu mrazy, podobne ako v minulom roku a priesady poškodia.
Prostredie pre priesady
Koho neodradí skorý termín a má možnosti, začnite s výsevom. Dbajte však na prostredie, v ktorom priesady hodláte pestovať. Priestor musí byť dostatočne teplý a slnečný. Rajčiaky totiž potrebujú dostatok svetla, aby sa semenáčiky nevyťahovali. Na sejbu používajte prednostne výsevný substrát, ale nič nepokazíte ani sejbou do univerzálneho. Semienka vysejte plytko najlepšie po jednom do zakoreňovačov. Aby ste ušetrili peniaze, použite tégliky od jogurtu, obaly z mlieka, alebo si ich jednoducho vyrobte z papierových rúrok. Môžete siať aj naširoko, čo zjednodušene znamená, že debničku naplníte substrátom. Utlačíte ho, osivo voľne po jeho povrchu „rozhodíte‟ a zasypete tenkou vrstvou substrátu.
Keď máte hotovo, výsev dôkladne zalejte. Aby sa semená nevyplavili, odporúčame vám použiť rozprašovač. Pokiaľ vysievate do minipareniska, zakryte výsev priloženým krytom a celé miniparenisko/debničku položte na okenný parapet, najlepšie na okno orientované na juh, juho-západ. A nezabudnite na vetranie, aby hubové choroby nedostali šancu.
Prečítajte si tiež: Význam zemiakov na Slovensku
Presádzanie, pikírovanie, zaštipovanie
Čas aj prácu s presádzaním výrazne ušetrí sejba do väčších sadbovačov, lebo je v nich dostatok substrátu a teda aj miesta pre korene. Pri sejbe naširoko sa chtiac nechtiac musíte chopiť náradia a semenáčiky prepikírovať, a to v čase, keď sa na semenáčikoch začína tvoriť prvý pravý list.
Pri pikírovaní buďte opatrní a semenáčik uchopte veľmi opatrne, aby sa nepoškodil. Za rastlinku neťahajte, ale pomocou kolíka ju zo substrátu uvoľnite, aby sa korene nepotrhali. Novú nádobu doprajte rajčiakom aj v prípade, že už narástli do rozmerov, kedy je im pôvodná nádoba malá, korene prerástli substrát a ešte vždy nie je vhodný čas na výsadbu. Zvony bijú na poplach, keď sa začne meniť farba listov a rastliny viditeľne zaostávajú v raste. Toto sa však deje hlavne pri príliš skorej sejbe a veľmi oneskorenej výsadbe do voľnej pôdy.
Najlepšie je zaštipnúť čím skôr, teda v čase, keď sa ešte len tvorí tretí pravý list. Opatrne ho prstami odstráňte na báze. Rastlina zmladí tvorbou dvoch postranných výhonkov vyrastajúcich v pazuchách listov.
Voda a vetranie
Rajčiaky vodu potrebujú, ale treba s ňou narábať opatrne. K priesadám zalievajte vlažnou vodou vždy, keď substrát mierne obschne. Nečakajte až do času, kedy lístky výrazne vädnú. Pri pestovaní v skleníku, ale aj na voľnej hriadke v záhrade, zalievajte priamo ku koreňom.
Listom ani plodom nerobí dobre orosenie, lebo ak rastlina neobschne, hrozí napadnutie hubovými chorobami. Na druhú stranu sa však ako prevencia v skleníku odporúča práve rosenie na zamedzenie prítomnosti roztočcov, ktorým suchý vzduch vyhovuje. Keď však zvolíte takéto preventívne opatrenie, skleník vždy dôkladne vyvetrajte, aby čiastočky vody obschli. Veľmi vysoká vlhkosť vzduchu nepraje opeleniu, takže vetranie je nutnosťou.
Prečítajte si tiež: Výzvy pre slovenských pestovateľov
Pôda a živiny
Priesady vysádzajte do záhrady najlepšie v druhej polovici mája. Hĺbku výsadbovej jamy prispôsobte veľkosti koreňového balu priesady. Prerastenú priesadu môžete vysadiť hlbšie, ako rástla v sadbovači, prípadne spodné listy odtrhnite a stonku opatrne ohnite do oblúka a tak vysaďte. Pozdĺž celej stonky sa vytvoria korene. Pred vložením priesady do jamy nalejte vodu, pokojne za jedno veľké vedro a počkajte, kým vsiakne. Až potom vysaďte.
