Ako preniesť pizzu na kameň na pečenie a upiecť dokonalú pizzu

Rate this post

Pizza, pôvodom z Talianska, si získala obrovskú popularitu po celom svete, vrátane Slovenska. Medzi milovníkmi pizze sa často vynára otázka, ako dosiahnuť autentickú chuť a kvalitu, akú poznáme z talianskych pizzerií. Nájsť však kvalitnú pizzu, či už doma pripravenú alebo v pizzerii, môže byť výzvou. Ak patríte medzi milovníkov pizze a radi varíte a pečiete, možno ste už premýšľali nad tým, ako pripraviť pravú taliansku pizzu. V tomto článku vám prezradíme, ako si pripraviť chutnú taliansku pizzu neapolského typu s hrubým cestom, ktorá sa vyrovná aj tej z pravej talianskej pizzerie. Tajomstvo skutočne dobrej pizze sa totiž ukrýva v ceste.

Príprava na pečenie pizze

Grilovanie a pečenie sú obľúbené spôsoby prípravy jedál, ktoré umožňujú dosiahnuť jedinečnú chuť a textúru pokrmov. Rúry s funkciou grilu ponúkajú široké možnosti využitia, od pečenia múčnych jedál a mäsa až po prípravu pizze s chrumkavou kôrkou. Skôr ako začnete používať rúru na pečenie alebo grilovanie, je dôležité ju správne pripraviť. Tento proces zahŕňa prvé čistenie, konfiguráciu nastavení a oboznámenie sa s príslušenstvom.

Prvé čistenie rúry

  1. Vyberte všetko príslušenstvo a vyberateľné zasúvacie lišty z vnútra rúry.
  2. Vnútro rúry a príslušenstvo očistite mäkkou handričkou namočenou v teplej vode s prídavkom mierneho čistiaceho prostriedku. Príslušenstvo neumývajte v umývačke riadu.
  3. Prednú stranu rúry očistite mäkkou handričkou namočenou v teplej vode s prídavkom mierneho čistiaceho prostriedku.
  4. Vráťte príslušenstvo a vyberateľné držiaky roštov do ich pôvodnej polohy.

Konfigurácia novej rúry

Po zapojení rúry do elektrickej siete alebo po výpadku napájania budete vyzvaní na vykonanie základnej konfigurácie. Dôležité je nastaviť tvrdosť vody, ak vaša rúra podporuje parné funkcie.

  1. Vezmite pásik so štyrmi farbami a všetky reakčné zóny pásika ponorte do vody približne na 1 sekundu.
  2. Potraste pásikom, aby ste odstránili nadbytočnú vodu.
  3. Počkajte jednu minútu a skontrolujte tvrdosť vody pomocou tabuľky tvrdosti vody.
  4. Nastavte tvrdosť vody v ponuke Nastavenia.

Používanie príslušenstva rúry

Rúry sú vybavené rôznym príslušenstvom, ktoré uľahčuje pečenie a grilovanie. Rošt rúry položte na teleskopické lišty tak, aby nožičky smerovali dole. Rúru zapnite. Funkciu ohrevu nastavte pomocou tlačidiel. Stlačte tlačidlo alebo počkajte na automatické spustenie rúry po 5 sekundách.

Nastavenie teploty

Stlačte tlačidlo. Teplotu zmeňte o 5 °C. Keď rúra dosiahne nastavenú teplotu, zaznie zvukový signál a ukazovateľ ohrevu zhasne.

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca výrobou cestovín

Kontrola teploty

Stlačte tlačidlo. Na displeji sa zobrazí teplota v rúre.

Časomer prevádzky

Časomer prevádzky zobrazuje, ako dlho je rúra v činnosti. Na resetovanie funkcie stlačte a.

Tajomstvo talianskeho cesta na pizzu

Kvalita pizze nezávisí len od použitých surovín, ale predovšetkým od cesta. Pripraviť pizza cesto tak, aby ste boli s výsledkom spokojní, si vyžaduje dodržiavanie niekoľkých dôležitých krokov. Cesto na pizzu by malo vždy odpočívať aspoň cez noc, niektoré pizzerie ho mávajú v chladničkách aj viac dní. Pomalé kysnutie v chlade chuť cesta rozvinie, a nielen chuť - samotná štruktúra cesta je potom silnejšia a cesto je pevnejšie na dotyk. Zdá sa vám, že už cesto odpočívalo dosť? Aby sa vám cesto nebránilo pri tvarovaní, je dobré ho po rozdelení a vytvarovaní do bochníka zase nechať aspoň 15 minút ležať. Doma môžete pripravené bochníky nechať ležať na linke, alebo v okrúhlych mištičkách prikrytých tanierikom - a zase ľubovoľne nechať 15 minút až hodinu dôjsť v izbovej teplote.

