Svet ovocia je oveľa rozmanitejší, než si možno myslíte. Okrem tradičných jabĺk, hrušiek a sliviek existuje množstvo menej známych druhov, ktoré si zaslúžia pozornosť. Tieto "neznáme" ovocie nie sú len exotickým spestrením jedálnička, ale často aj zdrojom cenných živín a originálnych chutí. Navyše, mnohé z nich sa dajú s úspechom pestovať aj v našich klimatických podmienkach. Zabudnite na chemicky ošetrené plody z dovozu a objavte čaro čerstvej, šťavnatej úrody priamo z vlastnej záhrady.
Prečo pestovať netradičné ovocie?
Pestovanie menej známych druhov ovocia prináša do záhrady originalitu a množstvo praktických výhod. Mnohé z nich sú odolnejšie voči škodcom a chorobám, čo znižuje potrebu chemickej ochrany a zjednodušuje pestovanie. Netradičné ovocie je často bohatšie na antioxidanty, vitamíny a minerály ako bežne pestované plody, čím prispieva k zdravšiemu životnému štýlu. V neposlednom rade pestovanie vlastného ovocia podporuje sebestačnosť a umožňuje vám vychutnať si čerstvé, lokálne vypestované plody bez zbytočných chemických prísad.
Ovocné poklady pre vašu záhradu
Poďme sa pozrieť na niekoľko druhov netradičného ovocia, ktoré si môžete jednoducho vypestovať aj u vás doma:
Rakytník rešetliakový (Hippophae rhamnoides): Táto nenáročná rastlina sa vďaka svojim prednostiam stáva čoraz obľúbenejšou v záhradách. Rakytník je považovaný za superpotravinu vďaka vysokej koncentrácii bioaktívnych látok. Je plne mrazuvzdorný, prispôsobí sa suchu i vlhkej pôde, dobre znáša aj zvýšenú salinitu pôdy a odoláva škodcom či chorobám. Navyše, rakytník fixuje vzdušný dusík do pôdy, takže prosperuje aj v málo výživných pôdach a často sa používa na fixovanie erodujúcich brehov a na zúrodnenie pôdy.
Ásimina trojlaločná (Asimina triloba): Známa aj pod názvom Paw Paw, táto výnimočný ovocný strom produkuje plody vzhľadom pripomínajúce okrúhle banány, ktoré majú vo vnútri po dozretí kašovitú konzistenciu (podobná banánu) nezameniteľnej chute pripomínajúcej vaječný likér či melón cantaloupe a veľké, nejedlé jadierka. Ásimina listami pripomína tropický strom no je plne mrazuvzdorná, takže je vhodná pre pestovanie do väčšiny záhrad. Prosperuje na polotienistom a v dospelosti aj na slnečnom stanovisku s priepustnou pôdou. Keďže obsahuje prirodzený insekticíd, je odolná voči hmyzu a iným škodcom či chorobám. Paw paw si nevyžaduje takmer žiadny rez a zvláda aj mrazy pod - 35 °C, takže si hravo poradí aj s našou klímou.
Prečítajte si tiež: Je polievka skutočne zdravá?
Hurmikaki (Diospyros kaki): Tieto exotické ovocné stromy pochádzajú z východnej Ázie a sú známe svojím pomalým rastom a produkciou neskoro dozrievajúcich, sladkých plodov s vynikajúcou chuťou. Ponuka odrôd je naozaj široká, pričom najobľúbenejšie sú variety s netrpkými plodmi a bez jadierok (partenokarpické). Výhodou pri pestovaní hurmikaki je jeho odolnosť proti škodcom a chorobám ako aj pomalý rast, ktorý si nevyžaduje takmer žiadny rez. Keďže však odoláva len teplotám do - 20°C, je vhodný skôr pre teplejšie časti Slovenska a na chránené stanoviská (pri hrozbe tuhších mrazov je potrebné zatepliť základňu a kmeň stromu slamou a jutovinou).