Na pestovanie rajčiakov je najvhodnejšia hlinitá až hlinitopiesočnatá pôda. Ideálne vyhnojená maštaľným hnojom, ktorý sa v prípade potreby dá ľahko nahradiť pridaním granulovaného maštaľného hnoja do výsadbovej jamy. Na lepšie hospodárenie s vodou a živinami pri výsadbe aplikujte aj mykorízne huby. Počas vegetácie prihnojujte, aby ste rajčiakom vyplnili potrebu živín na tvorbu plodov aj rast. Použite hnojivo na plodovú zeleninu alebo výluh zo slepačieho trusu, kto nemá vlastné sliepky, jednoducho ho kúpi.
Opora a vylamovanie zálistkov
Väčšina z nás je zvyknutá pestovať kolíkové rajčiaky, ktoré potrebujú oporu. V skleníku ju zabezpečuje špagát pevne upevnený o konštrukciu, v záhrade sú to oporné kolíky pevne ukotvené v pôde. Pri uväzovaní rastliny k opore špagát jemne oviňte okolo stonky pod listom v mieste, kde chcete rastlinu k opore pripevniť, tak aby vznikla osmička.
V pazuchách listov rajčiakov sa tvoria zálistky, ktoré ak neodstránite, rastú ďalej. Rastlinu oberajú o energiu, spomaľujú dozrievanie už nasadených plodov, lebo aj na nich sa tvoria ďalšie. Preto je najlepšie zálistky odstraňovať čo najskôr. Čakať sa nevyplatí nakoľko staršie výhonky zanechajú po sebe aj väčšie rany.
Kolíkové rajčiaky rastú neustále do výšky, spodné listy ostávajú viac zatienené a môžu brániť prúdeniu vzduchu v poraste a tým byť podporou pre šírenie hubových chorôb. Avšak platí aj to, že sú stále fotosynteticky aktívne a výparom vody zo svojho povrchu ochladzujú vyššie partie rastliny. Kým sú v ich blízkosti plody, chránia ich pred slnečným úpalom, ale akonáhle úrodu pozberáte, najspodnejšie listy môžete vylomiť. List uchopte za stopku a v mieste prirastania na stonku ho ohnite proti smeru rastu.
Burina a prísušok
Aj napriek hlbšie siahajúcim koreňom, nedovoľte, aby burina rastliny obmedzovala a pravidelne ju plejte. Najmenej prácne je okopanie v ranom štádiu rastu buriny, kedy majú rastlinky ešte slabé korienky. Ruka v ruke s pletím ide aj okopanie.
Predpestovanie priesad - detailný postup
Aj keď je vonku chladno a v záhrade ešte nie sú vhodné podmienky na pestovanie rastlín, koniec januára a začiatok februára je ideálny čas na predpestovanie priesad. Vďaka predpestovaniu budú rastliny silnejšie a odolnejšie. Dostanú viac času a kvalitnejšie podmienky na vývoj koreňov a listov. Navyše si vašu úrodu budete môcť pozbierať aj o dva či tri týždne skôr.
Termíny výsevu
Termín výsevu semien na priesady je potrebné naplánovať podľa plánovaného času výsadby do pôdy (uvedený na obale semienok). Netreba začať príliš skoro, no je vhodné počítať aspoň s pár dňovou rezervou v prípade nepriaznivého počasia v termíne plánovanej výsadby. Koniec zimy a začiatok jari tak predstavujú ideálny čas, kedy sadiť priesady paradajok a papriky. S výsadbou ich semienok na priesady môžete začať už vo februári alebo začiatkom marca. Pri tejto zelenine je dobré používať hnojivo s obsahom fosforu. V marci môžete začať sadiť priesady kalerábu a rôznych druhov hlávkového šalátu rovnako ako aj ďalších druhov kapustovej zeleniny ako je karfiol, brokolica, hlávkový šalát a kapusta (biela aj červená). V apríli je vhodné predpestovať bylinky ako sú bazalka, šalvia, pažítka či kôpor ale aj obľúbené uhorky, pri ktorých ukladajte semienka naplocho do hĺbky asi 1 cm. V máji môžete začať s pestovaním priesad čakanky alebo s iných druhov rastlín, ktoré sú určené na neskorší zber.
