Úvod
Rozprávky, hádanky a povesti sú zrkadlom minulosti, ktoré odrážajú svetonázor, filozofiu a náboženstvo našich predkov. Sú to básnické obrazy, ktoré zachytávajú prvotné myslenie človeka a jeho názory na prírodu. V tomto článku sa ponoríme do mytologického výkladu rozprávok a ich významu pre pochopenie kultúrneho dedičstva Slovákov.
Koncept mytologického výkladu rozprávok
V 19. storočí bol populárny koncept mytologického výkladu rozprávok, ktorý bol rozšírený vďaka nemeckej romantickej škole. Tento prístup sa zameriaval na hľadanie hlbších významov a symboliky v rozprávkach, ktoré odrážajú prvotné myslenie a názory na prírodu. Rozprávky tak neboli vnímané len ako zábavné príbehy, ale ako komplexné diela, ktoré odhaľujú svetonázor a filozofiu predkov.
Pavol Dobšinský a jeho prínos slovenskej folkloristike
Pavol Dobšinský patrí k popredným dielam slovenskej folkloristiky 19. storočia. Jeho rozsiahla teoretická stať o tomto žánri predstavuje komplexnú analýzu rozprávok a povestí. Dobšinský sa snažil vyvodiť svetonázory našich predkov z materiálu rozprávok a bližšie rozobrať vzťah človeka k božstvu, ľuďom a prírode. Jeho dielo "Úvahy o slovenských povestiach" (1853) je dodnes cenným zdrojom informácií o slovenskej kultúre a histórii.
Povesti ako obraz, sklad a dôkaz vzdelanosti
Povesti sú obrazom, skladom a dôkazom vzdelanosti našich otcov a nášho národa. Už odokrývaním stôp dávnej vzdelanosti môžeme raziť koľaje budúcnosti. V povestiach nájdeme odpovede na mnohé otázky a vyveštíme si budúcnosť. Sú samy sebou a nepotrebujú druhých výpomociek a doplnkov.
Vznik a zdroj povestí
Povesti vznikajú z obraznosti mladého veku, ktorá je vlastná každému človeku. Táto obraznosť umožňuje človeku vyjadrovať vznešenejšie pocity a pomysli svoje. To, čo sa zdá oku i uchu pekné, dojímavé, v dejoch a činoch slávne a v celku zaokrúhlené, súmerné, to uznáva za vznešenejšie za povýšené nad obyčajnú každodennosť. V povestiach a bájach národov sa obdivujeme poesiou národov týchto zpredmetnené, v mysli jejích umele vyvedené jestvovalo.
Prečítajte si tiež: Ako nakresliť zmrzlinu
Báje ako druh básnictva
Báje sú druh básnictva, ktoré sa zaoberá duchovným svetom skutočného, pravdivého. Vyvinulo sa u nich a následným sochárskym umením predstavene bolo. Bájami sa hýbal na svete dávňajší človek slovanský.
Povesti ako myšlienky dávnych čias
Povesti sú myšlienky dávnych čias, ktoré nepoznajú času, mena a ani najhlavnejších dejstvujúcich osôb. Sú založené na základoch obrazivosti a smyšlienky báječníka.
Duch v povestiach
V povestiach sa stretávame s nekonečným zosobňovaním hmoty a prírody. Zver, zrastlina, nerosty myslia, cíťa, hovoria, konajú jako duch. Duch sa objavuje v hmote a prírode a zároveň sa pripisuje človeku. Obrazivosť berie za skutok.
Symbolika prírody v povestiach
V povestiach sa stretávame s obrazmi slnka, mesiaca a vetra. Slnko predstavuje teplo a svetlo, ktoré prináša život a radosť. Mesiac symbolizuje noc a tajomstvo. Vietor prináša vetry studené, tmu, noc. V povestiach sa často objavujú aj bytosti zlé, ktoré pôsobia zmŕtvenie i samú smrť. Sú to bytosti, ktoré žijú v ríšach, u vode, v povetrí a na zemi.
Obrady a povesti
V povestiach a povesteniach sa stretávame s odkazmi na staré slovanské obrady. Slovanov zvlášť na Polabí a Pomorí obydlených, kupeckých. Povstaly pozdnejšie chrámy (kontiny), rezby, sochy.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre kreslenie kukurice
Zakliata hora ako symbol ročného cyklu
Zakliata hora je symbolom ročného cyklu a boja medzi zimou a letom. Starší brat, slnce ešte za doby čierneho mesta t. j. panovania zimy omladlé, zdvíhajúce sa v sile svojej; bojuje a premáha draka t. j. láme poprvé (slnce asi o hromniciach); ale zradný kočiš ubíja ešte prvého víťaza t. j. zimy ešte trvá vždy v sile svojej a znovu premáha lúče slnka.
Lomidrevo alebo Valibuk ako slovenský Herkules
Lomidrevo alebo Valibuk je slovenský Herkules, ktorý sa vyznačuje neobyčajnou silou a odvahou. Pasovaním sa s nima preukáže jim svoju presilu a pojíma jich v službu. Lomidrevo bojuje so zimou a prinavracia prírode nový život a vládu.
Dalajláma ako symbol leta a víťazstva nad zimou
Dalajláma je symbolom leta a víťazstva nad zimou. Strygôňa, v pustých horách t. j. bez moci a vlády nad svetom, ktorú drží teraz v rukách svojich úplne strygôň t. j. zimná; pusté hory sú obrazom tejto pustoty zimnej. Dalajláma uhodne, ucíti moc a vládu svoju, zapísanú v knihách väčších t. j. vládnej doby slnka.
Dvojbožstvo zla a dobra
V povestiach sa stretávame s dvojbožstvom zla a dobra. Bytnosti zla predstavujú zimu, pustotu, hlad a smäd. Bytnosti dobra predstavujú omládanie a život.
Jedinobožstvo
Nad dvojbožstvom zla i dobra vedú nás povesti k veci svrchovanej, zosobnenej v bytnosti jedinej, vševyšnej. Táto bytnosť je Kráľom Času a predstavuje Bohavo vyvýšenom smysle slova.
Prečítajte si tiež: Kreatívne nápady na kreslenie