Príprava kvásku

Prípravu cesta začnite rozpustením droždia vo vlažnej vode. Kvasnice potrebujú aspoň 10 minút na aktiváciu, aby dosiahli maximálnu účinnosť. V malej mise zmiešajte suché droždie, cukor a pol deci teplej vody. Vytvorte pastu a nechajte ju odpočívať asi 10 minút, kým nezačne penučkovať a zdvojnásobí svoj objem.

Miesenie cesta

Ak máte miesič, zvoľte rýchlosť špirály na 180 otáčok za minútu a nechajte miešať len čistú múku. Po minúte pridajte približne 60% pripravenej vody s rozpusteným droždím. Postupné pridávanie vody zabráni vytvoreniu hrudiek v ceste. Približne po 12 minútach miesenia by sa cesto malo dostať do tzv. bodu tekvice, kedy špirálový mixér spojí vodu s múkou a vytvorí ideálnu hmotu so štruktúrou schopnou zadržiavať oxid uhličitý. Počas nasledujúcich troch minút pridajte časť olivového oleja. Vo veľkej mise zmiešajte hladkú múku s lyžičkou soli. Pridajte olivový olej a zvyšnú teplú vodu k múke. Položte cesto na dosku posypanú múkou a začnite ho miesiť. Toto je dôležitý krok, ktorým aktivujete lepivé bielkoviny v múke a vytvoríte pružné cesto.

Prečítajte si tiež: Tipy pre zaváranie mäsa

Prekladanie cesta

Po vypnutí miesiča vyberte cesto z nádoby a položte ho na vopred naolejovanú pracovnú dosku. Dôkladne naolejujte celú časť pracovnej dosky, na ktorú položíte cesto, a použite extra virgin olivový olej. Prekladaním cesta vytvorte tvar klasického okrúhleho bochníka. Prekladaniu venujte náležitú pozornosť, pretože vďaka nemu sa pizza cesto stáva silnejším a hladším. Hladký bochník polejte olivovým olejom a rozotrite ho po ňom. Takto pripravené cesto nechajte 15 minút oddychovať. Po 15 minútach bude cesto opäť oslabené, preto celý proces prekladania zopakujte ešte aspoň dvakrát.

Delenie a guľkanie cesta

Cesto si rezačkou na cesto rozdeľte na viacero pásov, ideálne s rovnakým priemerom po celej dĺžke. Z pásov následne odrezávajte 260 až 320 gramové časti. Z uvedeného množstva surovín vyrobíte približne 6 bochníkov. Guľkanie je metóda, ktorá sa využíva pre prípravu pravého pizza cesta. Čím častejšie ju budete skúšať, tým rýchlejšie vám to pôjde. Pri guľkaní nepretáčate cesto, vždy sa snažíte len vrchnú časť guľky pritiahnuť k spodnej, cez spodok cesta.

Kysnutie a zrenie cesta

Ak máte prepravku na cesto s uzatvárateľným vekom, použite ju. Ak nie, stačí vám aj naolejovaný hlboký plech a potravinárska fólia na prekrytie. Vytvorenú guľku po doguľkaní vhoďte do prepravky alebo na plech. Každá guľka musí mať okolo seba dostatočný priestor, aby mohla strojnásobiť svoj objem. Pripravené guľky dajte na približne 12 hodín do chladu. Počas tohto času cesto kysne a zreje. Práve zrenie je ďalším dôležitým faktorom pre dosiahnutie nadýchanej pizze. Správne pripravené cesto musí mať trojnásobne väčší objem, ako na začiatku pri ukladaní do prepraviek. Vložte cesto späť do misy a prikryte ho utierkou alebo plastovým obalom. Nechajte ho odpočívať na teplom mieste asi 1-2 hodiny, kým nezdvojnásobí svoj objem.