Potrebné vybavenie
Je dobré vopred si učiť, kam priesady umiestnite, aby ste zvolili vhodné veľkosti kvetináčov alebo nádobiek, ktoré vám ideálne zapasujú na miesto, kde budú rastlinky rásť.
Postup pestovania priesad v byte
- Príprava pôdy: Pripravte si kvalitnú pôdu - vhodný substrát pre výsev a naplňte ním nádobu na výsev (môžu to byť malé kvetináče, tégliky od jogurtov či zmrzliny, alebo plastové či papierové sadbovače).
- Výsev semien: Do jemne utlačenej pôdy vsaďte semienka rastlín a zasypte tenkou vrstvou substrátu.
- Umiestnenie: Umiestnite ich na teplé miesto s dostatkom svetla.
- Zalievanie: Pravidelne kontrolujte vlhkosť pôdy a pridávajte vodu, len keď je potrebné. Vhodné je použiť krhlu s malým otvorom alebo rozprašovač. POZOR: Neprelievajte rastliny, pretože nadbytok vody môže spôsobiť hnilobu koreňov.
- Pikírovanie: Keď sa objavia aspoň dva pravé listy, môžete rastlinky pikírovať - presádzať z hustých výsevov, resp. rozdeliť do väčších kvetináčov, samostatných téglikov. Pri vyberaní pridržiavajte rastlinky za klíčny lístok nie sa stonku, aby ste predišli ich poškodeniu. Pri pikírovaní vyhĺbte menšiu ale dostatočne hlbokú jamku pre rastlinku, ktorá môže byť zasadená až po klíčne listy.
- Výsadba: Priesadu následne vysádzajte do pôdy v termíne podľa typu rastliny. Asi týždeň pred výsadbou na záhony odporúčame rastliny otužovať napríklad intenzívnym vetraním.
Na čo si treba dať pozor pri predpestovaní priesad?
Pri predpestovaní priesad je dôležité dbať na niekoľko faktorov, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri správnom raste.
- Dostatok svetla: Priesady sú náročné na svetlo, preto pre správny vývoj, odporúčame použiť svietidlá alebo umiestniť priesady blízko okna (ideálne na južnú stranu).
- Teplota: Pre klíčenie plodovej zeleniny (paradajky, paprika, uhorky) je optimálna teplota okolo 25 °C. Po prvých klíčkoch je vhodné teplotu znížiť na 20 °C. Pri ostatných klíčiacich semenách sa odporúča teplota okolo 18 °C. Všeobecne sa neodporúča pokles teplôt pod 10 °C.
- Vlhkosť: Keď začne povrch pôdy zasychávať, je vhodný čas na zavlažovanie priesad vodou, ktorá má teplotu rovnakú ako je teplota vzduchu.
- Hnojenie: Priesady potrebujú dostatočné množstvo živín na správny vývoj, preto je potrebné pravidelne hnojiť rastliny vhodným hnojivom na priesady, aby nedošlo k tzv. „spáleniu“ pri prílišnom obsahu živín.
- Choroby a škodcovia: Rastliny v interiéri sú viac náchylné na choroby a škodcov, preto by sa priesady mali pravidelne kontrolovať. V prípade akýchkoľvek príznakov (suché, zažltnuté lístky, vošky a pod.) je vhodné tieto príznaky odstrániť.
Výber substrátu
Dôležité je, aby ste pred použitím substrát preverili, či spĺňa potreby vašich rastlín a aby bol dostatočne kvalitný a plný živín pre ich správny vývoj. Je dobré vedieť, či pH substrátu je neutrálne, ktoré je vhodné pre väčšinu druhov rastlín. Zároveň substrát by mal dobre absorbovať a udržiavať vlhkosť. Tiež by mal obsahovať piesok pre dobrú drenáž, aby prebytočná voda mohla odtekať a vyparovať sa, čím sa zabráni hnilobe koreňov. Ak sa rozhodnete pre prírodné alebo domáce zmesi je treba dbať aj na čistotu, aby bol substrát bez prítomnosti choroboplodných zárodkov alebo škodcov. Preto ich pred použitím dôkladne sterilizujte.
Domáci substrát - recept
- Zoberte si 1 diel kvalitnej preosiatej pôdy pre výsev.
- Pridajte 1 diel rašeliny alebo kompostu (poskytujú dostatok živín pre rastliny).