Kiwi (Actinidia): Najmä druhy odolné voči nízkym teplotám (Actinidia arguta a Actinidia kolomikta môžu krátkodobo odolávať teplotám - 25 až - 30 °C) je možné pestovať aj v našich klimatických podmienkach. Kiwi je liana, takže k svojmu rastu potrebuje oporu v podobe plotu, pergoly či inej konštrukcie, ktorá mu dodá stabilitu. Vyžaduje si výživné, mierne kyslé pôdy a slnečné stanovisko. Na produkciu plodov si je potrebné vybrať samoopelivú odrodu, prípadne v záhrade vysadiť samčiu a samičiu rastlinu.
Figovník (Ficus carica): Figovník obľubuje slnečné stanoviská s priepustnou pôdou, ideálne s južnou orientáciou. Figy sa v našich klimatických podmienkach pestujú vo forme krov, pretože nadzemná časť rastliny často vymŕza (ak teploty klesnú pod - 20°C pri odolnejších odrodách). Podzemná časť rastliny je však odolná až do - 30 °C a tak vždy nanovo vyrastie a môže prinášať úrodu.
Moruša (Morus): Napriek dlhej histórii pestovania na Slovensku, patrí moruša tiež k menej známym druhom ovocných stromov. Moruše produkujú veľmi chutné, sladké plody podobné veľkým malinám či černiciam. Aj moruša je vhodná na pestovanie do teplejších lokalít (oblasti vhodné na pestovanie viniča), kde sa jej však veľmi dobre darí a prináša pravidelné úrody. Pre pestovateľov je vhodná najmä moruša čierna (slovenská odroda moruše čiernej často označovaná aj ako moruša trnavská), ktorá je najlepšie prispôsobená pre naše podmienky no aj moruša biela, ktorá je ešte mrazuvzdornejšia a ponúka sa v mnohých odrodách.
Kustovnica čínska (Lycium chinense): Plody goji sa vďaka ich výživovej hodnote a liečivým účinkom stali veľmi populárnou súčasťou zdravej výživy, no takisto sa stále častejšie objavujú aj v úžitkových záhradách. Kustovnica čínska obľubuje slnečné stanoviská s priepustnou, neutrálnou až zásaditou pôdou. Je plne mrazuvzdorná a pokiaľ je dobre zakorenená, postačí jej voda zo zrážok. Keďže jej konáre majú tendenciu rásť do dĺžky a prevísať, je ju vhodné vyväzovať na oporný kolík a pravidelne strihať (na jar).
Prečítajte si tiež: Je bezpečné jesť sushi po dátume spotreby?
Mišpuľa (Mespilus germanica): Mišpuľa má u nás dlhú históriu pestovania no tiež patrí k menej známym druhom ovocia na ktoré sa postupom času zabudlo. Vyžaduje si suché, slnečné stanoviská s mierne kyslou pôdou. Je vhodnejšia pre teplejšie lokality a môže sa pestovať v rôznych pestovateľských tvaroch. Jej drobné hnedé plody majú po prezretí jemnú, sladkastú chuť pripomínajúcu jablkový kompót s nádychom karamelu. Konzumujú sa až po prvých mrazoch alebo po odležaní, keď zmäknú a ich dužina sa stane kašovitou. Pestovanie mišpule je mimoriadne jednoduché, pretože je odolná voči mrazom a nenáročná na pôdu. Najlepšie sa jej darí na slnečných miestach, kde môže dorásť do menšieho stromu alebo rozložitého kra.
Drieň jedlý (Cornus mas): Drieň alebo ľudovo drienka patrí medzi málo známe a nedocenené druhy ovocia. Väčšinou sa s drieňom stretávame voľne v prírode (drieň obyčajný), no len málokto ochutnal aj jeho šľachtenú podobu. Plody drieňa jedlého sú väčšie, sladšie a sú dostupné v rôznych odrodách. Drieň jedlý je nenáročný na pestovanie a bude sa mu dariť na väčšine stanovísk, no najviac mu vyhovuje slnečné až polotienisté stanovisko s priepustnou pôdou. Môže sa pestovať vo forme kra ale aj stromu.