Tvarovanie cesta

V prvom kroku je potrebné pizza cesto dôkladne porozťahovať. Pracovnú dosku posypte semolínovou, prípadne krupicovou múkou. Rovnako poprášime aj okraje guličiek a oddelíme od ostatných guličiek, v prípade, že sa počas kysnutia spojili. Výborným pomocníkom pre rozťahovanie cesta, aj oddeľovanie guličiek je flexibilná pizzérska špachtľa. Pri vyberaní guličky z plechu či pizza nádoby postupujte tak, že špachtľu vložíte najskôr pod polovicu guličky, mierne ju nadvihnete, pridržíte voľnou rukou a potom dotiahnete špachtľu až na koniec guličky. Položte obe dlane na guličku tak, aby ste špičky prstov mali približne v polovici guličky. Cesto následne pritláčajte, ale nie špičkami prstov, ale druhým článkom prstov zo stredu smerom k okrajom. Keď má vnútro guličky, v tomto prípade už skôr kruhu, dostatočnú veľkosť pre dve dlane, začnite rozťahovať cesto krúživými pohybmi. Okraje musia byť hrubé. Cesto tvarujte na pomúčenej ploche, semolinou alebo hrubou múkou posypte kúsok kartónu alebo tenkú dosku a placku tam presuňte (ako v pizzerii na lopatu).

Príprava pizze Margherita

Podklad najznámejšej pizze Margherita tvorí paradajkový základ pomodoro. Na rozotreté pomodoro poukladajte lístky čerstvej bazalky. Ďalším krokom je pridávanie mozzarelly. Začnite od okrajov pizze, aby ste čo najmenej zaťažovali stred pizze. Ak budete vyrábať pizzu, ktorá bude obsahovať viac ingrediencií, snažte sa vždy nechať na pizzy voľné miesta, aby sa mohla cez ne odparovať voda. Pravá talianska pizza nie je o kvantite surovín, ale o ich kvalite. Potrite 2 - 3 lyžicami suga, teda paradajkovej omáčky, a obložte ďalšími surovinami. Moji obľúbenci sú paradajkové sugo a ančovičky. Paradajky, mozzarella, olivy, bazalka.

Prečítajte si tiež: Ako upiecť detskú tortu doma?

Pečenie pizze

Pečenie je finálny krok, ktorý rozhoduje o tom, či vaša pizza bude pôsobiť obyčajne, alebo sa priblíži tej, ktorú poznáte z pravej talianskej pizzerie. V profesionálnych peciach sa pizza pečie pri teplotách 400 - 500 °C a proces trvá len 90 sekúnd až 3 minúty. Takáto extrémna teplota spôsobí, že cesto sa okamžite nafúkne, vytvorí vzdušné bubliny a na povrchu vzniknú typické hnedasté škvrny. Zároveň ostane stred mäkký a šťavnatý. Doma takúto teplotu síce nedosiahnete, no existujú spôsoby, ako sa k výsledku výrazne priblížiť. Najdôležitejším pravidlom je rozohrať rúru na maximum - väčšina domácich rúr dosahuje 250 °C, niektoré novšie modely aj viac. Kľúčové je nechať ju zohrievať aspoň 30 minút pred pečením, aby sa vnútorný priestor a plech alebo kameň skutočne rozpálili. Ak použijete pizzový kameň, výsledok bude ešte lepší - kameň akumuluje teplo a prenesie ho priamo na spodok cesta, čím zabezpečí chrumkavosť, ktorá sa na bežnom plechu dosahuje ťažšie. Výbornou alternatívou je aj liatinový plech alebo panvica, ktoré sa rozohrejú podobne ako kameň a dokážu napodobniť efekt profesionálnej pece. Ďalším trikom je položiť pizzový kameň alebo liatinový plech čo najnižšie do rúry, blízko spodného ohrevu. Takto sa spodok upečie rýchlo a dôkladne, zatiaľ čo vrch ostane šťavnatý. Niektorí domáci pekári využívajú dokonca funkciu grilu v kombinácii s najvyššou teplotou, aby dosiahli silný horný ohrev, ktorý dokáže syr krásne roztopiť a vytvoriť zlatistý povrch.

Pečenie v rúre

Rúru na pizzu zapíname vždy na maximum (od 230 - 300 stupňov - záleží na funkciách vašej rúry), aby bola naozaj rozžeravená. Dlho som piekla na obrátenej liatinovej grilovacej panvici - je to perfektný viacúčelový pekáč. Veľa ľudí pečie pizzu vo forme/ plechu na pizzu. Pri tomto spôsobe však môžeme ľahko naraziť na problém, že pizza a syr môžu byť vysušené.