- Pridajte 1 diel piesku (zabezpečuje dobrú drenáž).
- Dôkladne premiešajte všetky zložky, aby ste dosiahli rovnomernú zmes.
- Substrát môžete sterilizovať tým, že ho dáte na 15 minút do rúry vyhriatej na 180 stupňov °C, aby ste zničili choroboplodné zárodky a škodcov.
Takýto substrát je vhodný pre väčšinu druhov rastlín a poskytuje dostatok živín a priestoru pre korene rastlín.
Výsev a klíčivosť
Predpokladom toho, že získame kvalitné a životaschopné priesady, je správny termín výsevu. Ten býva spravidla pri každom druhu zeleniny alebo letničiek odlišný. Osvedčilo sa najprv umiestniť nádoby s výsevmi do najteplejšej miestnosti bytu, a keď začnú vyrastať prvé klíčky, premiestniť ich na svetlé a o niečo menej teplé miesto.
Kvalitné priesady získame, ak ich predpestujeme vo vykurovanom skleníku, neskôr môžeme výsevy zrealizovať aj v parenisku (nie však v prípade všetkých druhov). Ak skleník nemáme, môžeme si vybrať zo širokej ponuky plastových okenných miniskleníkov, prípadne si priesady predpestovať v menšom hrantíku.
Výsevné nádoby nemusia byť veľmi hlboké, stačí najviac 10 cm vysoká vrstva substrátu. Každá nádoba, v ktorej plánujeme predpestovať priesady, musí mať na dne otvory na odtok prebytočnej zálievkovej vody. Inak hrozí, že bude substrát trvale premáčaný a priesady budú zahnívať. Výsevy musia byť vždy na svetle, vyhnime sa však priamemu slnečnému svetlu, ktoré môže na citlivých listoch mladých rastliniek spôsobiť popáleniny. Optimálna teplota je asi 20 - 25 °C. Ak má rastlina optimálnu teplotu, ale málo svetla, môže sa príliš vyťahovať a lámať.
Predpokladom rovnomerného klíčenia je aj dostatok vlahy. Výsevy rovnomerne zavlažujeme odstátou vodou. Dávame pozor, aby sme semená zo substrátu nevyplavili, ako aj na premokrenie. Rovnako však nesmieme pripustiť, aby substrát na dlhší čas preschol. Substrát by mal medzi každou ďalšou zálievkou iba mierne preschnúť - je to lepšie, ako keby bol stále premokrený, pretože by hrozila tvorba plesní. Na zavlažovanie výsevov sa osvedčil postrekovač alebo malá krhlička s jemným kropidlom, nie PET fľaša s vodou, pri ktorej hrozí vyplavenie semien. Priestor, kde máme umiestnené mladé rastliny, priebežne vetráme (ale nie v dňoch, keď je mrazivo).
Ak nedodržíme odporúčaný termín výsevu, nebudeme mať v optimálnom termíne výsadby do voľnej pôdy, čo je začiatok až polovica mája, pripravené vhodné sadenice. Nikdy nepoužívajme zeminu zo záhrady alebo z kompostu, nie je na predpestovanie priesad vhodná, pretože určite obsahuje organizmy nežiaduce pre klíčiace rastliny. Dokonca by sme nemali používať ani substrát z minulého roka.
Čerstvé osivo, prípadne to, čo prešlo skúškou klíčivosti, vysievame do debničiek, napríklad do riadkov, ale lepší je výsev naširoko. Platí tiež pravidlo, že jemnejšie osivá len pritlačíme k substrátu, nezasypávame ich - klíčia na svetle. Väčšie zasypeme tenkou vrstvou substrátu. Semená nikdy nepritláčame k pôde. Výsevy si nezabudnime precízne označiť, aby sme presne vedeli, kde čo máme. Podľa toho budeme vedieť, či nám daný druh klíči horšie alebo lepšie a pri ktorej rastline treba výsev zopakovať.
Supresívne substráty
Supresívne substráty vynikajú pridaným obsahom užitočných húb, presnejšie ich spór. Tie sa v optimálnych podmienkach začnú vyvíjať a následne vo výsevoch obmedzujú rozvoj fytopatogénov a drobného škodlivého hmyzu. Najčastejšie tieto užitočné huby chránia klíčiace rastliny pred padaním klíčnych rastlín - veľmi častý problém pri domácom pestovaní priesad.