Jujuba (Ziziphus jujuba): Jujuba, známa aj pod názvom čínska ďatľa produkuje chutné, chrumkavé plody, sladkosťou a chuťou podobné menším jablkám (ak sa nechajú na strome, tak zhnednú, zvráskavejú a sú ešte sladšie a chutnejšie) a pritom je prekvapivo odolná voči našim klimatickým podmienkam. Jujube sa najviac bude dariť na chránenom, slnečnom stanovisku.
Arónia čierna (Aronia melanocarpa): Arónia čierna je známa svojimi tmavými bobuľami s vysokým obsahom antioxidantov a vitamínu C. Jej plody majú trpkastú chuť, no po prvých mrazoch sa stávajú jemnejšími a sladšími. Arónia je mimoriadne odolná rastlina, ktorá dobre znáša chlad, sucho aj menej kvalitnú pôdu. Najlepšie sa jej darí na slnečných miestach, kde bohato rodí bez potreby chemickej ochrany. Plody sa často využívajú na výrobu štiav, džemov alebo sa sušia na čaj.
Muchovník (Amelanchier): Muchovník, nazývaný aj aljašská čučoriedka, je odolný ovocný ker, ktorý si získava čoraz väčšiu popularitu. Jeho malé fialové bobule sú sladké, šťavnaté a chuťou pripomínajú čučoriedky s jemným mandľovým podtónom. Najlepšie sa mu darí na slnečných miestach, kde môže dorásť do výšky až troch metrov a každoročne prináša bohatú úrodu. Plody sú bohaté na vitamín C, železo a vlákninu, podporujú zdravie srdca a posilňujú imunitný systém.
Prečítajte si tiež: Ako Zvýšiť Úrodu Paradajok a Paprík
Fejchoa (Acca sellowiana): Fejchoa je stále menej známe ovocie, ktoré má výraznú arómu pripomínajúcu ananás a chuť podobnú kivi. Pestuje sa ako vždyzelený ker, ktorý je pomerne odolný voči miernym mrazom a dobre sa adaptuje aj v našich podmienkach. Najlepšie rastie v teplejších oblastiach na slnečnom stanovišti, kde môže prinášať bohatú úrodu oválnych zelených plodov. Obsahuje vysoké množstvo jódu, vitamínu C a vlákniny, čím podporuje štítnu žľazu a imunitný systém.
Kľukva veľkoplodá (Vaccinium macrocarpon): Kľukva veľkoplodá je blízka príbuzná brusnice, no jej plody sú väčšie a šťavnatejšie. Má mierne kyslastú chuť a je bohatá na vitamín C, antioxidanty a látky podporujúce zdravie močových ciest. Pestuje sa v kyslej pôde, podobne ako čučoriedky, a dobre sa jej darí v slnečných záhradách s dostatočnou vlhkosťou.
Hlošina mnohokvetá (Elaeagnus multiflora): Tento ker pochádzajúci z východnej Ázie je u nás pomerne neznámy, pritom ponúka ako ovocie aj ako krík pomerne veľa. Je nenáročná na pestovanie, mrazuvzdorná a odolná voči chorobám a škodcom. Bobule hlošiny mnohokvetej dozrievajú koncom leta až začiatkom jesene. Majú charakteristický oválny tvar a jasne červenú farbu s jemným leskom. Chuť je osviežujúca, kyslasto-sladká, pripomínajúca zmes čerešní, ríbezlí a brusníc. Surové bobule môžu byť konzumované priamo z kríka, alebo sa z nich pripravujú džemy, marmelády, šťavy a smoothies.
Exotické ovocie, ktoré si môžete dopriať
Okrem ovocia, ktoré si môžete vypestovať, existuje množstvo exotických druhov, ktoré si môžete zakúpiť a obohatiť tak svoj jedálniček:
- Karambola (Čínska hviezdica): Sladko-kyslé ovocie s dekoratívnym tvarom hviezdice. Pochádza z juhovýchodnej Ázie a chuťou pripomína zmes citrónu, jablka a slivky. Je bohatým zdrojom vitamínov C, B1 a B2, horčíka, železa a vápnika.