Pečenie na kameni

Tento spôsob pečenia pizze je veľmi blízky pečeniu v pizzerii. Pizzový kameň vložíme do rúry na najvyšší rošt. Chceme, aby kameň absorboval čo najviac tepla z ohrevu hornej časti pece. Rúru zapneme iba na horný ohrev s najvyššou teplotou. Kameň treba zo začiatku nahrievať spolu s rúrou ideálne 45 minút. Keď je z cesta vytvarovaná pizza, preložíme ju na pizza kameň s papierom na pečenie. Pridáme bazalku. Listy bazalky prekryjeme strúhaným parmezánom. Pizza na lopatke s papierom na pečenie ľahko skĺzne na horúci pizza kameň. Pečenie pizze na kameni je veľmi rýchle. Asi po 1,5 min vytiahneme spod pizze papier na pečenie. Keď sú okraje nafúknuté a majú hnedastú farbu, pizza je hotová. Pizzu naberieme na lopatku preložíme na tanier. Na pizzu používam drevené taniere. Drevo sa ľahšie prispôsobí teplote pizze a pizza nenavlhne. Lopatku na pizzu jemne pomúčime a položíme na ňu cesto na pizzu. Pri tejto metóde je dôležité mať suroviny pripravené, pretože ak nie, cesto sa môže začať lepiť na lopatku, kým bude čakať na suroviny. Pri pečení pizze na kameni odporúčam po vybratí upečenej pizze kameň očistiť špachtľou. Spomínaný kameň na pizzu pre grily Weber sa bežne rozpáli na teploty presahujúce 300 ° C, vydrží teda aj používanie v elektrickej rúre. Pizza kameň je vyrobený z kordieritu a pred prvým použitím je dobré umyť ho horúcou vodou a bežným prostriedkom na umývanie riadu. Po umytí ho dôkladne osušte. Pred samotným pečením pizze sa musí kameň poriadne rozpáliť. V záhradnom grile to trvá približne 10 minút. Pred vložením by sa mal kameň posypať múkou a až na ňu pokladať pripravenú „surovú" pizzu. Plech pridaný ku kameňu sa používa pri skladaní hotovej pizze z kameňa. Po skončení grilovania počkajte, kým kameň úplne vychladne a až potom ho umyte vodou a mydlom.

Pečenie na panvici

Podobne ako pizza na kameni, pizzu môžeme piecť na peciarskej oceli. Peciarska oceľ má oproti kameňu na pizzu jednu výhodu. Panvica, ktorá môže do rúry na vysokú teplotu, napr. nerezová panvica. Pred tým než začneme piecť, skontrolujeme si, na ktorý priečinok v rúre panvicu dáme. Snažíme sa nájsť vhodný priečinok, ktorý je najbližší k vyhrievaniu aby sme opäť simulovali teplotu peci v pizzerii. Panvica má byť dobre rozohriata pred tým, než do nej vložíme cesto. Vieme to spoznať podľa toho, že z panvice sála teplo. Do panvice vložíme cesto, ktoré sme vytvarovali vo veľkosti a tvaru panvice. Počkáme než sa cesto začne variť - čo je asi 15 sekúnd. Pizzu ochutíme. Keď si pozrieme spodok pizzového cesta vidíme, že cesto sa už pekne pečie. Ak má jemne hnedastú farbu, tak pizza môže ísť do rúry. Takto sme si nasimulovali rozohriaty pizza kameň. Keď sú kraje nadýchané a majú hnedastú farbu tak pizza je hotová. Pizzu premiestnime na tanier tak, že si pomôžeme so špachtľou. Pizzu vložíme do rúry na stredný rošt a znížime teplotu na 220°C/ 428°F. Pri tomto nastavení trvá pečenie pizze približne 10 -12 minút. Po 4 minútach pečenia sa začne cesto postupne dvíhať. Keď pizza cesto získa peknú hnedastú farbu, vyberieme pizzu z rúry.

Čistenie kameňa na pizzu

Kameň na pečenie pizze postupom času stmavne. To nie je žiaden problém a je to prirodzený proces. Počas pečenia odporúčam priebežne kameň na pizzu a tiež peciarsku oceľ očistiť od nečistôt špachtľou. Pri vysokej teplote by tieto nečistoty prihoreli a pri otvorení rúry by nepríjemne čpeli. Po pečení, keď kameň/ oceľ vychladne, nečistoty odstránime so špachtľou a jemne utrieme vlhkou handričkou.