Pikírovanie - kedy a ako?
Mnohí záhradkári zvažujú, kedy začať s pikírovaním, nie vždy zvolia vhodný okamih. Pikírovať by sme mali vtedy, keď majú mladé rastliny dva pravé listy (okrem klíčnych). Pikírovanie je veľmi dôležité - rastliny spevnejú, vytvoria si kvalitný koreňový bal a na hriadke sa neskôr ľahšie ujmú. Pikírujeme veľmi opatrne do menších črepníkov, sadbovačov alebo rašelinových či plastových zakoreňovačov. Naplníme ich kvalitným substrátom, pikírovacím kolíkom opatrne podberieme priesadu z výsevnej misky a prenesieme do pripraveného malého črepníka alebo sadbovača. Vložíme do pripravenej jamky, korienky prihrnieme substrátom a rastlinu zavlažíme. Niektoré druhy sadíme hlbšie, napríklad papriky a rajčiaky, iné takisto, ako boli vo výsevnej debničke. Prepikírované rastliny si nezabudnime precízne označiť, aby sme vedeli, čo budeme mať pred výsadbou k dispozícii. Rastúce priesady zavlažujeme, môžeme ich dokonca aj prihnojiť slabšou dávkou hnojiva určeného na predpestovanie priesad. Pred výsadbou na hriadky môžeme rastliny začať otužovať. Priestor, kde ich máme sústredené, pravidelne vetráme.
Výsev - praktické rady
Pripravenú nádobu naplníme substrátom v dvoch vrstvách. Do polovice naplnenú misku opatrne utlačíme, v strede aj po bokoch. Ešte pred rozbalením osiva si na etikete overíme hĺbku výsevu a nároky na svetlo. Vysievame buď naširoko, alebo do riadkov. Výsev naširoko je praktický. Vzdialenosť semien v riadkoch má byť minimálna. Sejeme rovnomerne a tak, aby sa semená navzájom nedotýkali. Spôsobuje to problémy pri klíčení. Ak sú semená nahusto, môžeme ich v riadku opatrne porozkladať. Priesady budú pevnejšie. Utužený substrát zavlažíme. Použijeme buď rozprašovač, alebo krhlu s polievacou ružicou. Praktické je, keď si výsevy označíme. Časť substrátu necháme bez úpravy a časť preosejeme. Pozor, používame výhradne substrát určený na výsev a rozmnožovanie! Ide o vyľahčený, vzdušný substrát na báze rašeliny, ktorý je sterilný. Neobsahuje semená burín, spóry húb či zárodky chorôb. Nakupujeme u osvedčených predajcov. Odoláme ponuke lacného, ale neznámeho osiva, ktoré nemusí mať potrebnú klíčivosť. Rovnaký problém môžu mať akciové balíčky z predchádzajúcich sezón.
Vo všeobecnosti sa klíčivosť osív zeleniny pohybuje od 1 do 10 rokov, takže ak nám nejaké balenia zostali z minulého roka, skôr ako sa pustíme do vysievania, je dobré urobiť skúšku klíčivosti. Zopár semien uložíme na navlhčený filtračný papier. Udržiavame ho vlhký niekoľko dní a zistíme, ako semená klíčia. Misku s výsevom umiestnime do skleníka alebo na okenný parapet. Optimálna teplota je 15 - 20 °C, pri plodovej zelenine môže byť vyššia. Počas klíčenia nesmie teplota kolísať. Dôležité je aj vetranie počas slnečných zimných dní a svetlo. Ak ho je málo, rastlinky sa vyťahujú, sú krehké a lámu sa. Pri silnom slnečnom žiarení zasa výsevy tienime. Vyrastajúcu zeleninu pravidelne zavlažujeme odstátou vodou s teplotou asi o 2 - 3 °C vyššou, ako je teplota substrátu.
Výsadba sadeníc
Paradajky nemajú rady mráz. Nízke teploty pod nulou túto rastlinu ničia. Vzhľadom na krátku vegetačnú sezónu v našich podnebných podmienkach je preto potrebné predpestovanie sadeníc. Na vysadenie rajčín vyberte teplé, slnečné miesto. Budú potrebovať minimálne 6 hodín priameho slnka denne. Pôda by mala mať pH 6,2 - 6,8.
