Úvod
Článok sa zameriava na historický prehľad stravovania na území Uhorska, s dôrazom na Horehronie a okolité oblasti. Skúma, ako sa vyvíjala strava obyvateľov, aké suroviny boli dostupné a ako ovplyvňovali ich životný štýl a kultúru. Cieľom je priblížiť, ako sa stravovali naši predkovia, aké jedlá boli typické a ako sa menili stravovacie návyky v priebehu času.
Stravovanie v minulosti
Strava našich predkov bola ovplyvnená mnohými faktormi, vrátane geografických podmienok, dostupnosti surovín a sociálno-ekonomickej situácie. Obyvatelia Uhorska sa stravovali skromne, striedmo a spoločne, pričom jedlo bolo aktom, ktorý sa riadil podľa zaužívaných zvykov. Kultový roh miestnosti oproti peci bol miestom, kde sa gazda ako hlava rodiny sedel na najčestnejšom mieste v rohu stola. Ženy sa stravovali oddelene, pri stole sedávali väčšinou len muži.
Obilniny a múčne jedlá
Základom stravy boli obilniny, najmä čierne, proso, ovos, pohánka a pšeno. Z nich sa pripravovali kaše, rezance, knedle a rôzne druhy cesta (posúchy, osúchy). Alternatívnym zdrojom múky v období neúrody boli žalude. Na Horehroní boli obľúbené bugáče, posúchy, posúšky a priesniky, ktoré sa tešili obľúbenosti aj v prvých desaťročiach 20. storočia. Hranica medzi chlebovinou a koláčom bola veľmi nejasná, často sa plnili tvarohom, bryndzou alebo makom.
Chlieb sa v skúmanej oblasti začal ovseným chlebom a ražným (žitným). V minulosti sa používala aj jahňad liesky, ktorá sa mlela na múku. Po I. svetovej vojne sa na stole v každej horehronskej domácnosti objavili lokše, ktoré sa pripravovali z obyčajnej chlebovej múky, neskôr už aj s mliekom.
Zelenina a ovocie
Zelenina sa konzumovala hlavne divo rastúca, napríklad cesnak medvedí. Od druhého tisícročia n. l. sa začali pestovať vyšľachtené odrody. Ovocie sa zbieralo väčšinou divo rastúce, ako jablone, hrušky, slivky a čerešne. V neskoršom stredoveku sa rozmohlo pálenie alkoholu, ktorý sa najskôr používal iba pri obradoch a ako liek. Rozšírený bol aj zber hríbov a bukvíc. Konope sa používalo aj na výrobu kaše zo semien.
Prečítajte si tiež: Dokonalá ryža: recepty a tipy
Mäso a mliečne výrobky
Mäso jedli pomerne zriedkavo, najčastejšie len varené z polievky. Najčastejšie to bola baranina alebo hydina. Ak sa chytali ryby, alebo sa ulovila i nejaká zverina, mäso sa sušilo alebo údením. Z mäsa často nahrádzali potraviny vyrobené z mlieka, najmä z oviec. Vyrábal sa syr a oštiepky. Maslo sa získavalo tak, že sa v nádobe mútilo zo smotánky, pozbieranej z nadojeného kravského mlieka. Bryndza bola najdôležitejší produkt z ovčieho syra.
Nápoje
Celého roka bol k dispozícii med ako najvhodnejšie sladidlo. Vyrábala sa z neho aj medovina ako obradný nápoj na sviatky, aj nekvasené pivo. Ďalším obľúbeným nápojom bolo mlieko (často kyslé), žinčica, srvátka, bryndza a pod. Pili sa aj bylinkové čaje, napríklad z materina dúška.
Príprava jedál
Jedlo sa varilo na otvorenom ohni v hrnci na trojnožke, alebo na peci, v popole alebo v peciach. Pieklo sa v zemi alebo v pahrebe vo vrstve vlhkej hliny. Na prelome 19. a 20. storočia sa zemiaky pripravovali len varené z polievky. Na stole nechýbal med, huby a ovocie. V zime sa konzumovalo sušené ovocie, kvasená kapusta, obilie, v lete zase ovocie, čerstvá zelenina a biele mäso. Víno sa pilo len zriedka, častejšie sa konzumovala surová kapusta, cibuľa a cesnak.
Sviatky a tradície
Všetky významné sviatky či udalosti sa varili a piekli tradičné jedlá. Počas fašiangov sa robili zabíjačky. Počas pôstu sa nejedlo mäso, mäsové výrobky a slanina, ale krúpy, chlieb a mlieko. Na štedrovečernú večeru sa podávali tradičné pokrmy. Na svadobnej hostine nechýbalo jedlo a mäso, viac sa pilo.
Zmeny v stravovaní
V druhej polovici 19. storočia sa začali používať moderné sporáky, ktoré zmenili celú technológiu prípravy stravy. V 50. rokoch 20. storočia sa začali dovážať potraviny zo zahraničia.
Prečítajte si tiež: Zdravé a chutné jedlá s celozrnnou ryžou
Stravovanie na Horehroní
Strava Horehroncov bola ovplyvnená prácou na poli, v lese a pod. Medzi najstaršie husté polievky patrila kapustnica alebo šošovicová polievka. Polievky z mlieka a smotany mali tiež svoje miesto v kuchyni na Horehroní. Mäsové polievky sa na stole objavovali zriedkavo, napríklad drobková a barania polievka. Tradičných polievkach i omáčkach prevládala kyslá príchuť.
Strava v Podbrezovej a okolí
V Podbrezovej a okolí bola strava ovplyvnená životom robotníkov a ich rodín. V 50. rokoch sa jedli zemiaky, kapusta, a kukuričná múka. Chlieb sa jedol s maslom, bryndzou, slaným tvarohom, kyslou kapustou alebo maslom. Medzi obľúbené jedlá patrili čír, biely čír, škorce, múza (mujzaJ, komprdy. V chudobných rodinách sa pripravovala kaša zo strukovín.
Ryža v Uhorsku
Je ťažké jednoznačne určiť, ako sa ryža nazývala v Uhorsku v bežnom jazyku. V dobových kuchárskych knihách a písomných záznamoch sa ryža označovala latinským slovom "Oryza" alebo maďarským "Rizs". Ryža sa v Uhorsku nepestovala vo veľkom rozsahu, preto nebola bežnou súčasťou stravy väčšiny obyvateľov. Bola skôr luxusnou potravinou, ktorá sa dovážala a používala pri príprave špeciálnych jedál na šľachtických stoloch.
V oblastiach, kde sa ryža pestovala, napríklad v okolí Komárna, sa ryža mohla nazývať aj lokálnymi názvami, ktoré sa však nezachovali v písomných prameňoch. V okolí Záhoriec sa podľa jednej informácie v časti Horných Podlužian pestovala ryža. Lúku v Horných Podlužanoch volali Baša - lúka.
Prečítajte si tiež: Recepty z tarhone: Moderná kuchyňa