Alternatívy pečenia pizze

Ak nemáte klasickú pec na pizzu, existuje niekoľko alternatív, ako si ju pripraviť doma. Fanúšikovia talianskej pizze, placiek či domáceho chleba si dnes môžu svoje obľúbené jedlo pripraviť i v pohodlí domova. Nemusia pritom robiť žiadne rekonštrukčné úpravy a vytvoriť miesto na tehlovú pec, akú poznáme z pizzerií. Pece na pizzu vedia byť spratné a dajú sa zabudovať medzi ostatné spotrebiče. Fajnšmejkri si samozrejme môžu dopriať luxusnú exteriérovú pec na pizzu, ktorá bude kráľom ich letných grilovačiek.

Typy pecí na pizzu

Pri hľadaní vhodného kusu do vašej domácnosti narazíte na niekoľko typov pecí na pizzu. Jedným z ich základných parametrov je palivo, ktorým sú poháňané.

  • Elektrická pec na pizzu: Je najjednoduchším riešením pre širokú škálu domácností. Hodí sa najmä do bytov, kde ľudia nemajú voľný prístup na záhradu, ale aj domov. Tu poslúži ako šikovný pomocník v každom ročnom období. Okrem toho tento druh pizza pecí má veľmi priaznivú cenu.
  • Pizza pec na plyn: Pizza pec na plyn oproti elektrickej dosiahne vyššie teploty, no čas jej rozohriatia je podstatne dlhší. Taktiež si vyžadujú častejšie revízie a treba do nich investovať dosť značný vstupný kapitál.
  • Pizza pec na drevo, pelety alebo uhlie: Pizza pečená na dreve ponúka to pravé orechové, čo od tohto jedla očakávame. Ak však chcete mať doma takúto pec, musíte rátať s dosť veľkou investíciou. Taktiež stavba kamennej pece na drevo je komplikovaná záležitosť podobne ako aj jej údržba. V ponuke obchodov však nájdete i prenosné pece na drevo či paletky, tie sú predávajú za prijateľnejšiu cenu.
  • Pizza pec na gril: Je moderná voľba do exteriéru. Samozrejmosťou je v tomto prípade záhradný gril na drevo alebo plyn.

Materiály pecí na pizzu

Podľa materiálu, z ktorého je domáca pec na pizzu zostrojená, sa pizza piecky najčastejšie delia na tehlové, nerezové či hlinené. Tehla ako aj žiaruvzdorná hlina si pritom vyžadujú náročnú inštaláciu. Ak si preto chcete zjednodušiť život, vyberte si prenosný model.

  • Tehlová pizza pec: Je ideálna ako záhradný variant domácej pizza pece. Poháňaná je väčšinou prírodným palivom a rátajte pri nej s náročnejšou údržbou i vysokou cenou. Taktiež trvá dlhší čas než sa predhreje na požadovanú teplotu.
  • Nerezová oceľ alebo hliník: Elegantný variant, ktorý sa hodí do interiéru. Používa sa najmä v elektrických pizza peciach, či už na domáce alebo komerčné použitie. V domácom prostredí ich nájdete v podobe menších rúr, ktoré vyzerajú ako mikrovlnka alebo okrúhly toaster. Vo veľkovýrobnom prostredí sú to najmä konvektomaty.
  • Žiaruvzdorná hlina: Najbežnejší materiál používaný v komerčných pizzeriách, ktorý je vhodný tak to interiéru, ako aj exteriéru. Jeho prednosťou je rýchle zohriatie. Navyše žiaruvzdorná pec zostane dlho horúca.

Dôležité aspekty pri výbere domácej pece na pizzu

  • Materiál dosky na pečenie: Základné modely sú vyrobené zo smaltu alebo teflónu. Lepšie varianty sú vybavené doskami prírodného kameňa či keramiky. Väčšina pizza pecí funguje na základe sálavého, konvenčného a konduktívneho tepla. Všetky tri druhy tepla sa v pizza peci vymieňajú súčasne.
  • Funkcie a vlastnosti pecí na pizzu: Kontrolky a indikátory informujú o stave pece. Niektoré modely majú vypínač.
  • Príkon elektrickej energie: Pizza piecka na domáce použitie najmä v prípade elektrických variant si vyžaduje aj dostatočný príkon elektrickej energie. Ten sa udáva vo Watt jednotkách.
  • Maximálna teplota ohriatia: Ďalším významným ukazovateľom je i maximálna teplota ohriatia. Skúsení pizza kuchári vám povedia, že lahodná pizza by sa mala piecť aspoň pri 300 stupňoch Celzia.
  • Priemer dosky na pečenie: Priemer dosky na pečenie určuje, akú veľkú pizzu si v domácej pizza peci môžete upiecť.