- Chlebovník (Jackfruit): Najväčšie ovocie sveta, ktoré môže vážiť až 40 kg. Dužina z nezrelého ovocia sa varí, pečie, smaží alebo dusí a často sa používa ako náhrada mäsa vo vegetariánskych jedlách. Zrelé ovocie má sladkú chuť pripomínajúcu banán a mango.
- Dračie ovocie (Pitahaya): Ovocie s ružovou alebo žltou šupkou, ktoré pochádza zo Strednej a Južnej Ameriky. Dužina je biela alebo ružová s množstvom čiernych semienok. Chuť je jemne sladká a osviežujúca.
- Guava: Menšie exotické ovocie s okrúhlym až hruškovitým tvarom. Pochádza z Južnej Ameriky. Dužina je žltkastá až červená, sladká, aromatická a šťavnatá so semienkami.
- Mučenka (Marakuja): Exotické ovocie s fialovou, červenou alebo žltou farbou, ktoré pochádza z Južnej Ameriky. Dužina má výraznú arómu a sladko-kyselkavú chuť.
- Kiwano (Rohatý melón): Žltá až oranžová šupka s rohami skrýva dužinu, ktorá pripomína kivi. Pochádza z južnej Afriky. Dužina má sladkú, jemne pikantnú chuť a obsahuje až 80% vody.
- Mangostan: Ovocie s tmavočervenou až fialovou šupkou, ktoré pochádza z juhovýchodnej Ázie. Dužina je biela, sladkastá a v ústach sa takmer roztápa.
- Cherimoya (Cukrové jablko): Ovocie s tvarom srdca a zelenou, hrubou ale mäkkou šupkou. Pochádza z oblasti Peru, Ekvádora a Kolumbie. Chuťou pripomína hrušku, banán, vanilku a jahody.
- Zázračné ovocie (Miracle Berry): Menšie červené bobule, ktoré pochádzajú zo západnej Afriky. Obsahujú bielkovinu miraculín, ktorá dokáže zmeniť horkú a kyslú chuť jedál na sladkú.
- Densuke melón: Vzácny druh vodného melónu, ktorý sa pestuje len na ostrove Hokkaido v severnom Japonsku. Má tmavú až čiernu šupku a červenú šťavnatú sladučkú dužinu takmer bez zrniečok.
- Liči (Litchi chinensis): Ovocie s tenkou ružovou šupkou, ktorá skrýva snehobielu, mliečne vyzerajúcu dužinu, ktorá príťažlivo vonia po ružiach a má úžasne sladkú a sviežu chuť s príjemnou, mierne horkou príchuťou pripomínajúcou muškátový oriešok.
- Kaki (Diospyros kaki): Tvarom pripomína kríženca paradajky a mandarínky, chuťou potom kombináciu žltého melónu, broskyne a hrušky s nádychom vône vanilky.
Ako spracovať a skladovať netradičné ovocie
Netradičné ovocie má často špecifickú sezónu dozrievania, a preto je dobré vedieť, ako ho správne skladovať a spracovať, aby ste si ho mohli vychutnávať dlhšie. Medzi najčastejšie spôsoby spracovania patrí sušenie, výroba džemov a kompótov, mrazenie a príprava ovocných štiav a smoothies.
- Sušenie: Vhodné pre plody ako goji, arónia alebo hurmikaki. Sušené plody si zachovajú vysoký obsah živín a sú ideálne na pridávanie do raňajkových kaší, müsli alebo ako zdravá alternatíva sladkostí.
- Výroba džemov a kompótov: Skvelá voľba pre aróniu, mišpuľu a iné druhy ovocia. Džemy a kompóty si zachovávajú chuť ovocia a dajú sa použiť na rôzne dezerty a pečivo.
- Mrazenie: Zachováva najviac vitamínov a minerálov. Vhodné pre aróniu, goji bobule, muchovník či kiwi. Plody stačí umyť, nechať odkvapkať a uložiť do vzduchotesných nádob alebo vreciek.
- Ovocné šťavy a smoothies: Osviežujúci spôsob, ako využiť netradičné ovocie. Šťavy a smoothies sú plné vitamínov a antioxidantov a dajú sa ľahko prispôsobiť vašim preferenciám.