Výber semien a odrôd
Pri výbere semien máte na výber z mnohých druhov. Líšia sa od seba textúrou dužiny, chuťou aj veľkosťou či tvarom. Zafarbenie môže byť od zelenej, cez žltú a oranžovú, klasickú červenú až po višňový odtieň. Kolíkové paradajky sa pestujú s oporou. Neprestávajú rásť až do konca vegetačného obdobia. Trpasličie paradajky dorastajú len do 0,5 - 1 m. Môžete ich preto pestovať bez opory, dokonca aj v črepníku. Stretnúť sa môžete s pôvodnými odrodami alebo hybridmi. Pôvodné odrody majú výraznejšiu chuť a môžete si z nich odložiť semienka na nasledujúcu sezónu.
Príprava sadeníc
Sadenice sa dajú kúpiť už predpestované, ale môžete si ich pestovať aj sami v skleníku, zimnej záhrade alebo interiéri. Vysievajte 6 - 8 týždňov pred predpokladanými poslednými mrazmi, koncom februára až v polovici marca do hlbších nádob (aspoň 10 cm). Nádoby by mali mať drenážny otvor. Vhodný substrát je bežný záhradnícky. Po vyklíčení semienok budú rastliny potrebovať nočnú teplotu okolo 15 °C a dennú 20 - 25 °C. Takéto podmienky podporujú rozvoj koreňovej sústavy. Pre vývoj samotnej rastliny je vhodné slnečné miesto a pravidelné zavlažovanie. Sadenice vhodné na sadenie by mali mať výšku 10 -20 cm.
Aklimatizácia sadeníc
Pred vysadením budete musieť sadenice aklimatizovať, aby si navykli na vonkajšie podmienky. Aklimatizácia by mala trvať aspoň 7 dní. Vyneste ich na polotienisté miesto do záhrady v prvý deň na 2 - 3 hodiny. Postupne tento interval predlžujte a presúvajte na miesto s viac slnečnými lúčmi.
Výsadba do záhrady
Sadenice paradajok vysádzajte do záhrady až potom, keď už viac nehrozia nočné mrazy. Teplota pôdy by mala dosiahnuť 15 °C. Tieto podmienky nastanú koncom apríla až v máji, najlepšie je však počkať až do polovice mája. Aklimatizované sadenice paradajok vysádzajte s dodržaním vzdialenosti 60 cm pri kolíkových odrodách, pri kríčkových až 1 m. Najlepším počasím na sadenie je oblačný deň bez priameho slnka. Na dno výsadbovej jamy pridajte kompost. Z rastlinky odstráňte všetky listy, ktoré narástli pod vrcholovými listami. Vysádzajte hlboko - v pôde by sa mala nachádzať celá stonka až do vzdialenosti 3 cm od vrcholových listov. Takto podporíte tvorbu nových koreňov, ktoré si rastlina bude vyháňať zo stonky.
Od vysadenia budete musieť počkať dva až tri mesiace, kým budete môcť začať zberať prvú úrodu. Plody paradajok prestanú dozrievať až s príchodom chladného počasia.
Opora a starostlivosť po výsadbe
Po vysadení bude potrebné ku kolíkovým paradajkám zatĺcť do zeme oporu. Mala by mať výšku minimálne 2 m nad zemou. Umiestnite ju do pôdy približne 10 - 15 cm od rastliny. Dbajte o dostatočnú stabilitu, aby sa mali paradajky po čom ťahať. K opore paradajky priväzujte približne každých 25 cm výšky. Ak chcete podporiť úrodnosť, zachovávajte na rastline len jednu hlavnú stonku bez rozvetvení. Bočné výhonky nájdete medzi listom a hlavnou stonkou. Vďaka odstraňovaniu bočných výhonkov bude využívať rastlina všetku energiu na produkciu plodov. Odstraňovať môžete tiež spodné bočné stonky s listami.
Zalievajte pravidelne po presadení približne 2 týždne. Keďže si paradajky vytvárajú mohutný koreňový systém, ktorým ťahajú vody až z 2 - 2,5 m hĺbky, zalievanie bude potrebné len počas dlhšieho sucha. Priveľmi časté polievanie by malo za následok, že by korene nerástli do hĺbky. Ak ste hnojili paradajky pri presádzaní, neskôr už nebude potrebné.