Tipy a triky pre dokonalú pizzu

  • Experimentujte s ingredienciami: Existuje veľa štýlov pizze. Nebojte sa experimentovať s rôznymi surovinami a vytvorte si pizzu podľa svojej chuti.
  • Nezabudnite na olivový olej: Po upečení môžete pizzu pokvapkať kvalitným olivovým olejom, prípadne pikantným olejom s čili.
  • Pizza Diavola: Pre milovníkov pikantnosti.
  • Pizza Capricciosa: Pre nerozhodných, ktorí chcú všetko.
  • Dlhé kysnutie: Nechajte cesto kysnúť v chladničke aj 12-24 hodín.
  • Používajte ruky: Pri tvarovaní cesta nepoužívajte valček, ale ruky, aby ste zachovali bublinky a nadýchanosť.
  • Kvalitné suroviny: Používajte kvalitné suroviny, ktoré dodajú pizze pravú taliansku chuť.
  • Trpezlivosť: Pri príprave cesta buďte trpezliví a doprajte mu dostatok času na kysnutie a zrenie.

Časté chyby pri príprave pizze

  • Nízka teplota rúry: Pizza sa pečie rýchlo a pri veľmi vysokej teplote. Ak rúru vyhrejete len na 200 °C, cesto sa vysuší, stratí pružnosť a nevytvoria sa typické vzdušné bubliny.
  • Krátke alebo nedostatočné kysnutie cesta: Ak sa snažíte urobiť pizzu narýchlo, cesto nebude mať čas rozvinúť lepok ani chuť. Výsledkom je hutný základ, ktorý sa síce upečie, ale nikdy nebude nadýchaný.
  • Používanie valčeka: Valček vytlačí všetok vzduch, ktorý sa v ceste počas kysnutia nahromadil. Pizza bude tenká, tvrdá a bez nadýchaných okrajov.
  • Priveľa obloženia: Hoci je lákavé naložiť na pizzu všetko, čo máte v chladničke, výsledkom je ťažká a mokrá placka. Syr sa neroztopí rovnomerne, cesto sa v strede prepáli alebo ostane surové.
  • Mokré suroviny: Čerstvá mozzarella, paradajky alebo zelenina môžu pri pečení uvoľniť priveľa vody. Tá vsiakne do cesta, ktoré stratí chrumkavosť.
  • Nedostatok vody v ceste: Pre dokonalé cesto na pizzu, ktoré sa počas pečenia príliš nevysuší, je rozhodujúci dostatok vody. Je lepšie zmiešať približne 40 % vody so 60 % múky.
  • Nesprávny druh múky: Ak si na cesto vyberiete len klasickú hladkú múku, nečudujte sa, že jedlo nebude chutiť ako v Taliansku.
  • Príliš veľa droždia: Aj malé množstvo droždia stačí na to, aby cesto pekne vykyslo. Stačí 1,5 gramu droždia na 250 gramov múky.
  • Nedostatočné miesenie: Ak cesto miesite len krátko, nebude dostatočne vzdušné. Prísady sa musia miešať celých 20 minút.
  • Nesprávny odpočinok cesta: Kvasnicové cesto sa často necháva odpočívať v teple, aby sa urýchlil proces kysnutia. To však cesto poškodzuje, preto je lepšie nechať ho odpočívať dlhšie a to pri izbovej teplote.
  • Použitie hotovej omáčky: Ak ste všetko zohľadnili pri príprave cesta, nemali by ste urobiť chybu a natrieť pizzu hotovou paradajkovou omáčkou alebo paradajkovým pretlakom.
  • Vodnatá mozzarella: Mozzarellu najskôr nakrájajte na plátky a potom ju nechajte odkvapkať v sitku.
  • Príliš veľa oblohy: Pravidlom je použiť na pizzu len tri prísady.
  • Nedostatočne rozpálený plech alebo kameň: Ak vložíte pizzu do studeného plechu, spodok sa nezačne hneď piecť a ostane mäkký.

Pizza ako spoločenský zážitok

Domáca pizza je viac než len jedlo. Je to zážitok, voňavý rituál a spôsob, ako sa na chvíľu preniesť do Talianska. Zapojte celú rodinu - nech si každý vytvorí vlastnú mini pizzu podľa chuti. Prípravu pizze možno prirovnať k umeniu. Ovládať ho musí majster kuchár, ktorý dokáže urobiť z prípravy pizze šou. V ideálnom prípade by ste ju mohli odprezentovať priamo zákazníkom, aby sa počas čakania na jedlo zabavili.